Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2To-32-2012.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/32/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Bugeľa a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. júna 2012, v trestnej veci proti obžalovanému ml. R. G., pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a iné v jednočinnom súbehu s prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 2T 17/09 zo dňa 23.11.2011 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného mladistvého R. G..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou uznal obžalovaného mladistvého R. G. za vinného zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 4. augusta 2008 v čase o 19.23 hod. na schodisku pred vstupom do budovy, v ktorej sa nachádza bar Elpaso a reštaurácia na F. slobody vo R. nad Q., fyzicky napadol Q. J., nar. XX.X.XXXX vo R. F. Q., naposledy trvale bytom R. F. Q. - M., W. ulica č. XXX/XX tým spôsobom, že ho udrel päsťou do tváre, následkom čoho Q. J. spadol na temeno hlavy, v dôsledku čoho došlo podľa správy ošetrujúceho lekára k zlomenine lebečnej klenby a spodiny, čo spôsobilo kraniocerebrálnu traumu s komatóznym stavom, pričom uvedenému zraneniu podľahol dňa 17. augusta 2008 na Klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice v P..
Uložil mu za to podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/ Tr. zák. bez zistenia priťažujúcich okolností, § 37 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., za použitia § 119 ods. 1 Tr. zák., súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 rokov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného S. J., nar. XX.X.XXXX, bytom R. - M., ul. W. č. XXX/XX, poškodenú Sociálnu poisťovňu, pobočka Vranov nad Topľou a poškodenú poisťovňu Apollo, ZP, a.s. Michalovce, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný mladistvý R. G.. Prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie odôvodnil s tým, že v konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, boli porušené základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por.
Následne došlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých ustanovení Trestného poriadku upravených v druhom diele tretej časti Tr. por. Ako ďalšiu vadu konania predchádzajúceho vyhláseniu napadnutého rozsudku
vidí odvolateľ v tom, že okresný súd zamietol návrhy na vykonanie dôkazov a to najmä prehratím kamerového záznamu z priemyselnej kamery a doplnením znaleckého posudku kriminalistického ústavu. Je teda zrejmé, že okresný súd na zistenie skutkového stavu nevykonal všetky dôkazy a tieto ani nemohol vyhodnotiť. To, že nemá agresívnu povahu, svedčí aj záver znaleckého posudku znalca MUDr. P. E.. Podľa názoru odvolateľa, vyšetrovateľ v prípravnom konaní prerušoval prácu a manipuloval s výpoveďami svedkov W. a G.. Ďalej poukazuje na nehodnovernosť výpovedí svedkov E. a svedka Q., keď obaja svedkovia rozdielne popisovali pri jednotlivých výpovediach v jednotlivých štádiách trestného stíhania príchod konkrétnych osôb do reštaurácie Fatima, ako aj manipuláciu so schodovými dverami. Nakoniec z výpovede svedka E. R. vyplýva tá skutočnosť, že svedok Q. v čase, kedy malo dôjsť ku spáchaniu skutku, tam vôbec nebol, lebo mal byť v reštaurácii. Zo záznamu priemyselnej kamery je zrejmé, že útočník mal na sebe odev, ktorý nie je k telu priliehajúci a pripomína rozopnutú vestu alebo sveter. Z výpovedí jednotlivých svedkov vyplýva zhodný popis jeho oblečenia, ktorý mal v čase incidentu na sebe a to rifle, tričko s krátkym rukávom a svetlú obuv. Teda úplne iný odev, ako odev útočníka zachytený kamerou. Je teda zrejmý nevyhnutný dôkaz, ktorý navrhoval v štádiu hlavného pojednávania a to prehratie záznamu z priemyselnej kamery, aby bolo zrejmé, na základe oblečenia, ktoré mal na sebe obžalovaný, zistiť, či tento skutok mohol spáchať on, alebo iná osoba. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a jeho spod obžaloby okresného prokurátora oslobodil, alternatívne navrhol, aby po zrušení napadnutého rozsudku bola vec vrátená súdu prvého stupňa za účelom vykonania navrhovaných dôkazov.
