Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-3667-2010.pdf
PDF · 84.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Er/3667/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice-okolie v exekučnej veci oprávnených: 1)B. K., Y. XXX, XXX XX E., X) S. C.Š., Y. XXX, XXX XX E., X) D. G., XXX XX J. XX, X) C. I., I. XX, 044 14 Čaňa, oprávnení v 1. - 4. rade zast. JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, proti povinnému: W.. M. K., Y. XXX, XXX XX E., o vymoženie pohľadávky 6.031,32 eura a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúcia sa podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z a s t a v u j e .
O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 19.11.2010, podaným u súdneho exekútora dňa 23.11.2010 si oprávnení v 1. - 4. rade uplatnili vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 6.031,32 eura, priznanej im rozhodnutím Okresného súdu Košice-okolie 13D/580/2006 zo dňa 9.12.2008, ktoré sa po tom, ako bolo toto rozhodnutie potvrdené uznesením Krajského súdu Košice 9CoD/19/2009 z 30.4.2010 potvrdené, stalo právoplatným dňa 9.6.2010.
V tom istom znení podal súdny exekútor Mgr. Eduard Biro dňa 30.11.2010 žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému W.. M. K., Y. XXX, XXX XX E., pre vymoženie pohľadávka vo výške 6.031,32 eura s príslušenstvom a trov exekúcie.
Dňa 13.12.2010 Okresný súd Košice-okolie, vyšší súdny úradník, vydal Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora Mgr. Eduarda Biro pod č. 5806 046925 ohľadom vymoženia uloženej povinnosti 6.031,32 eura titulom vyššie uvedených exekučných titulov.
Dňa 18.2.2011 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po tom, ako mu dňa 10.1.2011 bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom namietol tú skutočnosť, že takto vydaným poverením by sa mala vymôcť celková suma 6.031,32 eura, ako keby táto pohľadávka vznikla oprávneným solidárnym spôsobom.
Na túto námietku reagoval právny zástupca oprávnených tak, že dňa 30.3.2011 doručil súdu „doplnenie návrhu“. Týmto návrhom oprávnení „žiadali, aby súdny exekútor vykonal exekúciu na povinnom do výšky pohľadávky oprávnených v 1. 3. rade každému po 1.507,83 eura a trov konania 593,08 eura.
V zmysle tohto podania okresný súd, opäť vyšší súdny úradník, vydal dňa 5.4.2011 „opravné uznesenie“ pod č. 17 Er/3667/2010 - 17, ktorým opravil znenie vydaného poverenia na vymoženie uloženej
povinnosti tak, že má správne znieť: „na vymoženie uloženej povinnosti 1.507,83 eura pre každého oprávneného“. Ako vyplýva z poučenia o opravnom prostriedku, vyšší súdny úradník vyslovil, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Toto uznesenie bolo účastníkom konania doručené v apríli 2011 a povinný proti tomuto uzneseniu podal odvolanie dňa14.6.2011.
Následne, uznesením zo dňa 28.6.2011 (č.l. 23) vyšší súdny úradník zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Faxovým podaním, doručeným súdu 22.7.2011 (v posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolanie), ktoré v originálnom znení doručil súdu dňa 25.7.2011. Je pravda, že odvolanie podala aj W.. K. G., avšak ide o osobu neoprávnenú na podanie odvolania, preto súd touto otázkou nezaoberal, keďže samotný účastník (t.j. povinný) podal odvolanie tiež, a to riadne a včas.
Súd na základe obsahu spisového materiálu po tom, ako odvolanie podala včas na to oprávnená osoba, právne uzatvára:
Podľa § 39 Exekučného poriadku účinného v čase začatia konania: (ďalej len EP)
(1) Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.
(2) K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).
Podľa § 40 EP:
(1) Exekútor vyzve toho, kto podal návrh, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako treba opravu alebo doplnenie urobiť.
(2) Ak oprávnený napriek výzve exekútora v určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom konaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh exekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.
Podľa § 44 EP:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Základný predpokladom vydania poverenia na vykonanie exekúcie je existencia vykonateľného exekučného titulu (čo v tomto prípade problém nespôsobuje) a jeho súlad s návrhom na jeho vykonanie, t.j. či sa oprávnený z exekučného titulu skutočne domáha len toho a takým spôsobom, ako mu to exekučným titulom bolo pririeknuté. Nevyhnutnosť prieskumu na samom začiatku exekučného konania je daný tým, že Poverenie na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vydávaným na základe Občianskeho súdneho poriadku či iného procesného právneho predpisu a teda poverenie musí korešpondovať s návrhom na začatie exekúcie, ktorým sa exekučné konanie začína. Ak sa zistí rozpor podaného návrhu s exekučným titulom napr., ak sa návrhom niekto domáha viac, než mu náleží, popr. návrhom uplatnený nárok nie je v exekučnom titule judikovaný, súd má právo, aby pred vydaním poverenia rozsah exekúcie modifikoval tým, že sa návrh na začatie exekúcie čiastočne zamietne a po právoplatnosti uznesenia sa poverenie vydá iba v tom rozsahu, v akom je dôvodné a súladné so zákonom a exekučným titulom.
V danom prípade však oprávnení, zastúpená právnym zástupcom, podali návrh spôsobom, ktorý nezodpovedá exekučnému titulu - právoplatnému uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie 13D/580/2006 t.j., že povinný je povinný zaplatiť každému z oprávnených po 1507,83 eura (45.425 Sk), ale jednotnou sumou vo výške 6.031,32 eura. Povinnosť, uložená povinnému bola individualizovaná voči každému oprávnenému osobitne a teda (čisto teoreticky) každý oprávnený sa mohol svojej pohľadávky domôcť osobitným návrhom. Nie je vylúčené, aby oprávnení podali spoločný návrh, ale aj v tomto prípade musí byť zachovaná procesná samostatnosť každého z nich. Pokiaľ ale súdny exekútor na samom začiatku nevenoval pozornosť vadne podanému návrhu na začatie exekúcie a neurobil úkon podľa § 40 ods. 1 EP, mal tejto otázke venovať pozornosť súd pri vydávaní poverenia.. Súd nemôže modifikovať (upravovať) či dokonca meniť (uvádzať inak) samotné znenie návrhu na začatie exekúcie, pretože pri vydávaní poverenia znením návrhu viazaný. Ak zistí diskrepanciu s exekučným titulom, mal postupovať podľa § 44 ods. 2 EP a žiadosť o vydanie poverenia zamietnuť
Zistený nedostatok v tomto prípade totiž nemožno odstrániť ani vydaním „opravného uznesenia“, pretože, ako vyplýva z obsahu poverenia, vydaného dňa 13.12.2010, súd sa v ničom nepomýlil a vydal ho tak, ako znel samotný návrh. Táto možnosť by prichádzala do úvahy iba vtedy, ak by bolo napr. nesprávne napísané niečie meno, dátum narodenia, urobený nejaký preklep apod., a vtedy by vydané poverenie spolu s opravným uznesením tvorili pre exekútora integrály celok v ďalšom pokračovaní v exekúcii. To ale nie je tento prípad.
Aj samotné podanie právneho zástupcu oprávnených zo dňa 23.3.2011 - „doplnenie návrhu“ už nie je akceptovateľné, pretože bolo podané po tom, ako už exekútor doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Z toho vyplýva, že ani toto upovedomenie, vydané na základe zle podaného návrhu a žiadosti na vykonanie exekúcie neoprávňuje exekútora v exekučnej činnosti pokračovať.
Správne podal povinný odvolanie proti opravenému uzneseniu, ktoré navyše obsahovalo nesprávne poučenie o možnosti podať opravný prostriedok, a preto, aj keď povinný podal toto odvolanie až dňa 14.6.2011, bolo podané včas, pretože:
Podľa § 204 ods. 2 veta druhá OSP: ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
Možno teda konštatovať, že povinný, ktorý proti opravnému uzneseniu, ktoré prevzal dňa 14.4.2011 podal odvolanie dňa 14.6.2011, podal ho v zákonom stanovenej lehote. Z toho dôvodu pečiatka právoplatnosti, vyznačená na tomto uznesení dňom 30.4.2011, je právne neúčinná.
V konečnom dôsledku, aj keby tomu tak nebolo, tak súd poukazuje aj na to, že:
Podľa § 374 ods. (4) EP: Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 57 ods. 1, písm. g) EP: súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
Podľa § 58 EP:
(1) Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V tomto prípade neprípustnosť exekúcie spočíva v rozpore návrhu na začatie exekúcie s exekučným titulom, ktorý nebolo prípustné zhojiť formou „opravného uznesenia“ a preto, aj keby povinný odvolanie nepodal, zákonný sudca by v súlade s práve cit. ust. zákona exekúciu zastavil aj bez návrhu. Ako bolo uvedené vyššie, súd totiž poverenie na vykonanie exekúcie vôbec nemal vydať a žiadosť o jeho vydanie mala byť zamietnutá.
Toto uznesenie sa vzťahuje aj na odvolanie, podané povinným aj proti uzneseniu zo dňa 28.6.2011, ktorým bol zamietnutý jeho návrh na zastavenie exekúcie.
Samozrejme, oprávneným nič nebráni, aby po právoplatnosti tohto uznesenia nemohli podať nový, riadny návrh na začatie exekúcie za predpokladu, že nimi vymáhaná pohľadávka nezanikne inak.
Po tom, ako bude toto uznesenie právoplatné, súd rozhodne aj o tom, kto a v akej výške je povinný zaplatiť doterajšie trovy exekúcie.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do15 dní odo dňa doručenia
na podpísanom súde v 4 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.