Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-24-2022.pdf
PDF · 85.9 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, bytom E., F. XX, zastúpenej: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, IČO: 52 858 774, za ktorú koná JUDr. Tomáš Majerčák, konateľ spoločnosti a advokát proti žalovaným: neznámi nástupcovia po 1. B. A., C. G., 2. B. H., 3. B. H., 4. D. G., C. B., 5. D. A., C. B., 6. I. A., C. B., 7. J. A., C. B., všetci zastúpení správcom: Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 7. rade k parcele registra „C“ č. XXX o výmere 512 m2, druh pozemku záhrada, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. E., obec E. – E., K. E. I.
II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1. až 7. rade vyporiadava tak, že parcelu registra „C“ č. XXX o výmere 512 m2, druh pozemku záhrada, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. E., obec E. – E., K. E. L. p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Žalobkyňa je p o v i n n á titulom vyrovnania podielov zo zrušeného podielového spoluvlastníctva zaplatiť na depozitárny účet Slovenského pozemkového fondu Bratislava so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345 vedený v štátnej pokladnici IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS:24242022, správa pre adresáta: MS KE 24C 24/2022
- vo vzťahu k žalovanému v 1. rade sumu 835,29 EUR,
- vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sumu 1.169,40 EUR,
- vo vzťahu k žalovanému v 3. rade sumu 1.169,40 EUR,
- vo vzťahu k žalovanému v 4. rade sumu 1.169,40 EUR,
- vo vzťahu k žalovanému v 5. rade sumu 1.169,40 EUR,
- vo vzťahu k žalovanému v 6. rade sumu 1.169,40 EUR,
- vo vzťahu k žalovanému v 7. rade sumu 1.169,40 EUR,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v 1. až 7. rade n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 9.11.2022 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán k vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti. 2. Žalobu odôvodnila skutočnosťami, že je väčšinovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, pričom sama celú nehnuteľnosť užíva, má na pozemku zriadenú záhradu, na ktorej pestuje a o ktorú sa stará. Žalobkyňa nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a keďže žiaden z ostatných
spoluvlastníkov o pozemok nejaví záujem, navrhla, aby súd za náhradu nehnuteľnosť prikázal do jej výlučného vlastníctva. S poukazom na znalecký posudok žalobkyňa navrhla náhradu pre odstupujúcich spoluvlastníkov vo výške 91,36 EUR/m2. Vzhľadom k skutočnosti, že ostatní spoluvlastníci sú neznámi nástupcovia po pôvodných spoluvlastníkoch, zapísaných na liste vlastníctva, mimosúdne rokovania o dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva sú prakticky nerealizovateľné. 3. Slovenský pozemkový fond, vystupujúci ako správca za neznámych právnych nástupcov žalovaných s návrhom žalobkyne súhlasil. Zároveň žiadal, aby súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. 4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pri ustaľovaní skutkového stavu vychádzal aj zo zhodných (nesporných) skutkových tvrdení sporových strán. 5. V konaní nebolo sporné je a súd mal z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX v čase rozhodovania za preukázané, že sporové strany a teda, žalobkyňa ako aj žalovaní v 1. až 7. rade, sú podieloví spoluvlastníci parcely registra „C“ č. XXX o výmere 512 m2, druh pozemku záhrada, kat. úz. E., obec E. – E., K. E. L., žalobkyňa v podieloch 159/560, 5/100, 129/560, 28/112 a 2/112, žalovaná v 1.rade v podiele 2/112, žalovaný v 2.rade v podiele 1/40, žalovaný v 3.rade v podiele 14/560, žalovaná v 4.rade v podiele 14/560, žalovaná v 5.rade v podiele 14/560, žalovaná v 6.rade v podiele 14/560 a žalovaná v 7.rade v podiele 1/40. 6. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je väčšinovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ako aj, že výlučne sama užíva pozemok v celom rozsahu zriadením a udržiavaním záhrady. 7. Podľa ustanovenia § 136 ods.1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 8. Podľa ustanovenia § 136 ods.2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 9. Podľa ustanovenia § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní. 10. Podľa ustanovenia §142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 11. Občiansky zákonník zakotvuje právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade, ak nedôjde k jeho zrušeniu dohodou, pričom toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníkom vzťahu. 12. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 142 ods.1 zakotvuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj poradie, ktoré je pre súd záväzné. Návrhmi účastníkov konania na spôsob vyporiadania spoluvlastníctva však nie je viazaný. 13. Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov za náhradu je podmienené naplnením predpokladov, ktoré sa rozlišujú na subjektívne a objektívne. Medzi objektívne predpoklady rozhodujúce pre prikázanie veci, na ktoré je nutné pri vyporiadaní prihliadať, patrí v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka veľkosť spoluvlastníckeho podielu a účelné využitie veci. Súdy pritom skúmajú bytovú potrebu spoluvlastníkov a prihliadajú na to, kto doposiaľ nehnuteľnosť užíval, kto ju udržiaval, opravoval, prípadne do nej investoval a kto je schopný naďalej sa starať o jej riadnu údržbu a účelové využitie. Nejde však o kritériá jediné a rozhodujúce. K vyššie uvedeným kritériám má súd iba prihliadnuť. Rozhodnutie súdu teda môže vychádzať aj z iných skutočností, pričom ide o súhrn skutočností, ktoré sú v danej veci relevantné a rozhodujúce pre záver o tom, ktorému z účastníkov bude vec prikázaná do vlastníctva. Záver o tejto otázke záleží vždy na úvahe súdu. 14. Základným predpokladom pre prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je však skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s týmto postupom súhlasí. 