Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/12/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28.06.2012 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovanej F. V., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaná F. V., nar. XX.XX.XXXX vo I., trvale bytom I., Q. Č.. XXXX/ XX, prechodne bytom I., Š.. V. Č.. XXXX/ X,

j e v i n n á,

že

dňa 27.11.2010 v čase o 7.45 h vo I., okres I. na Ul. E. C. v budove s popisným číslom č. XXXX/ X ako osoba zodpovedná za psa plemena pittbul menom L., nezabezpečila opatrenie na zabránenie úteku zvieraťa, teda porušila povinnosť uloženú jej v ustanovení § 22 ods. 6 zákona č. 39/ 2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, čím umožnila útek psa z bytu na chodbu k vchodovým dverám, keď poškodená M. F. zazvonila pri vchodových dverách do domu, ktoré jej F. V. následne otvorila, spoza nej na M. F. vyskočil pes a zahryzol sa jej do ľavej ruky v časti vonkajšej strany dlane, čím takýmto konaním spôsobil M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z.. Q. Č.. XXXX/ X zranenie, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní do 31.01.2011, teda 65 dní,

t e d a

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a tento skutok spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

č í m s p á c h a l a

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, 3, 8 Tr. zákona, § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Ty. Poriadku súd obvinenej ukladá povinnosť nahradiť poškodeným a to:

- M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I., Z.. Q. Č.. XXXX/ X škodu vo výške 1.218,44,- Eur (bolestné 446,70,- Eur, čistá mzda 498,24,- Eur, ušlá odmena 104,- Eur a 169,50,- Eur),

- Všeobecne zdravotnej poisťovni, a.s., F. Č.. XX, XXX XX B., IČO: 35 937 874 škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti vo výške 254,70, -Eur,

- Sociálnej poisťovni, R.. XX. T. Č.. X T. XX, XXX XX B. škodu z titulu vyplatených nemocenských dávok vo výške 471,50,- Eur a

- Spoločnosti DEJ s.r.o., I., A. Z.. Č.. XX, IČO: 36 698 521 škodu z titulu náhrady príjmu vo výške 70,41,- Eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd pod sp. zn. dňa 26.01.2012 obžalobu na obvinenú F. V. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na to, že sa nedostavili splnomocnenci poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorý svoju neúčasť na nariadenom hlavnom pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, Sociálnej poisťovne, spoločnosti DEJ s.r.o., ktorí svoju neúčasť ničím neospravedlnili, súd so súhlasom prokurátora, obžalovanej, jej obhajcu a poškodenej podľa vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti splnomocnencov poškodených Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Sociálnej poisťovne, spoločnosti DEJ s.r.o.. Následne samosudca v zmysle prečítal návrhy splnomocnencov poškodených na náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne vo výške 254,,-Eur /č.l. 184/, Sociálnej poisťovne vo výške 471,50,- Eur /č.l. 81/ a spoločnosti DEJ s.r.o. vo výške 70,41,- Eur /č.l. 138/. Poškodená M. F. si uplatnila nárok na náhradu škody spolu vo výške 1.218,44,- Eur /č.l. 166/.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie v zmysle s tým, že sa necíti byť vinnou zo spáchanie predmetného skutku, nakoľko urobila všetky potrebné opatrenia, aby nedošlo k úteku psa z bytu a tak určite neporušila žiadne zákonné ustanovenie uvedené v skutku obžaloby. Uviedla, že býva s manželom, synom a vnučkou v 3-izbovom byte v polyfunkčnom dome vo I. na E. C. č. X. V ich domácnosti sa v čase spáchania skutku nachádza aj pes plemena pittbul, ktorý počúval na meno L. a ktorý v čase konania hlavného pojednávania už nežil. Vchod do bytu je samostatný z bočnej strany budovy a tieto hlavné vchodové dvere sa aj zamykajú. Dvere do bytu sa neuzamykajú, nakoľko nemajú zámku na kľúče. Ku skutku uviedla, že v inkriminovaný deň zazvonila pri hlavných vchodových dverách poškodená, ktorá si prišla vypýtať kľúče od ambulancie nachádzajúcej sa v polyfunkčnom dome, nakoľko pri upratovaní ich obžalovaná zabudla nechať vo dverách ambulancie. Ako sa rozprávala s poškodenou medzi vchodovými dverami, vybehol spoza jej chrbta ich pes L. a začal vyskakovať na poškodenú. Poukázala na to, že poškodená začala strašne kričať, pobehovať po dvore, pričom rozhadzovala rukami a pes behal za ňou a stále na poškodenú vyskakoval, nakoľko sa chcel s ňou hrať. Upozorňovala poškodenú, aby nekričala a nebehala, že pes jej neublíži, avšak poškodená ju nepočúvala. Toto skákanie psa a pobehovanie poškodenej trvalo asi 2 minúty. Následne dala psovi povel, aby si sadol, chytila ho okolo krku a odtiahla ho od poškodenej. Po tom mu dala povel, aby išiel domov, ktorý pes poslúchol. Vtedy si obžalovaná všimla, že poškodenej tečie z dlane ľavej ruky krv a že má na ruke stiahnutú kožu. Spolu s poškodenou išla na ošetrenie do ambulancie k F.. T.. Obžalovaná uviedla, že pes poškodenú určite neuhryzol, ale ju len poškriabal pazúrmi, ako na ňu vyskakoval, nakoľko ich pes nikdy nikomu neublížil ani na nikoho nezaútočil. Čo sa týka znaleckého posudku ohľadne zranenia poškodenej a následnej dobe liečenia, uviedla, že poškodená má veľa známostí a preto je to takto uvedené aj v znaleckom posudku. Poukázala na to, že pes si vie sám otvoriť labou dvere, ale len tie, ktoré sa otvárajú smerom od neho von a takéto dvere sú aj na vchode do ich bytu. Je si vedomá toho, že bola v tom čase za psa zodpovedná, avšak nepredpokladala, že by sa niečo také stalo, keďže nikdy v minulosti pes z bytu neušiel. Zároveň uviedla, že ju mrzí, čo sa stalo.

Svedkyňa - poškodená M. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracuje ako zdravotná sestra u zubného lekára F.. A. v ambulancii na E. C. Č.. X vo I.. Dňa 27.11.2010 prišla spolu Q. F.. T., ktorá v tom čase zastupovala F.. A., do čakárne pred ambulanciu. Keďže vo dverách neboli kľúče a nemohli sa dostať dnu do ambulancie, išla za obžalovanou, ktorá býva v tejto budove v podkrovnom byte. F.. T. pri tom odišla do oddychovej miestnosti, odkiaľ podľa poškodenej nie je vidno na dvere do bytu obžalovanej. Pri hlavných dverách bytu obžalovanej zazvonila aj zaklopala. Uviedla, že po chvíli obžalovaná otvorila dvere, pričom obžalovaná ostala stáť v otvorených dverách a podávala jej kľúče od ambulancie. Ako sa natiahla po kľúče, spoza obžalovanej vybehol veľký pes bielohnedej farby a zahryzol sa jej do ľavej ruky v mieste dlane a prstov. Nepamätala si, či pri tomto správaní psa kričala a behala, nakoľko bola v šoku. Poškodená uviedla, že precitla až v ambulancii, kde ju F.. T. ošetrila. Následne išla na ošetrenie do NsP Zvolen, kde jej ošetrujúci lekár povedal, že má na ruke stopy po uhryznutí. Tvrdenia obžalovanej o tom, že má známosti s lekármi a s tým súvisiacou dobou jej práceneschopnosti, nie sú pravdivé. Poukázala na to, že nikdy pred tým nemala problém so psom obžalovanej. Od predmetného skutku sa však psov veľmi bojí.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa F.. Ľ. T., ktorá uviedla, že pozná obžalovanú aj poškodenú, pričom s poškodenou spolupracujú. Dňa 27.11.2010 okolo 7.45 h prišla spolu s poškodenou do práce, kde zistili, že dvere ambulancie sú zatvorené a kľúče, ktoré bývajú v zámku, tam nie sú. Preto išla poškodená po kľúče k upratovačke - obžalovanej, ktorá býva v tejto budove v podkrovnom byte. Svedkyňa uviedla, že sa dostala do ambulancie z druhej strany a celý skutok videla z okna ambulancie, nakoľko z tohto okna je dobre vidieť na vchod do bytu obžalovanej. Po tom, čo poškodená zazvonila a zaklopala na dvere obžalovanej, dvere na byte obžalovanej sa otvorili a spoza dverí vybehol veľký pes plemena pittbul, ktorý zaútočil na poškodenú. Videla ako poškodená cúvla dozadu a pes jej bol zahryznutý do ľavej ruky a nepustil ju. Poukázala na to, poškodená nebehala, ale pred psom len cúvala. Obžalovaná sa objavila vo dverách, až keď pes zaútočil na poškodenú. Ďalej uviedla, že obžalovaná na psa kričala, aby poškodenú pustil, ale pes na ňu nereagoval. Až keď prišiel manžel obžalovanej, pes poškodenú pustil, čo bolo asi za 10 minút. Uviedla, že poškodenej na ruke visela koža ako na franforce a rana krvácala. Následne poškodenú ošetrila a táto odišla na ďalšie ošetrenie do nemocnice na chirurgickú ambulanciu.

