Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Er-193-2012.pdf
PDF · 67.1 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-5Er/193/2012
Rozhodnutie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného: Československá obchodná banka, a.s. , so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, právn. zast. Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, adresa na doručovanie: Ľubinská 3, 811 03 Bratislava, proti povinnému: F. J., nar. XX.X.XXXX, bytom č.d. XX, XXX XX Ž., okres J. pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.683,20 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii vedenej súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom pod č. E. XXX/XX, sp. zn. XEr/XXX/XXXX z a m i e t a.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Róbertom Segľom pod č. E. XXX/XX, sp. zn. XEr/XXX/XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený podal na Exekútorský úrad JUDr. Róberta Segľu, so sídlom Baštová 44, P.O.Box 21 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške priznanej na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. XRob/XXX/ XXXX, z 20.1.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 11.2.2010 a pre vymoženie trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený 7.2.2012.
Dňa 13.03.2012 tunajší súd vydal vyššie uvedenému exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Poverený súdny exekútor doručil na tunajší súd dňa 30.5.2012 podanie povinného označené ako „Námietka voči exekúcii“, ktoré súd posúdil podľa obsahu aj ako návrh na zastavenie exekúcie. Z obsahu predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal 16.5.2012 a námietky proti exekúcii povinný podal na poštovú prepravu dňa 23.5.2011, t.j. v zákonnej 14- dňovej lehote na podanie námietok. Každé podanie povinného doručené súdnemu exekútorovi v lehote na podanie námietok, je potrebné posúdiť ako námietky proti exekúcii, pretože tie majú totiž určité účinky na ďalšiu činnosť exekútora a zároveň je prípustné, aby takéto podanie exekučný súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie a konal o tomto podaní súčasne ako o námietkach proti exekúcii a aj ako o návrhu na zastavenie exekúcie.
V námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že si je vedomý, že je dlžný, ale momentálne je bez pracovného pomeru, nemá žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani nepoberá žiadne sociálne dávky. Momentálne je bez domova a prespáva u známych. Je to pre neho veľmi chúlostivá situácia a týmto žiada o prehodnotenie exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaní exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Takéto skutočnosti mohol povinný namietať iba v pôvodnom konaní, vrátane využitia možných opravných prostriedkov. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu, alebo orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie, t.j. či sa exekúcia oprávnene začala. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Súd v štádiu exekučného konania preskúmava súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Súd pri vznesení obranného prostriedku povinným skúma, či sú splnené predpoklady na výkon exekúcie; konkrétne, v prípade vznesených námietok, či sa exekúcia začala oprávnene. Povinný môže v námietkach v zmysle cit. ustanovenia uvádzať len tvrdenia:
- že došlo k zániku vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania;
- že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku;
- že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná;
- resp. namietať hmotno-právnu legitimáciu účastníka.
Po doručení námietok súd preskúmal ich obsah a zistil, že povinný v nich poukazuje na svoju nepriaznivú sociálnu a finančnú situáciu a zároveň žiada o prehodnotenie exekúcie. Po preskúmaní obsahu námietok, súd zistil, že námietky povinného neobsahujú ani jeden dôvod, pre ktorý možno namietať exekúciu a exekúcia je vedená dôvodne. Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach nemôže prihliadať na iné dôvody, než sú uvedené v § 50 ods.1 Exekučného poriadku, a preto v zmysle § 50 ods. 2 Ex. por. rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a zamietol námietky povinného proti exekúcii.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z obsahu podania povinného vyplýva, že povinný žiada o prehodnotenie exekúcie, nakoľko je v zlej finančnej a sociálnej situácii, teda že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, čo je jedným z dôvodov, pre ktorý možno exekúciu zastaviť. Exekučnú činnosť vykonáva exekútor nestranne a nezávisle, sám volí spôsob vykonania exekúcie a len výsledkom tejto činnosti je možné ustáliť nemajetnosť povinného a túto skutočnosť považovať za dôvod na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že nemajetnosť povinného musí pri výkone exekúcie zistiť a overiť len súdny exekútor a až na základe jeho podkladov a podnetu môže súd konať a vo veci rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 2 OSP).