Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-18-2012.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/18/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa rodičov O.. V. Z. M., bytom H., V.. N. XXXX/XX, občianky Slovenskej republiky, zastúpenej M.. O. O., advokátom, so sídlom A. N., D. A. C. XX a O. M., bytom C. - O., U Z. XXX/XX, t. č. H. - C., A. XXX, T. F., občana Českej republiky, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. januára 2012, č.k. 30P/213/2011-50, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi mal. U. povinnosť platiť výživné sumou po 250 Eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od 01.07.2011, čím zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej z doterajšej sumy 1.000,- Sk (správne 1.000,- Kč) mesačne a v časti výšky výživného zmenil rozsudok Okresného súdu v Karvinej, pobočka Havířov, č.k. 27C/147/1996-22 zo dňa 10.10.1996. Dlžné výživné za obdobie od 01.07.2011 do rozhodnutia súdu pre mal. U. vo výške 1.035,78 Eur povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 50 Eur, k rukám matky, od právoplatnosti rozsudku až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že od posledného rozhodovania o výške výživného uplynulo viac ako 16 rokov, keď naposledy o výživnom rozhodoval Okresný súd v Karvinej, pobočka v Havířove rozsudkom zo dňa 10.10.1996, č.k. 27C/147/1996-22 a výživné bolo určené vo výške 1.000,- Kč mesačne. Na strane všetkých účastníkov došlo k výraznej zmene pomerov, keď maloletá je vekovo staršia, vyspelejšia a jej potreby prirodzeným spôsobom narástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala W. roky, teraz má XX,X roka a okrem bežných výdavkov má výdavky v súvislosti so zdravotným stavom (je alergička) a potrebuje tiež stomatologickú starostlivosť. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka príjem iba z rodičovského príspevku, poberala prídavok na jedno dieťa a sociálny príspevok spolu vo výške 4.000,- Kč mesačne. V súčasnosti pracuje ako učiteľka s priemerným mesačným zárobkom 541,29 Eur a poberá prídavky na dve deti vo výške 44,02 Eur. Okrem mal. U. má vyživovaciu povinnosť k mal. U., ktorá sa narodila z jej súčasného manželstva v roku XXXX. Otec dieťaťa bol pri poslednom rozhodovaní o výške výživného bez pracovného pomeru, nemal žiaden príjem a bol ochotný platiť výživné vo výške 1.000,- Kč mesačne. V súčasnosti podniká na základe živnostenského listu od roku 2010 so stratou 21.898,- Kč, poberá invalidný dôchodok vo výške 6.412,- Kč mesačne a mesačne spláca dlhy z hypotéky a pôžičky spolu vo výške 12.666,- Kč. Okrem mal. U. má vyživovaciu povinnosť k mal. O. M., nar. XX.XX.XXXX. Je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností. Súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadol na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, na odôvodnené potreby maloletej, ale aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky a otca dieťaťa. Výdavky
otca vysoko prekračujú jeho príjem, a preto mal súd za to, že pokiaľ otec má finančné prostriedky na splácanie svojich dlhov mesačne takmer vo výške 13.000,- Kč, musí nájsť aj finančné prostriedky na výživné pre mal. U., nakoľko výživné je prednostnou pohľadávkou a vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodičov. S prihliadnutím na možnosti a schopnosti otca považoval za primerané zvýšiť výživné pre maloletú, ktorá bude mať XX rokov, na sumu 250 Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu matkou, teda od 01.07.2011. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu prvého stupňa za mesiace júl až december 2011 určil vo výške 1.035,78 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou zvýšeného výživného a otcom plateným výživným vo výške 2.000,- Kč mesačne a v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi dieťaťa splácať dlžné výživné za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 160 ods. 1 O.s.p. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletej a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho vyživovaciu povinnosť voči mal. U. zvýši od 01.01.2012 na čiastku 120 Eur mesačne a dlžné výživné od 01.01.2012 mu povolí splácať v splátkach po 30 Eur mesačne. Vyjadril názor, že nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a z toho potom boli vyvodené neadekvátne právne závery, ktoré vyústili do stanovenia príliš vysokého výživného. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil finančnú situáciu matky, keď nebral do úvahy a nezisťoval príjmy jej manžela a uspokojil sa len s tým, že matka prehlásila, že s terajším manželom má nezhody a nepozná výšku jeho príjmu. Absencia zistenia príjmu manžela matky spôsobuje, že nie je možné posúdiť existenciu a výšku prípadnej vyživovacej povinnosti manžela k matke a potom tiež možnosť zo strany matky podieľať sa na výžive mal. U.. Poukázal na výpoveď matky, z ktorej vyplynulo, že býva i s mal. U. v 4-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej manžela, ktorý uhrádza všetky náklady spojené s bývaním. Mal za to, že je potrebné doplniť dokazovanie výsluchom matky a jej manžela o spôsobe hospodárenia v ich domácnosti, správou o príjmoch manžela matky a správou o výdajoch na domácnosť alebo bývanie. Potvrdil, že prevádzkuje živnostenskú činnosť - pohostinstvo a za týmto účelom zakúpil nehnuteľnosti v k.ú. N., okres C., pričom sa jedná o starú budovu reštaurácie a k nej priľahlé plochy. Na nákup tejto nehnuteľnosti sa zadlžil a v rámci podnikateľskej činnosti spláca hypotekárny úver vo výške 11.000,- Kč mesačne. Pokiaľ súd konštatoval, že z podnikateľskej činnosti nemá žiaden príjem a vykazuje stratu, toto konštatovanie považoval za správne s tým, že predmetný hypotekárny úver je zahrnutý do príslušného daňového priznania ako výdaj na podnikanie. Nie je preto možné súhlasiť s hodnotením súdu prvého stupňa, že má dobrú životnú úroveň, keď si môže dovoliť splácať hypotekárny úver vo výške 11.000,- Kč a ďalšiu pôžičku vo výške 1.666,- Kč. V skutočnosti, pokiaľ ide o hradenie jeho potrieb bežného života, je odkázaný na svoj invalidný dôchodok. Pokiaľ ide o ďalšiu nehnuteľnosť v Obci H., k.ú. C. A. N. C., ide o nehnuteľnosť, kde je spoluvlastníkom, ide o rodovú nehnuteľnosť, ktorá slúži na bývanie a nie je z nej realizovaný žiaden zisk, naopak, sú náklady spojené s vlastníctvom a údržbou tejto nehnuteľnosti. Poukázal na svoju vyživovaciu povinnosť k mal. O. M., nar. XX.XX.XXXX. Bol toho názoru, že výživné pre XX-ročné dieťa vo výške 250 Eur mesačne je neprimerané, nakoľko matka je vysokoškolsky vzdelaná, má primeranú prax a pracuje na plný úväzok a jej príjem je 541,29 Eur, z ktorej je schopná zaistiť domácnosť. Tvrdil, že je odkázaný na svoj invalidný dôchodok a orientačné tabuľky výživného v ČR stanovujú, že výživné pre XX-ročné dieťa by malo predstavovať 17 - 21 % z jeho príjmu.
Matka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Poukázala na zvýšené potreby mal. U., ku ktorej bola naposledy vyživovacia povinnosť upravovaná pred 16 rokmi, ako i skutočnosť, že sa jedná o takmer dospelú osobu, ktorá navštevuje O. ročník gymnázia, čo samé o sebe determinuje potreby a náklady na jej výživu. Poukázala tiež na podnikateľskú činnosť otca, ktorá podľa výpisu zo živnostenského registra spočíva v oblasti pohostinskej činnosti, ktorej výnosnosť je všeobecne známa. Tvrdila, že otec maloletej je osoba, ktorá je majetná, je vlastníkom viacerých nehnuteľností pomerne značnej hodnoty a podniká vo finančne lukratívnom odbore. Zisťovanie výšky príjmu jej terajšieho manžela nepovažovala za potrebné, nakoľko tento nemá k mal. U. vyživovaciu povinnosť a spolupodieľanie sa na jej výžive bolo výlučne jeho dobrou vôľou. Uviedla, že len vďaka terajšiemu manželovi dokázala zabezpečiť potreby mal. U. počas tak dlhého obdobia bez toho, aby podala návrh na zvýšenie výživného. Ďalej uviedla, že jej terajší manžel má vyživovaciu povinnosť k nej a k ich mal. dcére U., ktorú si plní tak, že hradí všetky náklady na spoločné bývanie (vrátane mal. U.) a spoločne s ňou hradí aj potreby mal. U.. Ona svoj celý príjem používa na zabezpečenie a uspokojovanie potrieb oboch mal. detí.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním napadnutého rozsudku bolo zistené, že okresný súd vo veci vykonal všetky účastníkmi navrhnuté, resp. označené dôkazy, ako aj tie, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.) a vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. Zo svojich skutkových zistení vyvodil správny právny záver o tom, že návrh matky na zvýšenie výživného na mal. U. zo strany jej otca je dôvodný. Okresný súd správne rozhodol, keď zvýšil vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 1.000,- Kč na sumu 250 Eur mesačne, keď táto suma je úmerná nákladom na výživu mal. U. a zodpovedá zisteným zmeneným pomerom účastníkov. V odvolacom konaní neboli otcom dieťaťa tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k mal. U..
Uspokojovanie základných potrieb dieťaťa, ale aj iných potrieb nevyhnutných pre jeho telesný a duševný rozvoj si vyžaduje náklady, ktoré má predovšetkým pokryť výživné od rodičov. Výživné má byť také, aby z neho mohli byť hradené potreby dieťaťa súvisiace s jeho výchovou, štúdiom, zdravotným stavom, ale i záujmami. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera uspokojovania potrieb dieťaťa je limitovaná schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jeho rodičov.
V danom prípade okresný súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. U., pričom postupoval podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto zákonného rozhodnutia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena a zrušenie možné len na návrh. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Súd pri rozhodovaní o zmene rozhodnutia o výživnom vychádzal zo zásady, že výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý existuje v čase vydania súdneho rozhodnutia. Plynutím času však môže nastať zmena ako na strane osoby oprávnenej na výživné, tak i na strane osoby povinnej a táto zmena má potom za následok zvýšenie alebo zníženie prv určeného výživného. Úlohou súdu je dôsledne porovnať podstatné okolnosti, z ktorých vychádzal pri poslednej úprave výživného s okolnosťami, ktoré sú dané v čase novej úpravy. Zmeniť výživné je možné len v prípade, ak sa pomery zmenia závažnejším spôsobom, a ak nejde len o prechodnú zmenu pomerov. Pri rozhodovaní o výživnom, a teda aj o zvýšení výživného súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča, výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V predmetnej veci okresný súd sa dôsledne riadil týmito zásadami pri zisťovaní skutkového stavu veci, porovnával pomery na strane mal. U. a jej rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom s pomermi na strane dieťaťa a rodičov v súčasnej dobe. Je nepochybné, že na strane mal. U. došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov predovšetkým v súvislosti s jej vekom, pretože naposledy bolo výživné pre maloletú určované v roku XXXX, kedy mala W. roky a v súčasnosti je osobou takmer plnoletou a končí stredoškolské štúdium. Náklady mal. U. sú zvýšené i v súvislosti s jej zdravotným stavom (alergiami a stomatologickou starostlivosťou). Otec mal. U. zmenu pomerov na strane dieťaťa v konaní nepopieral. Už samotná kvalifikovaná zmena pomerov na strane dieťaťa odôvodňuje zvýšenie výživného. Je celkom zrejmé, že náklady na výživu X-ročného dieťaťa a XX-ročného dieťaťa sú neporovnateľné, a preto bolo nesporné, že došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej a výživné zo strany otca je
potrebné zvýšiť. Túto skutočnosť ani otec nepopieral, tvrdil však, že suma určená súdom prvého stupňa je neprimeraná jeho pomerom.
Vzhľadom na dobu posledného rozhodovania o výživnom, od ktorej uplynulo 16 rokov, je nesporné, že sa zmenili i pomery na strane oboch rodičov. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného bola matka na materskej dovolenke a poberala spolu sumu 4.000,- Kč, príjem otca nebol zistený, resp. žiaden príjem nemal, bol ochotný platiť 1.000,- Kč mesačne ako výživné pre mal. U.. V súčasnosti matka mal. U. pracuje, má priemerný čistý mesačný zárobok 541,29 Eur, poberá prídavky na dve deti vo výške 44,02 Eur, je vydatá a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. U., narodenej z jej súčasného manželstva v roku XXXX. Otec maloletej vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu a vykázal v roku 2010 stratu 21.898,- Kč, poberá invalidný dôchodok vo výške 6.412,- Kč mesačne a spláca mesačne dlhy z hypotéky a pôžičiek vo výške 12.666,- Kč, má vyživovaciu povinnosť k mal. O. M., nar. XX.XX.XXXX. Majetkové pomery otca nasvedčujú tomu, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, pričom, ako sám uvádza, jedna z nehnuteľností slúži na bývanie a druhá slúži na jeho podnikateľskú činnosť v oblasti pohostinstva, ktorú zakúpil v rámci svojej podnikateľskej činnosti a z tejto činnosti i uhrádza hypotéku na kúpu tejto nehnuteľnosti vo výške 11.000,- Kč mesačne.
