Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/13/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. JUDr.

Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Dagmar Mišúnovou, v spore žalobkyne: B. C., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX, D. A., zastúpená Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Zakvášov 1519/55, Považská Bystrica proti žalovaným: 1/ A. C., nar. X. X. XXXX, bytom E. XXXX/XX, F., 2/ A. C., nar. XX. X. XXXX, bytom A. XXX, D. A., zastúpených: JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o. so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, o určenie neexistencie vecného bremena, takto

rozhodol:

A. B. JUDr.

I. Súd u r č u j e , že vecné bremeno, spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti: rodinného domu č. s. 895 stojacom na parcele KNC 214/9 v prospech žalovanej 2/, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11. 6. 2022, zapísané na LV č. XXX k. ú. D. A. pod č. G. XXXX/XXXX zo dňa 14. 7. 2022, n e e x i s t u j e .

II. Žalobkyňa m á právo na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania sú žalované p o v i n n é zaplatiť žalobkyni do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

A. B. JUDr.

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že vecné bremeno, spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti: rodinného domu č. s. 895 stojacom na parcele KNC 214/9 v prospech žalovanej 2/, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11. 6. 2022, zapísané na LV č. XXX k. ú. D. A. pod č. V 2295/2022 zo dňa 14. 7. 2022 neexistuje. Uviedla, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území D. A., a to: pozemku parcely KNC č. 214/8, orná pôda o výmere 119 m2, parcely KNC č. 214/9, zastavaná plocha a nádvoria o výmere 76 m2, parcely KNC č. 215/2, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, rodinného domu č. súp. 251 stojacom na parcele KNC č. 215/1, rodinného domu č. súp. 895 stojacom na parcele KNC č.

214/9, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. D. A.. Žalovaná 1/ uzatvorila so žalobkyňou Zmluvu o zriadení vecného bremena č. V 2291/2022 z 12.07.2022, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľností: pozemkov parciel KNC č. 214/8, 214/9, 215/2 a rodinného domu č. súp. 895 stojacom na parcele KNC č. 214/9 v prospech žalobkyne. Žalovaná 1/ následne uzatvorila so žalovanou 2/ Zmluvu o zriadení vecného bremena č. V 2295/2022 z 14.07.2022, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania nehnuteľností: rodinného domu č. súp. 895 stojaceho na parcele KNC č. 214/9 v prospech žalovanej 2/. Žalovaná 1/ touto zmluvou zriadila v prospech žalovanej 2/ už druhé vecné bremeno, keďže v roku 2020 uzatvorila so žalovanou 2/ Zmluvu o zriadení vecného č. V 3115/2020 z 18.11.2020, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností: pozemkov parciel KNC č. 214/5, 214/8, 214/9, 215/1, 215/2 a rodinného domu č. súp. 251 na pozemku KNC č. 215/1 v prospech žalovanej 2/. Vyššie popísané vecné bremená sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. A. v časti LVC: Ťarchy. Žalobkyňa v roku 2004 uzatvorila manželstvo s H. C., pôvodným vlastníkom vyššie popísaných nehnuteľností. Uvedené nehnuteľnosti H. C. nadobudol v dedičskom konaním po svojom právnom predchodcovi. Žalobkyňa s H. C. od roku 2003 bývali spolu v rodinnom dome č. súp. XXX, pričom túto nehnuteľnosť spoločne zveľaďovali, starali sa o ňu a asi v roku 2005 spoločne vymenili na dome staré okná za eurookná a prerobili kúpeľňu. V roku 2016 H. C. na základe Kúpnej zmluvy č. V 2003/16 zo dňa 21.07.2016 previedol vlastnícke právo k vyššie popísaným nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX svojej dcére, žalovanej 1/ s tým, že súčasťou kúpnej zmluvy bola aj zmluva o zriadení vecného bremena spočívajúceho v bezodplatnom bývaní a užívaní nehnuteľností v prospech H. C. a žalobkyne (v tom čase stavba č. súp. 895 bola len hospodárskou budovou, ktorá ešte nemala pridelené súpisné číslo). V roku 2021 žalovaná 1/ uskutočnila rekonštrukciu hospodárskej budovy na rodinný dom, ktorý má v súčasnosti pridelené súpisné číslo 895. Jedná sa o budovu bez vstupnej chodby, s 1 izbou – kuchyňou cca 5 x 4 m a 1 izbou – spálňou cca 4 x 4 m, ku ktorej sa pristavila kúpeľňa. Do tejto zrekonštruovanej hospodárskej budovy č. súp. 895 mali záujem žalobkyňa a H. C. po dohode s vlastníčkou presťahovať sa a ponechať rodinný dom č. súp. 251 na výlučné užívanie jej vlastníčke ako „víkendový dom“, keďže žije v Bratislave. H. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Po jeho smrti žalovaná 1/ požiadala žalobkyňu o zrušenie vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 251 z dôvodu tvrdenia žalovanej 1/, že má záujem o čerpanie pôžičky a zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom v prospech financujúcej banky. Keďže žalobkyňa zostala sama, so žalovanými 1/, 2/ mala veľmi dobré vzťahy, žalovaná 1/ uznávala podiel žalobkyne na oprave a údržbe rodinného domu č. súp. XXX, dohodla sa so žalovanou 1/ na zrušení vecného bremena zriadeného k rodinnému domu č. súp. 251 a súčasne na zriadení vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 895. K uzatvoreniu zmluvy o zrušení vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 251 a súčasne k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 895 došlo v sobotu dopoludnia, kedy ku nej prišla matrikárka Obecného úradu D. A. a úradne overila podpisy účastníkov zmluvy. Žalobkyňa žalovanej 1/ dôverovala a zmluvu si prečítala bez toho, aby jej prikladala zvýšenú pozornosť. Po podpise zmlúv žalovaná 1/ zobrala všetky zmluvy, žalobkyňa žiadnou zmluvou nedisponovala a ani nevedela, čo vlastne podpísala. Po krátkom čase od podpisu zmlúv sa na žalobkyňu obrátila žalovaná 2/ s požiadavkou, aby jej odovzdala kľúče od rodinného domu č. súp. 895 s odôvodnením, že aj ona je oprávnená v rodinnom dome č. súp. 895 doživotne bývať a užívať ho na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorú uzatvorila so svojou dcérou žalovanou 1/, pričom táto zmluva bola uzatvorená len 2 dni po tom, čo došlo k uzatvoreniu zmluvy o zriadení vecného bremena medzi žalobkyňou a žalovanou 1/. O uzatvorení následnej zmluvy o zriadení vecného bremena žalobkyňa do toho času nemala žiadnu vedomosť. V tomto smere bola uvedená do omylu, a to jednak v tom, že žalovaná 1/ tvrdila, že potrebuje hypotéku a chcela by na jej zabezpečenie zriadiť záložné právo k rodinnému domu č. 895 a jednak v tom, že k rodinnému domu č. 895 sa malo súčasne zriadiť vecné bremeno v prospech žalovanej 2/. Pri zriadení vecného bremena sa nepočítalo ani s tým, že by rodinný dom č. súp. 895 užívala aj žalovaná 1/, a to vzhľadom na jeho veľkosť a dispozičné riešenie, ako aj tú skutočnosť, že žalovaná 1/ žije v Bratislave a súčasne je vlastníčkou susedného rodinného domu č. súp. 251, v ktorom nikto nebýva, a teda nie je odkázaná na bývanie, resp. na užívanie rodinného domu č. súp. 895. Je pravdou, že žalobkyňa má vecné bremeno k bytu na Rozkvete, ktorý previedla do vlastníctva svojho syna, je pre danú vec irelevantné, keďže predmetom tohto konania je vecné bremeno zriadené k rodinnému domu č. 895 v k. ú. D. A.. Žalobkyňa má však už 70 rokov, v D. A. žije už 20 rokov, je tu zvyknutá a chce nerušene dožiť v rodinnom dome č. súp. 895. Prípadné sťahovanie by bolo pre žalobkyňu neprimerane zaťažujúce. Žalobkyňa sa o nehnuteľnosti riadne stará, udržiava ich. Riadne platí náklady spojené s bývaním a užívaním rodinného domu. Žalovanej 1/ pravidelne mesačne platí 50,- € v hotovosti (do obálky), ktorá suma pokrýva zálohovú platbu na elektrinu 41,- € a 6,90 €

