Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-124-2012.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/124/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného ml. F. X. a spol. na hlavnom pojednávaní dňa 27.6.2012 takto
rozhodol:
Obžalovaný ml. F. X., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom A., F. XXX/X, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby D.
a
obžalovaný T. A., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom X., Š. A. XXX/X
s ú v i n n í , ž e :
dňa 18.2.2012 v presne nezistenom čase po 22:06 hod. v Prievidzi, pred reštauráciou Jantár vzali do osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia evidenčného čísla PD XXX ED poškodeného L. B. a J. F. s tým, že ich zavezú na diskotéku K1 do Oslian, po predchádzajúcej dohode ich do Oslian na diskotéku K1 nedoviezli, ale v Oslanoch odbočili na Ľubianku, zastali na ceste a obžalovaný ml. X. vytiahol zo zadného sedadla auta poškodeného B., jedenkrát ho udrel päsťou do tváre a keď poškodený B. spadol na zem, opakovane ho kopal do celého tela, po čom ho prehľadal a z vreciek nohavíc mu odcudzil peňaženku, v ktorej boli doklady, čipová karta SAD s kreditom asi 4 eurá, asi 40 eur, ďalej odcudzil mobilný telefón zn. Nokia 2730C-1 so SIM-kartou a kreditom asi 2 eurá, asi 10 kusov cigariet zn. Mars a zapaľovač v celkovej hodnote najmenej 65,40 eur a obžalovaný A. v tom istom čase vyzval poškodeného F., aby vystúpil z vozidla a následne ho udrel päsťou do tváre, po čom poškodený F. spadol na zem, kde ho viackrát kopol do celého tela a následne ho prehľadal a odcudzil mu z vrecka nohavíc peňaženku, v ktorej bolo minimálne 80 eur, čím obžalovaný ml. X. spôsobil poškodenému L. B. pomliaždenie nad pravou očnicou a horného viečka pravého oka bez nutnosti ďalšieho ošetrenia a odcudzením vecí škodu najmenej 65,40 eur a obžalovaný T. A. spôsobil poškodenému J. F. oderku na pravom spánku a odcudzením vecí mu spôsobil tak škodu najmenej 90 eur,
t e d a :
spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l i :
zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 odsek 1 Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j ú :
Obžalovaný ml. F. X.
Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.
Podľa § 117 odsek 4 Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá i ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č. XX, škodu vo výške 60,40 eur.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku súd poškodeného L. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. č. XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
Obžalovaný T. A.
Podľa § 188 odsek 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona výkon trestu sa mu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno c), j) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenému J. F. a zamestnať sa v skúšobnej dobe, prípadne hodnoverným spôsobom preukázať, že sa uchádzal o zamestnanie v skúšobnej dobe.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému J. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F.. XX, škodu vo výške 90 eur.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného ml. F. X. (ďalej len obžalovaný v 1. rade), obžalovaného T. A. (ďalej len obžalovaný v 2. rade), svedkov L. B., J. F., M. X., znalca MUDr. T. Q., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného ml. F. X. o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku sa nevykoná a vykoná sa dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a ochranného opatrenia a vo vzťahu k obžalovanému v 2. rade.
Obžalovaný v 1. rade vypovedal, že on nevie, či obžalovaný v 2. rade je páchateľom trestného činu, ktorý mu kládla za vinu obžaloba, či zvalil na zem poškodeného a tam ho následne bil, nevedel sa vyjadriť, či vzal poškodenému peniaze. Ak tak vypovedal vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, uviedol, že k takejto výpovedi bol pritlačený, na polícii bol 8 hodín a chcel mať pokoj, vypovedal, čo chceli počuť. Bol unavený, v strese. Či mal poškodený F. nejaké zranenie, on sa nevedel vyjadriť, nepamätal sa, či sa o skutku s obžalovaným v 2. rade rozprávali, išli do klubu, do Prievidze. Rovnako sa nevedel vyjadriť, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že dostal od obžalovaného v 2. rade peniaze. Spáchanie svojej trestnej činnosti úprimne oľutoval, je ochotný sa podrobiť navrhovanému ochrannému protialkoholickému liečeniu, no ambulantnou formou, pretože nie je u neho potrebné ústavné liečenie a i počul, že to počas výkonu trestu nie je dobré.
Obžalovaný v 2. rade poprel, že by on bol páchateľom trestnej činnosti, ktorá mu bola kladená za vinu v skutku podanej obžaloby. On rozhodne poškodeného nenapadol, ten bol značne pod vplyvom alkoholu a tohto po tom, čo skoro vypadol z jeho auta, držal sa dvier, určite nevytiahol z auta, len mu chytením zabránil, aby sa zapojil do konfliktu, ktorý mal obžalovaný v 1. rade. Určite ho nenapadol, neprehľadal, nevzal poškodenému žiadne peniaze. Poškodený bol rozhodne značne opitý. Ako vzniklo poranenie v oblasti tváre poškodeného, vysvetlil, že možno v dôsledku pádu.