Pri určení výšky výživného zo strany otca pre mal. U. bolo potrebné prihliadnuť nielen na schopnosti a možnosti oboch rodičov, ale aj na ich majetkové pomery, keď pri hodnotení pomerov na strane otca súd nemohol vychádzať len z výšky jeho invalidného dôchodku, ako sa mylne domnieval otec maloletej, resp. mechanicky z daňových priznaní týkajúcich sa jeho podnikateľskej činnosti, ale musel zohľadniť jeho celkové majetkové pomery a životnú úroveň, na ktorej sa mal. U. má právo podieľať.
Pri zisťovaní celkových majetkových pomerov povinného rodiča, ktorý má príjmy z inej, než závislej činnosti, čo je i prípad danej veci, musí súd zisťovať aj jeho iné príjmy alebo pôžitky, ktoré sa prejavia v ním nadobudnutých hnuteľných alebo nehnuteľných veciach, prípadne v jeho nákladnom spôsobe života (napríklad nadobudnuté vzácne obrazy, mince alebo známky, nehnuteľnosti - dom, chata, pozemky, luxusné autá, loď, nákladné dovolenky, nákladný spoločenský spôsob života a podobne).
Z obsahu spisu nepochybne vyplýva a otec túto skutočnosť i potvrdzuje, že vykonáva podnikateľskú činnosť na základe živnostenského listu v oblasti pohostinstva, za účelom ktorej zakúpil budovu reštaurácie a k nej priľahlé plochy a spláca hypotekárny úver vo výške 11.000,- Kč mesačne v súvislosti s touto podnikateľskou činnosťou. Otec je tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie.
Vzhľadom na uvedené zistené celkové majetkové pomery otca, keď je zrejmé, že je vlastníkom viacerých nehnuteľností, vykonáva podnikateľskú činnosť, súd nemohol pri posudzovaní jeho možností, schopností, príjmov a majetkových pomerov vychádzať výlučne z výšky jeho invalidného dôchodku, ale musel zohľadniť i jeho majetkové pomery, ktoré sú nadštandardné. Z uvedených zistení je nepochybné, že je v možnostiach otca platiť mal. U., ktorá je osobou takmer dospelou a vyživovacia povinnosť k nej nebola menená 16 rokov, výživné vo výške 250 Eur mesačne, a to i s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. O. M..
Pokiaľ sa otec domáhal zisťovania príjmu manžela matky a preukazovania spôsobu hospodárenia v súčasnej domácnosti matky maloletej, odvolací súd poukazuje na ust. § 30 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti. Manžel rodiča dieťaťa však nemá právo dieťa zastupovať, ani spravovať jeho majetok a nevzniká mu k nemu ani vyživovacia povinnosť. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine má však ako manžel vyživovaciu povinnosť k rodičovi dieťaťa, pričom rozsah tejto vyživovacej povinnosti by mal byť taký, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká. Podľa § 62 ods. 2 druhá veta Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, predovšetkým z výpovede matky dieťaťa, že jej súčasný manžel si vyživovaciu povinnosť voči nej a ich mal. dcére U. v celom rozsahu plní, ba dokonca dlhodobo nahrádzal i vyživovaciu povinnosť otca mal. U. voči nej.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by mal byť realizovaný výsluch manžela matky k otázkam ich súčasného hospodárenia, ktorý voči mal. U. nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť a ani dôvod, pre ktorý by mal zisťovať jeho zárobkové a majetkové pomery. Podstatné v danej veci je, že manžel matky si voči nej a ich dcére, mal. U., plní vyživovaciu povinnosť v celom rozsahu a zabezpečuje všetky ich potreby, a to vrátane potrieb mal. U. (napr. náklady s bývaním).
Z týchto dôvodov považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o určení výživné vo výške 250 Eur mesačne pre mal. U., ktorá je študentkou X. ročníka strednej školy, za primerané a zodpovedajúce možnostiam, schopnostiam a predovšetkým majetkovým pomerom povinnej osoby - otca.
Pokiaľ otec poukazoval na súdnu prax v Českej republike, resp. určovanie výživného v Českej republike vo výške 17 - 21 % z jeho príjmu, odvolací súd len konštatuje, že sa jedná o súdnu prax iného štátu, ktorá nemôže v žiadnom prípade ovplyvniť rozhodovaciu činnosť súdu v Slovenskej republike.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu, ktorý správne rozhodol aj o počiatku zvýšenia výživného a nedoplatku na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia, ako aj o výške splátok, ako vecne správny potvrdil.
Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .