Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22P-216-2012.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-22P/216/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u rodičov, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky Y. N., bytom U., U. 3, zastúpenej Niku & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava a otca J. N., bytom U., U. 3, na návrh matky o nariadenie predbežného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa18.6.2012 žiadala matka súd, aby rozhodol vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J., ktorú žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca navrhovala zaviazať výživným na maloletú sumou 300,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku tohto rozsudku. Styk maloletej s otcom nežiadala určiť. Zároveň žiadala súd, aby predbežným opatrením zveril mal. J. do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne počnúc nariadením predbežného opatrenia s tým, že predbežné opatrenie sa nariaďuje do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ako dôvod nariadenia predbežného opatrenia matka uviedla, že v manželstve majú problémy, otec sa správa nekontrolovane, matku opakovane fyzicky napadol, tiež je pri výchove maloletej maximálne netrpezlivý, zvyšuje na ňu hlas veľakrát bez dôvodu, vulgárne nadáva maloletej i matke, vyhadzuje ich z bytu. Na verejnosti sa dopúšťa výtržností, požíva alkoholické nápoje a psychotropné látky. Výchovné prostredie, v ktorom maloletá vyrastá je pre ňu nevhodné, otec na dcéru nemá dobrý vplyv, maloletá sa ho bojí, nemá k nemu vytvorený žiaden citový vzťah, preto má matka záujem odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti, zároveň má obavu z následného správania sa otca dieťaťa, pretože sa opakovane vyhrážal zabitím a únosom maloletej do zahraničia. Jeho správanie je nevyspytateľné a matka má strach, že svoje vyhrážky uskutoční, preto existuje a pretrváva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky i v časti stanovenia výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. J..
K návrhu matka pripojila kópie potvrdenia o návšteve MŠ maloletej, záznamov o podaní oznámenia a vysvetlenia na OR PZ v Bratislave V zo dňa 7.3.2012 a 5.6.2012, lekárskej správy o zdravotnom stave matky a potvrdení o mzde za 02/2012 oboch rodičov
Uznesením č.k. 22P 209/2012-15 zo dňa 21.6.2012 tunajší súd vylúčil na samostatné konanie časť návrhu matky týkajúcu sa nariadenia predbežného opatrenia a toto konanie vedie pod sp. zn. 22P 216/2012.
Dokazovaním súd zistil, že na tunajšom súde je vedené konanie na návrh otca o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. J. na čas po rozvode. Konanie je vedené pod
sp. zn. 22P 156/2012 a vo veci súd doteraz nerozhodol. V tomto konaní otec ako navrhovateľ žiada na čas po rozvode zveriť mal. J. do osobnej starostlivosti matky, zastupovať a spravovať majetok maloletej budú obaja rodičia a jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej navrhoval určiť v sume 80,- eur mesačne a tiež sa domáhal úpravy styku s dcérou. V návrhu otec potvrdil, že časté hádky rodičov skončili už aj vzájomnými miernymi fyzickými útokmi.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
Podľa § 76 ods. 1 O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
Úpravou predbežných opatrení sa umožňuje pružné riešenie takej situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
Účelom predbežných opatrení je vo všeobecnosti rýchla, ale len dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom však predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje ich práva a záujmy. Súd musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky.
Nariadenie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmá z jeho samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených.
Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže účelom predbežného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené.
Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je
však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy.
Predbežné opatrenie rovnako ako každé rozhodnutie súdu, musí vychádzať z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). V danom prípade mal súd za to, že na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia podmienky splnené neboli, keďže neboli naplnené základné predpoklady naliehavosti dočasnej úpravy právnych pomerov k maloletej J., ako žiadala o nich rozhodnúť matka maloletej.
V prvom rade súd poukazuje na dikciu ustanovenia § 76 ods. 1 O.s.p., z ktorej jednoznačne vyplýva, že v predbežnom opatrení sa vždy nariaďuje určitá povinnosť. Požadované zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov teda nemá oporu v zákone, keď navyše takýto výrok by neprípustne, v rozpore s účelom predbežného opatrenia, nahrádzal rozhodnutie vo veci samej.
Návrh na nariadenie predbežného opatrenia nespĺňa kritériá stanovené zákonom pre rozhodnutie súdu vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky formou predbežného opatrenia. Predbežným opatrením nie je možné zveriť maloleté dieťa do starostlivosti matky (zákon umožňuje len odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti rodičov).
Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol v celom rozsahu, nakoľko mal jednoznačne preukázané, že mal. J. žije v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi, ktorí sa obaja o ňu starajú. V danom prípade nebolo preukázané žiadnym spôsobom, že by boli ohrozené pomery účastníkov. V návrhu matka uvádza agresívne a neprimerané správanie otca k nej, z návrhu však nevyplýva, že by otec maloletú fyzicky ohrozoval, matka udáva len, že nemá pri výchove dcéry dostatok trpezlivosti a veľakrát bezdôvodne zvyšuje na ňu hlas, vyhadzuje obe z bytu. V zmysle vyjadrenia matky sa opakovane vyhrážal zabitím a únosom maloletej, tieto vyhrážky neboli žiadnym spôsobom preukázané.V návrhu matka vyčíslila náklady dieťaťa, neuviedla však, že otec si vyživovaciu povinnosť neplní k maloletej, preto návrhu ani v časti o určenie výživného súd vyhovieť nemohol. Navyše v návrhu vo veci samej matka navrhuje otca zaviazať výživným počnúc právoplatnosťou výroku rozhodnutia súdu, teda smerom do budúcna. Z toho je zrejmé, že otec si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plní. Takéto rozhodnutie súdu, teda uloženie povinnosti povinnému platiť na výživu dieťaťa v nevyhnutnej miere je možné len za predpokladu, že povinný rodič si vyživovaciu povinnosť k dieťaťu neplní vôbec a preto je potrebné zaviazať ho výživným v nevyhnutnej miere, ktoré slúži na uspokojovanie len tých najzákladnejších potrieb dieťaťa - ide o prežitie dieťaťa. Výživné v nevyhnutnej miere sa neurčuje podľa možností, schopností a majetkových pomerov povinného a veku, odôvodnených potrieb oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ale slúži len k prežitiu dieťaťa. Vo veci samej súd vykoná potrebné rozsiahle dokazovanie prekračujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom zistí, u ktorého z rodičov bude lepšie výchovné prostredie pre dieťa (v prípade ak do rozvodu manželstva rodičia nebudú žiť v spoločnej domácnosti alebo na čas po rozvode manželstva) a v akej výške zaviaže druhého rodiča výživným na maloletú, prípadne rozhodne o rozsahu úpravy styku maloletej s rodičom, ktorému nebude zverená do osobnej starostlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou
podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť uloženú mu vo
vykonateľnom rozhodnutí, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa
osobitného zákona.