Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/237/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou v právnej veci navrhovateľov: X. C.. G. T., L.. X.X.XXXX, J. G. G. Č..XX, P., X. W.. R. Š., L.. XX.X.XXXX, J. E. XX, Bratislava, X. C. Č., L.. XX.X.XXXX, J. D. X, Bratislava X. W.. G. T., L.. X.X.XXXX, J. L. XX, Bratislava X. O.. W. T., L.. XX.X.XXXX, J. L. X, Bratislava, všetci v zastúpení CLC advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Panenská 18, Bratislava, IČO: 36 707 856 proti odporcovi: O.. C. T., L.. XX.X.XXXX, J. D. C. Č..XX, Bratislava, zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, so sídlom Riečna 2, Bratislava o určenie, že odporca nie je nájomcom bytu a o vypratanie bytu takto

rozhodol:

Odporca je povinný vypratať J. Č.. X L. D. na A.. D. C. Č..XX E. J., K. D.: XXX - J. K., D.. Č.. D. XXXXXX, L. D. na G.. Č.. XXXX/X X. G. S. L.Á. M. E. XXX C., X. na B. Č..XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie Staré mesto, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 99,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.363,19,- eura na účet právneho zástupcu odporcu CLC advokátska kancelária, s.r.o., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, W.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX E. E. P. J., S..D.., všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia sa návrhom doručeným súdu dňa 3.9.2009 a upresneným dňa 19.5.2010 domáhali určenia, že odporca nie je nájomcom bytu Č.. X L. D. na A.. D. C. Č..XX E. J., K. D.: XXX - J. K., D.. Č.. D. XXXXXX, L.Á. D. na G.. Č.. XXXX/X X. G. S. L. M. E. XXX C., X. na B. Č..XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie Staré mesto a zároveň uloženia povinnosti odporcovi tento byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovatelia návrh odôvodnili tým, že sú spoluvlastníkmi bytového domu nachádzajúceho sa na ul. D. C. Č..XX E. J., K. D.: XXX - J. K., D.. Č.. D. XXXXXX, L. D. na G.. Č.. XXXX/X X. G. S. L. M. E. XXX C., X. na B. Č..XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie Staré mesto. Odporca je synom zosnulej G.. C. T., ktorá sa stala nájomníčkou J. Č..X po D. K.. E. T.. Na základe informácií od nájomcov jednotlivých bytov, nachádzajúcich sa v danej nehnuteľnosti zo dňa 18.6.2009 im bola oznámená skutočnosť o smrti doterajšej nájomníčky J. G.. C. T.. Túto skutočnosť im taktiež potvrdila opatrovateľka G.. T.. Nakoľko odporca predmetný byt užíva naďalej, sú toho názoru, že jeho užívanie zo strany odporcu je bez právneho titulu, pretože odporca je vlastníkom inej nehnuteľnosti. Taktiež na základe informácií od opatrovateľky G.. T. je zrejmé, že táto sa v poslednom období v byte nezdržiavala,

resp. v ňom nebývala, pretože bola odkázaná na sústavnú opateru, ktorá jej bola poskytovaná v byte odporcu, nachádzajúcom sa v J. na A.. V. T. Č.. XX. Odporca na základe uvedeného nespĺňa zákonné podmienky prechodu nájmu bytu a byt užíva bez riadneho právneho titulu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení spočíva v nemožnosti dispozície s bytom a obmedzení práva navrhovateľov spočívajúceho v dispozícií s predmetným bytom.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na začatie konania vzniesol námietku premlčania vzhľadom na to, že matka zomrela dňa 2.1.2009 a navrhovatelia podali žalobu dňa 3.9.2009, čím nesplnili podmienku uvedenú v . Poukázal na to, že vie preukázať tú skutočnosť, kedy sa navrhovatelia dozvedeli o úmrtí matky a ako skutočnosť ohľadne vedenia spoločnej domácnosti so svojou matkou. Vzhľadom na to, že prvý petit návrhu na začatie konania je kumulovaný v druhom petite ako predbežná otázka, tento žiadal pre nedostatok naliehavého právneho záujmu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a odporcu, výsluchom svedkov: S. Q., B. N., W.. C. Š., M.Í. D. D. B. K.: E. X. B. Č.. XXXX, X. M. K. M. M. S. G. J., E. X. B. Č.. XXXX, Ú. B., výzva na odovzdanie bytu zo dňa 29.6.2009, list zo dňa 14.8.2009, písomné vyjadrenie S. J. zo dňa 1.6.2012 ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav :

Z výpisu z listu vlastníctva Č..XXXX súd zistil, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi bytového domu nachádzajúceho sa na ul. D. C. Č..XX E. J., K. D.: XXX - J. K., D.. Č.. D. XXXXXX, L. D. na G.. Č.. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2, vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie Staré mesto.

Zo zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23.7.1971 súd zistil, že K.. E. T. sa na základe rozhodnutia o pridelení bytu vydaného ObNV Staré mesto Bratislava

- 173

stal nájomcom trojizbového bytu s príslušenstvom, nachádzajúcom sa na X. G. K. na A.. D. C. XX E. J..

Z úmrtného listu súd mal preukázané, že C. T., naposledy J. D. C. XX E. J. K. X.X.XXXX X..

Navrhovatelia vo svojich výpovediach uviedli, že oficiálne sa o dátume Ú. G. T. nedozvedeli a ani doposiaľ im nie je oficiálne známe kedy zomrela. O Ú. G.. T. sa dozvedeli v júni 2009, bližšie dátum uviesť nevedeli.

Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že jej manžel vykonáva správu predmetného domu. Manžel sa náhodou od nájomníčky G.. J. K., Ž. G.. T. údajne zomrela. Túto informáciu sa mala dozvedieť na stretnutí dôchodcov, organizovanom obecným úradom. V dome vyvesené parte nebolo. Informáciu o tom, že údajne G.. T. zomrela sa dozvedela od manžela asi začiatkom júna 2009, bližší dátum nevedela uviesť.

Odporca vo výpovedi uviedol, že od roku 1971 býva v predmetnom byte na D. C.. V 90 - tych rokoch prebehla reštitúcia, pričom užívacie právo matky k bytu nebolo spochybnené. V júli 2009 dostal list od advokátskej kancelárie, ktorá zastupuje navrhovateľov, s tým že ho žiadala o uvoľnenie bytu, pretože naňho po smrti matky neprešlo užívacie právo k bytu. V druhom liste mu advokátska kancelária už uviedla, že k prechodu nájmu bytu nedošlo z toho dôvodu, že má vlastný byt. Avšak ani v druhom liste nebolo uvedené, kedy sa navrhovatelia dozvedeli o smrti matky. Mal také indície, že majitelia bytu sa to dozvedeli skôr a nie až v júni ako uvádzali. Od začiatku mal podozrenie, že nebola dodržaná trojmesačná lehota a preto žiadal o uvedenie, kedy sa o smrti matky dozvedeli. Nepopieral, že je vlastníkom bytu, pričom táto skutočnosť bolo známa aj G. Š. a nakoniec je to verejne prístupná informácia. Pri tvrdení, že navrhovatelia nesplnili trojmesačnú lehotu, vychádzal z tej skutočnosti, že navrhovatelia v žalobe

uviedli, že smrť jeho matky potvrdila opatrovateľka. Meno však uvedené nebolo. Jedinou opatrovateľkou, ktorá prichádzala do úvahy bola G.. N. z miestneho úradu, ktorá roznášala a aj teraz roznáša obedy, konkrétne G.. J.. Preto sa pani N. pýtal, či sa s niekým rozprávala o smrti matky, pričom G.. N. uviedla, že prebehla komunikácia s p. J. o tejto skutočnosti. Podľa jeho názoru sa G. Š. S. S. G. Š. už v apríli 2009 dozvedeli o smrti jeho matky. Pri tomto tvrdení vychádzal z tej skutočnosti, že im túto skutočnosť potvrdila opatrovateľka G.. T. S. P. G.. N.. Uviedol, že to, že p. Š.P. S. G..Š. sa o smrti matky dozvedeli v apríli len dedukuje, pričom výpoveď p. N. u ktorej si zisťoval, kedy sa o tom rozprávali s G.. J. potvrdila, že to bolo v apríli, že nie v júni, to by si pamätala. G. J. sa na túto skutočnosť nepýtal a to vzhľadom na jej vysoký vek Taktiež mal vnútorný pocit a indície, že G.. Š. táto skutočnosť už bola známa v apríli 2009, pretože niekedy cez veľkonočné sviatky vychádzal z bytu ešte s ďalšími dvomi osobami a ako otvoril dvere zistil, že G. Š. bol nalepený na dvere ich bytu, všetci ostali prekvapení. Aj z tohto jeho správania dedukoval, že o smrti matky vie. Taktiež mal nepríjemné skúsenosti s poškodzovaním jeho schránky, pravdepodobne to bolo zo strany G.. Š. a aj takýmto spôsobom ho chcel do niečoho tlačiť. Mal z neho taký zvláštny pocit, že o tom vie. Na základe týchto jeho dedukcií žiadal od navrhovateľov dôkaz o tom, kedy sa o smrti matky dozvedeli. V dome parte nedával, niektorým ľuďom v dome oznámil, že matka zomrela, ale už ich konkrétne uviesť nevedel. Majiteľom to neoznamoval, žiadnu zmluvu uzavretú s nimi nemali, ani dodatok a ani s nimi neprichádzal do styku, len s G.. Š..

Svedkyňa, B. N. vo výpovedi uviedla, že vykonávala opatrovateľku p. T. do augusta 2008. V novembri 2008 sa opäť vrátila pracovať ako opatrovateľka, ale nie už ako opatrovateľka k G.. T.. V dome na D. C. L. G.. J.M. obedy, to bolo od januára 2009 do septembra 2011. O smrti p. Kocholovej sa dozvedela od svojej nadriadenej koordinátorky G.. J., pričom táto ju požiadala, aby sa o tom nikde nezmieňovala. O smrti p. T. sa dozvedela asi v marci 2009. Nájomníčka p. J. jej hovorila, že majiteľovi, p. Š. povedala, že p. T. zomrela a že to vie od nej. To nebola pravda, pretože to p. J. nehovorila. Mohla jej to spomínať niekedy v marci, apríli 2009, pamätá si to preto, že to bolo niekedy v marci, apríli, lebo už končila zima. Či sa jej G.. J. vyjadrila, kedy G.. Š. oznámila smrť G.. T. nevedela uviesť. O smrti p. T. sa nerozprávala s nikým v tomto dome. Konkrétny dátum smrti p. T. uviesť nevedela. Ďalej uviedla, že G.. T. mal v byte svoju izbu, mal tam aj svoje veci, zdržiaval sa tam, videla ho tam skoro každý deň, vie, že aj niekedy pri p. T. spával a v rokoch 2007 - 2008, keď opatrovala G.. T. a prichádzala k nej do bytu ráno, každé ráno bol G.. T. v byte, odchádzal odtiaľ do práce.

Zo svedeckej výpovedi W.. C. Š. ako správcu domu súd zistil, že o smrti p. T. sa dozvedel pri náhodnom stretnutí s p. Balážovou, ktorá ho zavolala, aby prišiel do bytu, nakoľko jej tam tiekla voda. Navštívil ju, rozprávali sa a v priebehu rozhovoru sa ho opýtala, či vie o tom, Ž. G.. T. zomrela. Keďže o tom nevedel, spýtal sa jej odkiaľ tom má, načo ona uviedla, že bola na stretnutí dôchodcov, kde sa o tom dozvedela. Hovorila mu to niekedy začiatkom júna 2009, mohlo to byť okolo 10. - 12. júna 2009. Pamätal si to preto presne, lebo asi taký týždeň potrebovali na premyslenie ako s tým budú pokračovať, dňa 18.6.2009 splnomocnili advokáta a aj preto, že dom majú vo vlastníctve 20 rokov a nemôžu s ním riadne disponovať. Niekedy potom mu telefonoval G.. T. ohľadne meračov vody, bola vypracovaná nejaká ponuka a či ju akceptuje, načo mu povedal, že chce hovoriť s jeho mamičkou, nakoľko ona je preňho partner, trval na stretnutí, načo mu G.. T. povedal, že má od nej splnomocnenie a nemôže sa s ňou stretnúť. Odporca sa mu vôbec nezmienil o tom, že jeho matka zomrela. Vtedy si uvedomil, že niečo nie je v poriadku. Ohľadne poškodenia poštovej schránky, načo poukázal odporca uviedol, že len istý čas niekto v dome strhával menovky v dome zo schránok, pričom schránka G.. T. funkčne a mechanicky poškodená nebola, iba menovka. Nepomínal si, či sa stretol neočakávane s odporcom pred bytom jeho matky v období Veľkej Noci 2009, ale mohlo to aj byť. Chodí do domu na kontrolu, vždy prejde celé schodisko, mohlo sa stať, že sa tam stretli, nepamätal si to.

S. Q., ako nájomca bytu v dome na D. C. XX, Bratislava, vo svedeckej výpovedi uviedla, že G. T. zomrela v januári 2009. Dozvedela sa to v júni 2009, dátum uviesť nevedela, bola z toho prekvapená, pretože to bolo celé také zvláštne, nikomu sa to nedalo vedieť, ani oznamom na dvere, ako býva zvykom. O jej smrti informovala G. Š., správcu niekedy v júni 2009. Pamätala si, že to bolo v júni preto, lebo robí v škole, bol koniec školského roka, jún je preto rušný mesiac, ale nevedela uviesť, či to bolo začiatkom alebo koncom júna. O smrti pani T. sa dozvedela od ďalšej nájomníčky p. J., ktorá býva v byte oproti bytu G. T..

Súd v konaní zistil, že odporca je od 18.8.1998 vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na A.. V. T. Č.. XX E. J., D.. Č.. D. XXXXXX, G.. Č.. XXXX/X,

- 174

druh stavby bytový dom, okres Bratislava I, obec Bratislava, MČ Staré mesto, katastrálne územie Staré mesto, zapísaný na B. Č.. XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie Staré mesto.

Navrhovatelia výzvou zo dňa 29.6.2009 vyzvali odporcu na uvoľnenie a odovzdanie vyššie špecifikovaného bytu. Opätovne výzvou zo dňa 14.8.2009 navrhovatelia vyzvali odporcu na uvoľnenie bytu.

V písomnom vyjadrení zo dňa 1.6.2012 S. J., nájomca bytu v dome na D. C. XX, Bratislava, uviedla, že o smrti G.. T. informovala W.. Š., pričom dátum si už nepamätala. O smrti G.. T. sa dozvedela z opatrovateľskej služby, pričom nevedela uviesť kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela. Oficiálne odporca alebo niekto z rodinných príslušníkov G.. T. neoznámil, že G.. T. zomrela a nevidela v dome ani vyvesené parte o úmrtí p. T..

Podľa , veta prvá, ( ďalej ), ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s nim žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt.

Podľa , ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa ods. 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nedošlo.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Predmetom konania bolo určenie, že odporca nie je nájomcom J. Č..X nachádzajúceho sa v dome na D. C. Č..XX E. J. a zároveň aj uloženie povinnosti odporcovi tento byt vypratať.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej vyššie, v ktorej sa J. Č..X na D. C. Č..XX v J. nachádza, pričom táto skutočnosť v konaní sporná nebola ako a ani tá, že odporca v čase smrti svojej matky pani C. T. bol vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v J., na A. V. T. XX.

Odporca v konaní namietal, že navrhovatelia podali predmetný návrh po uplynutí trojmesačnej lehoty, čím nesplnili podmienku uvedenú v . Objektívna lehota na podanie návrhu predstavuje tri roky odo dňa smrti nájomcu. Subjektívna lehota je trojmesačná a plynie odo dňa, kedy sa prenajímateľ dozvedel, že nie sú splnené podmienky k prechodu nájmu bytu. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr ako sa navrhovatelia ako prenajímatelia dozvedeli jednak o smrti p. T. ako aj o skutočnosti, že odporca nespĺňa podmienky prechodu nájmu bytu. Navrhovatelia vo svojich výpovediach uviedli, že im zo strany odporcu resp. tretej osoby nebolo oficiálne oznámené, že nájomníčka bytu p. C. T. zomrela, potvrdil to aj sám odporca, že úmrtie svojej matky navrhovateľom nijakým spôsobom neoznámil. V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľom úmrtie svojej C. G.. T. neoznámil, nevyvesil oznámenie o jej úmrtí v predmetnom dome a ani neoznámil

navrhovateľom, že si uplatňuje právo prechodu nájmu bytu. Odporca až vo svojej písomnej odpovedi na výzvu k uvoľneniu a odovzdaniu bytu dňa 5.8.2009 uviedol, že výzvu považuje za predčasnú, pretože doposiaľ nebolo preukázané nesplnenie podmienky prechodu nájmu bytu. Tvrdenie, že o smrti matky odporcu sa G.. Š. S. G.. Š. dozvedeli v apríli 2009, odporca nijako nepreukázal, odporca tieto tvrdenia len dedukoval ako to aj sám vo výpovedi uviedol, nijakými dôkazmi nepreukázal jeho pravdivosť.

Odporca v konaní poukázal nato, že v danom prípade je dôležité, kedy sa správca dozvedel o smrti jeho matky a keď sa dozvedel správca dozvedeli sa tým, všetci spoluvlastníci. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že správca mal len neoverenú informáciu o smrti p. T., nemohol žiadať od matriky potvrdenie o úmrtí p. T., nakoľko matrika toto vydáva len príbuzným alebo osobám priamo dotknutým, pričom navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu dopyt na matriku aj urobili, ale vzhľadom na uvedené, bezúspešne. Odporca ani počas telefonického rozhovoru s G.. Š., ktorý prebehol už dlhší čas po smrti jeho matky, sa o tejto skutočnosti G.. Š. nezmienil, čo vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti ( G.. Š.P. chcel vyslovene hovoriť s G.. T. ) vyvoláva dojem, že odporca túto skutočnosť tajil. Podstatná vo veci je však tá skutočnosť, že v danom prípade aj navrhovatelia ako prenajímatelia ako S. G.. Š., ako správca domu zhodne uviedli, že informácia o smrti im bola známa až v júni 2009 ( nie ale oficiálna ). Tvrdenie odporcu, že o úmrtí jeho matky títo vedeli skôr, preukázané nebolo, pričom navrhovatelia nemali ani dôvod čakať s podaním predmetného žalobného návrhu, vzhľadom na argumentáciu navrhovateľov, že ich snahou bolo, čo najskôr sa domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca v deň úmrtia jeho matky, bol vlastníkom iného bytu a teda nesplnil kumulatívne dva zákonné predpoklady prechodu nájmu bytu. Týmito predpokladmi je jednak to, že v deň smrti musel odporca žiť so svojou matkou v spoločnej domácnosti a jednak to, že nemal vlastný byt. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že odporca bol v deň smrti svojej matky vlastníkom iného bytu, súd sa splnením ďalšej podmienky a to vedenia spoločnej domácnosti s matkou v deň jej smrti nezaoberal. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na odporcu neprešiel nájom bytu po jeho matke, C. T.. Odporca neoprávnene bez právneho titulu užíva byt Č..X na D. C. Č..XX E. J., nakoľko k prechodu nájmu predmetného bytu na jeho osobu nedošlo a nie je nájomcom bytu ani na základe zmluvného vzťahu a ani na základe žiadneho zákonného ustanovenia resp. inej právnej skutočnosti.

Súd preto konštatoval, že odporca tým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľov a návrhu ako dôvodnému v časti vypratania predmetného bytu vyhovel.

Navrhovatelia sa v konaní domáhali aj určenia, že odporca nie je nájomcom bytu Č..X na D. C. Č..XX E. J., súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.

- 175

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prvom rade sa súd zaoberal procesnou prípustnosťou určovacej žaloby v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je základnou podmienkou prípustnosti meritórneho prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje navrhovateľa. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je / pozitívne určenie/ alebo tu nie je / negatívne určenie/, pokiaľ má navrhovateľ na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho právne postavenie je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté a výrok súdu o určení toto ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, aby ukladal splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej

právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ohrozenie, či neistota právneho postavenia navrhovateľa znamená, že buď musí ísť u neho o právny vzťah ( právo) už existujúce alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v už existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

Ak však k porušeniu práva došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa žiadny význam a zmysel a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení.

Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom nato, že súd sa v časti návrhu o vypratanie bytu musel prejudiciálne zaoberať otázkou, či odporca je resp. nie je nájomcom predmetného bytu, určovací návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Navrhovatelia mali úspech len čiastočný, pričom neúspech mali v pomerne nepatrnej časti, v časti určenia, že odporca nie je nájomcom bytu, ktorá nemala byť samostatne uvedená vo výroku, pretože súd sa ňou musel v konaní zaoberať ako predbežnou otázkou a preto im súd priznal plnú náhradu trov konania. Trovy konania navrhovateľov pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50,- eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.363,19,- eura.

Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov nasledovne:

V zmysle § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z .z. je tarifná odmena advokáta za jeden úkon právnej služby v predmetnej veci jedna trinástina výpočtového základu v sume r. 2009 - 53.49,- eura, r.2010 - 55.49,- eura, r.2011 - 57,00,- eura, r.2012 - 58,69,- eura, z toho za úkony vykonané do 31.5.2010 sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, od 1.6.2010 sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Právny zástupca navrhovateľov vykonal nasledovné úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia ( 18.6.2009 ), písomné podanie návrhu na začatie konania na súd dňa 3.9.2009, ), písomné podanie na súd dňa 7.6.2011, písomné podanie na súd dňa 5.4.2012, nahliadnutie do spisu dňa 8.12.201 a 12.3.2012, účasť na pojednávaniach dňa: 25.10.2010 ( ? ), 7.1.2011, 31.3.2011, 16.6.2011 ( ? ), 8.9.2011, 12.1.2012, 15.3.2012, 28.6.2012.

V zmysle ustanovenia vyhl. č. , patrí advokátovi aj náhrada režijného paušálu v sume 2 x 6,95,- eura plus 1 x 7,21,- eura plus 6 x 7.41,- eura plus 5 x 7.63,- eura.

Podľa vyhlášky č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 19% daň zo sumy 483,71,- eura predstavuje čiastku 91,77,- eura a 20% daň zo sumy 1.489,91,- eura predstavuje čiastku 297,80,- eura.

Súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov konania za uplatnené úkony právnej služby - za žiadosť o skoré vytýčenie termínu pojednávania, za písomné oznámenie o zabezpečení svedkov na pojednávaní, pretože tieto vyhodnotil ako neúčelné, taktiež nepriznal náhradu za úkon právnej služby rokovanie s klientom bez uvedenia dňa rokovania, pretože navrhovatelia nepreukázali, že sa rokovanie uskutočnilo a čo bolo jeho obsahom. Z hľadiska účelnosti takto uplatnených trov konania /§ 142 ods. 1 O. s.

p./ súd konštatuje, že ak sa aj rokovanie uskutočnilo, nešlo o náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, pretože vec bola skutkovo a právne jednoduchá, bez potreby rokovania. Súd tiež navrhovateľom nepriznal uplatnený úkon právnej služby nahliadnutie do spisu dňa 9.1.2012 ako neúčelný, pretože právny zástupca navrhovateľov bol nahliadnuť do spisu dňa 8.12.2011. Taktiež nepriznal náhradu za písomné podanie na súd dňa 16.3.2012 - dodatočné doloženie dôkazového materiálu, pretože tento mal doložiť právny zástupca priamo na pojednávaní v potrebnom počte rovnopisov a nie ho predkladať ako dôkazový materiál len k nahliadnutiu, preto tento úkon súd vyhodnotil tiež ako nedôvodný. Súd nepriznal navrhovateľom uplatnenú náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50,- eura za návrh v časti určovacieho petitu, pretože ako bolo už vyššie uvedené tento bol nadbytočný a nedôvodný a tiež za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- eur, pretože návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol uznesením súdu zo dňa 2.3.2010 zamietnutý.

Podľa ustanovenia ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom

súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.