Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-180-2011.pdf
PDF · 85.06 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/180/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. G. J., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXX/X, P., 2/ Ing. U. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/X, P., obaja právne zastúpení JUDr. Milanom Sobotom, advokátom so sídlom L. XXX, P. Z., proti odporcovi: BSS, s.r.o., so sídlom Závodná 459, Nižná, IČO: 36 377 082, právne zastúpený JUDr. Veronikou Leppovou, advokátkou so sídlom D. XX/XX, X., o zaplatenie 318,99 eur (9.610,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 1C/4/2010-103, zo dňa 14. marca 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku I. p o t v r d z u j e .
Vo výroku II. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 60,38 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 19 eur na účet ich právneho zástupcu JUDr. Milana Sobotu, advokáta so sídlom L. XXX, P. Z..
Navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 318,99 eur spolu s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 1.6.2007 do zaplatenia (výrok I.). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania a trovy právneho zastúpenia do rúk ich právneho zástupcu JUDr. Milana Sobotu, vo výške 140,48 eur (výrok II.). Vychádzal zo zistenia, že odporca porušil povinnosti správcu bytového domu vyplývajúce z ust. § 8 ods. 5 Zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z.z., ako aj článok III. bod 6 zmluvy o výkone správy a pri rozúčtovaní nákladov za teplo nezvolil správny výpočet podľa podlahovej plochy bytov. Nemal preukázané, že vlastníci bytov rozhodli v súlade s ust. § 14 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. platným a účinný do 30.6.2007 o spôsobe výpočtu aplikovanom odporcom nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Neprihliadal na námietku odporcu, že navrhovatelia si kompenzovali žalovanú istiny neplatením preddavkov za poskytované služby v mesiacoch máj až júl 2007. Vychádzal zo zistenia, že nezaplatené preddavky za si odporca kompenzoval inými pohľadávkami. O povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Tieto priznal od 1.6.2007, t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, ktorú mal odporca na vybavenie reklamácie proti správnosti rozúčtovania platieb za dodané teplo z roku 2006. O trovách konania rozhodol podľa zásady úspechu a odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť nahradiť trovy konania úspešným navrhovateľom. Výšku trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vyčíslil podľa ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na nové konanie. Namietal, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s tým, akým právnym titulom sa navrhovatelia domáhali uplatneného nároku. Poukazoval na to, že počas konania navrhovatelia jeho právnu kvalifikáciu menili. Okrem toho okresný súd vo výroku svojho rozhodnutia konštatoval len jeho povinnosť zaplatiť sumu 318,99 eur, ale neuviedol akým právnym titulom. Ďalej poukazoval na to, že navrhovatelia nemali dôvod na podanie uvedenej žaloby, nakoľko svojím listom zo dňa 6.6.2007 si žalovanú istinu kompenzovali a nezaplatili preddavky na zálohách za mesiac máj, jún a júl 2007. Uviedol, že na pojednávaní vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa však okresný súd nezaoberal. Okrem toho, vlastníci bytov v bytovom dome, v ktorom sa nachádza aj byt navrhovateľov, dňa 30.3.2004 rozhodli o inštalácii pomerových meračov tepla v jednotlivých bytoch kvalifikovanou väčšinou, pretože v čase, keď sa prijímalo uvedené rozhodnutie Ing. G. U. nebol vlastníkom bytu v tomto bytovom dome a nebol ani oprávnený v tejto veci rozhodovať. O jednotlivých pomerových meračoch tak rozhodla nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov v súlade s ust. § 14 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z.z.. Odporca namietal aj správnosť rozhodnutia okresného súdu o trovách konania, poukazujúc na to, že navrhovatelia si tieto v zákonom stanovenej lehote neuplatnili a pokiaľ ich okresný súd sám vyčísľoval, nekonal správne.
Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť, lebo v konaní na základe vykonaného dokazovania bola oprávnenosť ich nároku riadne preukázaná. Pokiaľ prvostupňový súd neuviedol vo svojom výroku právny titul, túto povinnosť mu neukladá žiadny všeobecne záväzný právny predpis, jeho výrok spĺňa všetky zákonné náležitosti. Námietku odporcu týkajúcu sa započítania už zamietol krajský súd v inom konaní, ktoré bolo vedené medzi sporovými stranami. Rovnako svoj nárok nepovažovali za premlčaný. Za nedôvodnú označili aj námietku v súvislosti so skutočnosťou, že Ing. U. v čase hlasovania vlastníkov bytov z 30.3.2004 už takýmto vlastníkom nebol. Rozhodujúcou bola skutočnosť, že vlastníci bytov pri tomto hlasovaní nerozhodli nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov, teda minimálne štyroch vlastníkov. Pokiaľ odporca namietal vyčíslenie trov konania, poukázali na to, že toto vyčíslenie bolo zaslané súdu v zákonnej lehote, pokiaľ sa zásielka do dispozície súdu nedostala, skutočnosť jej odoslania preukázať nevedia žiadnym dôkazom.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.) vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a vo výroku II. zmenil podľa § 220 O.s.p. tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Krajský súd zdôrazňuje, že v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 205 ods. 3 O.s.p. je viazaný nie len rozsahom odvolania, ale aj jeho dôvodmi, ktoré odvolateľ výslovne vymedzí v zákonom stanovenej lehote na podanie tohto opravného prostriedku. Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, nevykazuje žiadne procesné nedostatky, na ktoré sa prihliada s úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), odvolací súd posúdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.
Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku odvolateľa, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje právnu kvalifikáciu uplatneného nároku. Výrok rozsudku (§ 155 ods. 1 O.s.p.) vyslovuje v prípade kladného stanoviska súdu o dôvodnosti návrhu na začatie konania vznik, trvanie alebo zánik individuálneho právneho pomeru, ktorý je zároveň procesným výrazom aplikácie normy materiálneho práva na konkrétny prípad. V prejednávanej veci bolo predmetom peňažné plnenie, výrok rozsudku správne obsahoval výšku plnenia a peňažnú menu, v akej sa má takéto plnenie uskutočniť. Právnu kvalifikáciu priznaného nároku obsahuje odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom je povinný súd uviesť ako vec právne posúdil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V prejednávanej veci právne posúdenie bolo okresným súdom v odôvodnení jeho rozhodnutia riadne uvedené. Okresný súd sa tu dôsledne vysporiadal s právnou kvalifikáciou uplatneného nároku.
Odvolateľ ďalej namietal neoprávnenosť nároku na náhradu škody navrhovateľmi poukazujúc na to, že uvedenú pohľadávku si započítali na svoju povinnosť platiť preddavky za mesiace máj, jún a júl roku 2007. Okresný súd však dospel k správnemu zisteniu, že k zániku ich pohľadávky započítaním na uvedené preddavky nedošlo, nakoľko odporca pri ukončení zmluvy o výkone správy a odovzdávaní tejto správy ďalšiemu subjektu evidoval uvedené preddavky ako dlh navrhovateľov voči jeho osobe, ktorý započítal s preplatkami za teplo, tak ako to konštatoval jeho právny zástupca na pojednávaní konanom dňa 20.8.2010, a zároveň o tom predložil finančné vysporiadanie za bytový dom L. XXX k 22.10.2007. Vychádzajúc z uvedených skutočností preto krajský súd ani túto námietku odvolateľa nepovažoval za dôvodnú.
