Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_2Er-685-2012.pdf
PDF · 68.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/685/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Plzeňské městské dopravní podniky a.s., so sídlom Denisovo nábř. 920/12, 303 23 Plzeň, Česká republika IČO: 25 220 683, práv. zast.: Mgr. Martin Zikmund, advokát so sídlom Šafaříkovy sady 5, 301 00 Plzeň proti povinnému: F. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, štátny občan SR, pre vymoženie 1.012 Kč s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn.: I. XXXX/XXXX sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 3.5.2012 na Exekútorský úrad JUDr. Kamila Líšku, so sídlom v Bratislave, ulica 29. augusta 2, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Plzeň - město č.k.: XXC XXX/XXXX-XX z 20.8.2009.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Priznanie účinkov cudziemu rozhodnutiu, ktoré obsahuje vykonateľnú povinnosť, má dve štádia. Prvým štádiom (medzistupňom pre výkon) je „nostrifikačné“ štádium (rozhodnutie o uznaní cudzieho rozhodnutia alebo vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, označované tiež ako exekvatúr). Druhým štádiom je vlastný výkon takéhoto nostrifikovaného rozhodnutia.
Výnimočne sa tieto dve štádiá spájajú do jedného, a to v prípadoch, kde normy medzinárodného práva súkromného nevyžadujú uskutočnenie samostatného prvého štádia, t.j. nevyžadujú osobitné rozhodnutie o uznaní, neumožňujú proti uznaniu namietať alebo nevyžadujú vyhlásenie cudzieho rozhodnutie za vykonateľné. Ak však normy medzinárodného práva súkromného medzistupeň formou nostrifikácie vyžadujú, musí toto štádium vždy predchádzať vlastnému vykonávaciemu konaniu. V takých prípadoch nemožno obe štádiá spájať či zmiešavať. Z uvedených skutočností vyplýva, že k výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku môže dôjsť až potom, čo sa uskutočnilo požadované nostrifikačné konanie, resp. v prípadoch, v ktorých sa nostrifikačné konanie nevyžaduje (v zákone či medzinárodnej zmluve sa absencia potreby uznania prejavuje najmä slovami „uznáva sa bez ďalšieho“ a v nástrojoch Spoločenstva najmä slovami „sa uzná a vykoná bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti a bez akejkoľvek možnosti podať námietky proti jeho uznaniu“).
Z tohto dôvodu samotný text Exekučného poriadku neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa vyžaduje nostrifikačné konanie, pretože predpokladá jeho uskutočnenie skôr, než dôjde k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania totiž takéto cudzie rozhodnutie nie je exekučným titulom. Exekučný poriadok reaguje výlučne na tie situácie, v ktorých sa samostatné nostrifikačné rozhodnutie nevyžaduje (§ 42 ods. 4 resp. § 44 ods. 5), pretože len v týchto prípadoch dochádza k prepojeniu oboch vyššie popísaných procesných štádií.
V prípade, že normy medzinárodného práva súkromného upravujú povinnosť vykonať nostrifikačné konanie, nemožno začať postupovať podľa Exekučného poriadku skôr, kým sa nevykonalo nostrifikačné konanie. V žiadnom prípade nemožno v týchto situáciách napr. uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia napr. vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4).
Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (podobne aj nariadenie 2201/2003) /ďalej len „Nariadenie“/ vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrhu na exekúciu, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania. Konanie o vyhlásenie cudzieho rozsudku za vykonateľný sa spravuje priamo ustanoveniami cit. nariadenia (čl. 38-56).
Podľa článku 38 ods. 1 Nariadenia rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka.
Z citovaného ustanovenia Nariadenia je zrejmé, že Nariadenie vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Z ďalších nasledujúcich ustanovení Nariadenia vyplýva, že vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné sa realizuje v osobitnom konaní, a to za podmienok určených týmito ustanoveniami (články 38 až 55 Nariadenia).
Z uvedeného vyplýva, že ak exekútor dostane návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje Nariadenie nemôže vo veci konať (ide o vadu exekučného návrhu), kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné.
V prípade, že exekútor takto nepostupuje, ale návrh príjme a predloží súdu podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, súd v rámci preskúmania podľa § 44 ods. 2 musí v takomto prípade návrh zamietnuť, keďže predložený titul je v rozpore so zákonom, konkrétne z cit. Nariadením, pretože nejde o exekučný titul z dôvodu, že cudzie rozhodnutie nebolo vyhlásené za vykonateľné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.