za káblovku; sama si platí za odvoz odpadu zo žumpy; vykonáva kontrolu komína a jeho čistenie; na vlastné náklady si zabezpečuje drevo na kúrenie; platí si za komunálny odpad; kosí trávnik okolo domu; odhadzuje sneh a pod. Žalovaná 1/ zálohové platby za elektrinu za obdobie od 07/2022 do 03/2023 žalobkyni aj riadne vyúčtovala a podľa vyúčtovacej faktúry jej vrátila preplatok vo výške 27,- €. Do jesene 2022 boli vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/ v úplnom poriadku, žalované 1/, 2/ žalobkyňu navštevovali, žalobkyňa ich pohostila. Konflikty začali po tom, čo žalovaná 2/ mala snahu žalobkyňu „vyštvať“ tým spôsobom, že pri návšteve jej hovorila, čo všetko z domu pôjde preč, čo všetko si tam ona donesie, aby tam mohla bývať. Keďže žalobkyňa nemala záujem vyvolávať spory a snažila sa so žalovanou 2/ dohodnúť, hoci so žalovanou 2/ nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu, navrhla žalovanej 2/ mediáciu prostredníctvom Mediačno-konzultačného centra CONSENSUS s.r.o., pracovisko Považská Bystrica. V rámci mediácie žalobkyňa navrhla žalovanej 2/, že jej bude platiť sumu 150,- € mesačne ako určitú náhradu za to, že rodinný dom č. súp. 895 bude užívať výlučne žalobkyňa, pretože rodinný dom č. súp. 895 nie je prispôsobený tomu, aby ho nerušene užívali spoločne. Žalovaná 2/ najskôr súhlasila, no následne si to rozmyslela a trvala len na sprístupnení nehnuteľnosti a umožnení jej využívania na bývanie. Preto mediátorka dňa 26.09.20122 ukončila mediáciu s odôvodnením, že nie je možné mediáciou dospieť k dohode. Žalobkyňa za mediačné konanie uhradila sumu 299,55 €. Keďže žalovaná 2/ má zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania rodinného domu č. súp. 251, a ani toto vecné bremeno nevykonáva a súčasne ako správkyňa nehnuteľností v oblasti Rybníky v D. A. tieto nehnuteľnosti aj obýva a užíva, žalobkyňa pochopila požiadavku žalovanej 2/ ako snahu robiť jej schválnosti, pripraviť ju o bývanie v rodinnom dome č. súp. 895, resp. ju z D. A. vyštvať. Žalobkyňa sa vo veci obrátila aj na vlastníčku nehnuteľností, žalovanú 1/. Žalovaná 1/ najskôr uviedla, aby sa žalobkyňa netrápila, že ona sa s mamou, žalovanou 2/ porozpráva. Žalovaná 1/ ubezpečila žalobkyňu, že sa nič nemení, že doživotné právo platí tak, ako ho s otcom (H. C.) mali dohodnuté a môže v dome bývať do kedy bude chcieť. Neskôr vyhodnotila situáciu ako „strašnú“, pričom uviedla, že jej matka – žalovaná 2/ neznesie, aby žalobkyňa v rodinnom dome č. súp. 895 bývala. Listom zo dňa 22.11.2022 vyzval právny zástupca žalovaných 1/, 2/ žalobkyňu, aby im odovzdala kľúče od nehnuteľnosti, v opačnom prípade podá žalobu o sprístupnenie ich zákonného práva – užívania nehnuteľnosti, prípadne nechá preveriť konanie žalobkyne orgánom činným v trestnom konaní. Na uvedený list reagovala právna zástupkyňa žalobkyne listom zo dňa 28.11.2022, v ktorom uviedla, že vo vzťahu k žalovanej 2/ nemá žiadny zmluvný vzťah, a preto žalobkyňa voči nej nemá žiadne práva a povinnosti. Pokiaľ ide o žalovanú 1/, požiadavku na odovzdanie kľúčov žalobkyňa odmietla s odôvodnením, že neskoršiu zmluvu o zriadení vecného bremena považuje za neplatnú a súčasne, že požiadavku považuje za neopodstatnenú vzhľadom na skutočnosť, že zriadením vecného bremena sa vzdala práva nehnuteľnosť užívať (žalovaná 1/ nehnuteľnosť nikdy neužívala a ani neprejavila záujem túto užívať) a vecné bremeno k nehnuteľnosti bolo zriadené za účelom bývania, a teda z nehnuteľnosti sa stalo obydlie oprávnenej, ktoré je chránené Listinou základných práv a slobôd. Súčasne poukázala na obavu, že odovzdaním kľúčov by došlo k neoprávnenému zasahovaniu do výkonu jej práv z vecného bremena a do jej práva na obydlie. Záverom listu žalobkyňa v záujme usporiadania danej záležitosti požiadala právneho zástupcu o stanovisko k jej oznámeniu. Právny zástupca a ani žalované 1/, 2/ na list nijako nereagovali. Až dňa 27.01.2023 okolo 10.00 hod. prišli na miesto adresy nehnuteľností žalované 1/, 2/ s požiadavkou, že pokiaľ im žalobkyňa neodovzdá kľúče, pristúpia k výmene zámku na rodinnom dome. Preto žalobkyňa privolala políciu a vysvetlila im celú záležitosť, že nehnuteľnosť užíva na základe zmluvného vzťahu a predložila im list právneho zástupcu zo dňa 28.11.2022. Príslušník policajného zboru uviedol, že požiadavka vlastníčky je oprávnená a že má umožniť výmenu zámku. Keď žalobkyňa namietala, že ak dôjde k výmene zámku a žalované 1/, 2/ budú mať kľúče od jej obydlia, má obavu, že žalovaná 2/ sa k nej nasťahuje, pretože žalovaná 2/ dlhodobo prezentuje, že si donesie posteľ, skriňu, do kúpeľne regál, vymení sporák, merala si krb, že tento „pôjde preč“ a pod. Súčasne žalované 1/, 2/ tvrdili, že podľa poučenia ich právneho zástupcu majú právo žalobkyňu vysťahovať. Príslušník policajného zboru uviedol, že ak by sa tak stalo, nech zavolá opäť hliadku. Je zrejmé, že uvedený postoj policajta situáciu nevyriešil, práve naopak, prispel k neistote žalobkyne v tom, či bude môcť nerušene vykonávať svoje právo vyplývajúce z vecného bremena. Následne policajná hliadka odišla a žalované 1/, 2/ za pomoci tretej osoby vymenili zámok nielen na rodinnom dome č. súp. 895 ale aj visiaci zámok na šope vedľa domu, kde má žalobkyňa uložené drevo, motorovú pílu a iné veci. Od toho času, je žalobkyňa v stave právnej neistoty v tom, či má alebo nemá právo na výkon práva nerušene rodinný dom č. súp. 895 výlučne užívať, keďže do jej práva zasahujú žalované 1/, 2/ existujúcim vecným bremenom zriadeným v prospech žalovanej 2/ s rovnakým obsahom vecného bremena, ktoré bolo zriadené len 2 dni po tom, čo bolo zriadené v prospech žalobkyne, pretože v danej veci vzhľadom na veľkosť a dispozičné riešenie rodinného domu je vylúčené, aby rodinný dom mohli nerušene užívať tak žalobkyňa ako aj žalovaná 2/.

