Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/137/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. X, zastúpená: JUDr. Milan Szöllössy, advokát, Mlynská 28, Košice, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. -147 z 15. februára 2022

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku II. a vo výrokoch o trovách konania IV. a V.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni 100% trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti istiny 892,- eur a 5% úrokov z omeškania zo sumy 177,- eur od 23.5.2017 do zaplatenia (I.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 5% ročné úroky z omeškania zo sumy 715,- eur od 7.6.2017 do 24.1.2022 do troch dní od právoplatnosti rozsudku (II.), zamietol žalobu v časti 5% ročných úrokov z omeškania zo sumy 715,- eur od 23.5.2017 do 6.6.2017 (III.), priznal žalobkyni náhradu trov voči žalovanej v rozsahu 100% (IV.) a priznal štátu náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% (V.).

2. Súd prvej inštancie tým rozhodol o žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo vystavala na tvrdení, že dňa 23.10.2015 došlo na ceste III/3321 medzi obcou Košická Polianka smer Sady nad Torysou časť Byster v okrese Košice - okolie k dopravnej nehode zapríčinenej vodičom nákladného motorového vozidla Man L2000 EČV: F., ktorý sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho narazil do osobného motorového vozidla Fiat Seicento EČV: F., ktoré viedla, s tým, že pri nehode utrpela škodu na zdraví a to otras mozgu, odreninu chrbta nosa, zlomeninu horného konca ramennej kosti vľavo, pohmoždenie oboch kolien, zlomeninu dvoch rebier, pomliaždenie brušnej dutiny a pečene. Prevádzkovateľ motorového vozidla Man L2000 ako zodpovedná osoba za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla bol pre prípad tejto zodpovednosti poistený u žalovanej na základe poistnej zmluvy č. 6551423269. V súvislosti so škodou na zdraví utrpenou pri predmetnej dopravnej nehode bol vydaný dňa 24.4.2017 lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý vystavil G. H. I., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a neurochirurgia s tým, že v posudku bolo bolestné hodnotené celkovým počtom 240 bodov, pričom hodnota bodu za rok 2016, kedy bola jej liečba ukončená, bola 17,66 eura, teda náhradu za bolesť vyčíslila na sumu 4.239,- eur. Žalovaná jej uhradila bolestné len do výšky 3.347,- eur a zvyšok (892,- eur) jej listom zo dňa 22.5.2017 odmietla uhradiť, čím sa dostala do omeškania dňom 23.5.2017, preto si uplatňuje 5% ročné úroky z omeškania so žalovanej sumy.

3. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia , a a , nariadenia vlády SR č. , a , až 8 a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, , a a o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, z ktorých vyvodil záver o čiastočnej dôvodnosti žaloby, keď skonštatoval, že v konaní nebol sporný základ ani výška nároku žalobkyne, keďže po vykonanom znaleckom dokazovaní došlo medzi stranami k dohode, v zmysle ktorej žalovaná doplatila bolestné do výšky 715,- eur a vo zvyšnej časti uplatneného nároku (177,- eur) žalobkyňa netrvala na žalobe, z ktorého dôvodu žalobkyňa vzala žalobu späť, čo do požadovanej istiny 892,- eur, ako aj úrokov z omeškania vo výške 5% zo sumy 177,- eur od 23.5.2017 do zaplatenia, v ktorej časti súd prvej inštancie konanie zastavil. Ohľadom nároku žalobkyne na úroky z omeškania dospel k záveru, že tento je čiastočne dôvodný. Za omeškanie žalovanej so zaplatením tejto náhrady škody na zdraví súd prvej inštancie s použitím ust. priznal žalobkyni úroky z omeškania v percentuálnej výške vyplývajúcej z ust. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , z dôvodu, že žalovaná nesplnila svoju nepeňažnú povinnosť ustanovenú v a , keďže v zákonom stanovenej lehote nezaslala poškodenej žalobkyni riadne vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie; počiatok omeškania pritom súd prvej inštancie odvodil s použitím ust. od právnej skutočnosti uplynutia 15 dňovej lehoty od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, za ktorú v okolnostiach prípadu považoval doručenie oznámenia z 22.5.2017. Rozhodnutie o trovách konania strán súd prvej inštancie odôvodnil s odkazom na ust. ods. výlučným procesným úspechom žalobkyne v spore s tým, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o výške nároku záviselo od znaleckého dokazovania, čiastočné zamietnutie žaloby nepovažoval za jej procesný neúspech. Napokon rozhodnutie o trovách štátu prvoinštančný súd odôvodnil s poukazom na ust. s tým, že v konaní vznikli štátu trovy dokazovania za odborné vyjadrenie znalca MUDr. Burdu, ktoré hradil preddavkovo zo štátneho rozpočtu (vo výške 212,09 €) a na ich náhradu zaviazal v plnom rozsahu neúspešnú žalovanú.

