Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (20)Rozsudok_1T-23-2010.pdf
PDF · 81.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/23/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudcom Mgr. Miroslavom Lehoczkým, v trestnej veci obžalovaného ml. O. I. a ml. Z. K., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákkona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.06.2012 v Malackách, takto
rozhodol:
obžalovaní
ml. O. I., narodený XX.XX.XXXX v K., bytom J. Z., I. č. XX/XXX ml. Z. K., narodený XX.XX.XXXX v M., bytom J. Z., Z. č. XXX/X
sa uznávajú vinnými, že
v doposiaľ presne nezistenom čase od 05.05.2007 do 10.05.2007 spoločne vykonali krádež vecí z haly v objekte bývalého PD v obci Záhorská Ves, slúžiacej ako sklad rekvizít, a to tým spôsobom, že obvinený M. I. najskôr vybral prasknutú sklenú výplň na okne haly, následne páčidlom prineseným obvineným ml. Z. K. vypáčil ochrannú kovovú mrežu na okne haly a všetci traja spoločne oknom vošli do vnútra haly, odkiaľ odcudzili rôzne filmové rekvizity, a to 4 ks diárov, poľnú lopatku, hliníkové napodobeniny zbraní, megafón, 2 ks predlžovacích káblov, halogénový reflektor, 4 ks moridla, maliarske štetce a valček, 2 textilné vaky, 2 ks stoličiek, kolesá z bicykla, plastový kufrík, drobné náradie, tekutý podpaľač na oheň, farby a ďalšie drobné veci, čím poškodenému Y. E., trvale bytom K., K. č. XXXX/X, spôsobili škodu krádežou vo výške cca 522,99 Eur a škodu poškodením vo výške 186,16 Eur,
t e d a
- spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a činy spáchali vlámaním,
- spoločným konaním protiprávne vnikli do nebytového priestoru iného,
č í m s p á c h a l
- prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Podľa § 98 písm. a) Trestného zákona súd u p ú š ť a od potrestania obžalovaného ml. O. I. a obžalovaného ml. Z. K..
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Y. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. 5, J. Z. odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Malacky podala tunajšiemu súdu dňa 15.04.2010 obžalobu na mladistvého obžalovaného O. I. a mladistvého obžalovaného Z. K. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.
Mladiství obžalovaní na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásili, že sú vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobnom návrhu, pričom o následkoch vyhlásenia boli poučení. Následne na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) odpovedal kladne.
Súd nezistil zákonné prekážky pre prijatie vyhlásenia obžalovaných o vine, preto ich podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov prípravného konania nemal rozumné pochybnosti o skutkových a právnych záveroch uvedených v obžalobe, pričom nezistil ani žiadne také pochybenia obžaloby, ktoré by mu bránili prijať vyhlásenie obžalovaných a preto uznal obžalovaných vinnými skutkovo aj právne v zmysle podanej obžaloby. Zároveň rozhodol, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaní spáchanie skutku priznali, nevykoná. Súd konštatuje, že obžalovaní svojím konaním naplnili všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, nakoľko spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili a čin spáchali vlámaním, teda neoprávnene vnikli do uzavretého nebytového priestoru nedovoleným prekonaním zabezpečovacej prekážky a to použitím sily. Obžalovaní týmto protiprávnym konaním spôsobili škodu na majetku poškodeného, ktorej výšku však nebolo možné v konaní spoľahlivo zistiť.
Prečin krádež vlámaním, ako aj prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu a nebytovému priestoru sa obžalovaní dopustili v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, keďže spoločným konaním chceli porušiť záujem chránený trestným zákonom, nakoľko v priamom úmysle neoprávnene vnikli do uzavretého priestoru použitím sily pri neoprávnenom prekonaní zabezpečovacej prekážky (vybrali sklenenú výplň na okne uzavretého priestoru a následne páčidlom vypáčili ochrannú kovovú mrežu na okne) a následne z uzavretého priestoru odcudzili veci uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd sa podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil so správami o povesti obžalovaných, odpisom registra trestov a zistil, že mladistvý obžalovaný O. I. bol jedenkrát trestne stíhaný pre majetkovú trestnú činnosť, pričom trestné stíhanie bolo pre tento trestný čin podmienečne zastavené a obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia osvedčil. Zo správy stredného odborného učilišťa, kde sa mladistvý obžalovaný O. I. pripravoval na budúce povolanie vyplýva, že dosahoval dobré študijné výsledky, počas štúdia mal bezproblémové správanie, pravidelne sa zúčastňoval na vyučovacom procese. Mladistvý obžalovaný Z. K. nebol dosiaľ súdne trestaný.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z kritérií uvedených v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Súd vychádzal najmä z toho, že obžalovaní sa k spáchanému skutku priznali, svoje konanie oľutovali a prejavili účinnú snahu po náprave. Súčasne zobral do úvahy povahu spáchaného trestného činu, doterajší život mladistvých, ich vek v čase spáchania trestného činu, ako aj prihliadol na závažnosť a následky spáchaného trestného činu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že mladiství obžalovaní sa dopustili majetkovej trestnej činnosti, v príčinnej súvislosti ktorej bola spôsobená škoda na majetku poškodeného. Súd poukazuje na nízky vek mladistvých, ktorí mali v čase spáchania trestného činu 15 a 16 rokov. S tým bezprostredne súvisí aj rozumová vyspelosť mladistvých, ktorí vzhľadom k ich nízkemu veku síce mohli s ohľadom na všetky okolnosti chápať význam svojho konania, no je pravdepodobné, že dostatočne nevedeli posúdiť dosah svojho protiprávneho konania. Vzhľadom na pohnútky a následky spáchaného trestného činu možno konštatovať, že konanie mladistvých nebolo pre spoločnosť nebezpečné a miera závažnosti činu nie je v ponímaní spoločnosti vysoká. Mladiství svojím
konaním poškodili majetok iného použitím násilia a tento trestný čin spáchali vlámaním, bezprostredne po čom sa zmocnili cudzej veci, teda dopustili sa poruchových trestných činov, ktorých miera ohrozenia je pre spoločnosť nepatrná a to aj s ohľadom na rozsahu ujmy na majetku poškodeného. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že mladiství zhodne vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uvádzajú, že sa do uzavreté priestoru objektu bývalého PD v obci Záhorská Ves nevlámali za účelom krádeže, ale ich primárnym motívom bola zvedavosť. Súd nemá dôvodné pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí, pri ich hodnotení prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti - vek, skúsenosti, okolnosti, za akých bol trestný čin spáchaný a následný priebeh po spáchaní trestného činu. Mladiství z uzavretého priestoru odcudzili veci patriace poškodenému, tieto po odcudzení umiestnili v ich dome, ktoré však po doznaní sa k spáchaniu trestného činu veci dobrovoľne vydali príslušnému policajnému zboru na vyzvanie. Je zrejmé, že si mladiství dostatočne neuvedomovali protiprávnosť svojho konania, resp. následky trestnej činnosti, čo vyplýva z konania po spáchaní trestného činu, keď odcudzené veci obžalovaní neukryli na neutrálnom mieste, ale tieto uložili v priamo v ich dome. Súd tiež poukazuje na priebeh prípravného konania, obžalovaní sa od začiatku k spáchaniu trestného činu priznali, odcudzené veci dobrovoľne vydali, pričom ich výpovede boli do skončenia prípravného konania ustálené, pričom obsah ich výpovedí sa zhodoval. Súd tiež vyhodnocoval doterajší život mladistvých a má za to, že pred, ako aj po spáchaní trestných činov viedli riadny život, neboli sankcionovaní, nebolo im uložené opatrenia za priestupok alebo iný delikt, neboli dosiaľ súdne trestaní a tiež im neboli uložené výchovné opatrenia, či ochranná výchova. Súd pri úvahách o výmere a druhu trestu tiež zohľadnil rodinné a sociálne pomery mladistvých obžalovaných a možnosti ich nápravy vo vzťahu k ochrane spoločnosti a potrebe prechádzania trestnej činnosti. Mladiství pochádzajú z usporiadaných rodín, sociálne primerane zabezpečených, počas dospievanie u nich nie sú známe výrazné excesy. Vzhľadom k doterajšiemu životu možno konštatovať, že poruchové správanie mladistvých v čase spáchania trestného činu vyplývalo z ich rozumovej vyspelosti, ktorá bola ich veku primeraná.
Podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Podľa § 97 ods. 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby prechádzali protiprávnym činom.
Podľa § 98 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Súd konštatuje, že rozhodnutie o uznaní mladistvého za vinného zo spáchania prečinu a jeho následné nepotrestanie, sa musí predovšetkým opierať o vnútorný postoj mladistvého k činu a jeho celkové správanie po jeho spáchaní, teda nepostačuje len formálny (verbálny) prejav ľútosti. V tejto súvislosti možno konštatovať, že mladiství sa k spáchaniu skutku priznali, svoj čin úprimne oľutovali a prejavili účinnú snahu po náprave, čo možno jednoznačne vyvodiť z vedenia ich života po spáchaní trestného činu. Obaja požívajú dobrú povesť a vývin ich života, správania a konania po spáchaní trestného činu možno odôvodnene označiť ako pozitívny a bezúhonný.
Súd usúdil, že vzhľadom k dobe, ktorá od spáchania trestného činu uplynula, s ohľadom k doterajšiemu životu mladistvých, ich veku, k povahe, pohnútkam a následkom trestnej činnosti, nie je potrebné ich potrestanie uložením trestu v zmysle zákona, keďže možno dôvodne očakávať, že už samotné prerokovanie veci pred súdom postačí na ich nápravu. Súd má za to, že prerokovaním veci pred súdom a upustením od potrestania bude dostatočne zabezpečená ochrana spoločnosti a účel trestu možno v danom prípade dosiahnuť aj bez jeho uloženia. Súd preto konštatuje, že boli kumulatívne naplnené všetky zákonné hmotnoprávne podmienky ustanovené v § 98 písm. a) Trestného zákona, preto súd pri zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutkových okolnosti vyslovil, že od potrestania mladistvých obžalovaných za prečin, pre ktorý boli uznaní vinnými, upúšťa.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného zákona, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutia o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Škoda spôsobená trestným činom bola v obžalobnom návrhu kvalifikovaná ako malá, no procesom dokazovania pred súdom jej výšku nebolo možné bez pochybností určiť a ustáliť. Nakoľko by na rozhodnutie vo veci náhrady škody spôsobenej trestným činom bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by zjavne presiahlo potreby trestného konania, súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Malacky.