15. V danom prípade medzi stranami nebol spor vo vzťahu k otázke, komu má byť vec prikázaná do výlučného vlastníctva. Sporové strany sa zhodli, že nehnuteľnosť má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, čo napokon zohľadňuje aj vyššie uvedené objektívne (veľkosť podielu), ako aj subjektívne (užívanie pozemku, starostlivosť) okolnosti odôvodňujúce tento spôsob vyporiadania. 16. Zhrnúc vyššie uvedené súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán a predmet spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne. 17. Z ust. § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, že súd môže vec prikázať do vlastníctva jedného (alebo viacerých) spoluvlastníka len za primeranú náhradu. Primeranou náhradou
sa rozumie príslušný podiel na všeobecnej cene veci. Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi. Obvykle súdy pri určení primeranej náhrady vychádzajú zo záverov znaleckého posudku. 18. V danom prípade sa sporové strany zhodli aj na výške primeranej náhrady pre žalovaných v 1. až 7.rade ako odstupujúcich spoluvlastníkov a to 91,36 EUR/m2, určenej znaleckým posudkom, predloženým v spore žalobkyňou. SPF ako správca podielov žalovaných v 1. až 7.rade po preskúmaní lokálnych pomerov a ponúk realitných kancelárií, zohľadňujúc, že pozemok sa nachádza v intraviláne obce a je využívaný ako záhrada na pestovanie plodín potvrdil, že ceny za 1 m2 za obdobné pozemky v danej oblasti sa pohybujú v rozmedzí 30 – 100 EUR/m2. 19. Vychádzajúc z uvedenej ceny 91,36 EUR za 1 m2 potom súd zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej v 1.rade náhradu za výmeru zodpovedajúcu jej podielu 2/112 vo výške 835,29 EUR, žalovanému v 2.rade za výmeru zodpovedajúcu jeho podielu 1/40 vo výške 1.169,40 EUR, žalovanému v 3.rade za výmeru zodpovedajúcu jeho podielu 14/560 vo výške 1.169,40 EUR, žalovanej v 4.rade za výmeru zodpovedajúcu jej podielu 14/560 vo výške 1.169,40 EUR, žalovanej v 5.rade za výmeru zodpovedajúcu jej podielu 14/560 vo výške 1.169,40 EUR, žalovanej v 6.rade za výmeru zodpovedajúcu jej podielu 14/560 vo výške 1.169,40 EUR a žalovanej v 7.rade za výmeru zodpovedajúcu jej podielu 1/40 vo výške 1.169,40 EUR. 20. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 21. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je považované za tzv. iudicium duplex, čo sú prípady, kedy si rovnaký nárok mohli uplatniť aj žalobkyňa a aj žalovaní ako ostatní spoluvlastníci. Súdna judikatúra založila pravidlá rozhodovania o náhrade nákladov konania na princípe procesného úspechu vo veci. Vychádzajúc z predpokladu, že aj medzi účastníkmi konania môžu byť odlišné názory na samotné zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, prípadne na spôsob vyporiadania, judikatúra zakotvila, že nie je dôvod nepostupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, najmä v prípade, kedy súd žalobe vyhovel a vyporiadal spoluvlastníctvo spôsobom, aký bol navrhnutý, najmä za situácie, kedy žalovaná strana namietala dôvody pre zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva alebo navrhovala iný spôsob vyporiadania. 23. Súčasne však judikatúra konštatuje, že v týchto typoch sporu je uplatniteľné aj ustanovenie § 257 CSP pripúšťajúce nepriznanie práva na náhradu trov konania v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ktorým je možné korigovať prípadnú tvrdosť dopadu ust. § 255 ods.1 CSP. 24. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť tohto prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
26. V danej veci je súd toho názoru, že hoc mala žalobkyňa plný úspech vo veci, existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, pre ktoré súd žalobkyni náhradu trov voči žalovaným nepriznal. Tieto dôvody spočívajú v špecifických okolnostiach predmetnej veci. Súd v tomto smere poukazuje na to, že predmetný spor nebol vyvolaný tým, že by nedošlo k mimosúdnej dohode medzi spoluvlastníkmi o predmete sporu. K mimosúdnej dohode totiž reálne ani nemohlo dôjsť a to z dôvodu, že žalovaní predstavujú neznámych právnych nástupcov po spoluvlastníkoch zapísaných v katastri nehnuteľností. Slovenský pozemkový fond vystupoval v konaní ako zástupca žalovaných výlučne z pozície, danej mu zákonom č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách, ktorý v ust. § 34 ods.18 ustanovuje , že SPF pred súdom koná ako správca za neznámych vlastníkov. Na viac, SPF v spore nenamietal žalobkyňou navrhnutý spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva. Súd ďalej poukazuje aj na to, že výrok o priznaní náhrady trov konania žalobkyni by bol vzhľadom na neznámych žalovaných v podstate aj nevykonateľný a teda, nevymožiteľný. 27. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzavrel, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovaným nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).