Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoPr/11/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Márie Kupkovej a JUDr. Mariany Muránskej vo veci žalobkyne: Mgr. Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I., K. č. X, právne zastúpená: JUDr. Ján Rehánek, advokát so sídlom Letná 47, Spišská Nová Ves proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Prešove, Požiarnická 1, Prešov, o zaplatenie 630,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 134 zo dňa 19.1.2012 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni sa prisudzuje náhrada trov odvolacieho konania vo výške 59,08 Eur a žalovaný je povinný ju zaplatiť JUDr. Jánovi Rehánekovi, advokátovi, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 630,- Eur s prísl. a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania vo výške 290,57 Eur.

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyni, ktorá vykonávala štátnu službu u žalovaného bol v rámci je funkčného zaradenia priznaný okrem mzdovej zložky aj osobný príplatok vo výške 160,- Eur, ktorý jej bol znížený o 70,- Eur na návrh okresného riaditeľa Hasičského a záchranného zboru v Levoči, z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Návrh na zníženie osobného príplatku schválil Ing. C. G. krajský riaditeľ Hasičského a záchranného zboru v Prešove. Súd zisťoval, či k odňatiu osobného príplatku žalobkyni došlo zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov, pričom dospel k záveru, že čo sa týka samotného formálneho spôsobu zníženia osobného príplatku, k tomu došlo zákonným spôsobom, nakoľko na návrh príslušného nadriadeného žalobkyne, teda okresného riaditeľa hasičského a záchranného zboru a po schválení krajským riaditeľom hasičského a záchranného zboru došlo k zníženiu osobného príplatku o 70,- Eur mesačne. Súd poukázal na samotné znenie ods. 2 § 111 ZHZZ a to, že osobný príplatok podľa ods. 1 možno príslušníkmi mimo iného aj znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. Súd si bol vedomý, že na osobný príplatok osoba nemá nárok a nemôže sa priznania osobného príplatku domáhať ani súdnou cestou, keďže ide o nenárokovateľnú zložku príjmu. Avšak v prípade, že osobný príplatok je už priznaný, zamestnávateľ a príslušný nadriadený ho môže odňať, alebo znížiť z určitého dôvodu, po náležitom odôvodnení tak, ako to stanovuje zákon. Súd konštatuje, že pokiaľ zákonodarca žiadal od príslušného nadriadeného písomný a odôvodnený návrh týkajúci sa zníženia osobného príplatku, je potrebné aby takéto odôvodnenie bolo aj v súlade s názorom príslušného nadriadeného, že došlo k takému porušeniu pracovnej disciplíny u podriadeného, ktoré odôvodňuje zníženie osobného príplatku. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že

žalobkyňa krátkodobo opustila pracovisko, čo náležitým spôsobom oznámila v evidencii krátkodobého opustenia pracoviska a to od 9:45 hod do 11:10 hod. V tom čase sa nachádzala za účelom výkonu služobných povinností v Slovenskej tlačiarni pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči, pričom jej prítomnosť potvrdil nezávislý svedok V. a súd nemal dôvod spochybňovať výpoveď svedka. Tento svedok potvrdil, kedy žalobkyňa opustila Tlačiareň pre nevidiacich a slabozrakých, konkrétne o 10:50 hod. Následne žalobkyňa spolu s Ing. L. a aj neskôr s pani C. U. navštívili second hand, kde sa chvíľu zdržali a následne sa o 11:10 vrátili na pracovisko. Vtedajší nadriadený žalobkyne, nepovažoval za porušenie pracovnej disciplíny, takéto konanie a takýto spôsob opustenia pracoviska, prípadne krátkodobú návštevu obchodu. Z tohto dôvodu vo vzťahu k žalobkyni, Ing. L. a C. U. nevyvodzoval žiadne následky, až neskôr na základe nátlaku zo strany krajského riaditeľa pristúpil k zníženiu osobného príplatku všetkým týmto trom osobám. Súd poukázal na to, že k vyšetreniu danej situácie a možnému porušeniu pracovnej disciplíny žalobkyňou u žalovaného žiadnym spôsobom nedošlo. Krajský riaditeľ policajného zboru nátlakom žiadal znížiť osobné príplatky týchto osôb, pričom vychádzal len z neoverených informácií od svojej manželky. Žiadne ďalšie šetrenie na úrovni okresného riaditeľstva, ani krajského riaditeľstva o danej situácii neprebehlo.

Prvostupňový súd mal za to, že zisťovanie prípadného porušenia pracovnej disciplíny je v každom prípade nevyhnutné v tomto prípade obzvlášť, keďže sa malo siahnuť na žalobkyni zákonne priznané finančné prostriedky. Zníženie osobného príplatku len na základe ničím nepredloženej výpovede rodinnej príslušníčky krajského riaditeľa, pričom už len samotné časové vymedzenie návštevy obchodu uvádzané manželkou krajského riaditeľa a žalobkyňou je rozporné, súd považoval za nedôvodné a v rozpore so zákonom, keďže zákonodarca žiada od príslušného nadriadeného písomné odôvodnenie zníženia osobného príplatku, poskytuje predovšetkým ochranu podriadeným, aby k odňatiu služobného príplatku nedochádzalo svojvoľným spôsobom. Súd mal za to, že práve v tomto prípade k takémuto svojvoľnému odňatiu služobného príplatku došli, aj napriek tomu, že po formálnej stránke boli náležitosti odňatia príplatku splnené. Zároveň súd poukázal na to, čo tvrdil žalovaný, že teda žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, keďže čerpala obedňajšiu prestávku skôr ako bola podľa zákona oprávnená. Súd poukázal na výsledky kontroly Ministerstva vnútra, sekcie kontroly a inšpekcie, ktorá uvádza, že v tomto bode k porušeniu pracovnej disciplíny nedošlo, keďže žalobkyňa mohla čerpať obedňajšiu prestávku aj skôr ako o 10:45 hod. Súd poukázal tiež na tú skutočnosť, že išlo o rozdiel niekoľkých minút, pričom žalobkyňa mala možnosť čerpať polhodinovú prestávku v práci, avšak po sčítaní času od 7:07 hod. do 11:10 hod, kedy sa žalobkyňa vrátila na pracovisko, uplynula doba 4 hod. a 3 min., pričom v tomto čase už žalobkyňa vykonala svoje dopoludňajšie pracovné povinnosti a vyčerpala si taktiež obedňajšiu prestávku a o 11:10 hod. pokračovala ďalej v práci, hoci podľa presného časového vymedzenia žalovaným by žalobkyňa mala čerpať obedňajšiu prestávku ešte ďalších 23 minút. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, návrhu žalobkyne vyhovel a priznal jej istinu vo výške 630,- Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od príslušných výplatných termínov, teda od 13-tého dňa príslušného mesiaca od mája 2009 do januára 2010- Súd mal za to, že k zníženiu osobného príplatku žalobkyni došlo nezákonne a nevyplatením zníženej časti príplatku sa žalovaný dostal do meškania nasledujúci deň po výplatnom termíne v príslušných mesiacoch.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením , , , podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. a ust. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Trovy konania pozostávajú na strane žalobkyne z trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný.

Poukázal na to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a následne rozhodol nad rámec návrhu na začatie konania a rozhodnutie ako celok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na skutkovo totožnú vec v rámci ktorej rozsudkom Okresného súdu v Prešove č.k. 13C

131/2010-149 svojím rozhodnutím potvrdil Krajský súd Prešov, nakoľko sa stotožnil s odôvodnením súdu prvého stupňa, že ide o dispozitívnu povahu právnej úpravy vyplývajúcej z možnosti, nie povinnosti zamestnávateľa priznať, zvýšiť alebo odobrať osobný príplatok. Uviedol, že osobný príplatok C. U. je reglementovaný v o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a osobný príplatok príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, keďže ide o výkon štátnej služby, je upravený v ZHZZ. Porovnaním týchto dvoch ustanovení, ktorého predmetom je osobný príplatok, je totožný okrem jednej náležitosti, odôvodnenia, teda v prípade zamestnanca odôvodnenie nie je obligatórne, v prípade príslušníka odôvodnenie je povinnou súčasťou písomného návrhu príslušného nadriadeného pred schválením žalovaným, teda služobným úradom, čo bolo žalovaným splnené. Mal za to, že súd nepostihoval správne ak sa nezaoberal otázkou, či žalobkyňa použila služobné alebo súkromné motorové vozidlo, nakoľko poukázal na pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru č. 36/2005 o výkone strojnej služby v Hasičskom a záchrannom zbore, v ktorom podľa článku 19, v žiadnom prípade sa toto povolenie nedáva ústne telefonicky, ale zásadne písomne. Zároveň konštatoval, že vo výňatku z tzv. knihy návštev Slepeckej tlačiarne v časti dňa 20.5.2009 pri priezvisku G. je údaj o čase pôvodne 10:30 hod. zreteľne prepísaný na 10:50 hod, teda nejde o prípad, žeby mala slabozraká zamestnankyňa niečo zle napísané, ale ide zjavne o presne prepísanú číslicu 3 na číslicu 5 veľmi exaktným spôsobom ako vyplýva z listinného dôkazu. Bol toho názoru, že žalobkyňa sa dostávala do logických rozporov vo vlastných tvrdeniach ako aj do rozporu s listinnými dôkazmi. Uviedol, že žalobkyňa vykonávala štátnu službu v služobnom pomere k žalovanému ako jeho služobnému úradu. Žalovaný ako služobný úrad voči žalobkyni rozhoduje v konaniach vo veciach služobného pomeru žalobkyne podľa ZHZZ len pokiaľ ide napríklad o vznik služobného pomeru, zánik služobného pomeru, zaradenie mimo činnej štátnej služby a iné, teda niektoré rozhodnutia alebo personálne rozkazy ovplyvnia aj zložky služobného príjmu, avšak nepriamo, keďže konkrétne sumy zložiek služobného príjmu vyplývajú z jednotlivých ustanovení vyššie citovaného zákona, avšak pokiaľ ide o osobný príplatok, tento v žiadnom prípade nespadá pod konanie podľa a nasl. ZHZZ, preto prvostupňový súd sa mal zaoberať tým, či žalobkyňa napadla realizovaný jednostranný právny úkon žalovaným teda zníženie osobného príplatku určovacou žalobou, alebo nie. Uviedol, že túto situáciu súd nevyhodnotil správne, mal brať do úvahy dikciu ZHZZ v nadväznosti na . Jedinou z časového hľadiska pravidelnou zložkou služobného príjmu, ktorého priznaniu, odňatiu, zníženiu, či zvýšeniu nepredchádza rozhodnutie v konaní podľa a násl. citovaného zákona, je osobný príplatok. Ďalej uviedol, že z procesného hľadiska súd môže ex offo začať konanie len vo veciach uvedených v , v ostatných prípadoch však len na základe návrhu na začatie konania podľa , pričom z obsahu návrhu na začatie konania v tejto veci a zaplateného súdneho poplatku, je zrejmé, že je konaním na peňažné plnenie, čo z petitu a jeho následnej úpravy žalobcom nepochybne vyplýva. Uviedol, že nie je možné rozhodnúť o peňažnom plnení v rozpore s platným právnym úkonom, pričom súd aj napriek tomu rozhodol o zaplatení peňažnej sumy žalovaným bez skúmania, či sa žalobkyňa aspoň domáhala určenia neplatnosti predmetného jednostranného právneho úkonu. Podotkol, že žalobkyňa nikdy nepodala určovaciu žalobu o neplatnosť predmetného jednostranného právneho úkonu žalovaného, ktorý žalobkyňa nikdy nepoprela, žeby s ním nebola oboznámená, keďže to potvrdila svojím vlastnoručný podpisom ako to vyplýva z listinného dôkazu. V závere konštatoval, že priznanie, odobratie, zníženie a zvýšenie osobného príplatku nespadá pod konanie podľa a násl. ZHZZ, čo vyplýva minimálne z toho, že listina, ktorou sa tento právny úkon v písomnej forme realizuje, nemá náležitosti rozhodnutia ( vyššie citovaného zákona), neobsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. V tomto prípade podľa uvedeného zákona bol postup realizácie jednostranného právneho úkonu žalovaným dodržaný a žalobkyňa sa nikdy nedomáhala určovacou žalobou vyslovenia jeho neplatnosti. Navyše opätovne poukázal na dispozitívnu povahu , teda možnosti, nie povinnosti žalovaného túto zložku služobného platu žalobcovi vyplácať. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu zamietne alternatívne rozhodnutie navrhol zrušiť a konanie zastaviť.

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že v predmetnom konaní nebol dôvod riešiť neplatnosť právneho úkonu, pretože určovacia žaloba sa používa iba v tých prípadoch, ak sa nemožno domáhať plnenia priamo a postavenie žalobcu by bolo bez takého určenia neisté. V tomto

prípade to nie je, lebo žalovaný bez dôvodu znížil osobný príplatok, ktorý je podľa § 103 zákona o UHZZ zložkou služobného platu. Uviedla, že žalovaný jej znížil osobný príplatok bezdôvodne. Počas celého konania nepreukázal, že sa dopustila porušenia pracovnej disciplíny takýmto spôsobom. V priebehu konania preukázala, že žalovaný postupoval v rozpore s právnymi predpismi keď svojvoľne, bez odôvodnenia, bez riadneho prešetrenia pristúpil k tomu, že jej bol znížený osobný príplatok. Celý postup pri znižovaní osobného príplatku bol v rozpore so zákonom, keďže bez oficiálne podanej sťažnosti, bez dôvodu, pristúpil ku zníženiu osobného príplatku. Konštatovala, že žalovaný upozornil na to, že ustanovenie § 111 zákona o ZHZZ má dispozitívnu povahu a preto zamestnávateľ osobný príplatok môže ale aj nemusí priznať. Dispozitívna povaha akéhokoľvek ustanovenia neznamená, že takéto ustanovenia môže byť použité v rozpore so zákonom, na úkor kohokoľvek. V tomto prípade to tiež neznamená že zamestnávateľ môže osobný príplatok znížiť odňať podľa svojej ľubovôle. Priznanie osobného príplatku je podmienené tým, že si ako zamestnanec plní dôsledne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti. Na základe týchto kritérií jej bol osobný príplatok priznaný § 111 ods. l. zákona o ZHZZ. V § 111 je totiž uvedené, že tak priznanie ako aj odňatie musí byť urobené písomne a musí byť odôvodnené. Odôvodnenie tak pri priznaní ako aj znížení, či odňatí osobného príplatku, musí vychádzať z reálnych skutočností. Odôvodniť zníženie osobného príplatku len tým, že len údajne v čase pracovnej doby navštívila obchod a ďalej túto vec neriešiť, nedať jej možnosť sa vyjadriť alebo vysvetliť ako to skutočne bolo je neprípustné. Navrhla, aby súd odvolanie v celom rozsahu zamietol ako nedôvodné a potvrdil rozsudok prvého stupňa ako vecne právny v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil trovy konania, ktoré bližšie špecifikoval.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa o hasičskom a záchrannom zbore v platnom znení (ďalej v texte ZHZZ), príslušníkovi na ocenenie kvality vykonávanej činnosti a osobných schopností možno priznať osobný príplatok pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 centov nahor až do sumy zodpovedajúcej stanovenému limitu.

Podľa , osobný príplatok podľa odseku 1 možno príslušníkovi priznať, odňať, zvýšiť alebo znížiť na základe odôvodneného písomného návrhu príslušného nadriadeného. So schváleným písomným návrhom sa príslušník oboznámi.

Podľa ods. l. HZZZ, služobný úrad je povinný najneskôr po každých štyroch hodinách neprežitej štátnej služby poskytnúť príslušníkovi vykonávajúcemu štátnu službu v rovnomerne rozvrhnutom služobnom čase prestávku na jedenie a oddych v trvaní 30 minút. Začiatok a koniec tejto prestávky určí služobný úrad.

Je potrebné súhlasiť s teoretickými vývodmi a právnym hodnotením celej tejto situácie v predmetnej veci zo strany súdu prvého stupňa, uvedenými v odôvodnení rozhodnutia. Je skutočne potrebné pochopiť, že právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. potvrdené rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. -171 zo dňa 19.10.2011 aj napriek tomu, že ide o obdobnú situáciu nemožno stotožňovať. Žalobkyňa v uvedenom konaní bola zamestnancom vo verejnom záujme, a preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že v konaní bolo rozhodované podľa iného právneho predpisu. Keďže žalobkyňa v danom konaní je príslušníčkou Hasičského a záchranného zboru

súd prvého stupňa správne aplikoval na jej pomery ustanovenie ZHZZ.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nejde o porušenie pracovnej doby zo strany žalobkyne čo konštatovala aj správa kontroly Ministerstva vnútra SR sekcia kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 14.12.2009. Čerpanie obedňajšej prestávky bolo možné aj skôr. Z tohto pohľadu krátkodobá návšteva obchodu aj z pohľadu odvolacieho súdu nemôže byť vyhodnocovaná ako porušenie pracovnej doby.

Zároveň je potrebné podotknúť, že v predmetnom konaní nebol dôvod riešiť neplatnosť právneho úkonu, nakoľko určovacia žaloba prichádza do úvahy iba v prípadoch, ak žalobca sa nemôže domáhať plnenia.

Argumentácia o výmaze údajov v knihe návštev nebola uplatnená v prvom stupni a preto na ňu nebolo možné prihliadnuť v odvolacom konaní. Naviac aj toto zostalo v polohe tvrdenia žalovaného.

Za týchto okolností, ako bolo vyššie naznačené, nie sú žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení a právneho hodnotenia predmetnej veci zo strany súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol vec správne a jeho dôvody sú adekvátne zistenému skutkovému stavu.

So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, odvolací súd postupom podľa rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa a , podľa ktorého žalobkyňa ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov tohto štádia konania voči žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal. Trovy konania na strane žalobkyne v odvolacom konaní pozostávajú z trov právneho zastúpenia, a to z odmeny jeho právneho zástupcu za jeden úkon t.j. napísanie vyjadrenia k odvolaniu v zmysle vyhlášky č. vo výške 51,45 Eur, k čomu je potrebné pripočítať tzv. režijný paušál ( a nasl. vyhl. č. ) vo výške 7,63 Eur, čo spolu predstavuje sumu 59,08 Eur.

V súlade s ustanovením odvolací súd uložil žalovanému ako neúspešnému účastníkovi, aby túto náhradu trov odvolacieho konania zaplatil priamo právnemu zástupcovi žalobkyni.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.