Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_16Cb-1-2012.pdf
PDF · 83.55 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/1/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: L´ORÉAL Slovensko s. r. o., Nám. 1. mája 18, 811 06 Bratislava, IČO: 35 725 354, v konaní zastúpený Mgr. Zuzanou Bírovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Americká 2, proti odporcovi: LOMAT-SK, s. r. o., Tekovská 22, 935 41 Tekovské Lužany, IČO: 44 694 156, o zaplatenie 2.091,04 eura s príslušenstvom
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 306,43 eura od 20.12.2010 do 9.2.2011 a zo sumy 186,82 eura od 20.12.2010 do 9.2.2011 zastavuje.
Súd odporcovi v zastavujúcej časti konania náhradu trov konania nepriznáva.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 2.091,04 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 770,15 eura od 8.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 554,83 eura od 9.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 766,06 eura od 20.12.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 534,51 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 125 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 409,51 eura, trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľa, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
V návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 11.08.2011 žiadal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2.091,04 eura s príslušenstvom z titulu neuhradenia kúpnej ceny dodaného tovaru vyúčtovanej faktúrami č. 390201939, 390210057 a 390210364.
Súd vydal dňa 13.09.2011 pod sp. zn. 16Rob/244/2011 platobný rozkaz, ktorý však nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk, preto ho uznesením zo dňa 15.11.2011 zrušil podľa § 173 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) a nariadil vo veci pojednávanie.
Súd pojednával dňa 27.06.2012 v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p. Neúčasť navrhovateľa ospravedlnila jeho právna zástupkyňa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti štatutárneho zástupcu a súhlasila s tým, aby súd pojednával aj v jeho neprítomnosti. Odporca mal predvolanie na pojednávanie vykázané dňom 18.06.2012 podľa § 48 ods. 2 O. s. p.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že odporca dňa 09.02.2011 uhradil v prospech navrhovateľovho účtu sumu 306,43 eura k faktúre č. 390201662 a sumu 186,82 eura k faktúre č. 390201663. Z výpisov z navrhovateľovho účtu je zrejmé, že odporca nerealizoval tieto úhrady k faktúre č. 390201939, ale vzniknuté preplatky navrhovateľ jednostranne započítal s nedoplatkom, ktorý na predmetnej faktúre vo výške 1.259,31 eura vznikol. Po započítaní obidvoch súm predstavuje nedoplatok
z faktúry č. 390201939 sumu 766,06 eura, pričom ďalšie dve vystavené faktúry č. 390210057 a 390210364 vo výške 770,15 eura a 554,83 eura odporca ani len sčasti neuhradil. Aktuálny nedoplatok odporcu voči navrhovateľovi z titulu nesplatenej kúpnej ceny dodaného tovaru tak predstavuje sumu 2.091,04 eura. V záujme zjednodušenia uplatňovania príslušenstva dlžnej pohľadávky následne vzala žalobný návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 306,43 eura od 20.12.2010 do 09.02.2011 a zo sumy 186,82 eura od 20.12.2010 do 09.02.2011 späť a žiadala súd, aby konanie v tejto časti zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žalobného návrhu žiadala súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti dlžnej pohľadávky vo výške 2.091,04 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 766,06 eura od 20.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 770,15 eura od 08.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 554,83 eura od 09.12.2010 do zaplatenia a v prípade úspechu v konaní aj na náhradu jeho trov v celkovej výške 606,61 eura.
Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ dodal odporcovi v dňoch 24.09.2010, 24.11.2010 a 26.11.2010 tovar, ktorého kúpnu cenu mu vyúčtoval faktúrou č. 390201939 vo výške 1.259,31 eura vrátane DPH, splatnou dňa 19.12.2010, faktúrou č. 390210057 vo výške 770,15 eura vrátane DPH, splatnou dňa 07.12.2010 a faktúrou č. 390210364 vo výške 554,83 eura vrátane DPH, splatnou dňa 08.12.2010. Prevzatie tovaru potvrdili poverené zástupkyne odporcu svojimi podpismi a pečiatkami odporcu na dodacích listoch č. 102001024476 dňa 24.09.2010, č. Sk102001088248 dňa 24.11.2010 a č. 102001089723 dňa 26.11.2010.
Ako vyplýva z výpisov z navrhovateľovho účtu zo dňa 09.02.2011, odporca uhradil navrhovateľovi dňa 09.02.2011 sumu 306,43 eura k faktúre č. 390201662 a sumu 186,82 eura k faktúre č. 390201663.