Svedok F.. L. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je veterinárny lekár a predmetný pes bol v jeho ambulancii dňa 15.06.2010 riadne zaočkovaný. Bližšie sa k tomuto psovi vyjadriť nevedel. Vo všeobecnosti k plemenu pittbul uviedol, že sa jedná o bojové plemeno, ktoré musí mať nad sebou pevnú ruku majiteľa. Tieto psy sú vysoko inteligentné a nepotrebujú špeciálny výcvik. Poukázal na to, že existuje málo prípadov, kedy tieto psy napadli človeka, skôr zaútočia na zvieratá. K predmetnému skutku uviedol, že podľa jeho názoru napadnutá osoba - poškodená musela nejakým spôsobom narušiť teritórium tohto psa alebo urobila nejaký pohyb, ktorý mohol psa vyprovokovať, prípadne mu vadil nejaký pach alebo predmet. Po oboznámení sa s fotodokumentáciu zranenia poškodenej /č.l. 78/, lekárskou správou /č.l.100/ a bodom 3. znaleckého posudku /č.l. 75/ svedok uviedol, že pes poškodenú do ruky iba cvakol a dal tzv. výstrahu, úplne sa nezahryzol, pretože, ak by zaútočil s cieľom zahryznúť sa do ruky poškodenej, dokázal by ruku odhryznúť alebo odtrhnúť. K odtrhnutiu mäkkých častí ruky si svedok vysvetlil tak, že poškodená mohla mimovoľne trhnúť rukou, čím mohlo dôjsť k takémuto poraneniu. Na záver svojej výpovede uviedol, že aj cvaknutie je určitým druhom zahryznutia, rozdiel je len v tom, že pri riadnom zahryznutí ide pes s takýmto cieľom a následkom môže byť odhryznutie či odtrhnutie ruky a pri cvaknutí pes len dáva výstrahu.

Na hlavnom pojednávaní svedok F.. F. F. vypovedal, že pes obžalovanej bol v jeho ambulancii naposledy v roku 2007. Na tohto psa si už bližšie nespomínal. Vo všeobecnosti k plemenu pittbul uviedol, že sa jedná o bojové plemeno, ktoré je ťažšie zvládnuteľné a záleží na majiteľovi, ako dokáže takéhoto psa zvládnuť. Ku skutku uviedol, že najpravdepodobnejšie sa zo strany psa jednalo o obranu jeho majiteľa.

Svedok X. V. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku sa dozvedel len sprostredkovane od svojej matky - obžalovanej. Predmetného psa si zadovážil ako šteňa v roku 2002. Tohto psa nikdy špeciálne necvičil. Cvičil ho len na bežné povely, aby počúval jeho, ako aj ostatných členov rodiny. Uviedol, že je pravdou, že si pes sám vedel otvoriť dvere. Nikdy v minulosti sa však nestalo, že by tento pes zaútočil na človeka, nakoľko bol kľudnej a mierumilovnej povahy. Bol agresívnejší len k iným psom. Poukázal na to, že má 4-ročnú dcéru, s ktorou sa tento pes taktiež hrával a keby mu neveril, tak určite nedovolí, aby bol pes pri nej.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok X. V. st., ktorý uviedol, že obžalovaná je jeho manželkou a poškodenú pozná z videnia. Ku skutku uviedol, že dňa 27.11.2010 okolo 7.30 h počul niekoho zvoniť pri dverách bytu, na čo ich pes zaštekal, ako to robí stále, keď niekto zazvoní. Počul ako obžalovaná dala psovi povel „ostaň“ a ona pravdepodobne išla otvoriť dvere a chvíľu sa vonku s niekým rozprávala. Následne počul len veľký krik a kým prišiel k dverám bytu, pes sa už vracal naspäť do bytu. K priebehu skutku sa nevedel bližšie vyjadriť, nakoľko pri tomto nebol osobne prítomný ani nevidel zranenie poškodenej. Preto poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie svedkyne F.. T., že pes pustil poškodenú až vtedy, keď mu dal on povel. O priebehu skutku vedel len sprostredkovane od obžalovanej. Svedok potvrdil skutočnosť, že pes si vie otvoriť sám dvere, ktoré sa otvárajú do vonkajšej strany. Zároveň uviedol, že s týmto psom neboli nikdy v minulosti problémy, na nikoho nezaútočil ani nikomu neublížil. Dňa 25.05.2012 pes zomrel.

