Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_7C-34-2011.pdf
PDF · 83.23 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/34/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: W. Š., S.. T., F.. XX. X. XXXX, bytom P., A. XX/XX, proti žalovanému: H. Š., F.. X. X. XXXX, bytom J. F. R., U. X/XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov W. Š., S.. T. a H. Š., uzavreté dňa 29. 6. 1985 v Spišskej Novej Vsi, zapísané v Knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Spišskej Novej Vsi vo zväzku 12, ročník 1985, na strane 261, pod poradovým číslom 146, r o z v á d z a .
Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 1. 3. 2011 domáhala rozvodu jej manželstva s H. Š., ktoré bolo uzavreté dňa 29. 6. 1985 a z ktorého sa narodili dvaja synovia E. I. E., t. č. už obaja plnoletí. V odôvodnení žalobného návrhu uviedla, že ich manželstvo bolo uzavreté po dvojročnej známosti a spočiatku bolo v celku v poriadku. K veľkým problémom začalo dochádzať asi v roku 2006, kedy žalovaný bez jej vedomia začal postupne predávať majetok (dve garáže), použil peniaze z úspor bez toho, aby ona o tom mala vedomosť. Toto zistila neskôr, pričom predpokladala, že peniaze za odpredaj použil na nedoplatky zo svojho podnikania. Ona sa veľakrát snažila o rozhovory s manželom na túto tému. Požadovala od neho vysvetlenie, prečo to robí a prečo pokračuje v podnikateľskej činnosti, keď je v strate. On však akýkoľvek rozhovor, radu, pomoc a čokoľvek iné od nej odmietal. Nikdy jej nedal žiadne vysvetlenie, preto sa snažila komunikovať cez jeho rodinu - matku a brata a zabezpečiť mu odbornú pomoc. Žalovaný však vo svojej podnikateľskej činnosti pokračoval, pričom na výdavky domácnosti a spojené so štúdiom ich synov vôbec neprispieval. Manželia nežijú spolu, netrávia spoločný čas a nemajú si čo povedať, nakoľko sú povahovo odlišní. Takýto vzťah medzi nimi výchovne veľmi negatívne vplýva na ich synov, ktorí vidia, že ich otec robí iba to, čo on chce, ako to chce a kedy chce. Takéto spolužitie medzi manželmi trvá už niekoľko rokov a vzhľadom na správanie žalovaného nie je predpoklad, žeby sa niečo zmenilo, preto sa žalobkyňa domáha rozvodu ich manželstva.
Žalovaný opakovane nepreberal písomné zásielky - predvolania na pojednávania zo súdu, preto súd pristúpil k doručeniu predvolania prostredníctvom polície a žalovaný sa takto osobne pojednávania zúčastnil až 5. 10. 2011. V účastníckej výpovedi na tomto pojednávaní uviedol, že sa chce pokúsiť o obnovu manželského spolužitia, s rozvodom nesúhlasí a žiadal, aby súd mu stanovil lehotu, počas ktorej sa pokúsi s manželkou zmieriť. Žalobkyňa napriek jeho stanovisku na návrhu naďalej trvala. Odôvodnila to hlavne tým, že s manželom intímne spolu nežijú takmer tri roky a ich intímny život je už posledných päť rokov chatrný. Uviedla, že manžela nemá rada a posledných päť rokov spolužitia hodnotí veľmi zle. Dodala, že s manželom už nechce naďalej žiť, nakoľko to už takto naďalej nejde. On zlyhal ako manžel,
aj ako človek. Aj napriek tomu naďalej s ním žije v spoločnej domácnosti, aj keď byt od roku 2006 je už v jej výlučnom vlastníctve. Každý z nich žije v samostatnej izbe. Ekonomicky spolu nehospodária, pretože manžel finančne na domácnosť neprispieva vôbec asi päť rokov. Je živnostník, má obchod na sídlisku Západ 1 v Spišskej Novej Vsi. Kedysi to bola trafika, kde pracovala aj ona. S manželom vlastne osem rokov spolu podnikali a vlastne táto činnosť spôsobila v ich manželstve hlbokú krízu. Manžel jej pri podnikaní nariaďoval, čo má robiť, a preto ona v roku 2004 živnosť ukončila. V roku 2005 pracovala na mnohých miestach Slovenska ako robotníčka aj na turnusy. V roku 2007 si urobila opatrovateľský kurz a odišla pracovať do Rakúska ako operka, kde je od roku 2009. V podstate ona z takto zarobených peňazí vyživuje oboch svojich synov, ktorí sa tiež snažia brigádnicky si privyrobiť. Obaja synovia študujú na vysokej škole v Žiline a stratili pozitívny vzťah k otcovi, nakoľko vidia, aká je v rodine situácia. Žalobkyňa sa snažila manželovi pomôcť aj prostredníctvom lekára - psychiatra, nakoľko tento trpel tým, že jeho podnikanie je neúspešné. Manžel však takúto pomoc, aj akúkoľvek inú, odmieta, odmietol aj jej ponuku vybaviť mu 1-izbový byt v podnájme. Situácia je však stále rovnaká. Ona naďalej platí všetky výdaje v domácnosti a manžel býva v byte spolu s ňou. Takto