Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/65/2010

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce JUDr. Marek Kotora ako sudca v právnej veci žalobcov v 1. rade E. a v 2. rade P., obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Juraj Uhrin, bytom Hviezdoslavova 7, Košice proti žalovaným v 1. rade H. a v 2. rade H., žalovaní v 1. a 2. rade zastúpení JUDr. Marián Lenhard, advokát, ul. Maxima Gorkého č.1/1 p Michalovce a v 3. rade J., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobcovia v 1. a 2. rade sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 11.6.2009 predmetom ktorej je prevod tK. a ktorou zmluvou previedli žalovaní v 1. a 2. rade vlastnícke právo na žalovaného v 3. rade je neplatná.

Poukazovali na to, že žalovaní v 1. a 2. rade sú trestne stíhaní pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa títo mali dopustiť na majetku žalobcov tak, že v rokoch 2004 až 2008 im z bankového účtu a následne kriminálnymi činmi spoločne spôsobili škodu vo výške minimálne 66.000,- EUR.

Zdôraznili, že notárskou zápisnicou o uznanie dlhu spísanej dňa 18.6.2009 sa žalovaní zaviazali k úhrade takto spôsobenej škody, túto však do dnešného dňa nezačali ani len splácať a napokon svojim úmyselným konaním sa zbavujú spoločného majetku, ktorý by následne mohol slúžiť na pokrytie aspoň časti nimi spôsobenej škody. Podvodným konaním previedli žalovaní v 1. a 2. rade na žalovaného v 3. rade svoj trojizbový byt nachádzajúci sa na adrese P. v úmysle evidentne sa vyhnúť možnému predaju v rámci prípadne nariadenej exekúcie, pričom kupujúci, žalovaný v 3. rade je blízkym priateľom (snúbencom) dcéry žalovaných v 1. a 2. rade.

O konaní s úmyslom vyhnúť sa povinnosti plniť svoj dlh voči žalobcom svedčí i tá skutočnosť, že i napriek uvedenej kúpnej zmluve žalovaní v 1. a 2. rade naďalej bývajú na adrese predmetného prevádzaného bytu a najviac žalovaná v 2. rade úspešne podniká v oblasti personálneho poradenstva v Rakúsku a Švajčiarsku.

Žalobcovia mali za to, že žalovaní v 1. a 2. rade v úmysle zbaviť sa všetkého svojho majetku a tým znemožniť akýkoľvek prípadný výkon rozhodnutia previedli a prevádzajú svoj majetok na iné osoby žiadali, aby súd ich návrhu vyhovel.

Zdôraznili, že domáhajú sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2009 s poukazom na ust. o neplatnosti právneho úkonu, ktorý hovorí, že neplatný je právny úkon ten, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo prieči sa dobrým mravom a podľa

ich názoru postupné vzdávanie sa majetku dochádzalo zo strany žalovaných úmyselne sa dostať do situácie, kedy ďalší následný výkon v prípade aj súdneho rozhodnutia v trestnom konaní nebude môcť byť vykonateľný.

Žalovaný v 1. a 2. rade s podanou žalobou nesúhlasili a považovali ju za nedôvodnú. Uviedli, že je pravdou, že žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci previedli vlastnícke právo k predmetnému bytu na žalovaného v 3. rade ako kupujúceho Kúpnou zmluvou zo dňa 11.6.2009.

Z článku V. kúpnej zmluvy vyplýva aj spôsob uhradenia ceny a to započítaním s pohľadávkou kupujúceho z titulu pôžičky poskytnutej 1.6.2004. Kúpna zmluva zo dňa 11.6.2009 bola platne uzavretá má písomnú formu, podpisy prevodcov boli úradne overené a účastníci zmluvy boli oprávnení nakladať a disponovať s predmetom tejto kúpnej zmluvy.

K tvrdeniam žalobcov uviedli, že sú nepravdivé, pretože ani jeden z nich nie je trestne stíhaný z trestného činu podvodu na majetku žalobcov, t.j. ani jeden zo žalovaných v 1. a 2. rade. Samotné trestné oznámenie žalobcov ešte neznamená, že zistené skutočnosti zo strany orgánov polície aj odôvodňovali začatie trestného stíhania, resp. vznesenia obvinenia voči ním ako páchateľom. Na základe trestného oznámenia žalobcov boli vypočutí v postavení svedkov, ale trestne stíhaní ako obvinení neboli.

Pokiaľ sa týka uznania dlhu zo dňa 18.6.2009, ktoré žalobcovia v žalobnom návrhu uvádzajú notársku zápisnicu zdôraznili, že notársku zápisnicu podpísal iba žalovaný v 1. rade a uznanie dlhu zo strany žalovaného v 1. rade neznamená žiaden záväzok pre nich oboch z toho dôvodu, že BSM žalovaného v 1. a 2. rade bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Michalovce, č.k. dňa 12.12.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2004.

