Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-231-2012.pdf
PDF · 87.73 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/231/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rožňave sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou, vo veci maloletého T. Š. nar. XX.XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, dieťaťa rodičov S. Š. nar. XX.XX. XXXX, zamestnanej Gemtex a.s. Rožňava, bytom C. XXX a O. Š. nar. XX.XX. XXXX, zamestnaného JP - Stav Rožňava, bytom C. XXX, na návrh matky, o zvýšenie výživného na maloletého takto
rozhodol:
Okresný súd v Rožňave m e n í rozsudok tunajšieho súdu 7P/33/2008 - 39 zo dňa 29.02. 2008 tak, že z v y š u j e výživné na maloletého T. Š. nar. XX.XX. XXXX zo
strany otca O. Š. nar. XX.XX. XXXX na 50, - Eur mesačne od 01.06. 2012, vopred vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky S. Š. nar. XX.XX. XXXX.
Súd návrh matky v ostatnej časti z a m i e t a a konanie o zvýšenie výživného na dospelého syna P. Š. nar. XX.XX. XXXX z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Matka svojím písomným návrhom žiadala, aby súd zvýšil výživné na maloletého syna T. na 70,- Eur mesačne a na dospelého syna P. na 90,- Eur mesačne od 01.11. 2011.
Na pojednávaní dňa 28.06. 2012 po poučení zo strany súdu svoj návrh na zvýšenie výživného na dospelého syna zobrala späť a v tejto časti žiadala konanie vo veci zastaviť. Svoj návrh na zvýšenie výživného na maloletého odôvodnila tým, že jeho odôvodnené potreby sa zvýšili. Zvýšiť výživné od 01.11. 2011 žiadala preto, lebo otec sám dobrovoľne začal prispievať na výživu maloletého po 50,- Eur mesačne, ale neskôr v mesiacoch október, november a december 2011 výživné na maloletého nezaslal. V mesiaci január 2012 uhradil výživné a aj v súčasnej dobe na výživu maloletého prispieva po 50,- Eur mesačne, ale nepravidelne. Vo svojej výpovedi uviedla, že ona aj otec majú naďalej vyživovaciu povinnosť aj voči dospelému synovi a na jeho výživu otec taktiež prispieva po 50,- Eur mesačne. Dospelý syn navštevuje strednú školu a býva v jej domácnosti. Maloletý syn končí 9. ročník základnej školy a od septembra 2012 nastupuje taktiež na strednú školu. Maloletý sa v školskej jedálni nestravuje. Obidvom deťom dáva denne 2,- Eur na desiatu. Zdravotný stav maloletého je dobrý. Vo voľnom čase sa venuje športu, hrá v obci futbal. Okrem jeho každodenných potrieb hradí aj jeho potreby súvisiace s návštevou školy a so športovou činnosťou. S deťmi býva naďalej v domácnosti svojej matky v rodinnom dome. Hospodária spoločne. Za elektrinu uhrádza 80,- Eur a za plyn 17,- Eur mesačne. Spláca aj hypotekárny úver. Zarába asi 420,- Eur čistého mesačne. Ďalšie deti nemá. Otec sa s maloletým stýka nepravidelne a nemá vedomosti o tom, či otec deťom dáva vreckové. Matka k výpovedi otca uviedla, že podľa jej vedomostí otec zarába 400,- Eur až 450,- Eur čistého mesačne.
Otec s návrhom matky nesúhlasil. Výživné navrhol určiť po 50,- Eur mesačne. Jeho plat činí 300,- Eur až 310,- Eur mesačne a po odpočítaní výdavkov a výživného na deti mu zostáva mesačne iba 60,- Eur. Na výživu detí prispieva nepravidelne, lebo mal nedoplatok na elektrickej energii, preto čerpal pôžičku od nebankového subjektu, ktorému musel vracať veľkú sumu peňazí. Dlh už uhradil a uvedomuje si, že má nedoplatok na výživnom, ktorý uhradí. Na výživu maloletého prispieva po 50,- Eur mesačne. Nemá uhradené výživné iba za mesiace február a marec 2012. S deťmi sa stretáva každý týždeň a dáva im aj vreckové do 3,- Eur podľa možností. Naďalej žije sám v rodinnom dome a náklady uhrádza asi v sume 150,- Eur mesačne. Pracuje u toho istého zamestnávateľa a v súčasnej dobe práce vykonáva v Rožňave. Má 8 hodinovú pracovnú dobu, zamestnávateľ mu nadčasy nepovoľuje a jeho príjem zodpovedá mzdovému listu od zamestnávateľa. 400,- Eur mesačne zarábal v čase, keď do práce chodil aj v sobotu a nedeľu, firma má však finančné problémy a nadčasy nevypláca.
Zo spisu tunajšieho súdu 7P/33/2008 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 29.02. 2008 súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca na 1.200,- Sk - 39,83 Eur mesačne od 01.07. 2007. Týmto rozsudkom súd zvýšil výživné aj na v tom čase ešte maloletého syna P. zo strany otca taktiež na 1.200,- Sk - 39,83 Eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.03. 2008. V čase tejto súdnej úpravy výživného rodičia okrem týchto dvoch detí nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka u svojho zamestnávateľa dosahovala 13.859,- Sk - 460,03 Eur čistého priemerného mesačného zárobku a príjem otca činil 7.631,- Sk - 253,30 Eur čistého priemerného mesačného zárobku. Dospelý syn P. navštevoval 8. ročník a maloletý syn T. 5. ročník základnej školy.
Zo správy od Obecného úradu Drnava súd zistil, že matka býva s deťmi v rodinnom dome v spoločnej domácnosti so svojou matkou. O deti sa stará svedomite a vzorne. Otec býva v rodinnom dome, je zamestnaný a na verejnosti sa správa slušne.
Zo správy od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave súd zistil, že rodičia nepoberajú dávky v hmotnej núdzi.
Podľa správy od Sociálnej poisťovne Rožňava, rodičia nepoberajú dávky v nezamestnanosti, ani dávky nemocenského poistenia.
Zo správy od zamestnávateľa matky Gemtex a.s. Rožňava vyplýva, že matka pracuje od 15.08. 2000 a má veľmi dobrú pracovnú morálku. Dosahuje v priemere 529,324 Eur čistého mesačného zárobku.
Podľa správy od zamestnávateľa otca JP - Stav Rožňava, čistý priemerný mesačný zárobok otca činí 291,664 Eur mesačne.
Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.
V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2008 sa zmenili pomery tak na strane maloletého, ako aj na strane rodičov. Syn P. dovŕšil plnoletosť, ale naďalej je odkázaný na výživu svojich rodičov. Maloletý T. vyrástol, postúpil do vyšších ročníkov základnej školy a tento školský rok ukončí základnú školu v 9. ročníku. Jeho odôvodnené potreby sa zvýšili jednak v dôsledku jeho rastu a dospievania, ako aj v dôsledku nástupu do vyšších ročníkov základnej školy a súvisia aj s jeho mimoškolskou záujmovou činnosťou a s jeho zdravotným stavom. Na zvýšených potrebách maloletého sa majú podieľať obidvaja rodičia podľa svojich majetkových, finančných a zárobkových pomerov, s prihliadnutím aj na ich ďalšie vyživovacie povinnosti.
Príjem matky sa nepatrne zvýšil a naďalej má aj ona vyživovaciu povinnosť voči dospelému synovi P.. O deti sa stará veľmi dobre. Otec na výživu obidvoch detí začal sám dobrovoľne prispievať po 50,- Eur mesačne, ale svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom si plnil doteraz nepravidelne. V súčasnej dobe jeho príjem je taktiež nepatrne vyšší, ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného. Ani jemu pritom ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli. Vychádzajúc z týchto skutočností, s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého, ale aj na zárobkové schopnosti a možnosti otca, s prihliadnutím aj na zárobkové pomery matky súd zvýšil výživné na maloletého zo strany otca na 50,- Eur mesačne od 01.06. 2012 a v ostatnej časti návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zamietol. Takto stanovené výživné zodpovedá zisteným pomerom a je v súlade aj s odôvodnenými potrebami maloletého, s prihliadnutím na schopnosti a možnosti rodičov a na ich ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Matka žiadala zvýšiť výživné na maloletého zo strany otca od 01.11. 2011, čo odôvodnila tým, že otec sám dobrovoľne začal prispievať na výživu maloletých detí po 50,- Eur mesačne, ale neskôr výživné na deti vôbec nezaslal a v súčasnej dobe na výživu detí prispieva nepravidelne. Podľa názoru súdu matka mala možnosť podať návrh na súd v čase, keď sa odôvodnené potreby maloletého zvýšili, nemala však právny záujem na tom, lebo otec si sám dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plnil vo vyššej čiastke hoci nepravidelne a preto súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zo strany otca spätne nepovažoval za dôvodný, preto ho zamietol a výživné zvýšil iba od 01.06. 2012.
Matka po poučení zo strany súdu návrh na zvýšenie výživného na dospelého syna P. zobrala späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 146 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
záležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené / § 250a /,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia / § 251 ods. 1 O.s.p. /
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, nakoľko sa
účastníci tohto práva vzdali na pojednávaní a s rozsudkom súhlasili.
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, nakoľko sa
účastníci tohto práva vzdali na pojednávaní a s uznesením súhlasili.