Na základe odvolania obžalovaného krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Okresný súd rozhodnutie o vine obžalovaného odôvodnil jeho výpoveďou s tým, že obžalovaný pri výpovedi zo dňa 22.9.2008 využil svoje právo a odmietol vypovedať. Pri výpovedi zo dňa 27.10.2008 uviedol, že v kritický deň v podvečer so svojimi priateľmi sedel v bare Fatima, kde ich oslovil neznámy muž vo veku 50-55 rokov, ktorý bol pod vplyvom alkoholu a im vulgárne nadával. Následne s týmto mužom vyšli vonku aj Q. a R., ihneď po ňom vyšiel vonku aj on s P. a E.. Na rohu budovy Domaša počul ako tento neznámy pán sa opýtal Q., či sa chce biť, pričom za týmto účelom si zložil aj z pleca tašku. Následne pristúpil P. k neznámemu mužovi, ktorý ho chytil pod krk, pričom P. ho odsotil a pravou nohou ho kopol do brucha, muž následkom tohto kopnutia nespadol, o chvíľu sa pri nich pristavili dvaja chlapci, jeden z nich sa volal G., ktorý potom ako sa spýtal Q., či je nejaký problém, sa rozbehol k tomuto neznámemu mužovi a udrel ho päsťou do tváre pravou rukou pod ľavé oko, následkom toho spadol muž tvárou na zem, pričom si rukami chránil tvár, začal krvácať z ľavej strany tváre. Po tomto útoku sa všetci vrátili do baru Fatima, pričom ako išiel hore pocítil, že ho niekto chytil za rameno a kričal, aby sa išli biť. On sa zľakol a pravou rukou od seba poškodeného odsotil. Nepamätal si, či mal prsty zovreté v päsť, alebo poškodeného odsotil otvorenou dlaňou. Z jeho strany to mohol byť reflex ako obrana. Hneď po tom sa otočil a išiel do baru a keď o chvíľu všetci vychádzali z baru išiel aj on a vtedy uvidel poškodeného ležať na zemi a zo svojho mobilného telefónu zavolal záchranku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 21.10.2009 využil svoje právo a odmietol vypovedať.
Okresný súd ďalej vychádzal z výpovede svedka E. Q., ktorý vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že kritického dňa bol so svojimi priateľmi R. G., H. E., E. R., I. M., D. M. a F. T. v bare Fatima, kde okolo 19.00 hod. im začal vulgárne nadávať muž vo veku asi 50 rokov, pričom po krátkej chvíli on spoločne s E. R., H. E. a R. G. vyšli s týmto neznámym mužom až na roh reštaurácie. Videl, ako pribehol tam C. P. a tohto poškodeného kopol do ľavého boku brucha. Následne sa spoločne vybrali späť do baru, poškodený sa vybral za nimi a snažil sa dostať dnu do vchodu, v čom mu zabránil obžalovaný R. G. tak, že keď poškodený stúpil na druhý schodík k dverám, tak obžalovaný R. G. ho päsťou jedenkrát udrel do tváre. Hneď po tomto údere poškodený spadol na chodník a ostal nehybne ležať. Vo svojej ďalšej výpovedi zo dňa 4.9.2008 uviedol, že bezprostredne po útoku sa opýtal obžalovaného R. G., on sa zasmial a povedal mu, že on udrel poškodeného a všimol si, že má zakrvavenú pravú ruku, po tomto sa obžalovaný išiel umyť do reštaurácie. Okrem toho uviedol, že po konflikte poškodeného s P. zbadal, ako D. G. udrel poškodeného do oblasti tváre, po tomto údere poškodený spadol prednou časťou tela na zem a postavil sa asi o 10 sekúnd.
Ďalej okresný súd vychádzal z výpovede svedka H. E., ktorý popísal konanie obžalovaného obdobne ako svedok E. Q.. Vypovedal, že videl ako D. G. buchol do tváre poškodeného, tento muž spadol na zem a to na ruky a tvár prednou časťou, pričom sa zo zeme pozdvihol, všetci odchádzali do reštaurácie a on so R. a obžalovaným G. ostali stáť na chodbe. Poškodený ich volal, aby išli von, pričom sa snažil poškodený dvere zatvoriť a G. otvoriť, a keď obžalovaný sa pýtal poškodeného, prečo dvere zatvára a keď ich otvoril, vtedy ho udrel G. do oblasti tváre. Poškodený po tomto údere spadol na zem zo schodov, boli tam dva schodíky a to na zadnú časť hlavy.
