Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/26/2012

Zmenené rozhodnutím 11P/53/2015
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Nové Zámky sudkyňou JUDr. Danielou Rajňákovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. V., nar. XX.X.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: N. V., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko G. J., B. XX, v konaní zastúpená Mgr. Jozef Vida, advokát so sídlom Nové Zámky, Turecká 36 a B. V., nar. XX.X.XXXX, bydlisko Q. XXX, v konaní zastúpený JUDr. Ing. Diana Višňovská, advokátka so sídlom Nové Zámky, Majzonovo námestie 2A, o návrhu matky o zrušenie striedavej osobnej starostlivosti a na zverenie do osobnej starostlivosti a určenie výživného, takto rozhodol: Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov, v zmysle ktorej sa m e n í Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17P 221/2010-185 zo dňa 24.2.2012 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP 26/2012-218 zo dňa 27.6.2012 tak, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov sa z r u š u j e a maloletý Q. V., nar. XX.X.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 1.7.2015 a otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu vo výške 150,- eur mesačne od 1.7.2015, vždy do 15- teho dňa toho-ktorého mesiaca do rúk matky. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka - B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. N., U. XX, zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o. so sídlom Nové Zámky, F. Rákócziho 12, otec - U. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. č. d. XXX, zastúpený JUDr. Ing. Dianou Višňovskou, advokátkou so sídlom Nové Zámky, Majzonovo námestie 2A, o návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24. februára 2012 č. k. -185, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nové Zámky (ako súd prvého stupňa) zveril maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že matka je povinná poskytovať osobnú starostlivosť o maloletého od 18.00 hod. každého nepárneho piatka v roku do 18.00 hod. nasledujúceho párneho piatka a otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od 18.00 hod. každého párneho piatka v roku do 18.00 hod. nasledujúceho nepárneho piatka. 2. Otec je povinný v čase určenom pre začiatok ním poskytovanej osobnej starostlivosti maloletého prevziať v mieste bydliska matky a je povinný maloletého riadne pripraveného odovzdať matke na tom istom mieste v čase určenom pre koniec ním poskytovanej osobnej starostlivosti. 3. Matka je povinná maloleté dieťa v čase určenom pre koniec ňou poskytovanej osobnej starostlivosti odovzdať riadne pripravené otcovi v mieste svojho bydliska a je povinná maloletého prevziať od otca na rovnakom mieste v čase určenom pre začiatok ňou poskytovanej osobnej starostlivosti. 4. Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach aj v bežných veciach vykonávať správu jeho majetku v čase zabezpečovania osobnej starostlivosti, právo určiť miesto trvalého pobytu maloletého patrí matke. 5. Súd výživné zo strany matky neurčuje. 6. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 30 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti výroku pod bodom 1. tohto rozsudku. 7. Oprávnenou na uplatnenie nároku na poskytnutie prídavku na dieťa podľa o prídavku na dieťa a doplnení o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je matka. 8. Súd upravuje styk rodičov s maloletým Y. T., nar. XX.XX.XXXX počas vianočných sviatkov tak, že otec je oprávnený si vziať maloletého k sebe každý párny rok dňa 24.12. o 19.00 hod. do 9.00 hod. dňa 26.12. a matka je oprávnená vziať si maloletého k sebe každý nepárny rok dňa 24.12. o 19.00 hod. do 09.00 hod. dňa 26.12. V bode 9. súd rozhodol, že tým sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -197 z 16.11.2007,

rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. -53 z 26.04.2010 v časti o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Y. T., nar. XX.XX.XXXX.XX. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na to, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2010 domáhal, aby bol maloletý Y. T. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch s tým, aby súd výživné neurčil a súčasne aby bol upravený aj styk s maloletým každý kalendárny rok od 19.00 hod. dňa 24.12. do dňa 26.12. do 09.00 hod. Návrh odôvodnil v súčasnej dobe realizovaným stykom s maloletým na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 26.04.2010, kedy nebola zákonom upravená možnosť zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, vzájomným pozitívnym vzťahom medzi ním a maloletým a vhodnými podmienkami na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý Y. T. pochádza z druhovského pomeru rodičov a rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -197 z 16.11.2007 bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 66,39 Eur (2.000,- Sk) mesačne vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky od 01.05.2007. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -39 z 24.03.2009 bol upravený styk otca s maloletým Y. tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý týždeň v sobotu o 16.00 hod. spred bytu matky a je povinný ho vrátiť späť matke nasledujúci pondelok o 17.00 hod. na to isté miesto. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -79 z 08.09.2009 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa zvýšila vyživovacia povinnosť otca zo sumy 66,39 Eur (2.000,- Sk) na 85 Eur mesačne od 01.09.2009. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -53 z 26.04.2010 v znení opravného uznesenia č. k. -60 z 21.05.2010 bol upravený styk otca s maloletým Y. tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe nepárny týždeň od soboty od 12.30 hod. spred bytu matky a je povinný odovzdať maloletého do školy nasledujúci párny týždeň v stredu o 08.00 hod., ďalej je oprávnený vziať si maloletého k sebe nasledujúci nepárny týždeň od pondelka od 12.00 hod. zo školy a je povinný odovzdať maloletého do školy ten istý týždeň v stredu o 08.00 hod. a tiež je oprávnený si vziať maloletého k sebe dňa 24.12. od 19.00 hod. spred bytu matky a je povinný maloletého vrátiť späť matke dňa 26.12. o 09.00 hod. na to isté miesto. Zo správy o šetrení pomerov rodičov maloletého, ktoré vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, vyplynulo, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletého, u oboch rodičov má dieťa vlastnú izbu zariadenú primerane jeho potrebám, v oboch má hračky, ošatenie i pomôcky pre prípravu do školy. V rámci pohovoru sa maloletý vyjadril, že má oboch rodičov rovnako rád, dobre sa cíti u otca i u matky, mal vedomosť o návrhu otca, pretože matka sa s ním o tom rozprávala a uviedol, že s tým súhlasí, za predpokladu, že by bol u otca 5 dní a u matky 5 dní. Zo správy z psychologickej konzultácie, ktorej sa podrobili rodičia i maloletý, vyplýva, že maloletý má vybudovanú väzbu na oboch rodičov a zo znaleckého posudku znalkyne P.. Q. A. súd zistil, že maloletý Y. má vybudovaný pozitívny a vrelý vzťah k obom rodičom, vníma, že matka je miernejšia a benevolentnejšia a otec je prísnejší a dôslednejší, no vyhovuje mu to, vníma, že rodičia sú rôzne osobnosti, že majú rozdielne životné štýly a dokáže sa na ne adaptovať. Znalkyňa nezistila u maloletého žiadne známky ovplyvňovania jeho postoja k rodičom, vyrovnal sa so skutočnosťou, že rodičia žijú oddelene a na túto situáciu sa adaptoval bez výraznejších problémov a rovnako tak sa adaptoval na poslednú úpravu styku. Miera adaptability maloletého na navrhovanú striedavú starostlivosť je veku primeraná, pričom táto v týždňových intervaloch je v záujme maloletého, ktorý by ju za pomoci rodičov a blízkej rodiny určite zvládol. Znalkyňa ani u jedného z rodičov nezistila také prejavy, ktoré by im bránili vo výchove a starostlivosti o maloletého a odporučila striedanie osobnej starostlivosti o maloletého v týždňových intervaloch. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Adamovi došlo k takej zmene pomerov medzi účastníkmi, ktorá odôvodňuje zmenu súčasnej úpravy rodičovských práv a povinností k nemu. V čase predchádzajúceho rozhodovania o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke bol maloletý dieťaťom útleho veku (mal 4 roky) a inštitút striedavej osobnej starostlivosti v slovenskom právnom poriadku nebol upravený. Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti tak mohol na výchovu dieťaťa vplývať jedine formou návštev v rámci súdnej alebo mimosúdnej úpravy styku. Od času, keď bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, sa teda zmenila nielen právna úprava, ale i vek dieťaťa, ktorý mu toho času umožňuje vyjadrovať svoje stanovisko v tejto veci a faktickou realizáciou styku otca s ním došlo aj k budovaniu ich vzájomného vzťahu Podľa názoru súdu sú v prípade maloletého Y. a jeho rodičov splnené všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby maloletý mohol

byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Z výsledkov dokazovania vyvodil záver, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, v konaní neboli zistené žiadne patologické prejavy osobnosti ani jedného z rodičov, ktoré by ich z poskytovania osobnej starostlivosti vylučovali. Napriek rozdielnym charakterom osobností rodičov a ich životných štýlov sú však rodičia zdravými jedincami, ktorí sa dosiaľ obaja aktívne podieľali a podieľajú na výchove dieťaťa a obaja majú k nemu pozitívny a silne citový vzťah, obaja majú pre jeho výchovu vytvorené aj vhodné bytové a rodinné pomery, obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a rovnako tak bol preukázaný aj záujem maloletého na jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Nesporne bolo zistené, že maloletý má vytvorený rovnako pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom, čoho odrazom je aj bezproblémový kontakt maloletého s otcom, čo v konečnom dôsledku potvrdila i matka dieťaťa. Maloletý onedlho dovŕši 9 rokov, je zdravo sa vyvíjajúcim dieťaťom bez výraznejších problémov v škole alebo v správaní a niekoľkokrát pred rôznymi subjektmi (pracovník Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, psychológ referátu poradensko-psychologických služieb a znalec) vyjadril jednoznačne svoj názor a nemenné stanovisko k veci, že si želá bývať striedavo u matky i otca, pričom uviedol aj interval 5 dní. Je teda zrejmé, že maloletý si sám želá tráviť rovnaký čas u matky aj u otca, u oboch sa cíti rovnako dobre, vo svojom veku vníma aj akceptuje ich rozdielne povahy a prístup vo výchove a je vyrovnaný so skutočnosťou, že rodičia nezdieľajú spoločnú domácnosť. Doteraz realizovaný styk otca s maloletým prebieha aj v priebehu pracovného týždňa, teda aj otec absolvuje s maloletým prípravu do školy a zabezpečuje jeho každodenné potreby, čo sa na vývoji ani školských výsledkoch maloletého žiadnym spôsobom negatívne neprejavilo. Argument matky, že v prípade striedania maloletého v domácnostiach oboch rodičov u maloletého bude absentovať pocit domova podľa názoru súdu neobstojí, predovšetkým vzhľadom na stanovisko maloletého a tiež preto, že pocit domova nevyvoláva iba konkrétne miesto, ale predovšetkým prítomnosť najbližších ľudí, ku ktorým má dieťa vybudovaný citový vzťah a ktorý mu tento pocit opätujú, ktorá podmienka je v prípade maloletého Y. splnená vo vzťahu k obom rodičom. Skutočnosť, že maloletý vzhľadom na svoj vek nevníma právny rozdiel medzi jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti a prípadne rovnako časovo vymedzenou úpravou styku s otcom, rozhodne nemôže byť racionálnym základom pre vyvodenie záveru, že absentuje záujem maloletého na takomto zverení. Podľa názoru súdu prekážkou pre zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti nemôže byť ani fakt, že rodičia preferujú rozdielny prístup vo výchove, o ktorý však podľa názoru súdu ani nejde, nakoľko z ich vyjadrení a postojov v priebehu konania vyplýva, že obaja sledujú rovnaký cieľ - vychovávať svoje dieťa v súlade so všeobecne akceptovateľnými normami správania, poskytnúť mu náležité vzdelanie a možnosť rozvoja, ale za týmto cieľom používajú rozdielne prostriedky (znalkyňa špecifikovala tzv. ženský a mužský princíp), čo možno pozorovať aj u rodičov žijúcich v spoločnej domácnosti, čo samo osebe nemôže viesť k záveru, že jeden alebo druhý rodič preto nemôže alebo nie je spôsobilý dieťa vychovávať. Naopak, i podľa vyjadrenia znalkyne môže byť tento stav pre dieťa pozitívny, nakoľko vo svojom veku potrebuje tak ženský ako aj mužský vzor, pričom práve fakt prínosu výchovného pôsobenia oboch rodičov aj samotný inštitút striedavej osobnej starostlivosti sleduje. Práve z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že zverením maloletého do striedavej osobnej starostlivosti budú lepšie zaistené potreby dieťaťa predovšetkým z hľadiska jeho zdravého fyzického a psychického vývoja. Prekážkou nie je ani vzdialenosť bydlísk oboch rodičov, keďže i doteraz otec zabezpečoval v čase realizácie styku s maloletým aj jeho dochádzku do školy a na záujmové aktivity bez akýchkoľvek problémov a negatívnych dopadov na maloletého. Za nesporné súd považoval tú skutočnosť, že v prípade rodičov maloletého Y. nejde o stav, keď rodičia vytvárajú vzájomne trvalé nepriateľské prostredie, kedy nie je predpoklad vzájomnej spolupráce aspoň v nevyhnutnej miere na zistení potrieb dieťaťa a kedy sa dieťa stáva trvalým rukojemníkom vzájomnej nenávisti rodičov. Naopak, z vykonaného dokazovania súd nemohol dospieť k inému záveru, ako k tomu, že rodičia maloletého Y. sa, i keď s istými výhradami, ktoré práve boli dôvodom pre ukončenie ich spolužitia a ktoré vyplývajú z ich rozdielnych osobností, rešpektujú a pokiaľ ide o maloletého Y., ich prípadné vzájomné konflikty v ňom nerezonujú. Súd zistil, že komunikácia medzi rodičmi nie je vždy ideálna a je zrejmé, že medzi nimi dochádza k stretom práve z dôvodu rozdielnosti ich pováh, ale v žiadnom prípade nemožno hovoriť o zásadných rozporoch, ktoré by neboli riešiteľné alebo by mali zásadný vplyv na výchovu maloletého. Za potrebné považoval súd uviesť, že je iluzórne očakávať takmer ideálny stav pre rozhodnutie na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov pokiaľ ide o komunikáciu medzi rodičmi a tento často krát neexistuje ani medzi rodičmi, ktorí dieťaťu zabezpečujú starostlivosť v spoločnej domácnosti. Úlohou rodičov, pokiaľ majú byť zodpovednými nositeľmi rodičovských práv a povinností, by však malo byť, aby sa k tomuto stavu svojím správaním aspoň približovali, a teda aby sa vzdali svojich vlastných egoistických záujmov a ich prioritou by mal byť záujem dieťaťa. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov a za akceptácie rovnoprávneho postavenia oboch rodičov v otázkach výchovy maloletého dieťaťa súd dospel k záveru,

že je na mieste zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez toho, aby bolo potrebné vo veci vykonať k tejto otázke ďalšie dokazovanie. Matka navrhovala vo veci vypracovať kontrolný znalecký posudok, považujúc znalecký posudok P.. Q. A. za neobjektívny, nevyhodnocujúci vzájomné vzťahy oboch rodičov v kontexte so skutočnosťami vyplývajúcimi zo spisu a tieto idealizujúci. Súd nevidel dôvod na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, nakoľko vo veci podaný znalecký posudok hodnotil nielen jednotlivo, ale aj v nadväznosti na ostatné vo veci vykonané dôkazy, ktoré súd viedli k uvedeným skutkovým a právnym zisteniam. Právne vec odôvodnil podľa ustanovení § 26, § 29 ods. 1, 2, § 36 ods. 1 a § 24 ods. 2 a 4 Zákona o rodine. Pri posudzovaní podmienok realizácie osobnej starostlivosti zohľadňoval doterajší spôsob realizácie styku otca s maloletým Y., stanovisko maloletého dieťaťa, jeho školskú dochádzku, vek dieťaťa, odporúčanie znalkyne a ostatné súvislosti a dospel k záveru, že z hľadiska záujmov maloletého dieťaťa je vhodné striedanie v týždenných intervaloch. Súd akceptoval potrebu adaptácie maloletého pri striedaní sa u oboch rodičov, a preto upravil začiatok striedania rodičov v poskytovaní osobnej starostlivosti na piatok o 18.00 hod., teda