4. Proti výrokom II., a IV. a V. tohto rozsudku podala žalovaná odvolanie s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a jej priznal náhradu trov konania. Žalovaná v odvolaní namietala nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie v otázke nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré posúdenie považuje za rozporné s inými rozhodnutiami odvolacích súdov v skutkovo totožných veciach, zo záverov ktorých vyplýva, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) cit. , ktorú povinnosť si vo vzťahu k žalobkyni splnila, preto sa nedostala do omeškania a teda žalobkyni neprislúchajú úroky z omeškania, ktoré jej súd prvej inštancie nesprávne priznal. Svojimi odvolacími námietkami vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci žalovaná podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnila odvolací dôvod podľa ust. . Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnila so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie a navrhla, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený

na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.11.2023 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. .

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade s ust. v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne ( ) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami ( veta prvá ).

8. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnym predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

9. Súd prvej inštancie na zistený a daný skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej. Odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Žalovaná svojimi odvolacími námietkami ťažiskovo nastolila predmetom odvolacieho prieskumu správnosť posúdenia otázky jej omeškania s plnením náhrady škody na zdraví. Jej odlišné nazeranie je vystavané na presvedčení, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) cit. , ktorú povinnosť si vo vzťahu k žalobkyni splnila, preto sa nedostala do omeškania. Táto jej predstava, ale nie je správna.

11. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s touto obranou žalovanej a tiež zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval záver o vzniku nároku žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd na tento záver, ktorý má logickú postupnosť, v celom rozsahu poukazuje a stotožňuje sa s ním.

12. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

13. Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

14. Podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné

plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

15. Podľa ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

16. Žalovaná vo svojej odvolacej argumentácii ťažiskovo polemizuje so spôsobom interpretácie súdom prvej inštancie inak správne zvolených právnych noriem - ustanovení až 8 upravujúcich podmienky vzniku nároku poškodeného na úroky z omeškania. K týmto námietkam žalovanej je potrebné uviesť, že táto právna otázka bola donedávna predmetom odbornej diskusie, pluralita ktorej sa prejavila i v rôznych záveroch právnej praxe súdov, na ktoré odkazovali strany v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a poukazovali tiež vo svojej odvolacej argumentácii. V čase vydania napadnutého rozsudku však už bola zrejmá disproporcia v neprospech názoru, ktorý v spore prezentovala žalovaná, a z ktorého (názoru) vychádzalo aj rozhodnutie najvyššieho súdu z 22. novembra 2018 sp. zn. , podľa záverov ktorého by bolo možné konštatovať, že žalovaná by sa dostala do omeškania s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobkyni podľa . Predmetné rozhodnutie dovolacieho súdu však bolo zrušené nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2021, sp. zn. - 33 (ďalej len „nález“). V uvedenom náleze Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) okrem iného uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo (bod 34. nálezu). Obdobné závery vyslovil ústavný súd aj v náleze zo 14. októbra 2021 sp. zn. , na ktoré reflektoval najvyšší súd v uznesení z 27. apríla 2022 sp. zn. . Najvyšší súd pri opätovnom prejednaní dovolania po zrušení rozsudku z 22. novembra 2018 sp. zn. v intenciách právnych záverov ústavného súdu vyslovených v zrušujúcom náleze dospel v uznesení z 25. apríla 2022 sp. zn. k záveru o nesprávnosti takého právneho názoru, podľa ktorého by žalobcovi patrilo príslušenstvo z priznanej pohľadávky až od momentu, ako bol žalovanej poisťovni doručený právoplatný rozsudok súdu o výške náhrady škody, pričom do omeškania by sa žalovaná mohla dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej takým právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ boli žalobkyni v preskúmavanej veci prisúdené úroky z omeškania, možno uzavrieť, že súd prvej inštancie sa neodklonil od záverov vyjadrených najvyšším súdom, resp. ústavným súdom a odvolací súd ani nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od takto publikovaných záverov.

17. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaná ako poisťovňa má nielen nepeňažnú povinnosť posúdiť nárok poškodeného (vykonať riadne šetrenie) v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti a v tejto lehote aj skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti, ktorej nesplnenie (tak ako je to aj prejednávanej veci) je sankcionované úrokmi z omeškania podľa ust. , ale má aj (peňažnú) povinnosť na plnenie poškodenému. Pri výklade ust. v znení novely vykonanej účinným od 1.11.2003 nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že novelizácia vychádza primárne z právnych predpisov Európskej únie a zákon priamo odkazuje ( bod 5 prílohy zákona ) na Smernicu 2000/26/ ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS (tzv. štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel). Podľa úpravy v bode 19 Preambuly citovanej smernice „okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v zmienenej predpísanej lehote; ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy“. Vnútroštátne právne predpisy je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel noriem úniového práva prenesený do vnútroštátneho práva, preto súd aj pri interpretácii dotknutých , sa má usilovať v najvyššej možnej miere o taký výklad, ktorý je v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným citovanou smernicou. Podľa názoru odvolacieho súdu pri reštriktívnom výklade zákona

č. , ak zákon by mal sankcionovať úrokmi z omeškania výlučne nesplnenie peňažnej povinnosti poisťovateľa, účel smernice a požiadavka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, nie sú naplnené. Je teda potrebné zvoliť taký výklad, ktorý umožní sankcionovať poisťovateľa úrokmi z omeškania nielen pre nesplnenie povinností uložených mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti v zmysle ust. , , ale i pre nesplnenie nadväzujúcej (peňažnej) povinnosti poisťovateľa po skončení vyšetrovania poistnej udalosti plniť poistné plnenie v zákonnej lehote (ustanovenej v ust. zákona) v prípade opodstatnených a riadne preukázaných nárokov na náhradu škody. Toto vnútroštátne právo umožňuje. Ust. totiž odkazuje okrem iného aj na použitie , pokiaľ to samotný nevylučuje. Nie je teda žiadna prekážka ( to nevylučuje) aplikovať v prípade omeškania poisťovateľa s peňažným plnením ust. , pričom ust. sa ako lex specialis uplatní len v prípade osobitného typu omeškania, a to omeškania so splnením povinností upravených v ust. tohto zákona. Takýto výklad je plne v súlade s účelom citovanej smernice. Nesprávnym výkladom by totiž bolo možné dospieť k absurdným záverom, že poisťovateľ by uvedením akéhokoľvek dôvodu (nejasného, neurčitého aj absurdného či protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa ust. mohol týmto spôsobom odmietnuť a zdržiavať plnenie v prípade riadne preukázaných nárokov na náhradu škody poškodeným, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti (koncipovanej v § ust. 1 ods. 2 ) poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov a sankcionovateľnosti tohto konania. Odvolací súd považuje za dôležité v tejto súvislosti pripomenúť, že základným účelom a zmyslom je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody spôsobenej osobám poškodeným prevádzkou motorových vozidiel a posilnenie zodpovednosti poisťovateľa za poskytnutie plnenia v prípade riadne preukázaného nároku na náhradu škody.

18. Z obsahu spisu a zo žaloby vyplýva, že žalobkyňa predložila žalovanej lekársky posudok vystaveným MUDr. Levkušom, v ktorom bolo bolestné celkove ohodnotené na 240 bodov, pričom tento lekársky posudok žalovaná neuznala s vysvetlením, že náhrada za bolesť bola odškodnená adekvátne na základe skoršieho lekárskeho posudku.

