Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/47/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci mal. Y. D., nar. XX.X.XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, za účasti otca Y. D., bytom J. XX, P. a matky E. A., bytom XX C. M., St. D. R., NN XX , X. R., England, zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom v Humennom, Mierová 4, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 31.1.2012 č.k.

- 177 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o nariadenie ústavnej starostlivosti u mal. Y. D. zastavil. Zveril mal. Y. D. do osobnej starostlivosti otca a zaviazal matku prispievať na výživu maloletého po 80 Eur mesačne od 13.5.2000 do 30.11.2000 a po 110 Eur mesačne od 1.12.2010, tak že výživné je povinná zasielať vždy do 10 -teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca dieťaťa. Nedoplatok na výživnom za čas od 13.5.2010 do 31.1.2012 vo výške 959,28 Eur súd prvého stupňa povolil matke splácať po 50 Eur mesačne od apríla 2012 tak, že splátky je povinná zasielať vždy do 10 -teho dňa v mesiaci spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zaviazal matku zaplatiť polovicu trov štátu vo výške 203,56 Eur na účet Okresného súdu tak, že na úhradu týchto trov jej povolil splátky po 50 Eur mesačne od apríla 2012 tak, že splátky má uhrádzať vždy do 10 -teho dňa v mesiaci. V ďalšej polovici vo výške 203,56 Eur náhradu trov konania štátu súd prvého stupňa nepriznal. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k mal. Y. majú obaja rodičia. Otec zabezpečuje maloletému osobnú starostlivosť, bývanie, stravu, oblečenie, školské pomôcky a znáša aj náklady na zdravotnú starostlivosť a lieky, ktoré maloletý vzhľadom na hyperkinetický syndróm potrebuje. Výživné, ktoré navrhovala matka určiť vo výške 50 Eur mesačne by podľa súdu prvého stupňa nebolo primerané vo vzťahu k nákladom, ktoré obnáša výchova a výživa dieťaťa vo veku takmer 8 rokov. Poukázal na to, že otec už nepracuje a ako bývalý príslušník policajného zboru poberá výsluhový dôchodok po 321 Eur mesačne. Finančne mu vypomáha jeho matka, ktorá s podieľa na polovici nákladov za bývanie za byt, ktorý obýva spoločne s maloletým Y.. V tejto situácii by podľa súdu prvého stupňa mal otec zaujať aktívnejší prístup a pokúsiť sa nájsť si aspoň príležitostnú prácu, keďže neuviedol žiadne zdravotné ani iné problémy, ktoré by mu úplne znemožňovali privyrobiť si popri poberaní výsluhového dôchodku a nesnažiť sa riešiť finančné problémy len požadovaním neprimerane vysokého výživného zo strany matky. Uviedol, že matka síce pracuje vo Veľkej Británii,

kde dosahuje príjem vo výške okolo 1300 Eur mesačne, avšak náklady na živobytie, najmä na bývanie má omnoho vyššie v porovnaní s nákladmi na Slovensku. Okrem toho je voči matke vedené exekučné konanie na vymáhanie dlžného nájomného za byt, v ktorom žili spolu s otcom a maloletým pred jej odchodom do Veľkej Británie a taktiež musí zaplatiť faktúru za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektrickej energie v predmetnom byte, ktorá je za obdobie, kedy matka už žila vo Veľkej Británii. Matka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému G. A., ktorú plní vo výške 21 Eur mesačne. Podľa súdu prvého stupňa výživné požadované otcom vo výške 550 Eur mesačne by matka vzhľadom na výšku jej príjmov a rozsah výdavkov nebola schopná uhrádzať a takéto výživné by ani nezodpovedalo odôvodneným potrebám maloletého Y.. S prihliadnutím na potreby dieťaťa, schopnosti a možnosti matky, rozsah vyživovacej povinnosti otca určoval výživné diferencovane za čas od 13.5. do 30.11.2010 po 80 Eur mesačne, keďže v uvedenom čase v istých obdobiach, a to od 18.1. do 15.3.2010, od 20.4. do 4.6.2010 a od 19.7. do 25.11.2010 bol maloletý hospitalizovaný v detskej psychiatrickej liečebni v P.. Preto náklady otca na dieťa boli v uvedenom období nižšie. Od decembra 2010 určoval prvostupňový súd výživné zo strany matky po 110 Eur mesačne a v prevyšujúcej časti návrh otca zamietol. Súd prvého stupňa ďalej poukázal na rozsah dlžného výživného, ktoré pozostáva spolu zo sumy 2069,02 Eur. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka uhradila za dané obdobie výživné v celkovej výške 1109,74 Eur, ktoré jej súd prvého stupňa odpočítal z výšky dlžného výživného a vzhľadom na uvedené zaviazal ju zaplatiť nedoplatok na výživnom v čiastke 959,28 Eur. Tento nedoplatok jej podľa povolil splácať po 50 Eur mesačne. O trovách konania štátu súd prvého stupňa rozhodol podľa a zaviazal matku na úhradu polovice vzniknutých trov, ktoré v danom prípade pozostávajú z odmeny znalkyne za podaný znalecký posudok. Trovy štátu taktiež matke povolil zaplatiť v splátkach podľa a v ďalšej polovici náhradu trov konania štátu nepriznal, keďže otec spĺňa predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol podľa

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o čiastočnom zastavení konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie tak otec, ako aj matka maloletého. Otec v podanom odvolaní navrhuje rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť tak, aby výživné zo strany matky bolo určené v rozsahu po 550 Eur mesačne od podania návrhu a teda od 13.5.2010. V dôvodoch odvolania otec uvádza, že súdne konanie trvalo neprimerane dlho a maloletý za tú dobu musí žiť z peňazí a nie zo vzduchu. Vzhľadom na vek maloletého a finančný stav otca, má za to, že je dôvodné určiť výživné 550 Eur za mesiac. Myslí si, že matka môže obmedziť svoje výdavky, pretože o dieťa sa fyzicky nestará a určite nepotrebuje počítače, auto a náklad na pôžitky. Okrem toho matka nejaví záujem o styk s maloletým, čo svedčí o jej citovom vzťahu k dieťaťu. Matka už pred 14 rokmi opustila jedno svoje dieťa, ktoré bolo zverené otcovi a pokiaľ ide o mal. Y., chcela ho umiestniť do ústavnej výchovy. Na základe toho bol vypracovaný znalecký posudok, ktorého výsledok je jednoznačný. Neobstoja náklady na život matky, pretože súd zisťoval iba oficiálne zamestnanie matky, pričom táto má viac zamestnaní. Jednoznačne rozhodol súd prvého stupňa o výške výživného nesprávne. Taktiež nesúhlasí s rozhodnutím o zaplatení dlžného výživného v splátkach. Maloletý žije každý deň, nie na splátky. Matka má dosť možností v Anglicku si zabezpečiť príjem, resp. sumu na požadované výživné 550 Eur za mesiac a môže ho uhradiť jednorázovo maximálne v dvoch splátkach. Súd prvého stupňa neprihliadol na § 64 ods. 4 Zákona o rodine, čo je pre neho ako otca najpodstatnejšie. Nie sú splnené predpoklady na zaplatenie dlžného výživného, keďže matka odmieta platiť výživné. Otec poukazuje na to, že má 57 rokov, stará sa o 8 -ročného syna, a preto sa pýta, kde sa má zamestnať. Mladí ľudia sú bez práce, a preto on tieto možnosti nemá a zdôrazňuje, že o syna sa stará, odvádza ho ráno do školy, robí nákupy, varí, upratuje a podobne. V zmysle týchto dôvodov navrhol otec podanému odvolaniu vyhovieť.

Matka v podanom odvolaní nesúhlasí s rozhodnutím a navrhuje ho zmeniť tak, aby výživné z jej strany pre mal. Y. D. s účinnosťou od 13.5.2010 bolo určené sumou 50 Eur mesačne. Má za to, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jej možnosti, schopnosti a majetkové pomery. Je si vedomá toho, že maloletý potrebuje adekvátne materiálne zabezpečenie svojej starostlivosti a výchovy aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Na druhej strane však nie je v ekonomických možnostiach matky prispievať vo vyššej miere ako sumou 50 Eur za mesiac. Matka poukazuje na to, že v roku 2006 bola okolnosťami prinútená odcestovať do Veľkej Británie a hľadať si tam zamestnanie z dôvodu nedostatku pracovných príležitostí na Slovensku a k pasívnemu prístupu k životu otca Y. D.. Otca, ako aj syna Y. v minulosti pravidelne podporovala finančnými platbami. Otec však peniaze nepoužíval na uhrádzanie živobytia, ale ako výdavky na voľné časové aktivity, čo nesvedčí o jeho zodpovednosti. V dôsledku toho vzrástol dlh na nájomnom za byt v Humennom a ďalšie dlžné nájomné vo výške cez 4000 Eur je vymáhané od

matky v konaní OS Humenné 15 Ro 282/2011. Pre matku sú to prakticky likvidačné položky, ktoré musí uhrádzať, pričom na vzniku týchto dlhov sa nepodieľala, ale tieto platby za byt neuhrádzal a spôsobil tento dlh otec maloletého, ktorý teraz žiada od nej určiť výživné 550 Eur za mesiac. Aj keď matka svojmu dieťaťu by chcela prispievať vo väčšej miere, má za to, že výživné v sume, ako to stanovil prvostupňový súd, by nutne viedlo k ďalšiemu zadlženiu matky. Matka by si musela opätovne na stanovené platby výživného a uhradenie nedoplatku požičať, čím by nemala možnosť vrátiť sa na Slovensko. Už teraz ťažko znáša odlúčenie od svojho dieťaťa. Zdôrazňuje, že otec maloletého sa nikdy aktívne nesnažil svoj príjem zvýšiť hľadaním si čo aj len pracovného pomeru na kratší čas, resp. príležitostnou sezónnou prácou, ale spoliehal sa len na ňu. Súd prvého stupňa taktiež opomenul prihliadať na výdavok na jej strane v podobe mesačnej úhrady za daň, za ubytovanie vo výške 135 Eur mesačne. V zmysle týchto dôvodov navrhla matka podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania, ktorý nebol dotknutý odvolaním účastníkov v zmysle zásad vyjadrených v spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, o veci správne rozhodol a skutkové zistenia prvostupňového súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, matka maloletého dieťaťa žije už od mája 2008 vo Veľkej Británii, kde aj pracuje. Od tohto obdobia sa maloletý Y. nachádza u svojho otca, ktorý mu zabezpečuje osobnú starostlivosť. Znalkyňa z odboru psychológie Mgr. U. F. v podanom znaleckom posudku č. 11/2011 potvrdila, že otec je spôsobilý na výchovu maloletého dieťaťa, ku ktorému má zjavne vyvinutý citový vzťah a ktoré je zároveň na neho fixované. Mal. Y. trpí hyperkinetickým syndrómom a vyžaduje si pozornosť a opateru aspoň jedného z rodičov. Je nepochybne v záujme mal. Y. vzhľadom na jeho zdravotný stav a na to, že je na otca citovo naviazaný, ponechať ho v osobnej starostlivosti otca, ktorý nesporne je schopný ju v dostatočnej miere zabezpečovať. Súd prvého stupňa preto dôvodným spôsobom rozhodol o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti otca.

Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné pritom slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu je pritom obmedzené na obdobie, kým toto nie je schopné samo sa živiť.

Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že matka maloletého pracovne pôsobí v zahraničí, konkrétne vo Veľkej Británii, kde dosahuje príjem vo výške zhruba 1300 Eur za mesiac. K jej odôvodneným výdavkom patria náklady na zabezpečovanie bývania vo výške 542 Eur a s tým súvisiaca daňová povinnosť za byt vo výške 135 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Dominikovi Iličkovi, ktorú plní v rozsahu po 21 Eur za mesiac.

Otec maloletého je bez zamestnania a jeho jediným príjmom je výsluhový dôchodok poberaný vo výške po 321 Eur za mesiac. Taktiež k jeho odôvodneným nákladom patria výdavky spojené s uhrádzaním poplatkov za byt, ktorý obýva spoločne s maloletým a aj so svojou matkou, ktorá mu vypomáha s úhradou týchto nákladov. Maloletý Y. je v súčasnosti žiakom prvého stupňa základnej školy, má zdravotné problémy, keďže trpí hyperkinetickou poruchou správania, čo znamená, že má oslabený centrálny nervový systém. V dôsledku týchto problémov bol maloletý opakovanie v priebehu roka 2010 hospitalizovaný v Detskej psychiatrickej liečebni v P., kde aj začal navštevovať prvý ročník základnej školy.

Odvolací súd konštatuje, že takto dané pomery na strane účastníkov konania súd správnym spôsobom vyhodnotil a v závislosti od toho aj správne rozhodol o výške výživného v prospech maloletého a to diferencovane v závislosti od obdobia, ktoré maloletý istý čas strávil v nemocničnom ošetrení. Bolo potrebné zohľadniť, že povinná matka má k dispozícii príjem vo výške okolo 1300 Eur mesačne, žije však dlhodobo vo Veľkej Británii, kde predovšetkým náklady na bývanie sú vyššie pri porovnaní týchto nákladov na území Slovenskej republiky. Zároveň je voči nej vedené exekučné konanie, v rámci ktorého spláca dlh vzniknutý na nájomnom za byt, ktorý spoločne obývala s otcom a maloletým pred jej odchodom do Veľkej Británie. Je preto v možnostiach a schopnostiach matky plniť vo vzťahu k maloletému vyživovaciu povinnosť v sume 80 Eur mesačne a v súčasnosti 110 Eur mesačne. Výživné, ktoré požadoval otec v rozsahu 550 Eur mesačne rozhodne nezodpovedá príjmovým a majetkovým pomerom matky a najmä nekorešponduje s odôvodnenými potrebami maloletého Y. s ohľadom na jeho vek a aktuálnu školskú dochádzku v prvom stupni základnej školy. V závislosti od toho odvolací súd konštatuje, že výživné, tak ako ho určil prvostupňový súd, je so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci primerané. Podobne správnym spôsobom rozhodol súd prvého stupňa aj o dlžnom výživnom zo strany matky, keďže návrh na určenie vyživovacej povinnosti bol súdom prvého stupňa akceptovaný od 13.5.2010. Od dlžného výživného v celkovej sume 2069,02 Eur bolo potrebné odpočítať finančné čiastky, ktoré matka v danom období maloletému uhradila, a to v celkovej výške 1109,74 Eur s tým, že rozsah tohto plnenia účastníci v konaní nenamietali. Vzhľadom na výšku vzniknutého nedoplatku na výživnom a príjmové pomery na strane matky, súd prvého stupňa správne postupom podľa povolil takto vzniknutý dlh splácať po 50 Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám otca maloletého. Rozhodnutie o trovách konania štátu korešponduje s ustanovením , keď u otca boli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, preto dôvodne náhradu trov konania štátu v rozsahu 203,56 Eur prvostupňový súd nepriznal. Matka v rozsahu 1/2 -vice, ktorá zodpovedá sume 203,56 Eur, je povinná podieľať sa na vzniknutých trovách štátu, ktoré pozostávajú z odmeny znalkyne za podaný znalecký posudok, pričom tieto trovy prvostupňový súd dôvodne matke povolil splácať po 50 Eur - ových mesačných splátkach.

Poukazujúc na všetky uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok okrem výroku o čiastočnom zastavení konania potvrdil ako vecne správne postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.