Namietali tvrdenie žalobcov o ich podvodnom konaní v súvislosti s prevodom bytu. Ako vlastníci bytu uzavreli kúpnu zmluvu a predali byt, aby naplnili právo vlastníka s vecou disponovať, teda previesť ju do vlastníctva inej osoby. Pokiaľ sa týka spôsobu zaplatenia kúpnej ceny uviedli, že ide o bežný spôsob započítania pohľadávok s tým, že v danom prípade pohľadávka kupujúceho vznikla ešte v roku 2004 a preto o platnosti týchto právnych úkonov neexistuje žiadna pochybnosť.

Žiadali, aby súd predmetný návrh zamietol a priznal im náhradu trov konania.

Žalovaný v 3. rade s podaným návrhom nesúhlasil.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

V prehlásení na čl. 7 spisu žalobca v 1. rade Jan Nemcik poukázal na sumy, ktoré boli vložené na určité účty a ku ktorým dispozíciu žalovaní v 1. a 2. rade a v akých harmonogramoch a v akom čase z týchto účtov vyberali peniaze.

Z notárskej zápisnice zo dňa 18.6.2009 č. X. (čl.8 spisu) súd zistil, že Milan Bančej v predmetnej notárskej zápisnici osvedčil vyhlásenie o uznaní záväzku podľa o súhlase s vykonateľnosťou podľa , ako aj s exekúciou podľa , pričom uviedol, že ako dlžník prevzal v priebehu rokov 2003-2004 finančné prostriedky v celkovej sume 44.081,52 EUR od svojej sestry P. a vyhlásil, že svoj dlh uznáva v plnej výške a zaväzuje sa tieto finančné prostriedky vrátiť veriteľke najneskôr do 18.6.2011 a to mesačnými splátkami vždy v posledný deň príslušného mesiaca minimálne vo výške 350,- EUR s poukázaním na účet veriteľky s tým, že do 18.6.2010 bude uhradená aspoň polovica dlžnej sumy, t.j. 22.040,76 EUR a celý dlh bude zaplatený najneskôr 18.6.2011.

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2009 (čl. 34-37 spisu) súd zistil, že predávajúci H. (žalovaný v 3. rade) uzavreli Kúpnu zmluvu predmetom ktorej v zmysle článku I. bod 1 a v zmysle článku II boli nehnuteľnosti

uvedené v článku I. bod 1 písm. a), b), c) a to nehnuteľnosti (v podiele 1/1) nachádzajúce sa v obci Michalovce, S. vedené Katastrálnym úradom Košice - Správa katastra Michalovce ako písm. A, byt č. 4 s príslušenstvom (uvedený v článku III tejto zmluvy) na 7. poschodí bytového domu C5, súpisné číslo XXX na ulici Jána Hollého v Michalovciach, orientačné číslo XX, stojaceho na parc. č. 4645/16 v podiele 1/1, písm. b spoločné časti a spoločné zariadenia domu popísané v článku 4 tejto zmluvy v podiele 7144/546680, písm. c pozemok s parc. číslom 4645/16, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 918 m2 v podiele 7144/546680.

V zmysle článku V. bod 1 zmluvy, bola dohodnutá kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti uvedené v článku 1 odsek 1 tejto zmluvy vo výške 50.000,- EUR, slovom päťdesiattisíc EUR, t.j. 1.506.300,-Sk .

V zmysle článku V. bod 2 zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že záväzok kupujúceho zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu z časti zaniká v súlade s ust. započítaním s pohľadávkou kupujúceho, ktorú má voči predávajúcim z titulu nároku na vrátenie pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.6.2004 na základe ktorej si predávajúci ako dlžníci požičali od kupujúceho ako veriteľa sumu 1.500.000,- Sk čo v súčasnosti po prerátaní konverzným kurzom 1,126 Sk predstavuje sumu 49.790,88 EUR.

V zmysle článku V. bodu 3 zmluvy, záväzok kupujúceho zaplatiť zostávajúci časť kúpnej ceny vo výške 209,12 EUR, ktorý nezanikol započítaním podľa predchádzajúceho odseku kupujúci splnil v hotovosti k rukám predávajúcich čo predávajúci svojimi podpismi na tejto zmluve potvrdzujú.

Podpisy predávajúcich boli osvedčené notárkou JUDr. Máriou Kožuškovou dňa 11.6.2009 (čl. 37 spisu).

Z listu zo dňa 15.4.2010 (čl. 74 spisu) adresovaný zo strany H. JUDr. Uhrínovi z ktorého vyplýva, že H. uviedli, že svoj dlh vo výške 44.081,52 EUR osvedčený notárskou zápisnicou o uznaní dlhu zo dňa 18.6.2009 uznávajú a nepopierajú ani to, že sa zaviazali dlžnú sumu uhradiť formou mesačných splátok vo výške 350,- EUR. Splátky začal uhrádzať, ale vzhľadom na to, že od 4.5.2009 je na PN jeho príjem sotva postačuje na pokrytie základných životných potrieb a keď sa jeho finančná situácia náhle zlepší bude ochotný splácať svoj dlh a postupne vrátiť použité finančné prostriedky.