19. Po premietnutí vyššie uvedeného na posudzovanú vec odvolací súd dospel k záveru, že absenciu (neuvedenie) dôvodov, pre ktoré odmietla žalovaná plniť žalobkyni, možno nepochybne považovať za nelegitímny, ba až šikanózny výkon práva, ktorý nerešpektuje právo poškodeného domáhať sa náhrady škody. Žalovaná ako poisťovateľ sa voči nárokom žalobkyne, ktoré považovala za sporné, bránila bez právne relevantných dôvodov, priečiacim sa zákonu. Je nemysliteľné, aby žalovaná odmietla plniť poškodenou hodnoverným spôsobom preukázané nároky bez uvedenia konkrétnych dôvodov. Žalovaná si týmto svojim konaním ani len formálne nesplnila povinnosť (podmienku) podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona, čím jej vznikla z dôvodu omeškania s poskytnutím peňažného plnenia povinnosť platiť úroky z omeškania. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky za svoje konanie a porušenie právnej povinnosti a uvedené nemôže byť na ujmu žalobkyne, ktorá si uplatnila nárok na plnenie súdnou cestou po bezdôvodnom odmietnutí plnenia preukázaných nárokov žalovanou bez uvedenia dôvodov. Pokiaľ žalovaná nesplnila svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytla poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, t.j. do 15 dní odo dňa ukončenia poistného šetrenia ( ), dostala sa do omeškania, čo znamená právo žalobkyne popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania v zmysle ust. v spojení s ust. . Opačný výklad odvolací súd považuje za nespravodlivý a ústavne nekonformný.

20. Pokiaľ ide o napadnuté výroky o náhrade trov konania, odvolací súd konštatuje, že v danom spore mala žalobkyňa plný procesný úspech, preto jej súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v 100 % rozsahu proti žalovanej podľa ust. . Rozsah jej úspechu totiž závisel od znaleckého posudku. Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy v zmysle ust. je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten sa skúma čo do právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. Odvolací súd poznamenáva v tejto súvislosti, že pokiaľ predchádzajúci procesný predpis -

vo svojom ust. výslovne upravoval, že ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, mala strana nárok na plnú náhradu trov konania aj pokiaľ bola v spore čiastočne neúspešná, v súčasnosti platný takého ustanovenie nemá, čo na prvý pohľad evokuje predstavu, že od tohto usporiadania zákonodarca cielene ustúpil. V právnej teórii a už aj v právnej praxi sa však takéto nazeranie na zmenu procesnej úpravy neujalo na podklade názoru, že nová procesná úprava predstavuje len iný spôsob legislatívneho vyjadrenia inak rovnakého normatívneho usporiadania. Tento názor je vystavaný na premise, že pokiaľ výška plnenia závisí na úvahe súdu alebo na znaleckom posudku, strany nevedia výsledok sporu ovplyvniť a preto prípadné nevyhovenie žalobe v celom jej rozsahu nemožno považovať za čiastočný neúspech (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: . Komentár, vyd C. H. Beck v Prahe, 2016, str. 926). Navyše v danom prípade si žalobkyňa uplatnila nárok v zákonných rámcoch, a keďže určenie konečnej sumy priznaného odškodnenia bolesti záviselo od znaleckého posudku, žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadniac ust. , pričom pri vyčíslení výšky náhrady trov konania bude vychádzať iba z prisúdenej sumy (nie zo žalovanej sumy).

21. Odvolací súd preto námietky žalovanej z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za opodstatnené, súd prvej inštancie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nárok na zaplatenie úrokov z omeškania správne posúdil, správne vyvodil aj prvý deň vzniku omeškania s peňažným dlhom a tiež výška priznaných úrokov z omeškania je súladná s ust. nariadenia vlády SR č. Odvolanie žalovanej je v celom rozsahu neopodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku II. vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania, ktoré majú právny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore, podľa ust. , ako vecne správny potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalovanej, ktorá v odvolacom konaní úspech nemala.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )