Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-50-2012.pdf
PDF · 83.94 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/50/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o mal. C. N., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny L., deti matky C. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX a otca I. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXXX/X, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/271/2011-48 zo dňa 7. marca 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd svojím rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. C. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 100 Eur s účinnosťou od 01.09.2011 a vyživovaciu povinnosť otca na mal. I. zo sumy 700,- Sk na sumu 80 Eur s účinnosťou od 01.09.2011 s tým, že otec je povinný poukazovať výživné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Rozhodol, že nedoplatok na zročnom výživnom na mal. C. za obdobie od 01.09.2011 do 31.03.2012 vo výške 467,65 Eur je otec povinný splácať v mesačných splátkach po 30 Eur, spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok (správne tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. I. za obdobie od 01.09.2011 do 31.03.2012 určil vo výške 397,35 Eur a otcovi uložil povinnosť splácať nedoplatok v mesačných splátkach po 30 Eur, spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, k rukám matky, pod stratou výhody splátok (správne má byť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia). Rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23.01.2002. č.k. 5C/266/00-23 v časti vyživovacej povinnosti na mal. deti. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5C/266/00-23 zo dňa 23.01.2002 bolo manželstvo rodičov rozvedené a mal. deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky. Vyživovacia povinnosť otca na mal. C. bola určená sumou 33,19 Eur a na mal. I. sumou 23,24 Eur s tým, že rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2002. Od uvedenej doby nebola upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči mal. deťom. Mal. C. je v súčasnosti študentkou Strednej odbornej školy pre žiakov s telesným postihnutím v J., je sluchovo postihnutá, má priznaný štatút občana s ťažkým postihnutím, mal. I. navštevuje strednú odbornú školu, odbor hostinský. Od roku 2005 je sledovaný v očnej ambulancii, od roku 2009 v detskej neurologickej ambulancii a v súčasnosti navštevuje aj detskú kardiologickú ambulanciu. Matka dosahuje príjem 630 Eur, žije s priateľom, ktorý má príjem vo výške 400 Eur mesačne. Otec má priemerný mesačný príjem 585,59 Eur, žije s priateľkou, ktorá dosahuje príjem 610 Eur, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Okresný súd konštatoval, že v pomeroch na strane rodičov, ako aj na strane mal. detí došlo k zmene, preto podľa § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. C. na sumu 100 Eur mesačne a na mal. I. na sumu 80 Eur mesačne,
ktoré výživné zodpovedá potrebám mal. detí, u ktorých sú zvýšené náklady v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou. O nedoplatku na výživnom rozhodol podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a zvýšil výživné na mal. C. na čiastku 60 Eur a na mal. I. na čiastku 42 Eur. Uviedol, že súdu dokladoval svoje náklady na bývanie, ktoré súd pri rozhodovaní nezohľadnil, hoci náklady na bývanie u matky zohľadnené boli. Nebolo tiež zohľadnené, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť vo výške 35 Eur mesačne. Nesprávne súd konštatuje, že mimo výživného na potreby detí neprispieva, avšak dcére platí výdavky na telefonovanie 14 Eur mesačne. Poukázal na to, že pokiaľ dosahuje príjem 585,59 Eur mesačne, po zaplatení nákladov na bývanie a výživného mu zostáva čistý mesačný príjem 61 Eur bez započítania nákladov na stravu a ošatenie a týmto rozhodnutím súdu sa dostáva do hodnôt, ktoré mu nezabezpečujú ani minimálnu možnosť výživy, čo pociťuje ako pochybenie súdu. Výživné v súdom stanovenej výške nie je schopný platiť bez toho, aby sa z neho nestal bezdomovec, alebo, aby rozhodnutie nemohlo byť zneužité na kriminalizáciu jeho osoby. Zatiaľ neprávoplatný rozsudok spôsobil na jeho strane partnerskú krízu. Jeho partnerka sa rozhodnutím súdu, keďže neboli zohľadnené potreby ich spoločného syna, cíti poškodená a je pripravená podať návrh na úpravu výživného.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil.
Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu rovnako navrhla potvrdenie rozsudku prvostupňového súdu. Zdôraznila, že zvýšenie výživného nežiadala viac ako 10 rokov. Pomery detí sa zmenili. Mal. C. navštevuje Strednú odbornú školu v J. pre žiakov s telesným postihnutím, odbor kozmetička a jej výdavky sú zvýšené aj z dôvodu, že navštevuje ambulanciu ORL, očnú, imunoalergiológiu, kardiológiu, foniatriu. Má priznaný štatút občana s ťažkým zdravotným postihnutím a je zaradená do poradovníka na kochleárny implantát. Mal. I. navštevuje Strednú odbornú školu v L., odbor hostinský a popri nákladoch na štúdium, oblečení na prax má zvýšené náklady spojené s návštevou kardiológie, neurológie a očnej ambulancie. Dosahuje príjem 630 Eur a výdavky spolu s deťmi sú 588 Eur mesačne. Uviedla, že nie je pravdou, že súd nezohľadnil pri rozhodovaní výdavky otca a takisto sa nezakladá na pravde, že rozsudok spôsobil krízu v partnerskom vzťahu otca. Túto si otec spôsobil sám svojím správaním, od partnerky odišiel sám.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) a plnenie tejto vyživovacej povinnosti trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné sa živiť bez ohľadu na dosiahnutie ich plnoletosti. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nielen zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď.), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.).
O výživnom súd rozhoduje podľa stavu zistenom v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase poslednej úpravy a v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pôjde napr. o zvýšenie alebo zníženie (odôvodnený pokles) zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča, a to nielen na krátky čas. Takouto zmenou pomerov môže byť tiež vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacej povinnosti povinného rodiča.
Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). S prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 73 ods. 1 Zákona o rodine) pri určovaní vyživovacej povinnosti súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a uspokojuje potreby jeho bývania.
Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a podobne. Zároveň sú však bezprostredne ovplyvňované reálnymi schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pokiaľ sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Pri rozhodovaní o výživnom je nevyhnutné uvažovať tiež o potrebách vyskytujúcich sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné, uspokojovanie ktorých vyžaduje spravidla vyššie náklady.
Schopnosti a možnosti rodičov má súd zhodnotiť podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia a podobne, pričom vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nielen podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, resp. podľa ich celkovej životnej úrovne, na ktorej má právo podieľať sa i dieťa. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy také jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, to znamená, že aj takéto výdavky považuje za príjem rodiča, z ktorého vychádza pri rozhodovaní o výške výživného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 druhá veta).
V preskúmavanej veci prvostupňový súd posudzoval rozsah vyživovacej povinnosti otca k mal. deťom v súlade s uvedenou právnou úpravou a jej výkladom, správne porovnával, či v pomeroch účastníkov nastala taká zmena, ktorá odôvodňuje zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti. Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vo veci vykonal dôkazy podľa návrhov účastníkov, ako aj tie, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ ust. § 120 ods. 1, 2 O.s.p.).
Z obsahu spisu vyplýva, že výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k. 5P/266/2000-23 zo dňa 23.01.2002. V čase poslednej úpravy výživného mal. C. navštevovala základnú školu a mal. I. materskú školu. V súčasnosti sú obe deti študentmi strednej školy, mal. C. študuje mimo miesta trvalého bydliska. Náklady súvisia najmä so štúdiom, výdavkami na povinnú prax (mal. C. študuje odbor kozmetička a mal. I. odbor hostinský) a tiež zdravotným stavom.
Odporca v čase poslednej úpravy výživného dosahoval zárobok 6.032,- Sk, matka detí bola nezamestnaná, poberala dávku sociálnej pomoci vo výške XX.XXX,- Sk. V období od 2/2011 do 1/2012 otec dosiahol čistý mesačný príjem 585,59 Eur, matka za obdobie od 9/2010 do 8/2011 dosiahla príjem 630 Eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, platí výživné v sume 35 Eur.
V posudzovanej veci je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane mal. detí predovšetkým v súvislosti s ich vekom, s celkovým nárastom nákladov na zabezpečenie životných potrieb a so štúdiom na strednej škole, ako aj so zdravotným stavom. Zmena pomerov nastala aj na strane rodičov, ktorých príjem vzrástol, obaja majú nových životných partnerov - aj keď otec v odvolaní poukazuje na partnerskú krízu. Otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Obaja rodičia hradia náklady spojené s bývaním, obaja splácajú hypotéku. S prihliadnutím na takto zistené pomery sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, že výživné na mal. C. v sume 100 Eur a výživné na mal. I. v sume 80 Eur zodpovedá preukázaným odôvodneným potrebám detí, ako aj možnostiam a schopnostiam otca. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že výživné bolo naposledy upravované v roku 2002, keď deti boli v útlom veku, v súčasnosti sa svojím štúdiom v perspektívnych
odboroch pripravujú na svoje budúce povolanie a zákon (v ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine) výslovne ukladá rodičom povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Na základe uvedených dôvodov, keďže okresný súd správne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti, počiatku zvýšenia výživného, ako aj o zročnom výživnom, bol rozsudok krajským súdom potvrdený.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .