Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-74-2023.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/74/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky J.. V. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XX/X, A., C.. Č.. A. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., so sídlom Žižkova 2073/19, Košice, proti odporcovi Y. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, zast. JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, Košice, za účasti maloletého Y. S., nar. XX.X.XXXX a maloletého Š. S., nar. X.X.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice
- okolie pod č. k. 9P/113/2022-77 zo dňa 7.2.2023, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku III., IV., V.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľka podala na súd prvej inštancie návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, ktorým žiadala, aby boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti. Zo strany otca navrhovala určené výživné vo výške 300 eur mesačne na každé dieťa a navrhla upraviť styk otca s maloletými deťmi ako neobmedzený. Zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Košice okolie, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Manželstvo účastníkov konania V. S., rod. F., nar. XX.XX.XXXX a Y. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K. vo zväzku X roč. XXXX na strane XXX pod poradovým č. XX rozvádza.
II. Maloletého Y. S., nar. XX.XX.XXXX a maloletého M. S., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
III. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého Y. sumou 100 eur mesačne a na výživu maloletého M. sumou 80 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.
IV. Styk otca s maloletými deťmi neupravuje a ponecháva na dohode rodičov.
V. V prevyšujúcej miere návrh matky a návrh otca zamieta.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k takému rozvratu ich vzájomných vzťahov ako manželov, že v súčasnosti ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto boli splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva.
4. V otázke zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky sa všetci účastníci konania zhodli a súd prvej inštancie sa s týmto názorom stotožnil.
5. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca súd prvej inštancie preskúmal mzdové listy otca, kde mal vykázanú priemernú čistú mzdu za obdobie od januára do septembra 2022 vo výške 307,66 eur, pričom z opisov týchto mzdových listov zároveň vyplývalo, že otec vykonáva pracovnú činnosť v priemere 4 hodiny denne. Od zamestnávateľa otca mal súd prvej inštancie preukázané, že pracovný pomer je uzavretý v zúženom rozsahu pracovného času z dôvodu nespoľahlivosti na strane otca. Na základe uvedenej skutočnosti súd prvej inštancie uplatnil princíp potencionality otcovho príjmu s predpokladom, že keby sa otec zamestnal na plný pracovný čas u terajšieho zamestnávateľa, jeho príjem by predstavoval minimálne sumu 615,32 eur mesačne. Zároveň zohľadnil životnú úroveň oboch rodičov, vek maloletých detí, ich odôvodnené výdavky a dospel k záveru, že suma 100 eur pre maloletého Y., ktorý navštevuje už druhý stupeň základnej školy, a 80 eur pre maloletého M., ktorý navštevuje 4. ročník základnej školy, je primeraná odôvodeným potrebám detí v súčasnosti. K príjmovým pomerom otca mal zároveň súd prvej inštancie preukázané, že v lete si otec privyrába na rôznych fuškách a brigádach pri stavebných prácach, kde si vie za deň zarobiť 30 eur.
6. K otázke styku otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie uviedol, že od odchodu matky zo spoločnej domácnosti styk otca s deťmi prebieha, a to na pravidelnej báze niekoľko krát do týždňa. Toto stretávanie regulujú samotné maloleté deti, čo síce nie je štandardný prístup, avšak pri zvážení špecifickej situácie otca z pohľadu súdu jediný aplikovateľný prístup pri zachovaní pocitu bezpečia maloletých detí. Tento kontakt deti s otcom je zachovaný pravidelne a otec neuviedol žiadnu situáciu, kedy mu matka deti na styk nevydala okrem prípadov, keď tento styk pod rôznymi zámienkami odmietali samotné deti. Z výpovede maloletých detí, o ktorých súd prvej inštancie nemal dôvod pochybovať, bolo preukázané, že otec v skúmanom období požíval alkoholické nápoje v nadmernom množstve, pričom toto požívanie alkoholických nápojov ovplyvňovalo jeho správanie v negatívnom zmysle. Ďalej mal preukázané, že toto sa dialo nielen počas doby, keď býval s deťmi v spoločnej domácnosti, ale aj počas styku otca s deťmi, kedy vystavil deti diskomfortu, strachu a neistote v dôsledku svojho správania. Samotné deti odmietali styk otca v čase, kedy predpokladali zvýšenú konzumáciu alkoholu zo strany otca ako aj starého otca, ktorý žije s otcom maloletých detí v spoločnej domácnosti, a to napríklad počas Silvestra. Vzhľadom na špecifickú situáciu v rodine maloletých detí ako aj s rešpektovaním práva detí na styk s oboma rodičmi súd prvej inštancie styk otca s maloletými deťmi upravil neobmedzene po vzájomnej dohode rodičov, pričom prihliadol aj k tomu, že matka aj otec maloletých detí bývajú v tej istej obci len pár metrov od seba.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec, a to proti výroku III. a IV. napadnutého rozsudku. K výroku III. uviedol, že nesúhlasí s postupom súdu pri ktorom uplatnil princíp potencionality jeho príjmu. Argumentoval tým, že zamestnávateľ má dostatok pracovnej síl v jeho pozícií a to je dôvod prečo nie je zamestnaný na plný pracovný úväzok. Skutočnosť, že otec je často práceneschopný, je hlavným dôvodom pre zamestnávateľa pri vyslovení jeho nespoľahlivosti. Vzhľadom na jeho zdravotný stav nie je možné uplatňovať princíp potencionálneho príjmu, keďže je zamestnaný podľa svojich
zdravotných možností a podľa svojho vzdelania. Je vyučený zvárač, avšak nemôže vykonávať tieto zváračské práce z dôvodu problémov s očami. Má záujem pracovať aj viac, ale nemá iné ponuky práce a je vlastne rád, že si vôbec zachoval túto prácu. Pre objektívne posúdenie potencionálneho príjmu otca by mal súd objektívne preukázať aj množstvo zamestnaní, ktoré otec nevyužil ako potencionálny uchádzač o prácu, prípadne ktoré ponuky práce na trhu práce sú pre otca vhodné. Pri určení výživného 180 eur a jeho čistom príjme 306 eur, nemá otec k dispozícii ani životné minimum. Zároveň uviedol, že je potrebné vychádzať aj z toho, že prešiel osobným bankrotom je teda zrejmé, že schopnosti a zručnosti otca sú obmedzené, na čo mal súd v tomto konkrétnom prípade prihliadať pri určení výšky výživného na dve maloleté deti. Otec je odkázaný na finančnú pomoc svojich rodičov, ktorí sú dôchodcovia, a preto považuje za správne, aby súd pri určení výživného postupoval podľa reálnych príjmov na strane otca a nie z potenciálnych, ktoré otec by chcel dosahovať, ale nemá ani tušenie, kde a ako by ich mohol dosiahnuť.
8. Otec k výroku IV. napadnutého rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie mal upraviť v zmysle zákona o rodine styk otca s maloletými deťmi už len z toho dôvodu, že rodičia medzi sebou nekomunikujú. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že otec má skutočný záujem sa s deťmi stretávať a chce, aby bola zachovaná väzba maloletých detí k obidvom rodičom a aby súd akceptoval jeho rovnocenné postavenie otca tak ako matky. Matka v konaní uviedla, že deti sa chcú stretávať s otcom nemajú voči nemu negatívny postoj avšak veľmi intenzívne vnímajú negatívny postoj matky voči otcovi, jeho rodičom s ktorými matka nemala dobrý vzťah. Tento postoj matky samozrejme ovplyvňuje aj vnímanie maloletých detí, ktoré musia v rozvodových konaniach samé rozhodovať. Otec nesúhlasí ani s kritickým postojom súdu prvej inštancie voči jeho správaniu, keďže uviedol, že sa zúčastňuje na športových aktivitách detí hlavne preto, aby s deťmi nestratil kontakt. Deťom kúpil darčeky a tiež sa snaží s deťmi denne komunikovať aspoň cez mobil a informuje sa o ich zdravotnom stave. Deti bývajú pár krokov od otca a majú možnosť kedykoľvek otca navštíviť čo sa aj reálne deje, a preto otec zatiaľ má informácie o zdravotnom stave detí a o ich živote. Otec maloletým deťom nikdy neublížil, svoje deti miluje, chce sa s maloletými deťmi stretávať v pravidelných intervaloch podľa presne stanoveného času, aby deti mali pravidelný režim. Otec má záujem a snahu zachovať svoj vzťah k maloletým deťom avšak aj maloletí by mali chápať, že ich otec už nech je akýkoľvek má právo podieľať sa na ich výchove mať s nimi pravidelný a presne určený styk. Presne vopred určený čas stretávania je v tomto prípade vhodný, keďže aj otec by sa vedel pripraviť na starostlivosť o deti a nebol by v pozícií rodiča, ktorý bude prosiť o stretnutie s deťmi. Súd prvej inštancie mal pri určení styku maloletých s otcom prihliadnuť aj na vyjadrenie detí, že chcú byť s otcom, ale nechcú u neho spať a vzhľadom na vzdialenosť medzi bydliskom otca a matky upraviť styk medzi a otcom a maloletými tak, že na noc by vždy išli k spať domov, ak sa tak rozhodnú. Je však potrebné, aby deti mali vedomosť aj o povinnostiach voči obom rodičom a súd mal dbať na zachovanie starostlivosti zo strany oboch rodičov.
9. Otec v odvolaní žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie alebo zmenil napadnuté výroky rozhodnutia tak, že vo výroku III. zníži určené výživné na maloletého Y. na sumu 80 eur mesačne a na maloletého M. na sumu 60 eur mesačne a vo výroku IV. upraví styk primerane medzi otcom a maloletými deťmi.
10. Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správny a navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca ako nedôvodne zamietol a rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Matka uviedla, že uplatnenie princípu potencionality otcovho príjmu s predpokladom zamestnania otca na plný pracovný čas, bol správnym postupom nakoľko súd prvej inštancie sám dotazoval otca na vyjadrenie, či existujú nejaké objektívne prekážky, ktoré by mu bránili zamestnať sa plný pracovný čas. Otec uviedol, že na jeho strane nie sú žiadne objektívne prekážky, a zdravotné problémy, ktorými trpí, sú zlučiteľne s výkonom práce. Po požití potrebných liekov otec funguje bezproblémovo. Matka doplnila, že v súčasnosti je veľké množstvo ponúk práce, ktoré by mohli otcovi pre jeho zdravotný stav a vzdelanie vyhovovať.
11. K argumentácii otca, že styk by mal byť súdom určený tak, aby bola zachovaná väzba maloletých detí k obidvom rodičom, pričom súd mal vziať do úvahy rovnocenné postavenie otca, matka uviedla, že súd žiadnym spôsobom neobmedzil styk otca s maloletými deťmi, práve naopak tento styk ostáva neobmedzeným a ponecháva sa na dohodu rodičov. Ona nechce akýmkoľvek spôsobom obmedzovať styk maloletých detí s otcom. Detí bývajú od svojho otca len pár krokov, to znamená, že sa s ním môžu stretávať kedykoľvek bez toho, aby bol vzájomný styk časovo ohraničený. Rovnako aj otec v odvolaní
uviedol, že v súčasnosti sa s maloletými deťmi stretáva pravidelne, teda väzba otca s deťmi ostáva zachovaná. Z prednesu kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletým deťom vyhovuje, že sa so svojím otcom stretávajú vždy podľa toho ako sa dohodnú, pričom prejavili výrazný nesúhlas s presnou úpravou styku. Podľa názoru kolízneho opatrovníka by sa maloleté deti pri presne upravenom styku s otcom cítili nepríjemne. Matka ďalej vo vyjadrení uviedla, že vzhľadom na životný štýl otca a to požívanie alkoholu, ktorý aj sám potvrdil, je toho názoru, že v prípade, že by mali mať maloleté deti zo strany súdu presne určený styk s otcom bez možnosti voľby, mohlo by to mať na vzťah detí k svojmu otcovi devastačné následky. Matka uvádza, že je v záujme maloletých detí, aby sa so svojím otcom stretávali a mali pekný a pevný vzťah a nie je v jej úmysle, aby otec sa od maloletých detí odklonil.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku vychádzal zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie.
18. K majetkovým a príjmovým možnostiam a schopnostiam otca bolo preukázané, že otec pracuje u súčasného zamestnávateľa štyri hodiny denne, pričom jeho čistý priemerný príjem mesačne je vo výške 307,66,-eur. Príležitostne si v lete privyrába pri stavebných prácach, kde si vie privyrobiť sumu 30,-eur na deň. Dopytom u zamestnávateľa otca bolo zistené, že pracovný úväzok mu bol skrátený na štyri hodiny denne z dôvodu nespoľahlivosti otca. Súd prvej inštancie tu vychádzal z potencionality príjmov otca, teda pri určení jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z príjmu otca, aký by dosahoval, ak by pracoval riadne osem hodín denne. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti otca. Je nesporné a z vykonaného dokazovania preukázané, hlavne
výpoveďou otca, že síce má zdravotné problémy, ale po užití liekov môže pracovať bez obmedzenia. Túto odvolaciu námietku otca, odvolací súd považoval za nedôvodnú. Otec si musí byť vedomý toho, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, ktorých výživu a výchovu sú povinní zabezpečovať obaja rodičia. Súdom prvej inštancie boli zároveň riadne zistené odôvodnené potreby maloletých detí a určené výživné zodpovedajúce ich potrebám a schopnostiam otca dosahovať dvojnásobný príjem než je tomu v súčasnosti.
19. K odvolacej námietke otca, kde žiadal, aby bol presne určený jeho styk s deťmi, odvolací súd uvádza, že súdom prvej inštancie bol styk otca s deťmi neupravený, ponechaný na dohodu rodičov. K tomu je potrebné uviesť, že matka maloletých detí podala návrh na rozvod manželstva a odišla spolu s maloletými deťmi zo spoločnej domácnosti práve na popud maloletých detí. Dôvodom rozvratu manželstva bol alkoholizmus otca detí a aj starého otca. Je pravdou, že deti si samé regulujú stretávanie sa s otcom, pretože na základe ich doterajšej skúsenosti s otcom presne vedia, či je otec pod vplyvom alkoholu alebo nie. Deti bývajú v blízkosti otca, teda nie je nutné tento styk upraviť ani z dôvodu, aby otec si mohol zariadiť čas a deti prevziať a odovzdať matke. Styk otca s deťmi prebieha počas týždňa aj počas víkendov, matka tomuto styku nebráni. Bolo preukázané, že potom, čo matka spolu s maloletými deťmi odišla zo spoločnej domácnosti s otcom, zlepšil sa psychický stav detí ako aj ich výsledky a sústredenosť v škole. Je v plnom záujme maloletých detí, aby aj naďalej styk otca s deťmi nebol upravený a aby aj otec svojím správaním preukázal, že mu deti môžu dôverovať, pretože je zjavné, že deti sa chcú s otcom stretávať, limituje ich však otcov nadmerný konzum alkoholu.
20. Odvolací súd k úprave styku otca s deťmi ešte dodáva, že cieľom takto neupraveného styku otca s deťmi nie je v žiadnom prípade to, aby sa otec s deťmi nemohol stretávať resp., aby to stretávanie bolo len v obmedzenom režime. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že deti majú zhoršený psychický stav práve z dôvodu dlhoročnej situácie v rodine spojenej s nadmerným požívaním alkoholu otcom a starým otcom, v súčasnosti sú deti pokojnejšie, žijú v bezpečnom a stabilnom rodinnom prostredí. S otcom sú v pravidelnom kontakte a potrebujú mať istotu, že pri styku s otcom sa nebudú opakovať situácie z minulosti. S prihliadnutím na takúto situáciu je v záujme maloletých detí rozhodnutie súdu o tom, že styk s otcom nebude upravený autoritatívnym rozhodnutím súdu.
21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
22. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).