Z výsluchu žalobkyne v 2. rade (čl. 57-59 spisu) súd zistil, že táto pristupovala k žalovanému v 1. rade, k svojmu bratovi ako ku človeku o ktorého sa starala, snažila sa aby sa mali dobre a potom čo sa im pominuli rodičia stal sa jedinou osobou voči ktorej mala pevné citové väzby a verila mu. V roku 1994 odišla do USA, kde naviazala roku 1997 známosť so žalobcom v 1. rade. Šetrili peniaze, nakoľko chceli kúpiť pozemok v Klokočove. Všetko sa riešilo prostredníctvom jej brata, žalovaného v 1. rade, ktorý zabezpečoval všetky tieto záležitosti. Výstavba domu mala stáť 2.000.000,- Sk. Neskôr sa tieto náklady po uskutočnení projektu vyšplhali na 5.000.000,- Sk, takže od tohto projektu ustúpili. Požiadala žalovaného v 1. rade, aby zháňal a pozeral ďalšie veci. On našiel niečo vo Vrbovci, následne v Michalovciach, potom vo Vinnom, avšak keďže jej manžel, žalobca v 1. rade chcel niečo menej, aby tam nebolo veľa nájomníkov našiel byt v malej bytovke oproti SPTŠ , ktorý si prišli pozrieť na územie SR obidvaja. Žalovaný v 1. rade vedel, že predmetný byt si prídu pozrieť na územie SR. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že žalovaný v 1. rade vždy následne našiel nejakú chybu na nejakej tej nehnuteľnosti. Ona nemala dôvod pochybovať o jeho slovách, keďže mu dôverovala. Všetky peniaze, ktoré mala by v konečnom dôsledku pripadli jeho deťom. Nehnuteľnosť, ktorú následne kúpili v Remetských Hámroch bola najprv napísaná na neho, keďže mu vravela, že ona s manželom len tam dožijú a potom následne bude prepísaná na jeho deti.

Zdôraznila, že starala sa o brata aj o rodinu, zabezpečovala peniaze na štúdium a inak im aj finančne pomáhala, keďže boli jej miláčikovia. Svojmu bratovi by dala aj to posledné. Mala voči nemu plnú dôveru, avšak zanevrela na neho a s týmto stavom sa jej zle žije a vyporiadava sa s ním.

Uviedla, že mala účet vedený v Slovenskej sporiteľni a takisto v HVB banke mal účet jej manžel. Na účet v HVB banke zasielala doláre s tým, že k obidvom týmto účtom aj v HVB banke aj v Slovenskej sporiteľni mal dispozičné právo jej brat. Boli tak dohodnutí, že on bude doláre vyberať z HVB banky, premení ich na slovenské koruny a vloží ich na jej účet v Slovenskej sporiteľni.

V rokoch 2004-2005 bol ešte kurz dolára dosť vysoký a boli tam teda zasielané dosť vysoké peňažné sumy. Podotkla, že dňa 13.4.2007, kedy prišla na územie Slovenskej republiky o čom vedel jej brat tak v priebehu rokov 2007 a to 12.4.2007 vložil na účet do Slovenskej sporiteľne sumu 500.000,- Sk, dňa 17.4. sumu 300.000,- Sk, dňa 19.4. sumu 410.000,- Sk. Pravdepodobne sa domnieval, že budem kontrolovať tieto záležitosti, ako aj účty, avšak z dôvodu absolútnej dôvery vo svojho brata a jeho schopnosti a že ju nechce oklamať a podviesť nemala nijaký dôvod kontrolovať si tieto záležitosti. Keď jej potvrdil v telefonickom hovore, že zmenil peniaze a dal ich na účet ubezpečil ju, potvrdil jej to, tak nemala dôvodu, aby niečo iné riešila, aby dala iné dispozície s týmito účtami.

Keď dňa 5.5.2007 odišli zo SR jej brat dňa 7.5. vybral sumu 350.000,- Sk na firmu svojej manželky. Proste vybral, alebo previedol peniaze na účet svojej manželky a potom 1.300.000,- Sk následne takisto vybral. Ohľadne toho jej povedal, že chce peniaze aby sa zhodnotili a dal ich na účet do ČSOB, keďže má založený dom a neplatil úver tak tieto peniaze mu banka ČSOB pozastavila. Ona mu nedala žiaden súhlas, aby peniaze prevádzal na iné účty ako boli vo vlastníctve jej, alebo jej manžela a urobil tak bez jej vedomia. Dom, ktorý bol zakúpený v Remetských Hámroch kúpil za 360.000,- Sk najprv na svoje meno, potom mu povedala, aby ho previedol na jej meno, avšak tento dom už spadol.