Súd podľa so súhlasom prokurátora, obžalovanej a jej obhajcu prečítal odborné vyjadrenie a jeho závery /č.l. 63-79/.

Zo záverov odborného vyjadrenia vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia vyplýva, že poškodená utrpela hlbokú stratovú hryznú ranu vonkajšej strany dlane ľavej ruky v dôsledku pohryznutia psom, pričom pes sa jej zahryzol do ľavej ruky a vytrhol kus mäkkých častí vonkajšej strany dlane, ktoré ostali lalokovite (cípovite) visieť na kúsku tkaniva a následne tento lalok odumrel. Dôležité štruktúry ako šľachy, nervy a cievy porušené neboli. V priebehu liečenia došlo ku komplikáciám a to k hnisaniu v rane a k následnému odumretiu pohryzených tkanív, ktoré predĺžili dobu liečenia a práceneschopnosti. Znalec po vyšetrení poškodenej konštatoval, že zranenie u nej zanechalo definitívnu kheloidnú jazvu, v dôsledku ktorej aj vzhľadom k jej profesii (zdravotná setra) poškodená trpí zjavným spoločensko-psychickým handicapom. Zároveň uviedol, že poškodená bola nútená absolvovať bolestivé ošetrenia pre komplikácie v priebehu liečenia. Znalec po tom ohodnotil bolestné u poškodenej na sumu 446,70- Eur. Znalec MUDr. Jaroslav Grega na hlavnom pojednávaní zotrval na odbornom vyjadrení a jeho záveroch v plnom rozsahu. Uviedol, že k zraneniu poškodenej nemohlo dôjsť poškrabaním pazúrmi psa, pričom poukázal aj na lekársku správu ošetrujúceho lekára, ktorý poškodenú ako prvý ošetril a diagnostikoval hryznú ranu.

Samosudkyňa vykonala na hlavnom pojednávaní dokazovanie v zmysle čítaním listinných dôkazov a to potvrdenia o výške vyplatených dávok nemocenského /č.l. 81/, správy spoločnosti DEJ s.r.o. /č.l. 82/, listinných dokladov ohľadne psa /č.l. 104-110/, dohody o pracovnej činnosti /č.l. 142/, vyčíslenia nárokov poškodenej na náhradu škody /č.l. 166/, /č.l. 74/, správ a odpisu registra trestov na obžalovanú /č.l. 75-79/. Obžalovaná ani poškodená F. sa k listinným dôkazov nevyjadrili.

Podľa , kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa , odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. h/ Tr. zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona.

Podľa § 22 ods. 6 zákona č. 39/ 2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie aj napriek popieraniu viny obžalovanou je táto usvedčovaná jednak vlastnou výpoveďou, v ktorej potvrdila, že aj napriek vedomosti o tom, že jej pes si vedel sám otvoriť dvere otvárajúce sa von, ktorými dverami boli aj vchodové dvere do ich bytu, bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že nedôjde k ohrozeniu ľudského zdravia zo strany jej psa a nezabezpečila opatrenia potrebné na zabránenie úteku psa z bytu. Vinu obžalovanej preukazujú aj výpovede svedkyne F.. T., ktorá videla a dôveryhodne popísala priebeh skutku, najmä spôsob, akým pes napadol poškodenú, ako aj svedkov X. V. ml. a X. V. st., ktorí taktiež potvrdili, že pes si sám vedel otvoriť dvere. Súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že obžalovaná napriek popieraniu viny, mala snahu nahradiť poškodenej spôsobenú škodu.

S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na závery znaleckého posudku ohľadne zranenia poškodenej a ďalšie listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisu, mal súd preukázané, že obžalovaná svojím konaním po objektívnej aj subjektívnej stránke naplnila zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, keďže poškodenej M. F. z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a skutok spáchala závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona, keď ako osoba zodpovedná za psa plemena pittbul menom L., nezabezpečila opatrenie na zabránenie úteku zvieraťa a teda porušila povinnosť uloženú jej v ustanovení § 22 ods. 6 zákona č. 39/ 2007 Z. z. Je potrebné si uvedomiť, že obžalovanej sa kladie za vinu konanie z nedbanlivosti a za takéto bola aj odsúdená.