Z výpovede svedka C. P. je zrejmé, že poškodený ho chytil pod krkom, on ho odkopol a všetci odišli do reštaurácie Fatima, po chvíli prišiel R. a povedal, že pred schodmi leží uvedený muž, pričom do reštaurácie sa pred R. vrátil obžalovaný G. a nepovedal nič, ticho sedel. Na druhý deň v reštaurácii Fatima stretol I. M., ktorá mu povedala, že uvedeného muža udrel obžalovaný R. G.. V ďalšej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že videl ešte ako poškodeného napadol G., pričom ho udrel do tváre a tento sa otočil o 360 stupňov a spadol asi na chrbát a hlavu.
Svedok E. R. vypovedal, že keď chytil poškodený P. pod krk, P. ho kopol do brucha, potom sa všetci otočili a išli do baru, poškodený ich nasledoval, pri dverách ostal obžalovaný ml. G., za ním bol H. E. a na boku stál on a Q.. Keď začul pád, bol otočený k schodom, otočil sa a videl ako na zemi leží poškodený a nad ním stál obžalovaný R. G. a pozeral na neho. Nevedel, či poškodeného udrel G. alebo E.. Poškodený ležal na chrbte a hlavu mal troška pootočenú do boka, videl ako dýcha. G. medzi tým privolal pomoc. Asi po troch dňoch sa mu obžalovaný G. priznal, že poškodeného do tváre udrel on, ľutuje toho a má z toho veľké problémy. V doplnení svojej výpovede uviedol, že útoku obžalovaného na poškodeného predchádzal útok G. na poškodeného, pričom poškodený spadol na zadnú časť hlavy, ale asi po 20 až 30 sekundách sa poškodený postavil.
Z výpovede svedka G. je zrejmé, že tento mal napadnúť poškodeného, mal ho udrieť do tváre, poškodený mal spadnúť na tvár a po krátkom čase sa postaviť.
Svedok E. R. vypovedal, že keď vyšiel pred reštauráciu, bol tam obžalovaný, E., R., Q., pričom videl na zemi ležať poškodeného a keďže pršalo, odtiahli ho pod bagetku a pomáhali mu, pretože krvácal z nosa. Tam počul, že poškodeného mal udrieť D. G. a potom aj obžalovaný R. G.. To, čo uviedol vo svojej výpovedi dňa 21.10.2009, že mu mal obžalovaný G. uviesť, že on poškodeného udrel, tak to je pravdou. Na hlavnom pojednávaní dňa 23.11.2011 však svedok R. uviedol, že mu obžalovaný povedal, že udrel poškodeného a že ho to mrzí.
Z výpovedí svedkýň F. T. a I. M. vyplýva, že tieto útok na poškodeného nevideli, videli iba tohto poškodeného ležať na zemi.
Svedok H. W. uviedol, že videl ako bol napadnutý poškodeným G. a po napadnutí poškodený sa zo zeme postavil. Obdobne vypovedal aj svedok Q. P..
Okresný súd ďalej vychádzal zo znaleckých posudkov znalkyne MUDr. W. G. a zo znaleckého posudku z odboru súdneho lekárstva zistil, že príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie centrálneho nervového systému pri ťažkom opuchu mozgu a zápale mozgových plien, v súvislosti s úrazovým poškodením kosti lebky a vnútrolebečných štruktúr. Pri pitve sa potvrdili diagnózy, ktoré boli zistené v nemocnici, nakoľko poškodený po úraze prežíval ešte 14 dní. Čo sa týka poranení na mäkkých častiach tváre, znalkyňa uviedla, že tieto pri pitve neboli viditeľné, až na výron v oblasti obidvoch mihalníc oboch očí. Napriek tomu podľa zdravotnej dokumentácie išlo o celkom povrchové poranenia, ktoré boli lekármi hodnotené ako ľahké a to drobné ranky nad ľavým obočím, pod dolnou perou v zmysle drobných kožných odrenín, a taktiež bolo zistené pri prijatí poškodeného krvácanie z nosa, úst a ľavého zvukovodu. Ďalej boli zistené zlomeniny kosti lebky a vnútrolebečných štruktúr a pomliaždenie mozgu. Čo sa týka hodnotenia poranení, poranenia na tvári boli len povrchového charakteru, ktoré sami o sebe si nevyžadovali zvláštnu liečbu a k ich zahojeniu by došlo do 14 dní. Ostatné poranenia uvedené boli poranenia ťažké, život ohrozujúce a aby aj menovaný prežil, liečba by trvala nad 6 týždňov a veľmi pravdepodobne až isto by bolo došlo k vzniku trvalých následkov.