ho ona vlastne vyživuje. Vzťahy medzi manželmi sú neznesiteľné, nakoľko žalobkyňa aj napriek tomu, že ona domácnosť financuje, zo strany manžela je mentorovaná, čo má zakúpiť a podobne. Ani jeden z nich nemá iného partnera, avšak ona už s manželom nedokáže intímne žiť. Nemajú si navzájom čo povedať. Ich spolužitie je už len formálne. Ona už nemá vedomosť už ani o tom, čo manžel celé dni robí. Večer sedí sám pri televízií do nočných hodín. Vôbec sa už spolu nerozprávajú. Ona má veľmi ťažkú prácu, ktorú vykonáva v 2-týždňových turnusoch v Rakúsku a doma potrebuje psychický relax a oddych, ktorý však v takomto spolužití s manželom nemá. Spolužitie so žalovaným na ňu psychicky veľmi zle dolieha, a preto trvala na rozvode aj napriek nesúhlasnému stanovisku žalovaného. V písomnom vyjadrení dodatočne súdu doručenom po prvom pojednávaní uviedla, že jej manžel sa jej vyhráža sebazničením, o čo sa už raz aj pokúsil, avšak aj napriek tomu naďalej odmieta ukončiť svoju živnosť, čím mu narastajú ďalšie dlhy v súvislosti s platením odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovni. Situáciu konzultovala už aj s psychiatrami a psychológmi a nakoľko roky je už pre ňu neriešiteľná, odmieta naďalej žiť v takomto manželstve.
Súd po prvom pojednávaní vyhovel návrhu, teda požiadavke žalovaného a odročil pojednávanie na dobu pol roka za účelom pokusu o zmier medzi účastníkmi konania.
Žalobkyňa súdu písomne v máji 2012 oznámila, že 1. 3. 2012 sa spolu s deťmi odsťahovala zo spoločnej domácnosti od manžela do Košíc, kde býva v 2-izbovom byte v podnájme. Urobila tak potom, čo v rodine začalo zo strany žalovaného prechádzať od psychického násilia k fyzickému. Naďalej trvala na rozvode ich manželstva.
Po uplynutí súdom stanovenej lehoty, ktorá bola účastníkom poskytnutá na možný zmier, súd nariadil na deň 27. 6. 2012 ďalšie pojednávanie, na ktorom boli prítomní obaja manželia. Žalobkyňa naďalej trvala na rozvode, dodala, že s manželom komunikuje už len ohľadom detí. Psychicky je na tom zle, nakoľko prežila roky týrania a trápenia s manželom. Od marca 2012 žijú už oddelene a ona už ďalej nemieni znášať doterajšie správanie manžela, aj napriek tomu, že má informáciu, že prerušil živnosť.
Žalovaný naďalej s rozvodom nesúhlasil a odmietal výrazy svojej manželky, žeby on ju mal týrať a trápiť. Potvrdil, že od marca 2012 s manželkou a deťmi nežijú v spoločnej domácnosti a obvinil manželku z toho, že bez jeho súhlasu odpredala byt, ktorý vlastne pred sobášom patril jemu a on sa bude dožadovať výplaty z polovičnej hodnoty bytu. Potvrdil to, čo manželka uviedla, že živnosť prerušil.
Podľa sobášneho listu súd zistil, že manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa 29. 6. 1985 pričom u oboch účastníkov išlo o manželstvo prvé a z ktorého pochádzajú plnoletí synovia E. I. E., ktorí študujú na Žilinskej univerzite.
Posledným spoločným bydliskom manželov bola Spišská Nová Ves, čím je daná miestna príslušnosť na konanie v danej veci tunajšieho okresného súdu podľa § 88 ods.1 písm. a/ O.s.p.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Prevedeným dokazovaním súd zistil, že manželstvo účastníkov je vážne narušené a trvalo rozvrátené a teda nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Za prvotnú príčinu rozpadu manželstva súd považuje negatívne správanie žalovaného, ktoré malo za následok totálne citové ochladenie žalobkyni k jeho osobe. K hlbokej kríze v manželstve došlo v roku 2006, kedy manžel prestal prispievať finančne na spoločnú domácnosť a táto situácia pretrváva až doposiaľ. Navyše od marca 2012 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, spolu nehospodária a nevychovávajú spoločne deti, ktoré sú už plnoleté. Z dokazovania je zrejmé, že manžel zlyhal nielen ako partner, ale nedostatočná bola aj jeho účasť na uspokojovaní potrieb rodiny. Nakoľko žalobkyňa nebola schopná aj napriek súdnom poskytnutej lehote obnoviť spolužitie s manželom, ten svoje správanie a postavenie v rodine nezmenil, súdu neostávalo nič iné, ako účastníkov už len formálne manželstvo podľa § 23 Zákona o rodine aj za nesúhlasu žalovaného rozviesť. Súd tak rozhodol aj z toho dôvodu, že synovia pochádzajúci z tohto manželstva sú už plnoletí a títo v priebehu rozvodového konania od otca odišli bývať k matke, čím zanikla aj výchovná povinnosť rodičov k maloletým deťom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.