Svedok L. B. sa k spôsobu napadnutie poškodeného F. nevedel vyjadriť, mal problémy so svojim napadnutím. Neskôr ho našiel na zemi schúleného, až v Oslanoch zistil, že tento poškodený mal poranenú tvár, povedal mu poškodený, že ho napadol ten, čo bol vodičom vozidla, že ho bil, udieral do hlavy, mal mu vziať i peniaze. Na zemi bol zamrznutý sneh. Poškodení mali dosť vypité, vo vozidle cestou zaspali, no na udalosti si pamätá. Obžalovaného v 2. rade nepoznal. Ako poškodený uplatňoval nárok na náhradu spôsobenej škody za odcudzené veci vo výške 77 eur.
Svedok J. F. vypovedal, že boli na diskotéke v Jantári aj s obžalovaným v 1. rade. Mali ísť následne do baru K 1. Mali ísť autom, ktoré mal zabezpečiť obžalovaný v 1. rade, odchádzali na aute, ktoré šoféroval obžalovaný v 2. rade. Obžalovaný v 2. rade ho vyzval, aby z vozidla vystúpil, ako vystupoval, tento obžalovaný ho udrel rukou do hlavy, on spadol na zem, na zemi ho začal obžalovaný kopať, koľkokrát ho obžalovaný kopol, nevedel sa vyjadriť. Stále ležal na zemi, nič mu pri tom nehovoril, prehľadal ho, vzal mu peňaženku z vrecka nohavíc. Ešte raz ho kopol, odišiel. Vtedy obžalovaný v 1. rade na neho zakričal, aby poškodeného riadne prehľadal, tak sa k nemu obžalovaný v 2. rade vrátil, prehľadal ho, zakričal, že nič viac nemá, odišiel. Z miesta napadnutia odišli peši až do Oslian, odtiaľ volali políciu, išiel na ošetrenie. Vzniklo mu poranenie po kopancoch do rebier, tie ho boleli, no nebol PN. Odcudzením peňaženky a hotovosti 80 eur mu vznikla škoda 90 eur, ktorú ako poškodený v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní i uplatňoval. Peňaženku zakúpil za 10 eur, odcudzená mu bola i karta na autobus s kreditom 20 centov. Osobou, ktorá ho napadla, určite nebol obžalovaný v 1. rade, nestihol by napadnúť poškodeného B. a i jeho, pri tom ako ho vytiahol z auta, ho i videl do tváre. Poškodený zotrval na svojej výpovedi i pri konfrontácii vykonanej na hlavnom pojednávaní s obžalovaným v 2. rade.
Svedkyňa M. X. vypovedala, že si myslí, že by výchovu syna zvládla, v rodine sa mala stať vážna tragédia, ktorá primäla syna, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania, že pobytom vo väzbe nemohol byť bratovi na pohrebe.
Znalec MUDr. T. Q. vypovedal, že i keď obžalovaný v 1. rade nie je ešte osobou závislou na alkohole, ide u neho o škodlivé užívanie alkoholu, vzhľadom na nízky vek obžalovaného, možnosť recidívy protispoločenského konania pod vplyvom alkoholu, navrhol ako dôvodné a potrebné uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Takúto formu považoval vzhľadom na postoj obžalovaného na hlavnom pojednávaní, oproti pôvodne podanému písomnému znaleckému posudku, za postačujúcu.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi č.l. 83-84 - lekárskymi posudkami potvrdzujúcimi napadnutie poškodeného F. inou osobou, jeho ošetrenie na zranenie dňa 19.2.2012 o 05:28 hod. Odbornými vyjadreniami k hodnote odcudzenej peňaženky č.l. 106 - hodnota 10 eur.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, vzhľadom na výpoveď obžalovaného v 1. rade z prípravného konania, no predovšetkým vzhľadom na výpoveď poškodeného J. F., listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžalovaný v 2. rade po predchádzajúcej vzájomnej dohode, spoločne, proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a u obžalovaného v 1. rade vzhľadom na jeho súdom prijaté vyhlásenie o uznaní viny tiež mal súd preukázané, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne proti inému použil násilie, v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím obžalovaní tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnili zákonné znaky zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 odsek 1 Trestného zákona. Obrana obžalovaného v 2. rade, že on len poškodenému bránil v zasahovaní do konfliktu, javí sa súdu ako účelová, nevierohodná, vyvrátená výpoveďou poškodeného, ako i lekárskym posudkom potvrdzujúcim existenciu zranenia u poškodeného, ako i bezprostredný popis priebehu deja u lekára, ako poškodený popisoval v rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Štát má záujem a poskytuje i prostriedkami trestného práva ochranu súkromnému vlastníctvu tak fyzických ako i právnických osôb. Zaručuje jeho nedotknuteľnosť. Chráni ho pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaní svojim konaním porušili tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaných, z ktorých vyplýva, že obžalovaný v 2. rade doposiaľ súdne trestaný nebol - odpis registra trestov č.l. 148, obžalovaný v 1. rade bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 147, rozsudky č.l. 123-127- rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/180/10 pre zločin podľa § 172 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním, obmedzenie v skúšobnej dobe zákaz požívania alkoholických nápojov, zrušený výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/276/10, rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/82/11 zo dňa 30.6.2011 pre prečin podľa § 360 odsek 1, 2 písmeno a), b) Trestného zákona a bol mu uložený trest povinných prác vo výmere 120 hodín. Obžalovaní sú opakovane postihnutí v priestupkovom konaní č.l. 136-137, 138-139, obžalovaný v 1. rade je v správach č.l. 87-88, 89-90, v mieste bydliska č.l. 91, hodnotený ako porušujúci poriadok reedukačného zariadenia, s arogantným, vyzývavým, neprispôsobivým správaním, ktorého správanie sa výrazne zhoršilo po uložení trestu za napadnutie brata, kedy očakával prísnejší trest. Naďalej konzumoval alkohol, porušoval vnútorný poriadok. Snaha o jeho ovplyvnenie pozitívnym prosociálnym smerom sa míňa účinku.