Odvolateľ ďalej tvrdil, že spôsob výpočtu úhrad za dodávky tepla v roku 2006 vykonával riadne a v zmysle súhlasu vlastníkov bytov v bytovom dome, kde sa nachádzal aj byt navrhovateľov. Aj v tomto prípade sa však krajský súd stotožňuje so závermi okresného súdu, že takýto postup mohol odporca zvoliť iba v prípade, ak by vlastníci bytov o takomto spôsobe rozúčtovania tepla rozhodli nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov podľa ust. § 14 ods. 2 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. v čase platnom a účinnom k 30.6.2004. Znenie tohto zákonného ustanovenia, na ktoré poukazoval odporca v podanom odvolaní, je platné až od 1.7.2004, teda v čase hlasovania vlastníkov bytov zo dňa 30.3.2004, na ktoré sa odporca odvoláva, sa týmto zákonným ustanovením v tomto znení riadiť nemohli. Krajský súd zároveň poznamenáva, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené zákonné ustanovenie citoval v správnom znení platnom a účinnom k 30.6.2004, avšak nesprávne uviedol, že ide o citáciu platnú ku dňu 30.6.2007. Pokiaľ by aj v čase uvedeného hlasovania Ing. U. nebol vlastníkom bytu, za ktorý ako vlastník vystupoval, nič to nemení na okolnosti, že v predmetnom bytovom dome bolo 6 bytov, a teda rozhodnutie malo byť prijaté nadpolovičnou väčšinou vlastníkov bytov, t.j. minimálne štyrmi vlastníkmi, k čomu však nedošlo. Z uvedenej listiny vyplýva, že iba traja z vlastníkov s namontovaním pomerných meračov a s tým súvisiacim spôsobom výpočtu spotrebovaného tepla súhlasili.
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie odporcu, že na pojednávaní pred okresným súdom vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Vo veci boli prvostupňovým súdom vykonané dve pojednávania, odporca nekonkretizoval na ktorom z nich mal uvedenú námietku vzniesť. Krajský súd z obsahu zápisníc o týchto pojednávaniach nezistil, že by odporca takúto námietku vzniesol, okresný súd sa preto jej posúdením ani nemohol zaoberať. Odporca kvalifikovaným spôsobom nevzniesol námietku premlčania ani v odvolacom konaní, nebolo teda ani vecou odvolacieho súdu zaoberať sa otázkou premlčania žalovaného nároku.
Na základe uvedenej procesnej situácie krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil.
Odvolanie odporcu proti výroku o trovách konania považoval za čiastočne dôvodné. Navrhovatelia si v podanom žalobnom návrhu uplatnili náhradu trov konania, ktorých výšku aj špecifikovali. Pre prípad úspechu žiadali priznať súdny poplatok vo výške 19,14 eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby spolu s režijným paušálom v celkovej výške 39,19 eur. Opakovane si trovy konania uplatnili aj prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 14.3.2011, v ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok s tým, že tieto trovy špecifikujú v zákonnej lehote. Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovatelia takúto následnú špecifikáciu trov konania doložili. Pokiaľ títo vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že špecifikáciu zaslali, avšak túto okolnosť preukázať nevedia, nie je možné na takúto „neexistujúcu“ špecifikáciu prihliadať. Okresný súd bol preto povinný následne pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľom priznať trovy konania vyplývajúce zo spisu s výnimkou trov právneho zastúpenia, ktoré im mohol priznať len vo výške, v akej si túto vyčíslili, ostatné nevyčíslené trovy právneho zastúpenia im priznať nemal. Okresný súd teda rozhodol nesprávne, pokiaľ priznal navrhovateľom trovy konania pozostávajúce z odmeny ich právneho zástupcu za úkon právnej služby špecifikovaný ako účasť na pojednávaní dňa 20.8.2010 a dňa 14.3.2011, nakoľko tieto trovy právneho zastúpenia navrhovatelia nevyčíslili. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že tieto znížil o odmenu za vyššie uvedené dva úkony právnej služby spolu s režijným paušálom za tieto úkony právnej služby, t.j. 61,10 eur (2 x odmena 23,24 eur + režijný paušál za úkon v roku 2010 - 7,21 eur a v roku 2011 - 7,41 eur). Trovy prvostupňového konania, ktoré možno navrhovateľom priznať pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 19,- eur a trov právneho zastúpenia 60,38 eur.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.. Odporcov úspech v konaní bol v pomerne nepatrnej časti k jeho neúspechu, preto navrhovatelia majú právo na plnú náhradu trov konania. O trovách konania rozhoduje súd v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. na návrh, navrhovatelia si trovy odvolacieho konania neuplatnili, preto im krajský súd ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.