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 447 cit. zákona, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
Podľa § 450 ods. 1 veta prvá cit. zákona, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä fotokópiami dodacích listov, faktúr, výpismi z navrhovateľovho účtu, výpismi z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, ako aj výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávaní, z ktorých mal preukázané, že v dňoch 24.09.2010, 24.11.2010 a 26.11.2010 dodal navrhovateľ odporcovi tovar, čím došlo medzi účastníkmi konania ku konkludentnému uzavretiu troch kúpnych zmlúv v zmysle Obchodného zákonníka. Kúpnu cenu dodaného tovaru vyúčtoval navrhovateľ odporcovi faktúrami č. 390201939, 390210057 a 390210364 v celkovej výške 2.584,29 eura, ktoré však odporca v lehote splatnosti neuhradil, čím porušil dohodnuté podmienky uzavretých zmlúv. Dňa 09.02.2011 odporca uhradil v prospech navrhovateľovho účtu sumu 306,43 eura k faktúre č. 390201662 a sumu 186,82 eura k faktúre č. 390201663, ktoré však už navrhovateľovi nedlhoval. Uvedený preplatok v celkovej výške 493,25 eura navrhovateľ jednostranne započítal s nedoplatkom, ktorý vznikol na faktúre č. 390201939, čím sa odporcov nedoplatok z tejto faktúry znížil na sumu 766,06 eura a celkový nedoplatok zo žalovaných faktúr na sumu 2.091,04 eura.
Podľa § 369 ods. 1 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Tým, že odporca neuhradil navrhovateľovi kúpnu cenu dodaného tovaru v lehote splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku a podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka je povinný platiť úroky z omeškania. Navrhovateľ si ich v žalobnom návrhu uplatnil vo výške 9 % ročne zo sumy 306,43 eura od 20.12.2010 do 09.02.2011, zo sumy 186,82 eura od 20.12.2010 do 09.02.2011, zo sumy 766,06 eura od 20.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 770,15 eura od 08.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 554,83 eura od 09.12.2010 do zaplatenia. Keďže súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1 % ročne + 8 % bodov podľa cit. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení), predstavoval 9 %, navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil od odporcu v správnej výške.
Podľa § 96 ods. 1 O. s. p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Keďže navrhovateľ na pojednávaní vzal svoj návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 306,43 eura od 20.12.2010 do 09.02.2011 a zo sumy 186,82 eura od 20.12.2010 do 09.02.2011 späť a súd nepredpokladal existenciu vážnych dôvodov, pre ktoré by s ním odporca nesúhlasil, súd konanie v tejto časti zastavil v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ vzal žalobný návrh vo vyššie uvedenej časti späť, pričom k jeho späťvzatiu nedošlo pre správanie odporcu, zastavenie konania v tejto časti zavinil navrhovateľ, ktorý je v zmysle cit. ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. povinný uhradiť jeho trovy. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu v tejto časti nepriznal.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 2.091,04 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 770,15 eura od 08.12.2010 do zaplatenia, zo sumy 554,83 eura od 09.12.2010 do zaplatenia a zo sumy 766,06 eura od 20.12.2010 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.
Podľa § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Nakoľko mal navrhovateľ vo veci úspech, súd mu priznal plnú náhradu trov proti odporcovi vo výške 534,51 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 125 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 409,51 eura. Trovy právneho zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to za 3 úkony právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 v uplatnenej výške po 91,26 eura (namiesto 91,29 eura) z tarifnej hodnoty 2.091,04 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 07.08.2011, písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 08.08.2011, účasť na pojednávaní dňa
27.06.2012), t. j. 273,78 eura + 2 x 7,41 eura a 1 x 7,63 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. Okrem uvedených náhrad priznal súd navrhovateľovi podľa § 15a cit. vyhlášky aj náhradu hotových výdavkov za cestovné právnej zástupkyne navrhovateľa na pojednávanie dňa 27.06.2012 vo výške cestovného autobusom MHD z Bratislavy do Levíc a späť vo výške 11,60 eura (5,80 eura x 2), ako aj náhradu za stratu času podľa § 15b cit. vyhlášky vo výške 101,68 eura (8 polhodín cesty na pojednávanie dňa 27.06.2012 z Bratislavy do Levíc a späť po 12,71 eura). Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnené cestovné osobným motorovým vozidlom právnej zástupkyne navrhovateľa z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku súdu nezaslala fotokópiu technického preukazu od svojho motorového vozidla, ktorým mala na pojednávanie konané dňa 27.06.2012 pricestovať.
Odporca nahradí navrhovateľovi trovy konania v celkovej výške 534,51 eura na účet právnej zástupkyne navrhovateľa Mgr. Zuzany Bírovej podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodných skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.