Do práva žalobkyne zasahujú žalované 1/, 2/ aj svojím konaním, keď sa neustále dožadujú sprístupnenia nehnuteľnosti za tým účelom, aby ju mohla žalovaná 2/ z titulu vecného bremena užívať, doniesť si do nej svoje osobné veci a v nehnuteľnosti spolu so žalobkyňou bývať. Obsahom zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou 1/ je dojednanie v čl. 2.4, podľa ktorého oprávnená z vecného bremena berie bez výhrad na vedomie, že na zaťažených nehnuteľnostiach bude na základe samostatných zmlúv zriadené vecné bremeno s totožným obsahom a rozsahu ako podľa bodu 2.1 tejto zmluvy aj v prospech iných fyzických (v ďalšom texte chýba slovo „osôb). Uvedené dojednanie je neplatné z dôvodu, že toto dojednanie je v rozpore dobrými mravmi, pretože v zmysle zásad vzťahujúcim sa k vecným bremenám, možno tú istú nehnuteľnosť postupne zaťažovať viacerými druhmi vecných bremien, avšak bez ujmy na vecných bremenách, ktoré vznikli už skôr. Naviac žalobkyňa sa o význame uvedeného dojednania dozvedela až po vysvetlení jeho obsahu právnou zástupkyňou, po tom, čo bola žalobkyňa nútená túto zmluvu vyžiadať z katastra nehnuteľností, pretože zmluvou vôbec nedisponovala, lebo jej ju žalovaná 1/ nikdy po overení podpisov neodovzdala. Poprela, že by k podpisu oboch zmlúv došlo v jeden deň, a ak by to aj žalované 1/, 2/ preukázali, čo doteraz neurobili, žalobkyňa o ďalšom vecnom bremene nebola informovaná. Pokiaľ by mali byť vecné bremená zriadené v jeden deň, potom vzniká otázka, prečo žalované 1/, 2/ nezriadili vecné bremeno naraz v jednej zmluve so žalobkyňou, ale uzatvorili samostatnú zmluvu (ktorej obsah nám doteraz nie je známy), túto vložili do katastra samostatne, a teda vynaložili výdavky na vypracovanie ďalšej zmluvy, overenie podpisov a správne poplatky, ktoré pri súčasnom zriadení vecného bremena nemuseli vynakladať. Aj toto konanie žalovaných 1/, 2/ nasvedčuje ich nekalému konaniu vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaná 1/ po zrušení vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 251 v prospech žalobkyne nikdy rodinný dom nezaťažila záložným právom tak, ako to pôvodne tvrdila, čo vyplýva aj z toho, že žalovaná 2/ má k rodinnému domu č. súp. 251 zriadené vecné bremeno od roku 2020 (o tomto vecnom bremene žalobkyňa ani nevedela). Vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k zrušeniu pôvodného vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 251 v prospech žalobkyne a zriadeniu vecného bremena k rodinnému č. súp. 895 v prospech žalobkyne a následne v prospech žalovanej 2/, sa možno domnievať, že sa jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi s cieľom zneužiť neskúsenosť, ako aj dôverčivosť žalobkyne a ľsťou primäť žalobkyňu uzatvoriť popísané zmluvné vzťahy. Naviac pokiaľ ide o neskoršiu zmluvu o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej 2/, táto je neplatná aj z toho dôvodu, že plnenie z nej je od počiatku nemožné, a to vzhľadom na vyššie uvedené, keď predmetnú nehnuteľnosť s prihliadnutím na veľkosť a dispozičné riešenie nie je možné nerušene užívať tak žalobkyňou ako aj žalovanou 2/. Uzatvorením následnej zmluvy v kolízii s predchádzajúcou zmluvou došlo k vytvoreniu neistoty o tom, aké sú vlastne práva a povinnosti účastníkov neskoršieho vzťahu, čo účastníci vlastne chceli a či bola ich vôľa určitá tak, ako to vyžaduje ustanovenie . Zo strany žalovanej 2/ tým, že si presadzuje svoje právo z titulu vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 895, napriek tomu, že má možnosť nerušene vykonávať právo vyplývajúce z vecného bremena k rodinnému domu č. súp. 251 (v ktorom nikto nebýva, je riadne zariadený a spôsobilý na užívanie), ktoré konanie je podporené postojom žalovanej 1/, ide o nemorálne a zavrhnutia hodné konanie, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu s prihliadnutím na ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Naliehavý právny záujem žalobkyne na tomto určení je daný tým, že konaním žalovaných 1/, 2/ sa žalobkyňa dostala do stavu neistoty tak, ako je popísané vyššie. Pokiaľ je v katastri nehnuteľností zapísané právo zodpovedajúce vecnému bremenu v rovnakom rozsahu v prospech žalobkyne a aj žalovanej 2/, má žalobkyňa, ktorá je presvedčená o tom, že je výlučným nositeľom vecného bremena – práva doživotného bývania a užívania iba ona sama, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to aj v prípade, že by žalované 1/, 2/ výkonu práva žalobkyne nijak nebránili. Určením neexistencie práva a výmazom tohto práva z katastra nehnuteľností bude odstránená neistota v právnych vzťahoch medzi jednotlivými účastníkmi tohto konania (napr. Rozsudok NS ČR sp. zn. zo dňa 20.04.2016). Na preukázanie svojich tvrdení predložila: výpis z LV č. XXX, zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 11.6.2022, výzvu na sprístupnenie rodinného domu zo dňa 22.11.2022, oznámenie k výzve zo dňa 28.11.2022, podací lístok, zápis z mediácie, prehlásenie svedka zo dňa 20.2.2023, SMS komunikáciu, potvrdenie SD-správa s.r.o. zo dňa 18.1.2023, faktúru č. 20221015 zo dňa 18.8.2022, záznam zo dňa 17.8.2022, príjmový pokladničný doklad zo dňa 17.8.2022, vyúčtovaciu faktúru SSE zo dňa 14.4.2023 a fotografie rodinného domu č. 895.

2. Žalované žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa užíva nehnuteľnosť, rodinný dom so súpisným č. 895 vo vlastníctve žalovanej 1/, na základe zriadeného vecného bremena, pričom v

prospech žalovanej 2/ je zriadené taktiež vecné bremeno totožné s obsahom vecného bremena žalobkyne. Obe zmluvy o zriadení vecného bremena boli podpísané súčasne v jeden deň, kedy prišla matrikárka z miestneho obecného úradu osvedčiť podpisy na oboch zmluvách. Nie je pravda, že by žalobkyňa nebola oboznámená s tou skutočnosťou, že vecné bremeno s totožným obsahom sa zriaďuje aj v prospech žalovanej 2/, keďže takáto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej zmluvy, konkrétne z čl. 2.4., ktorú predložila samotná žalobkyňa. Zmluva o zriadení vecného bremena bola žalobkyni riadne predložená, s touto sa oboznámila a následne ju bez výhrad podpísala. Zároveň podpísala aj zmluvu o zrušení vecného bremena spočívajúcom v práve užívať rodinný dom č. 251, takže nie je pravda, žeby žalobkyňa nevedela, čo podpisuje. K rozporu, kedy boli povolené vklady vecného bremena uviedli, že návrhy na vklad v prospech žalobkyne a žalovanej 2/ boli podané súčasne, akurát príslušný Okresný úrad o nich rozhodol v iný deň. Žalovaná 1/ a 2/ žiadnym spôsobom neobmedzovali a neobmedzujú právo žalobkyne v užívaní predmetného rodinného domu. Nikdy ju odtiaľ nechceli „vyhnať“ a ani zrušiť vecné bremeno, ba práve naopak, žalobkyňa bráni v právach žalovanej 1/ a 2/ tým, že rodinný dom užíva ako keby ho vlastnila a nikto iný nemá k nemu žiadne právo. Žalované 1/ a 2/ pristúpili k výmene zámkov na rodinnom dome až po tom, ako im odmietla vydať kópiu žalobkyňa, pričom najskôr sa s ňou žalovaná 1/ pokúšala dohodnúť ústne, no keďže toto nepomáhalo prostredníctvom právneho zástupcu jej zaslala list. V deň výmeny zámkov bola na miesto privolaná aj hliadka polície, pričom túto volala práve žalovaná 1/ z dôvodu, že na miesto prišli synovia žalobkyne a jeden z nich verbálne útočil na žalovanú 1/ a 2/ (v tejto veci napokon prebieha konanie k trestnému oznámeniu za porušovanie domovej slobody podané žalovanou 1/). K výmene zámkov bolo pristúpené až po tom, ako opadli emócie na mieste a hneď po výmene boli nové kľúče odovzdané žalobkyni. Napádaná zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej 2/ je platná a naďalej trvá. O jej zriadení bola žalobkyňa upovedomená ústne a túto skutočnosť potvrdila svojim podpisom aj v zmluve o zriadení vecného bremena. Na jej zrušenie nie je podľa ich názoru aktívne legitimovaná a jej právne postavenie nie je neisté, keďže o tejto skutočnosti mala vedomosť. V prospech žalovanej 2/ je vecné bremeno na užívanie pozemkov v okolí predmetného rodinného domu zriadené od roku 2020, o čom mala taktiež žalobkyňa vedomosť. Taktiež uviedli, že žalobkyňa bola vlastníčkou bytu v Považskej Bystrici, ktorý na základe darovacej zmluvy v roku 2022 previedla na svojho syna a zároveň bolo v jej prospech zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania tohto bytu. Teda v súčasnej dobe býva zadarmo v cudzej nehnuteľnosti, ktorú jej vlastníčka, teda žalovaná 1/ umožňuje obývať bezodplatne a v rozpore s dobrými mravmi bráni v užívaní tohto rodinného domu žalovaným 1/ a 2/.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej 1/, 2/, oboznámením výpisu z LV č. XXX, zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11.6.2022, výzvy na sprístupnenie rodinného domu zo dňa 22.11.2022, oznámenia k výzve zo dňa 28.11.2022, podacieho lístka, zápisu z mediácie, prehlásením svedka zo dňa 20.2.2023, SMS komunikácie, potvrdenia SD-správa s.r.o. zo dňa 18.1.2023, faktúry č. 20221015 zo dňa 18.8.2022, záznamu zo dňa 17.8.2022, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 17.8.2022, vyúčtovacej faktúry SSE zo dňa 14.4.2023, fotografií rodinného domu č. 895, pripojených spisov Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor č. V 2291/2022 , V 2295/2022 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Dňa 11.6.2022 žalovaná 1/ (dcéra žalovanej 2/) a žalobkyňa (manželka otca žalovanej 1/) uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena č. V 2291/2022, ktorej vklad bol na katastri nehnuteľností povolený dňa 12.7.2022, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobkyne spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania parciel: KNC 214/8, 214/9, 215/2 a rodinného domu č. XXX, všetko k.ú. D. A.. Žalovaná 1/ (dcéra žalovanej 2) a žalovaná 2/ (matka žalovanej 1/) uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena č. V 2295/2022, ktorej vklad bol na katastri nehnuteľností povolený dňa 14.7.2022, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej 2/ spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania rodinného domu č. 895, všetko k.ú. D. A.. Žalovaná 1/ (dcéra žalovanej 2) a žalovaná 2/ (matka žalovanej 1/) uzatvorili zmluvu o zriadení vecného bremena v roku 2020, ktorej vklad bol na katastri nehnuteľností povolený dňa 18.11.2020 pod č. V 3155/2020, na základe ktorej bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalovanej 2/ spočívajúce v práve bezplatného doživotného bývania a užívania parciel KNC 214/5, 214/8, 214/9, 215/1, 215/22 a rodinného domu č. XXX, všetko k.ú. D. A..

5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v predmetom rodinnom dome č. 895 býva už 4 roky. Predtým bývala 16 rokov v rodinnom dome č. 251. V tom čase bol rodinný dom č. 895, hospodárskou budovou, bola to len šopa. V rodinnom dome č. XXX bývala so svojim manželom, tento bol invalid. V tomto

dome mali právo doživotného bývania aj spolu s manželom. Oslovila ich žalovaná 1/, že si chce zobrať hypotéku a že zriadené vecné bremeno v rodinnom dome č. 251 tomu bráni, tak jej chceli vyhovieť, pomôcť, nechceli robiť problémy a presťahovali sa do rodinného domu č. 895, ktorý im zrekonštruovala žalovaná 1/ a prispôsobila tak, aby bol bezbariérový, keďže manžel bol invalid. Zrušenie vecného bremena a zároveň aj zriadenie vecného bremena k 895 sa podpisovalo v jeden deň 9. 7. 2022. Pamätá si, že bola sobota, podpisovali to v rodinnom dome č. 251, bola tam matrikárka, žalovaná 1/ a žalovaná 2/. Ona si zmluvu prečítala, túto podpísala. Nikto nespomínal, že by tam mala mať právo doživotného bývania aj žalovaná 2/. O tomto nevedela. Mala za to, že sa jej žalované chcú zbaviť. Žalovaná 2/ v rodinnom dome č. 895 nikdy nebývala, odkedy sa ona dostala do rodiny. Zmluvu vopred nedostala, bola jej predložená až pred podpisom. Rodinný dom č. 251 nebol v dobrom stave, s manželom tam nechceli veľa investovať, stále si brať pôžičky, plánovali, že tento rodinný dom zostane žalovanej 1/. Keď podpísala zriadenie vecného bremena na rodinný dom č. 895, krátko na to jej žalovaná 2/ povedala, že čo tam ešte hľadá, že už mala mať zbalené veci. V podstate problémy začali po smrti manžela. Toto nechápala. Žalovaná 2/ jej povedala, že všetko je jej, že to bolo zrekonštruované za jej peniaze. Je si vedomá, že rodinný dom č. 895 bol zrekonštruovaný za peniaze žalovanej 2/, preto jej aj navrhla v rámci mediácie, že jej bude platiť nájom 150 €. Keď sa o tom rozprávali u nej, vtedy s tým súhlasila, ale potom prišla k mediátorovi a tam už nesúhlasila. Zistila, že na rodinný dom č. 251 nakoniec nebol zobraný úver, rekonštrukcia bola financovaná žalovanou 2/ a všetko to bola len finta. Zmluva o zriadení vecného bremena k rodinnému domu č. 895 bola podpísaná 2 mesiace po smrti manžela. Manžel zomrel XX. X. XXXX. Uviedla, že si nevie predstaviť spolužitie so žalovanou 2/ v predmetnej nehnuteľnosti č. 895 jednak z dôvodu, že medzi nimi sú narušené vzťahy, ony by sa nezniesli a tiež z dôvodu, že rodinný dom pozostáva z jednej malej kuchynky, kúpeľne a jednej spálne. V tomto smere poukázala na fotografie, ktoré súdu predložili do spisu (čl. 68 až 74 spisu, poznámka súdu). Z technického hľadiska nie je možné, aby tam žili dve osoby. Je rozdiel žiť s cudzou osobou a rozdiel žiť s manželom.

6. Žalovaná 1/ pri výsluchu uviedla, že o uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena komunikovala so žalobkyňou a ešte vtedy aj s jej žijúcim otcom v novembri 2021. Rozprávali sa o tom, že vecné bremeno na dom č. 251 by sa malo zrušiť a bolo by zriadené vecné bremeno pre otca a žalobkyňu v rodinnom dome č. 895. Otec na tom zdravotne nebol dobre, preto sa tieto záležitosti posúvali, zmluvu však mali k dispozícii. Otec si to ešte chcel nechať pozrieť právnikovi. V zmluve sa nič nemenilo, len sa otcovo meno vypustilo. S touto záležitosťou oslovila ona otca a žalobkyňu. Následne otec zomrel. Čo sa týka úveru na rodinný dom č. 251, tento nebol plánovaný, všetko tam bolo prerobené. V rodinnom dome č. 251 bývala žalobkyňa s jej otcom 16 rokov. Rodinný dom bol v zlom stave, nedalo sa tam už žiť, boli tam plesne, žalobkyňa už tam mala alergie, bolo im ľúto aj otca, aby žil v takýchto podmienkach. Otec mal cukrovku, amputovanú končatinu. Rodinný dom č. 251 kúpila od otca v r. 2016. Keď sa vysťahovali, tento rekonštruovala za finančnej pomoci svojej mamy (žalovanej 2/). V čase, keď sa podpisovala zmluva o zriadení vecného bremena k rodinnému domu č. 895, žalobkyňa tam už bývala 4 roky. Chcela, aby sa to dalo do poriadku, zároveň uvažovala o rekonštrukcii strechy na rodinnom dom č. 251 a na túto rekonštrukciu si chcela zobrať úver. V tom čase však už bola v 8. mesiaci tehotenstva, úver si teda nebrala a strechu prerobila za finančnej pomoci svojej mamy - žalovanej 2/. Jej žalobkyňa po smrti otca povedala, že v rodinnom dome č. 895 už nevie žiť bez otca. Ona si nemyslela, že by tam chcela ďalej žiť. V rovnaký deň, ako došlo k zriadeniu vecného bremena pre žalobkyňu, bolo zriadené vecné bremeno aj pre jej mamu (žalovanú 2/). Zmluvy sa podpisovali v rodinnom dome č. 251, bola tam prítomná žalobkyňa, ona, žalovaná 2/ a matrikárka. Následne sa podal návrh na vklad na kataster nehnuteľnosti taktiež v rovnaký deň, avšak k samotnému vkladu došlo v rôzne dni. Keď zriaďovala vecné bremeno aj pre svoju mamu (žalovanú 2/), jej úmyslom bolo určitým spôsobom ju zabezpečiť, keďže do predmetného rodinného domu č. 895 zainvestovala. Chcela, aby mala určitú zábezpeku. Jej mama (žalovaná 2/) má trvalý pobyt v rodinnom dome 251, 10 rokov však žije v rekreačnom areáli v Hornej Marikovej, avšak toto nepovažuje za svoje bývanie, býva tam len kvôli práci. Pred týmito 10 rokmi, ešte keď žila s otcom, bývali v rodinnom dome č. XXX, ktorý spoločne s otcom postavili. Čo sa týka obmedzenia užívania žalobkyne ohľadom rodinného domu č. 895, ona ako vlastníčka tohto domu tam viac ako rok nebola. Jedine, čo vznikol konflikt, keď jej žalobkyňa nechcela od predmetného rodinného domu odovzdať kľúče, ktoré chcela mať ako vlastníčka. V tomto zmysle jej zaslala aj výzvu cez právneho zástupcu. Konflikty sa vyhrotili tak, že bola nútená podať trestné oznámenie na syna žalobkyne, lebo na ňu útočil. V súčasnosti, keď ide na rodinný dom č. 251, necíti sa tam dobre. Obáva sa, či tam nie sú synovia žalobkyne. Čo sa týka jej mamy, táto chce predmetný rodinný dom užívať, chce tam chodiť v lete, spraviť si tam záhradku, odložiť veci. Ona si myslí, že predmetný rodinný dom č. 895 by bolo možné po rekonštrukcii užívať aj žalobkyňou aj žalovanou 2/. Žalobkyňa tam 4 roky žila s otcom, a tak to