O tom, že žalovaný v 1. rade robí voči nej určité podvodné konania sa dozvedela v roku 2008, keď jej manžel mal prísť na územie SR a požiadala svojho brata, aby mohol u neho prespať, aby mu požičal auto, lebo mali dve autá. On sa začal vykrúcať, že nemôže. Auto malo stáť nejako 8.000,- USD a on mal zaplatiť delearovi na území SR túto sumu a brat vtedy vyšiel s pravdou a vypovedal, že nič nemá, že všetky peniaze sú zablokované v ČSOB. Na čo ona bola prekvapená, že prečo tam dal peniaze, že takto riešil svoje vnútorné záležitosti a svoju nesolventnosť. Následne na to bola spísaná zápisnica dňa 18.6.2009 v ktorej sa zaviazal, že jej sumu 44.081,52 EUR vráti do 18.6.2011 aj keď celkovo to bola suma 66.000,- EUR. Ona však súhlasila aj s touto sumou 44.081,52 EUR, keďže žalovaný v 1. rade bol ochotný uznať dlh len do tejto výšky. Viacej nechcel uznať, takže bola v podstate rada, že aspoň k tejto sume sa dopracovali. Podvodným konaním však on následne ju pripravil o túto sumu, keďže ešte pred dňom 18.6., kedy jej mal túto sumu vrátiť sa zbavil svojho majetku a previedol byt na svojho budúceho zaťa pána Németha, žalovaného v 3. rade, priateľa svojej dcéry Martiny Bančejovej.

Žalovaná v 1. rade ešte doplnila svoju výpoveď o skutočnosti, ktoré sú uvedené na čl. 54 spisu v ktorom uviedla, že v roku 2009 žalovaný v 1. rade predal jej jednoizbový byt v jej vlastníctve na základe dohody s ňou v hodnote 280.000,- Sk, pričom takisto spreneveril. Obdobne urobil na základe splnomocnenia aj s manželovým trojizbovým bytom v Košiciach, ktorý odpredal za smiešnu sumu 615.000,- Sk a peniaze takisto nikdy nevidela. Verili s manželom tak vo všetkých predchádzajúcich záležitostiach. Pokiaľ by videli, že žalovaný v 1. rade a jeho manželka žalovaná v 2. rade sú ochotní uhrádzať dlh tak by sa správali v konaní ináč.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.6.2011 (čl.67 a následne spisu) uviedol, že aj keď podpísal notársku zápisnicu zo dňa 18.6. necíti a nemá v úmysle plniť, nakoľko bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany osoby žalobkyne P., ktorý ho vlastne dotlačili do podpísania tohto uznania dlhu. Tento dlho voči nej neuznáva a má za to, že nárok žalobkyne, ktorý on popiera, že jej peniaze nespreneveril.

Všetko sa dialo na základe telefonátov z USA a to či už kupoval byt alebo pozemok. Sumu 30.000,- Sk vybral na súkromné účely a bola odsúhlasená aj zo strany žalobkyne. Túto sumu nemusel vracať, nakoľko si nebol vedomý záväzkov voči nej. Pokiaľ sa týka bytu, ktorý bol prevedený na pána Petra Németha, žalovaného v 3. rade, tento s ním nie je v žiadnom príbuzenskom pomere a uskutočnil sa na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 50.000,- EUR. V roku 2004 si požičali peniaze v rozsahu 1.500.000,- Sk od žalovaného v 3. rade s tým, že mu ich vrátia. Predávajúci boli dlžníci a sumu 50.000,- EUR urobili vzájomným zápočtom a on im dal iba k rukám sumu 209,12 EUR.

Pokiaľ sa týka bytu v Košiciach vo vlastníctve žalobcu v 1. rade tento odpredal na základe splnomocnenia, ktoré mu bolo dané z jeho strany. Za sumu peňazí utŕženú za tento byt kupoval pozemok v F. a dom v K.h. Nevedel však uviesť sumu, za akú sa tieto nehnuteľnosti kupovali. Všetky materiály odovzdal svojej sestre, žalobkyni v 2. rade.

Ohľadne jednoizbového bytu v Michalovciach, vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade uviedol, že bol odpredaný a suma sa použila na nákup týchto vecí, ktoré uviedol. Pokiaľ sa týka peňazí, ktoré vyberal z účtu žalobkyne v 2. rade vždy sa tak dialo na jej pokyn. Pokyny neboli dávané písomne, ale vždy telefonicky a telefonicky bol usmerňovaný.

Peniaze, ktoré vyberal z jej účtu použil na tie účely, ktoré uviedol a na základe telefonického dohovoru ich odovzdával ľuďom s ktorými sa stretol na nejakom mieste, odovzdal im obálky s určenou sumou peňazí. Boli to rôzni ľudia od pána Nemčika to bol nejaký umelec, ktorého meno nevedel uviesť, tomu odovzdal sumu peňazí, ktoré určil pán Nemčik a ďalej sa nestaral. Tieto záležitosti sa riešili jeho cestami do Košíc. Buď tam išiel on, alebo po dohovore so žalobcami, ktorí si to následne aj overovali či títo ľudia prišli a vyzdvihli si tie peniaze.

Žalovaný, pokiaľ sa týka listu, ktorý zaslal zástupcovi žalobcov, v ktorom uviedol, že uznáva svoj záväzok vo výške 44.081,52 EUR a celú záležitosť považuje za vysporiadanú keďže tento záväzok uznáva a nemá čo ďalej riešiť uviedol, že síce tento list napísal na základe toho, že pán Uhrín mu volal a nevyberaným spôsobom mu nadával, osočoval a bol v obave o svoje zdravie a o zdravie svojej rodiny.

Dispozíciu s účtom žalobkyne v 2. rade vykonával na základe plnej moci od svojej sestry pani Nemčikovej, že môže narábať s týmto účtom a môže zariadzovať všetky veci, ktoré s tým súviseli. Bol uvedený ako disponent na tomto účte a mal aj podpisový vzor.

Zdôraznil, že voči jeho osobe doposiaľ nebolo začaté trestné stíhanie a ani vznesené obvinenie voči jeho osobe. Bol vypočutý iba ako svedok.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 29.9.2011 (čl. 93 a následne spisu) uviedla, že nebola účastníčkou podpísania notárskej zápisnice. Pokiaľ sa týka kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená na vklad do správy katastra pod číslom V 1325/2009 uzavretej medzi predávajúcimi ňou a jej manželom a kupujúcim J. zo dňa 10.6.2009 uviedla, že predmetná kúpna zmluva bola uzavretá na tom základe, že dlhovali pánovi Némethovi určitú sumu peňazí. Nevedela uviesť presne aká suma to bola, keďže už uplynula dosť dlhá doba. Táto suma je uvedená v kúpnej zmluve a nevedela uviesť ani kedy bola poskytnutá táto pôžička. Keďže mu fyzicky nemohli odovzdať peniaze v hotovosti došlo k tomu, že mu predali ich byt a ich pôžička sa do toho zarátala.

V čase požičania peňazí zo strany J. tento bol priateľom ich dcéry Martiny Bančejovej, keďže išlo o veľkú sumu okolo milióna korún cudzí človek im túto sumu nepožičia tak si požičali od J. a keď ju nemohli splatiť tak to urobili touto formou, akou to urobili.

Zdôraznila, že si nebola v čase podpísania kúpnej zmluvy s pánom Némethom si vedomá toho, aby dlžili pani P. alebo pánovi X. t.j. žalobcom nejakú sumu peňazí.

Mala za to, že vzťah medzi P. a jej bratom Milanom Bančejom, jej manželom bol čisto súrodenecký a keď žalobkyňa v 1. rade zavolala, že má odniesť niekomu takú a takú sumu peňazí tak to manžel neriešil, vybral tieto peniaze, väčšinou poskytoval slovenské koruny, ale mohli to byť aj doláre. Osobne bola pri tom keď na pokyn žalobkyne mal ísť žalovaný v 1. rade do Košíc odovzdať jednému pánovi, meno uviesť nevedela, ani sumu o akú malo ísť, no bola to suma okolo 20.000,- až 30.000,- Sk, možno iná suma a táto sa mala odovzdať len na železničnej stanici.

Keď so žalobkyňou rozprávala, aby im títo ľudia dávali nejaké potvrdenie, že im odovzdali túto sumu peňazí žalobkyňa v 1. rade uviedla, že týmto ľuďom verí, že na čo ju majú použiť. Účel poskytnutia peňažných prostriedkov nevedela. Takýchto výberov bolo viacej a odovzdávanie peňazí prebehlo takýmto spôsobom. Doklad nepýtali, keďže žalobkyňa im verila a preto nemôžu predložiť žiaden doklad o poskytnutí týchto peňazí týmto ľuďom. Následne si žalobkyňa v 1. rade aj overovala, či tieto peniaze poskytli, či dali tieto peniaze ľuďom. Bolo to pre ňu dosť divné, pretože ona osobne by peniaze nikomu nedávala len takto bez potvrdenia, ale pokiaľ to žalobkyni takto vyhovovalo tak to robili.

Nevedela sa vyjadriť k záležitostiam predaja rodinného domu v K., keďže tieto vybavoval jej manžel a ona pri tom nebola a neriešila takéto veci. Takisto nevedela uviesť nič, pokiaľ sa týka nejakého bytu na

ulici Tichej, ani na ulici Masarykovej o ktorom len vedela, že bol vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, ale čo sa s týmto bytom dialo nemala žiadne vedomosti.

Pokiaľ sa týka požičania peňazí od pána J. uviedla, že tieto boli požičané hlavne z toho dôvodu, že v tom čase podnikala, rozbiehala nejaké veci, chcela, aby jej tieto veci dobre vyšli tak potrebovala kapitál na rozbehnutie, avšak podnikanie jej nevyšlo. Potom sa to zhoršilo aj vzťahy so žalovaným v 1. rade, ktorý je formálne jej manželom, ale v podstate v byte, ktorý je ulici Hollého a ktorý je síce vo vlastníctve žalovaného v 3. rade, ale v tomto bývajú, tak ona ani nebýva. Chodieva do Rakúska, v podstate sa tu ani nezdržiava. Pokiaľ príde na Slovensko zdržiava sa v tomto byte, ale iba zopár dní. Je rada, že pán Németh umožnil jej rodine bývanie. Všetku svoju aktivitu v súčasnej dobe smeruje v Rakúsku. Na Slovensko príde len pokiaľ musí riešiť nejaké veci.

Uviedla, že ani žalovaný v 1. rade po predaji bytu nebýval v predmetnom byte. Začal tam bývať až zhruba od mája roku 2011. Mal chorú mamu a dovtedy s ňou býval v Rakovci, staral sa o ňu. Potom čo jeho matka bola umiestnená do penziónu začal v tomto byte bývať.

Ohľadne pôžičky od pána Németha uviedla, že vyrovnanie sa urobilo právnicky, urobila sa zmluva kde všetko sa právne podchytilo ako, čo a za čo, aká suma bola požiadaná, všetko je uvedené a všetko bolo aj do haliera splatené tým spôsobom, že bola uzavretá kúpna zmluva.

Nevedela nič ani o transakcii, aby previedla, vykonala nejakú finančnú transakciu dňa 16.5.2007 a previedla finančné prostriedky z účtu žalobkyne na svoj účet vo výške 1.300.000,- Sk. Žiadnu takúto transakciu predmetného dňa nezadávala, aby išli preč peniaze z účtu žalobkyne v 1. rade. Nevedela sa ani vyjadriť, či dňa 12.4.2007 vložila na účet pani Nemčikovej sumu 500.000,- Sk a z akého dôvodu tak urobila a prečo tohto dňa a prečo v tejto sume a to z dôvodu dlhého časového horizontu. Avšak pokiaľ tak urobila určite tak urobila na nejaký pokyn. Pokiaľ sú o tom papiere a je tam uvedené, že je to tak, tak ozaj táto skutočnosť bola takto uvedená, ale prečo takto bola uvedená nevedela. Tvrdila, že určite tak bolo na základe telefonického pokynu pani Nemčikovej. Nevedela uviesť ani odkiaľ bola táto suma. Možno bola táto suma z podnikania, keďže v tom čase podnikala a pokiaľ v daný deň bola vložená takáto suma tak určite mala takúto sumu v daný deň k dispozícii.

Nemala od pani Nemčikovej žiadne disponovanie, ani nebola určená ako za spoludisponent s účtom žalobkyne v 1. rade. Mala od nej len všeobecné splnomocnenie na zastupovanie pred úradmi a keďže nebola spoludisponentom k účtu v Slovenskej sporiteľni a nemala tam ani podpisový vzor.

Žalobkyňa v 2. rade predložila súdu výpis zo svojho účtu (čl. 107 a 108 spisu), kde sa dňa 7.5.2007 uskutočnila transakcia v prospech účtu H. vo výške 350.000,- Sk, dňa 16.5.2007 jednorazový príkaz na úhradu vo výške 1.300.000,- Sk, dňa 12.4.2007 bola na jej účet vložená suma 500.000,-Sk zo strany Milan Bančej vklad v hotovosti, dňa 17.4.2007 bezhotovostný vklad od H. v sume 300.000,-Sk a dňa 19.4.2007 vklad v hotovosti v sume 410.000,-Sk.

Žalovaný v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 7.6.2012 uviedol, že poznal rodinu L. od času, kedy na strednej škole začal chodiť s ich synom H.. Ku koncu štúdia, keďže prichádzal do styku s rodinou Bančejových častejšie, nadviazal známosť so sestrou svojho kamaráta a to H.. Bolo to niekedy po tom čo dovŕšil 18 rokov. V priebehu svojho vzťahu sa zblížil aj so žalovanými v 1. a 2. rade, ktorým poskytol dňa 1.6.2004 na základe zmluvy o poskytnutí a prevzatí pôžičky (čl. 132 spisu) sumu 1.500.000,- Sk, ktorú sa títo zaviazali vrátiť do 5 rokov, t.j. do 31.5.2009. Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade boli v určitej finančnej tiesni, túto sumu potrebovali a keďže on mal sumu 1.800.000,- Sk od svojich rodičov a to zo stavebného sporenia, z peňazí, ktoré mal otec po dedičstve, po svojej krstnej, ako aj za predaj domu maminho otca. Tieto peniaze dali jemu k dispozícii a on sa rozhodol, že im pomôže a poskytol im túto sumu peňazí, pričom zmluva o poskytnutí a prevzatí pôžičky bola spísaná u právnika JUDr. Baťalíka.

Neponáhľal na nich, aby museli túto sumu peňazí vrátiť, keďže mal známosť s ich dcérou. Avšak potom čo prestal s ich dcérou asi po 3 rokoch chodiť si chcel po určitom čase dať do poriadku svoje záležitosti. Chcel mať nejakú istotu, aby mu peniaze boli vrátené, pričom oni nemali peniaze tak sa dal ohodnotiť byt. Po ohodnotení bytu a zistení jeho ceny sa urobila kúpna zmluva s tým, že svoju pôžičku voči mne splatia tým, že na mňa prevedú byt.

Po predaji predmetného bytu, ktorého sa stal vlastníkom v ňom nebýva a dovolil im v ňom býva dokedy ho budú potrebovať. Keď on bude tento byt potrebovať tak oni tento byt vypratajú a dajú mu ho k dispozícii. V súčasnej dobe ho nepotrebuje, keďže má svoj vlastný byt na ulici Nad Laborcom č. 4 v Michalovciach.

Uviedol, že sumu peňazí 1.500.000,- Sk vybral zo svojho účtu a túto im odovzdal v hotovosti dňa 1.6.2004. V súčasnej dobe neudržiava známosť s ich dcérou Martinou Bančejovou, avšak sú dobrými priateľmi a naďalej je dobrým priateľom ich syna Michala Bančeja. Pracuje v Rakúsku, ako opatrovateľ, je kolegom žalovanej v 2. rade, ktorá pôsobí takisto ako opatrovateľka, pričom táto nie je jeho nadriadenou.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom nie je dovolený.

Nedovolenosť je teda daná, ak

a) obsah alebo účel právneho úkonu odporuje zákonu,

b) obsah alebo účel právneho úkonu obchádza zákon,

c) sa právny úkon prieči dobrým mravom.

Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok uvedený v § 39 vyvolá iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so zákonom, prípade tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho hospodárske určenie, ktoré je alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom.

Zákonom je každá právna norma, ktorá v zmysle o Zbierke zákonov Slovenskej republiky bola vyhlásená ako zákon.

Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikaj (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona.

Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov).

Podľa , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa , z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Návrhom v zmysle možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté.

Z konania vyplynulo že žalovaný v 1. rade - Milan Bančej uznal dlh voči žalobkyni - Helene Nemčíkovej vo výške 44.081,52 EUR na základe Notárskej zápisnice č. N 96/2009, NZ 20526/2009 zo dňa 18.6.2009.

Na základe Kúpno-predajnej zmluvy medzi predávajúcim Milanom Bančejom a Máriou Bančejovou, t.j. žalovanými v 1. a 2. rade a kupujúcim Petrom Némethom žalovaným v 3. rade došlo dňa 10.6.2010 k predaju bytu vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade vrátane spoločných častí a spoločných zariadení domu, ako aj pozemku pod bytovým domom a to bytu č. 4 na 7. poschodí bytového domu C5, súpisné číslo 700, na ulici J. Hollého v Michalovciach, orientačné číslo 73, stojaceho na parc. č. 4645/16 a to za kúpnu cenu 50.000,- EUR, pričom časť kúpnej ceny vo výške 49.790,88 EUR (1.500.000,- Sk) bola podľa započítaná s pohľadávkou kupujúceho, ktorú má voči predávajúcim z titulu nároku na vrátenie pôžičky podľa Zmluvy o pôžičke zo dňa 1.6.2004. Zvyšok kúpnej ceny v sume 219,12 EUR im vyplatil kupujúci, t.j. žalovaný v 3. rade predávajúcim (t.j. žalovaným v 1. a 2. rade) v hotovosti.

Z konania vyplynulo, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 10.6.2010 bola uzavretá na základe slobodného prejavu vôle účastníkov zmluvy s uvedeným jej podstatných náležitosti (predmet zmluvy a kúpna cena ako aj spôsob jej zaplatenia), pričom z výsluchu žalovaných v 1. až 3. rade vyplynulo, že bola uzatvorená z dôvodu poskytnutia krytia žalovanému v 3. rade, keďže po zmene vzájomných vzťahov (rozchod žalovaného v 3. rade s dcérou žalovaných v 1. a 2. rade) žalovaný v 3.rade požadoval po nich určitú záruku splatenia pôžičky zo dňa 1.6.2004 a keďže títo (žalovaní v 1. a 2. rade) nemali finančné prostriedky na jej vyrovnanie došlo medzi nimi k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2010 na základe ktorej došlo k započítaniu pohľadávky žalovaného v 3. rade t.j. kupujúceho vo výške 49.790,88 EUR (1.500.000,- Sk), ktorú mal voči žalovaným v 1. a 2. rade z titulu poskytnutia pôžičky zo dňa 1.6.2010 voči žalovaným v 1. a 2. rade.

Zo Zmluvy o poskytnutí a prevzatí pôžičky zo dňa 1.6.2004 (čl. 132 spisu) súd zistil, že medzi žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 3. rade ako veriteľom bola uzavretá zmluva o pôžičke v zmysel ust. na základe ktorej žalovaný v 3. rade poskytol žalovaným v 1. a 2. rade pôžičku vo výške 1.500.000,-Sk (49.790,88 EUR), pričom táto skutočnosť ako aj spôsob jej poskytnutia bol zo strany účastníkov tejto zmluvy preukázaný ich účastníckymi výpoveďami.

Súd uzatvára, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby v konaní boli preukázané nejaké skutočnosti v zmysle ustanovenia , ktoré by odôvodňovali neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými týkajúcej sa prevodu trojizbového bytu č. 4, na 7. poschodí obytného domu č. 73, na adrese Michalovce, Hollého 73, zapísaný na LV č. 7313, kat. územie Michalovce.

Súd poukazuje na to, že k danému právnemu úkonu (uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 10.6.2009) došlo ešte pred spísaním Notárskej zápisnice č. N 96/2009, NZ 20526/2009, NCRIs 20756/2009 zo dňa

18.6.2009 (čl.8 spisu), pričom túto notársku zápisnicu v zmysle ktorej uznal svoj záväzok podpísal iba žalovaný v 1. rade a nie aj žalovaná v 2. rade, pričom išlo uznanie záväzku iba voči žalobkyni v 2. rade a nie aj voči žalobcovi v 1. rade.

Pokiaľ však žalobcovia majú za to tak, ako pri popísaní skutkových okolností uviedli, že určenia neplatnosti predmetnej kúpno-predajnej zmluvy sa domáhajú preto, že žalovaný v 1. a 2. rade tak urobili na základe podvodného konania, aby znemožnili akýkoľvek prípadný výkon rozhodnutia a prevádzajú svoj majetok na iné osoby, čím sa chcú vyhnúť splnenia dlhu voči žalobkyni v 1. rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že voči žalovaným 1. až 3. rade neboli ani len začaté trestné konanie a neboli zo žiadneho konania, ktoré im žalobcovia dávajú za vinu vznesené obvinenie.

Ak mali žalobcovia za to, že žalovaný v 1. a 2. rade sa zbavujú majetku z dôvodu oddialenia ba až znemožnenia možného výkonu rozhodnutia voči ním, mali podať návrh, ktorý by smeroval vo veci odporovateľnosti právneho úkonu t.j. o určenie neúčinnosti voči nim právneho úkonu uzavretého medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v3. rade a nie vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou sa podľa nich mali žalovaní v 1. a 2. rade zbaviť majetku. Pokiaľ by v konaní o odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu boli žalobcovia úspešní, nič by im nebránilo, aby svoj nárok z predmetnej notárskej zápisnice mohli uspokojiť aj voči majetku žalovaného v 3. rade, ktorý nadobudol od žalovaných v 1. a 2. rade, pričom v takomto konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu by sa preukazovali iné skutočnosti a vykonávali iné dôkazy ako v tomto konaní, ktoré by mali význam z hľadiska určenia neúčinnosti takéhoto právneho úkonu a to v zmysle príslušných ustanovení ) a následne .

Skutočnosti vyplývajúce z ust. na základe ktorých by mohol súd určiť neplatnosť právneho úkonu žalobcovi nepreukázali. Petit žalobného návrhu smeroval k určeniu neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 11.6.2009, pričom v konaní nebola preukázaná žiadna z okolností pre ktoré by súd mohol vysloviť neplatnosť kúpnej zmluvy. Keďže nebolo preukázané, že právny úkon, ktoré určenia neplatnosti sa žalobcovia domáhali by svojím obsahom alebo účelom odporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom preto súd žalobu z toho dôvodu zamietol.

Žalobcovia v 1. a 2. rade navrhovali ako dôkaz, aby žalovaný v 3. rade predložil listinný dôkaz smerujúci voči tomu, že vybral určitého dňa obnos peňazí v sume 1.500.000,- Sk. Odhliadnúc od tej skutočnosti, že žalovaný nevedel takýto dôkaz predložiť tento dôkaz by musel predložiť pokiaľ by bol vyzvaný zo strany súdu, avšak súd nepovažoval za potrebné predloženie takéhoto dôkazu, keďže existencia zmluvy o pôžičke považoval za preukázanú z dôvodov vyššie uvedených (výsluch účastníkov konania, existencia písomnej zmluvy o pôžičke) a jednak aj to, že predmetný petit žaloby a skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo neodôvodňovali vyslovenie neplatnosti zmluvy s poukazom na ust. , ale skôr mal petit smerovať na odporovateľnosť právneho úkonu a v prípade úspechu v takomto konaní by sa ich postavenie nestalo neistým, ba práve naopak, dosiahlo by sa to, čo žalobcovia v tomto konaní sledovali t.j. uspokojiť svoj nárok z majetku žalovaných v 1. a 2. rade hoci už vo vlastníctve tretej osoby t.j. v danom prípade žalovaného v 3. rade.

Ak by takouto žalobou (odporovateľnosť právneho úkonu) boli žalobcovia úspešní bol by predmetom možnej exekúcie aj predmetný byt, teda ich právo by nebolo ohrozené a z toho dôvodu tu nie je daný ani naliehavý právny záujmu v zmysle ustanovenia na určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalovaní v 1. a 2 rade previedli vlastnícke právo na žalovaného v 3. rade. Žalobcovia v 1. a 2. rade by sa mohli domôcť uspokojenia aj predajom predmetnej nehnuteľnosti v prípade úspechu konania vo veci odporovateľnosti právneho úkonu, čo svojím návrhom aj sledovali, aby byt, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalovaných v 3. rade, aby z neho mohli uspokojiť svoj nárok voči žalovaným v 1. a 2. rade, avšak petit žaloby nezodpovedal zamýšľaným následkom, ktoré žalobcovia sledovali.

Navyše zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade týkajúca sa prevodu V., bola uzavretá dňa 10.6.2009 a nie dňa 11.6.2009 (ako je uvedené v petite návrhu žalobcov), pričom zo

strany žalobcov nedošlo k úprave petitu ohľadne tejto skutočnosti preto súd aj z dôvodu neexistencie zmluvy zo dňa 11.6.2009, ktorej určenia neplatnosti sa žalobcovia domáhali a týkajúcej sa prevodu predmetného bytu medzi žalovanými v 1. a 2. rade a žalovaným v 3. rade, súd návrh žalobcov zamietol.

O trovách konania medzi účastníkmi konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím v zmysle až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.