Pri ukladaní trestu u obžalovaného v 1. rade súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadniac spôsob spáchania činu jeho následok, súd vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - že sa obžalovaný v 1. rade sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a jej spáchanie úprimne oľutoval, existenciu priťažujúcej okolnosri v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, že bol za trestný čin odsúdený, okolnosť vzhľadom na oboznámené listinné dôkazy, že opätovne spáchal zločin a teda je namieste použitie ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona pri úprave trestnej sadzby, z ktorej súd pri ukladaní trestu vychádza, použitie však i ustanovenia § 117 odsek 1 Trestného zákona, keďže ide o mladistvého páchateľa, zohľadniac i osobu obvineného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného v 1. rade, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne. Súd je názoru, že obžalovaný v 1. rade vzhľadom na svoje správanie v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia preukázal, že ide o osobu so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, výchovný účel trestu, ktorým bolo na obžalovaného v 1. rade v predchádzajúcich odsúdeniach vplývané, podľa názoru súdu jednoznačne nesplnili účel trestu, obžalovaný v 1. rade sa opätovne v čase plynutia skúšobnej doby dopustil veľmi závažnej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sám bol iniciátorom. Obžalovaný v 1. rade napriek uloženému zákazu požívať alkohol, tento požíval a i on bol určujúci, majúci vplyv na jeho konanie v čase páchania trestnej činnosti, získané peniaze opäť použil na kúpu alkoholu. Súd obžalovaného v 1. rade na výkon uloženého trestu, keďže išlo o mladistvého páchateľa, zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. Takto uložený trest súd hodnotil ako primeraný zákonný a spravodlivý. Súd nedospel k záveru, že u obžalovaného v 1. rade existujú mimoriadne okolnosti na strane obžalovaného, ktoré by mali viesť súd k použitiu ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona a obžalovanému v 1. rade ukladať trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby. I keď je pravdou, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný deklaroval snahu o svoju nápravu, vypovedal o svojom uvedomení si nesprávnosti svojho konania, túto okolnosť súd vyhodnotil len ako okolnosť poľahčujúcu, nie ako mimoriadne okolnosti na jeho strane.
Vychádzajúc z výsluchu znalca, súd v zmysle § 73 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona uložil obžalovanému v 1. rade ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, pretože obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s požívaním alkoholu, pre jeho budúci vývoj ako mladistvej osoby znalec takého ochranné liečenie vzhliadol za potrebné.
Pri ukladaní trestu u obžalovaného v 2. rade súd tiež zohľadniac základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu zohľadniac spôsob spáchania činu jeho následok, nevzhliadnuc u obžalovaného v 2. rade poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona ani žiadnu priťažujúcej okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obvineného, jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac i ostatné okolnosti vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností
dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného v 2. rade, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby - vo výmere 3 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 30 mesiacov, za súčasného uloženia povinnosti nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, zamestnať sa resp. hodnoverným spôsobom preukázať, že sa uchádzal o zamestnanie v skúšobnej dobe.
Poškodení L. B. ako i J. F. riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody. Súd vychádzajúc z výšky ustálenej škody v skutkovej vete rozsudku zaviazal obžalovaných k náhrade škody poškodenej strany vo výškach uvedených vo výroku rozsudku, u poškodeného F., ktorý uplatňoval škodu vo vyššej výške ako bola škoda ustálená v skutkovej vete súd poškodeného odkázal so zvyškom jeho nárokom na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.