tam aj zostalo, treba tam zainvestovať a vytvoriť tretiu miestnosť. V súčasnosti tam však nemajú prístup. Žalobkyňa využíva rodinný dom akoby bola jej vlastníkom. Uviedla, že jej nevadí, že žalobkyňa rodinný dom užíva, vadí jej, že nehnuteľnosť nie je udržiavaná, nevie, v akom stave je kanalizácia, žumpa, fajčí sa vo vnútri. Bola by nerada, keby skončila nehnuteľnosť zaplesnená ako rodinný dom č. 251. Jedná sa jej len o údržbu domu. Kľúče chcela z dôvodu, že keď tam nie je prítomná žalobkyňa, aby mala prístup kvôli bezpečnosti. Pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech žalobkyne, sa s ňou nerozprávala o tom, že rodinný dom č. 895 bude reálne užívať aj iná osoba okrem nej.

7. Žalovaná 2/ pri výsluchu uviedla, že keď podpisovala zmluvu žalobkyňa, ona sedela v obývačke, nedívala sa ako ju podpisuje. Ona podpísala zmluvu o zriadení vecného bremena k rodinnému domu č. 895 až keď odišla žalobkyňa. Žalobkyňa vedela, že chce právo doživotného bývania aj v dome 251 aj 895. Rozprávali sa o tom ešte v čase, keď žil bývalý manžel, pretože ona do týchto domov investovala. Do domu č. 895 investovala výlučne ona. Vtedy sa dohodli, že dcéra odkúpi rodinný dom č. 251 a prerobí. Žalobkyňa ani bývalý manžel nenamietali, že bude mať k domu právo doživotného bývania, oni vedeli, že nemajú na prerábku financie. Vie si predstaviť spoločné bývanie so žalobkyňou. Keby sa to prerobilo, vytvorila by sa ďalšia miestnosť pre ňu, kuchyňu by mohli užívať spoločne, keďže má rozmery 4 x 4 m a kúpeľňa má rozmer 4 x 2,2 m, čiže aj túto by mohli spoločne užívať. V rodinnom dome č. 895 chce aj reálne bývať. Už je dôchodkyňa, síce ešte pracuje, ale vlastne býva v práci. To nie je jej vlastníctvo. Jej je bránené v užívaní rodinného domu č. 895. Syn žalobkyne vykrikuje na ňu, že to nie je jej. Chytil jej ruku, odtiahol ju, že ani tie dvere nie sú jej. Je pravdou, že má zriadené právo doživotného bývania jednak v rodinnom dome č. 895 ako aj v rodinnom dome č. 251. Do rodinného domu č. 251 chodí dcéra na víkendy, niekedy aj v stredy, štvrtky. Bývajú tam do nedele, prípadne aj do pondelka. V čase uzatvárania zmlúv o práve doživotného bývania v rodinnom dome č. 251 a 895 nemala v úmysle bývať (so žalobkyňou a jej manželom). Určite by sa tam s nimi netlačila. Plánovala tam bývať do budúcna. Čo sa týka rodinného domu č. 251, tu by mala len malú izbu 4 x 2,2 m, jednoznačne chce užívať rodinný dom č. 895. Nechce obmedzovať svoju dcéru a počúvať detský plač. Preto boli zriadené práva doživotného bývania v oboch nehnuteľnostiach, lebo tam investovala. Je pravdou, že na začiatku súhlasila s tým, že by jej žalobkyňa platila 150 € nájom za dom č. 895, ale potom si to rozmyslela, nakoľko synovia žalobkyne sú arogantní a nesprávajú sa k nej slušne. Ona sa cíti doma na všetkých dvoroch, na pozemkoch, akurát prespáva na Rybníkoch. Na I. býva 5-6 rokov. Predtým bývala v dome č. XXX, ktorý postavili s bývalým manželom. V rodinnom dome č. 252 býva teraz jej druhá dcéra. Tento dom je na ňu aj prepísaný, tam právo doživotného bývania nemá.

8. Podľa Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

10. Keďže predmetom tohto konania je určovacia žaloba, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či má žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem s poukazom na vyššie citované ustanovenie , a teda, či žalobkyňa môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či toto konanie len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ďalšie súdne, prípadne iné konanie, a teda či podaný určovací návrh je vhodným (účinným a správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany jej práva. Podmienkou úspechu žaloby o určenie či tu právny vzťah alebo právo je (určovacej žaloby) podľa , je že na takomto určení prevažuje právny záujem žalobcu. Je to tak najmä v prípade, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter a má svoje miesto jednak v prípadoch, keď ju možno použiť na odstránenie situácie ohrozenia práva alebo neistoty v jednom vzťahu a nie je možné dosiahnuť primeranú nápravu iným spôsobom, ako aj v prípadoch, keď určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky zachytáva obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ju použiť na dosiahnutie právnej úpravy, vytvorenie určitého právneho rámca, ktorý zaručuje odvrátenie budúcich sporov medzi stranami.

11. Prejednávaná vec sa týka žaloby o určenie, že neexistuje vecné bremeno žalovanej 2/, t. j. vecné právo, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností. Ak je právo zodpovedajúce vecnému bremenu zapísané do katastra nehnuteľností v rovnakom rozsahu v prospech žalovanej 2/, žalobkyňa, ktorá

tvrdí, že je jediným nositeľom tohto práva, má prevažujúci právny záujem na dosiahnutie požadovaného vyhlásenia, aj keď by teoreticky žalovaná nijako nenamietala proti výkonu tohto práva. Konštatovaním absencie práva a prípadným výmazom tohto práva z katastra nehnuteľností sa odstráni neistota v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ ako oprávnenými osobami a žalovanou 1/ ako povinnou z vecného bremena. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa aj žalovaná 2/ sú zapísané na LV č. XXX, k.ú. D. A. ako oprávnené z vecného bremena, resp. obe majú zapísané na citovanom LV právo bezplatného doživotného bývania a užívania rodinného domu č.s. 895, pričom žalobkyňa tvrdí, že v skutočnosti by mala byť zapísaná len ona v dôsledku neplatnosti zmluvy o zriadení vecného bremena, pričom žalovaná 2/ si uplatňuje voči žalobkyni právo z vecného bremena, súd mal za to, že bez súdneho rozhodnutia by postavenie žalobkyne v tejto otázke bolo neisté, a preto je daný aj naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení (obdobne ustálil aj NS ČR v rozsudku č.k. zo dňa 20.4.2016). Zároveň bola preukázaná aj existencia konfliktov medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ v súvislosti s užívaním predmetnej nehnuteľnosti, resp. domáhaním sa práv žalovanej 2/ z vecného bremena. Žalobkyni tak nemožno odoprieť prevažujúci právny záujem na požadovanom určení a tým je daná aj jej aktívna vecná legitimácia v konaní.

12. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neexistencie vecného bremena spočívajúceho v práve bezplatného doživotného bývania a užívania rodinného domu č. s. 895 stojaceho na parcele KNC 214/9 v prospech žalovanej 2/, na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 11. 6. 2022, zapísaného na LV č. XXX k. ú. D. A. pod č. V 2295/2022 zo dňa 14. 7. 2022. Súd preto musel ako predbežnú otázku v prvom rade vyriešiť otázku platnosti, resp. neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení vecného bremena.

13. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné. Možnosť predmetu plnenia je vyjadrením možnosti predmetu právneho úkonu. Možnosť plnenia sa posudzuje zásadne objektívne a skúma sa k okamihu urobenia právneho úkonu (počiatočná nemožnosť plnenia). Neskoršia nemožnosť plnenia má iné právne dôsledky než neplatnosť (zánik práv a povinností v zmysle ). V praxi možno uvažovať predovšetkým o faktickej nemožnosti plnenia. Právna nemožnosť predstavuje nedovolenosť a vyvoláva skôr následky predvídané v . Faktická nemožnosť plnenia predmetu neznamená len úplnú nemožnosť splniť. Možno ju stotožniť aj s takou obťažnosťou plnenia, ktorá bráni tomu, aby sa plnenie od povinného účastníka úkonu vôbec požadovalo (aspekt spravodlivosti), resp. je zrejmé, že zaviazaný subjekt by nedokázal prekonať prekážky brániace splneniu. Modelovým príkladom právnej nemožnosti plnenia je uzavretie nájomnej zmluvy v situácii, keď vec už bola prenajatá tretej osobe (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ), alebo predaj veci nevlastníkom. Neplatnosť podľa predpokladá, že ide o počiatočnú, objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia (Uznesenie NS ČR z 30. 7. 2003, sp. zn. 25Cdo 1569/2001).Neplatnosť právneho úkonu podľa je absolútnou neplatnosťou, pre ktorú je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t. j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená a zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia ( a nasl.).

14. Súd mal za preukázané, že žalovaná 1/ (dcéra žalovanej 2/) v rovnaký deň, t.j. dňa 11.6.2022 uzatvorila zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúceho v bezplatnom bývaní a užívaní rodinného domu č. 895, zapísaného na LV č. XXX, k.ú. D. A. tak so žalobkyňou (manželkou už zosnulého otca žalovanej 1/) ako aj so žalovanou 2/ (matkou žalovanej 1/ a bývalou manželkou otca žalovanej 1/). Bolo nesporné, že v predmetnom dome býva a tento užíva žalobkyňa (v čase uzatvorenia zmlúv o zriadení vecných bremien v tomto bývala už 4 roky), žalovaná 2/ v ňom nebýva a tento ani nikdy neužívala. Tiež bolo nesporné, že v súvislosti so zriadenými vecnými bremenami k rodinnému domu č. 895 vznikajú medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ konflikty plynúce z toho, že žalovaná 2/ si robí užívacie nároky k predmetnému domu z titulu zriadeného vecného bremena, v dôsledku čoho sa výrazne narušili vzťahy medzi nimi, ako aj žalovanou 1/ (vlastníčkou nehnuteľnosti), čo vyústilo až do podania trestného oznámenia podaného žalovanou 1/ proti synovi žalobkyne. Zo zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo,

že rodinný dom č. 895 pozostáva z jednej kuchyne, spálne a kúpeľne, je teda vylúčené, aby v tomto bývali spoločne žalobkyňa a žalovaná 2/. Pokiaľ žalovaná 1/ ako aj žalovaná 2/ zhodne uvádzali, že spoločné bývanie žalobkyne a žalovanej 2/ v rodinnom dome je možné, toto uvádzali za podmienky, že by došlo k rekonštrukcii domu a vytvoreniu osobitnej spálne pre žalovanú 2/ s osobitným vstupom. Odhliadnuc od toho, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ sú vážne narušené (čo samo o sebe vylučuje možnosť spoločného bývania a zdieľania spoločnej kuchyne či kúpeľne), je nepochybné, že v čase uzatvárania zmluvy o zriadení vecného bremena pre žalovanú 2/ (rovnako tak aj v súčasnosti) je vzhľadom na rozlohu a stavebné riešenie rodinného domu vylúčené, aby tento užívali dve („cudzie“) osoby. V tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje, že pre posúdenie platnosti uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena v zmysle súd musí skúmať objektívnu možnosť splnenia v čase vzniku (uzavretia) zmluvy. V danom prípade teda nepochybne už v čase uzavretia zmluvy sa jednalo o objektívne, fakticky neuskutočniteľné plnenie, keďže bolo vylúčené, aby žalovaná 2/ mohla užívať rodinný dom spolu so žalobkyňou. Za danej situácie možnosť spoločného užívania rodinného domu žalobkyňou a žalovanou 2/ v žiadnom prípade nemožno odvodzovať od skutočnosti, že tento užívala žalobkyňa spolu so svojim manželom. S uzatvorením manželstva sú v právnom poriadku spájané špecifické právne následky, okrem iného aj napr. odvodený právny dôvod užívania manžela oprávneného z vecného bremena (Rozhodnutie VS v Prahe z 29.9.1993, sp. zn. ). Pre toto konanie je irelevantné, či strany sporu v čase uzavretia zmluvy vedeli či nevedeli o nemožnosti plnenia, resp. či bola žalobkyňa informovaná žalovanou 1/ o tom, že súčasne zriaďuje totožné vecné bremeno aj v prospech žalovanej 2/ (rozhodnutie NS ČR sp. zn. ) a rovnako tak skutočnosť, že do zmluvy bolo zakotvené ustanovenie 2.4., v zmysle ktorého oprávnený z vecného bremena berie bez výhrad na vedomie, že na zaťažených nehnuteľnostiach bude na základe samostatných zmlúv zriadené vecné bremeno s totožným obsahom a rozsahom ako podľa bodu 2.1. tejto zmluvy aj v prospech iných fyzických osôb (bod 2.4. Zmluvy), keďže sa jedná o neplatné ustanovenie. Súd nespochybňuje skutočnosť, že žalovanú 1/ ako vlastníčku rodinného domu (výlučného pána nad vecou) nemožno ani z , a tým menej zo zákona, obmedziť v jej zmluvnej voľnosti. Jedna a tá istá vec zaťažená vecným bremenom môže slúžiť ako služobná vec viacerým oprávneným, ktorým vlastník zriadil zmluvou právo vecného bremena samostatne. V takom prípade ide o viacero služobností, ktoré si čo do ich výkonu jeho rozsahu konkurujú. Konkurencia služobností, keď vlastníkovi služobnej veci zostáva všetko, čo nie je služobnosťou konzumované, nemá za následok, že by ktorákoľvek z nich zanikla, takže by bolo vo vyhradených prípadoch potrebné rozhodnúť, či a pokiaľ má niektorá z konkurujúcich si služobností prednosť pred inou, čo už však nie je otázkou zániku služobnosti, ale ich vzájomného poradia. Nemožno preto vyvodiť že následná zmluva zriaďujúca vecné bremeno obdobné tomu, ktoré svedčí z predchádzajúcej zmluvy, by bola pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná (Na ÚS ČR z 8.7.1997, sp zn. ). S poukazom na súdnu prax a závery odbornej literatúry (porovnaj napr. Sedláček, J. Rouček, F. Komentár k československému všeobecnému a občianskemu právu platnému na Slovensku a Podkarpatská Rus., Praha, V. Linhart, 1935 s . 21, Vecné bremená v , Spáčil Jiří, C.H. Beck, 2006 alebo Švestka, J., Spáčil, J. E., A. D., M et al. I. , Komentár 2. vydanie Praha, C.H. Beck, 2009 s. 1046), vecné bremeno možno zriadiť aj k nehnuteľnosti, zaťaženej rovnakým vecným bremenom, nové vecné bremeno však nesmie byť na ujmu právam osoby, ktorej oprávnenie z vecného bremena vzniklo skôr. Neskoršie zradenie vecného bremena s prakticky rovnakým obsahom v prospech inej osoby, nemôže byť právne relevantné bez toho, aby mu nepredchádzalo obmedzenie a zánik existujúceho vecného bremena (Uznesenie NS ČR sp. zn. zo dňa 12.8.2008). Inými slovami, k nehnuteľnosti, ktorú oprávnená osoba užíva na základe práva vecného bremena, nemôže byť za trvania tohto práva platne zriadené ďalšie vecné bremeno v prospech inej osoby, pokiaľ by zriadenie takéhoto bremena znamenalo obmedzenie doterajšieho práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Primárnym vodítkom by tak mal byť rozsah oboch práv a posúdenie otázky či výkon neskoršieho práva je zlučiteľný s právom už existujúcim a či mu môže byť na ujmu. V prípade, že práva oprávneného z existujúceho vecného bremena obmedzená nebudú, nebráni nič vlastníkovi nehnuteľnosti v tom, aby k nehnuteľnosti zriadil ďalšie vecné bremeno v prospech tretej osoby (Nález Ústavného súdu ČR zo dňa 8.7.1997, sp. zn. ).

15. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle vyhodnotil zmluvu o zriadení vecného bremena zo dňa 11. 6. 2022, zapísanú na LV č. XXX k. ú. D. A. pod č. V 2295/2022 zo dňa 14. 7. 2022, ktorou bolo zriadené právo doživotného bývania a užívania v prospech žalovanej 2/ v rodinnom dome č. 895 za neplatnú a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

16. Pokiaľ právny zástupca žalovaných poukazoval na to, že zmluva o zriadení vecného bremena v prospech žalovanej 2/ bola zriadená skôr, ako v prospech žalobkyne s poukazom na poradové číslo v osvedčovacej knihe, v ktorej boli evidované overené podpisy zmluvných strán (v zmluve o zriadení vecného bremena V 2291/2022 – podpis žalobkyne pod č. 143/2022, podpis žalovanej 2/ pod č. 141/2022, v zmluve o zriadení vecného bremena V 2295/2022 – podpis žalovanej 2/ pod č. 139/2022 a podpis žalovanej 1/ pod č. 136/2022), uvedená samotná skutočnosť bez ďalšieho nepreukazuje, že zmluva v prospech žalovanej 2/ bola uzatvorená skôr. Je evidentné, že ani poradové čísla na samotných zmluvách nenasledujú za sebou a rovnako tak nenasledujú za sebou ani podpisy žalovanej 2/, či žalobkyne a žalovanej 1/ na jednotlivých zmluvách. Naopak, z vyjadrenia žalobkyne a žalovanej 2/ bolo preukázané, že ako prvá podpisovala zmluvu o zriadení vecného bremena žalobkyňa (v tom čase sedela žalovaná 2/ v obývačke, čo obe zhodne potvrdili) a až následne po odchode žalobkyne, podpisovala zmluvu žalovaná 2/, čo uviedla samotná žalovaná 2/. Podpisom tejto zmluvy žalobkyňou a žalovanou 1/ nadobudla svoju platnosť a účinnosť. Návrh na vklad do katastra nehnuteľností bol doručený okresnému úradu dňa 15.6.2022 o 10.04 hod (v prípade zmluvy v prospech žalovanej 2/ dňa 15.6.2022 o 10.25 hod) – vecnoprávne účinky nastali vkladom zmlúv do katastra nehnuteľností (v prípade zmluvy v prospech žalobkyne dňa 12.7.2022 a v prípade zmluvy v prospech žalovanej 2/ dňa 14.7.2022). Napokon, žalobkyňa užívala v čase podpisu zmluvy o zriadení vecného bremena už 4 roky predmetný rodinný dom č. 895 (predtým 16 rokov bývala v susednom dome č. 251), a to na základe nepomenovanej ústnej zmluvy o doživotnom užívaní nehnuteľnosti uzavretej so žalovanou 1/ v zmysle (samozrejme bez vecnoprávnych účinkov). Samotná žalovaná 1/ sa vyjadrila, že uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena so žalobkyňou chcela dať „záležitosti do poriadku“ (teda zmluvne upraví už existujúci stav). Žalobkyňa predmetný dom nikdy neužívala, nebývala v ňom, niekoľko rokov (podľa vyjadrenia žalovanej 1/ 10 rokov, podľa vyjadrenia žalovanej 2/ 5-6 rokov) býva v rekreačnom areáli v D. A. a predtým bývala v rodinnom dome č. XXX, ktorý v súčasnosti vlastní jej dcéra. Žalovaná 1/ uviedla, že vecné bremeno v prospech žalovanej 2/ zriaďovala s tým, aby mame (žalovanej 2) poskytla určitú zábezpeku, keďže do rodinného domu č. 895 investovala, pričom otázku reálneho užívania domu žalovanou 2/ v tom čase neriešili.

17. V súvislosti s námietkou právneho zástupcu žalovaných, že žalobkyňa obmedzuje aj vlastnícke právo žalovanej 1/ súd udáva, že pokiaľ má žalobkyňa zriadené vecné bremeno k užívaniu celého rodinného domu a v zmluve nie je uvedené inak, nemá žalovaná 1/ ako vlastníčka právo rodinný dom ďalej užívať (rozsudok NS ČR sp. zn. ).

18. Súd nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz vyžiadaním a oboznámením policajného záznamu v súvislosti s konfliktom žalovaných a žalobkyne týkajúceho sa odovzdania kľúčov od rodinného domu, keďže okolnosti ohľadom predmetného konfliktu a narušených vzťahov medzi stranami sporu neboli sporné, pričom vykonanie tohto dôkazu pre účely konania súd považoval za nadbytočné a nehospodárne.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa v konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej 1/, 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne v zmysle vyšší súdny úradník po tom, ako nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť.

Poučenie:

A. B. JUDr.

Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené všetkým stranám sporu.

Podľa , v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.