Čo sa týka mechanizmu vzniku poranení, znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku s tým, že úder do tváre a následný pád na temeno hlavy mohol spôsobiť tieto závažné poranenia.
Znalkyňa PhDr. E. T., znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie psychológie detí a mládeže uviedla na hlavnom pojednávaní, že trvá na záveroch znaleckého posudku a ďalej uvádzala, že obžalovaný je osobnosť s priemernou intelektovou vyspelosťou vo vývine adolescenta, vo všeobecnosti skôr pasívny typ, neagresívny, a keď, tak z pocitu ohrozenia. Je priemerne vyspelá osobnosť, nijaké známky poruchy osobnosti, psychických zmien neboli zistené. V čase vyšetrenia u menovaného neboli zistené známky duševného ochorenia, či poruchy osobnosti. V priebehu vyšetrenia veľmi ľutoval, čo sa stalo, doslova uviedol, že nemal v úmysle niekomu ublížiť, že ak reagoval ako reagoval tak preto, že sa zľakol, a nebolo zistené, aby okolnosti posudzovaného trestného činu skresľoval, aby nevypovedal účelovo, obžalovaný uviedol, čo v podstate sám prežil, čo si z daného aktu pamätá.
Závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie boli potvrdené znalcom MUDr. P. E. na hlavnom pojednávaní, pričom znalec ďalej uviedol, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou vo vlastnom slova zmysle, t. j. psychózou, išlo u neho o duševnú poruchu v zmysle uvedeného diagnostického záveru a klinickej symptomatológie, t. j. o nepatologický afekt hnevu s brachiálnou agresiou. V čase skutku mohol ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Chápe význam trestného konania, nie je závislý od alkoholu ani od iných psychotropných látok. Pobyt na slobode nie je nebezpečný. Agresívne konanie obžalovaného nebolo bez súvislosti s realitou a nebolo ovplyvnené patologickým afektom ani patologickou opitosťou. Súvislosť zážitkov a orientácia bola u obžalovaného zachovaná. K afekte hnevu s brachiálnou agresiou znalec uviedol, že vyplývajúc zo spisového materiálu a z tvrdenia obžalovaného, ktorý mu pri vyšetrení uvádzal, že on toho muža udrel, keď tento na neho išiel a mal zakrvavenú tvár, vtedy tento muž nespadol, pričom jeho tvrdenie pri vyšetrení znalec hodnotí ako situačný konflikt s poškodeným, čo zákonite vedie k emóciám, teda k afektu hnevu s brachiálnou agresiou. Z doterajšieho spôsobu života obžalovaného nebola zistená u neho agresivita. Prognóza vývoja do budúcnosti vo vzťahu k páchaniu trestnej činnosti je priaznivá.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré vykonal okresný súd na hlavnom pojednávaní, potom súd dospel k záveru, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný mladistvý R. G..
Následne okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere okresný súd uviedol, že obžalovaný je slobodný, žije toho času v spoločnej domácnosti s otcom, z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Stredná odborná škola stavebná Košice, ktorú ukončil, hodnotí ho ako žiaka, ktorý si plnil svoje povinnosti a dosahoval dobré vyučovacie výsledky. Doposiaľ súdne trestaný nebol. Pri posudzovaní pomeru a miery závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolností okresný súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák., ktorá spočíva v tom, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, pričom priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Tr. zák. nezistil. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a to najmä, že obžalovaný doposiaľ sa nedostal do rozporu so zákonom, má kladné charakteristiky, pričom súd tu zohľadnil aj mieru určitého zavinenia zo strany poškodeného, ako to vyplýva z výpovedí svedkov, dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. možno dosiahnuť trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý mu súd uložil ako úhrnný trest a to v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou 2 rokov.
Pri rozhodovaní v adhéznom konaní zistil okresný súd, že poškodený S. J. si náhradu škody tak v prípravnom konaní, ako aj na prechádzajúcich hlavných pojednávaniach uplatnil riadne a včas, pričom výšku presne nešpecifikoval a naviac požadoval vecnú a morálnu škodu a bolo by potrebné na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by presahovalo potreby trestného stíhania, preto ho s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Taktiež na to isté konanie odkázal aj poškodené strany a to Sociálnu poisťovňu, pobočku Vranov nad Topľou, poisťovňu Apollo ZP a.s. Michalovce.
Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania obžalovaného, ako aj dôkazov, ktoré boli vykonané v štádiu prípravného konania a vykonané na hlavnom pojednávaní a následne dôkazov vykonaných na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že okresný súd na zistenie skutkového stavu vykonal dôkazy a tieto dôkazy aj náležitým spôsobom vyhodnotil. Aj krajský súd je toho názoru, že trestná
činnosť bola preukázaná obžalovanému jednak jeho priznaním sa v štádiu prípravného konania, ako aj v štádiu znaleckého dokazovania a následne z výpovedí svedkov E. Q. a H. E., ktorí bezprostredne videli útok obžalovaného na poškodeného, taktiež aj z výpovede svedka E. R., ktorému sa obžalovaný G. priznal, že poškodeného do tváre udrel on a že toho ľutuje a taktiež svedok E. R., keď uvádzal, že mu práve obžalovaný uviedol, že poškodeného udrel a že ho to mrzí. V ďalšej časti sa krajský súd stotožňuje s názorom okresného súdu pri hodnotení dôkazov nepriamych, ako sú znalecké posudky, lekárske správy a ďalšie, s ktorými závermi okresného súdu sa stotožňuje a v konkrétnostiach na ne poukazuje.
Krajský súd na verejnom zasadnutí vykonal dôkaz prehratím kamerového systému, ktorý zaznamenal pohyb osôb pred barom Fatima za účasti obžalovaného, obhajcu, zákonného zástupcu a krajského prokurátora. Po prehratí záznamu obhajca obžalovaného uvádzal, že je zrejmé, že to nemohol byť obžalovaný, ktorý napadol poškodeného, nakoľko tento bol inak oblečený a bol dohola ostrihaný, pričom osoba, ktorá mala napadnúť poškodeného, ako je to zrejmé z toho záznamu, mala vlasy.
Krajský súd pri hodnotení tohto dôkazu, ako aj zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Košiciach a pripojenej fotodokumentácie dospel k záveru, že nemožno z tohto záznamu jednoznačne dospieť k záveru, že útočníkom bol alebo nebol poškodený. Záznam nie je taký zreteľný, aby krajský súd mohol k takémuto záveru dospieť. Je však zrejmé z tohto záznamu, že osoba, ktorá udrela poškodeného, mala holé ruky, teda nemala oblečenie s dlhým rukávom a úder, ktorý mal smerovať, nesmeroval na hrudník, ale na tvár poškodeného.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na názor obhajoby, že svedkovia E. a Q. v jednotlivých častiach výpovede majú určité rozpory, avšak v tejto súvislosti poukazuje krajský súd na tú skutočnosť, že tieto rozpory sa týkajú otvárania resp. zatvárania dverí a resp. toho, v akom poradí vchádzali jednotliví svedkovia a obžalovaný do chodby reštaurácie Fatima, avšak jednoznačne obaja svedkovia vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavných potvrdeniach tvrdili, že poškodeného napadol práve obžalovaný.
Za takejto dôkaznej situácie nemá ani krajský súd pochybnosti o tom, že skutok sa stal a tento spáchal obžalovaný mladistvý R. G..
Správne preto okresný súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný v úmysle inému ublížiť na zdraví z nedbanlivosti spôsobil smrť a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržníctva tým, že napadol iného, čin spáchal v prítomnosti skupiny osôb mladších ako osemnásť rokov.
Krajský súd pri hodnotení druhu trestu a jeho výmery nedospel k inému záveru ako okresný súd. Podľa názoru krajského súdu, okresný súd pri posúdení priťažujúcich a poľahčujúcich okolností nepochybil a hodnotiac osobu obžalovaného a jeho doterajší život správne rozhodol, keď tomuto uložil výchovný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov.
Taktiež nepochybil okresný súd pri rozhodovaní v adhéznom konaní, keď poškodeného S. J. a poškodené strany Sociálnu poisťovňu, pobočku Vranov nad Topľou a zdravotnú poisťovňu Apollo, ZP a.s. Michalovce s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319 Tr. por. zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.