Pokiaľ aj obhajoba vzniesla námietku voči osobe znalca MUDr. Jaroslava Gregu v tom smere, že sa počas výsluchu svedka X. V. st. usmieval na vo verejnosti prítomnú svedkyňu F.. T. s poukazom tak na možný vzťah medzi nimi, pričom znalec uviedol, že svedkyňu F.. T. na hlavnom pojednávaní videl po prvý krát, rovnako ako poškodenú, ktorú prvýkrát videl až pri vyšetrení v rámci vypracovania odborného vyjadrenia a zároveň podotkol, že použil len ľahký úsmev nad výpoveďami svedkov, súd túto námietku obhajcu, vzhľadom na vyššie uvedené vyjadrenia znalca v priebehu hlavného pojednávania neakceptoval a ak ďalej obhajoba opäť vzniesla námietku voči tomuto znalcovi z dôvodu, že znalcovi neprináleží vyjadrovať sa k výpovediam svedkov a tieto ich výpovede hodnotiť, súd poznamenáva, že takýto postup či chovanie znalca na hlavnom pojednávaní je síce neadekvátne postaveniu znalca v trestnom konaní, avšak i napriek takémuto správaniu sa znalca na hlavnom pojednávaní, súd nemal pochybnosť o objektívnosti ním podaného odborného vyjadrenia, či jeho výpovede na hlavnom pojednávaní a preto z tohto dôvodu aj odmietol návrh obhajoby na vypracovanie nového odborného vyjadrenia ohľadom zranenia poškodenej. Odborné vyjadrenie podané znalcom MUDr. Jaroslavom Gregom súd považoval nielen za objektívne ale aj za dostatočné pre náležité rozhodnutie v danej trestnej veci.

Zo zákonom ustanovených zásad pre ukladanie trestov vyplýva, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako ustanovuje , pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Obžalovaná doposiaľ súdne trestaná nebola a nemá ani záznam v priestupkovej agende.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následky, zavinenie a pohnútku obžalovanej, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy v zmysle Tr. zákona. Závažnosť prečinu obžalovanej spočíva v tom, že táto narušila záujem štátu a spoločnosti chránený , ktorým je ochrana pred trestnými činmi proti ľudskému zdraviu. Obžalovanej poľahčuje okolnosť, že pred spáchaním skutku viedla riadny život (). Nepriťažovalo jej nič. Nakoľko súdom nebola preukázaná žiadna priťažujúca okolnosť, naopak prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, súd vzhľadom na ustanovenie Tr. zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanej trest v rámci takto upravenej trestnej sadzby v rozmedzí 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov. V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona pri posudzovaní druhu trestu súd prihliadol na osobu obžalovanej, jej doterajší život a na okolnosti prípadu a má za to, že nepodmienečný trest odňatia slobody v prípade obžalovanej nie je nevyhnutný a na jej nápravu postačí aj podmienečný trest odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Obžalovaná bude musieť počas plynutia skúšobnej doby spôsobom svojho života preukázať, že výkon trestu odňatia slobody na jej nápravu a ochranu spoločnosti nie je nevyhnutný. Nesmie sa teda dopustiť žiadneho úmyselného protiprávneho konania, lebo v opačnom prípade by súd vyslovil, že podmienečný trest vykoná.

S poukazom na ustanovenie , keďže súd obžalovanú uznal vinnou v celom rozsahu zo spáchania skutku uvedeného vo výroku rozsudku, uložil jej zároveň povinnosť nahradiť poškodenej M. F.A. škodu titulom bolestného na základe odborného vyjadrenia vo výške 446,7,0- Eur, škodu titulom náhrady čistej mzdy (rozdiel medzi zárobkom v trvalom pracovnom pomere pred pracovnou neschopnosťou a dávkami nemocenského poistenia) vo výške 498,24,- Eur, ušlú odmenu z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - upratovacie práce vo výške 104,- Eur a zdravotná setra vo výške 169,5,0- Eur, spolu vo výške 1.218,44,- Eur, ďalej poškodeným Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. škodu z titulu poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenej F. vo výške 254,70,- Eur, Sociálnej poisťovni škodu z titulu vyplatených nemocenských dávok počas PN poškodenej F. vo výške 471,50,- Eur a spoločnosti DEJ s.r.o. škodu z titulu náhrady príjmu za prvých 10 dní pracovnej neschopnosti poškodenej F. vo výške 70,41- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( ).