vo večerných hodinách po skončení pracovného týždňa a po splnení si povinností dieťaťa v súvislosti so školskou dochádzkou, čo umožní lepšiu adaptáciu dieťaťa na druhého rodiča, keďže nebude pod tlakom očakávaných povinností v škole a súčasne mu bude umožnené stráviť celý plnohodnotný víkend u toho - ktorého rodiča a pre maloletého aj pre rodiča tak bude vytvorený časový priestor pre začatie nového pracovného týždňa a na prípravu dieťaťa do školy. Výrokom tohto rozsudku upravil súd práva a povinnosti rodičov v súvislosti s odovzdávaním a preberaním dieťaťa. V žiadnom prípade sa nestotožnil s tým, aby odovzdávanie dieťaťa prebiehalo tak, že rodič po skončení poskytovania osobnej starostlivosti dieťa odovzdá do školy, z ktorej si ho následne preberie druhý rodič. Pre efektívne fungovanie striedavej osobnej starostlivosti je nevyhnutné, aby rodičia mali vzájomne o maloletom dieťati všetky potrebné informácie pre kvalitné poskytovanie osobnej starostlivosti a výchovy, pričom je žiaduce, aby k ich výmene došlo osobne práve v súvislosti s preberaním dieťaťa a nie sprostredkovane, alebo až následne telefonicky bez toho, aby aj rodičia boli vo vzájomnom kontakte. Súčasne sa vytvorí priestor pre elimináciu prípadných nedorozumení a konfliktov medzi rodičmi práve v dôsledku nedostatku informácií. Súd určil, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletého bude dochádzať v mieste bydliska matky, keďže otec disponuje motorovým vozidlom a v priebehu konania sa vyjadril, že je ochotný prepravu dieťaťa za týmto účelom zabezpečovať. Vo výroku rozsudku súd vymedzil rodičom ich práva a povinnosti v súvislosti s jeho zastupovaním a správou majetku v bežných veciach tak, že tieto bude vykonávať každý rodič v čase ním zabezpečovanej osobnej starostlivosti o dieťa, právo určiť dieťaťu miesto trvalého bydliska, t. j. evidenčnú povinnosť vo vzťahu k štátnym orgánom, priznal matke. Zdôraznil, že pokiaľ ide o podstatné veci týkajúce sa výkonu rodičovských práv a povinností, naďalej, bez ohľadu na to, ktorému rodičovi je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je potrebný konsenzus oboch rodičov. V prípade ich nezhody rozhodne na návrh niektorého z nich súd v zmysle ust. § 35 Zákona o rodine. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že s otázkou zmeny úpravy výkonu zložky rodičovských práv a povinností - poskytovaním osobnej starostlivosti maloletému dieťaťu nevyhnutne súvisí aj otázka úpravy výživného. Pokiaľ súd pristúpi k zmene rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v otázke zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, je povinný upraviť aj rozsah vyživovacej povinnosti toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, resp. oboch rodičov v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Súd pritom postupuje v zmysle kritérií, uvedených vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach a prihliada na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov a osobnú starostlivosť o dieťa v súlade so zásadou, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletého Y., na ktorých uspokojovaní sú povinní sa podieľať obaja rodičia, súd posudzoval predovšetkým výdavky na jeho stravovanie, ošatenie, zdravotnú starostlivosť a hygienické potreby primerane jeho veku a tiež pomernú časť výdavkov na bývanie. Maloletý je žiakom prvého stupňa základnej školy, s čím súvisia výdavky na školské potreby, pomôcky a učebnice, stravné v školskej jedálni, pobyt maloletého v školskom klube, povinné poplatky do fondov školy a výdavky na školou organizované aktivity. Maloletý vo voľnom čase navštevuje výtvarný krúžok a taktiež absolvuje návštevy logopéda.

Pri posudzovaní príjmových a majetkových pomerov na strane matky maloletej súd zistil, že matka je nezamestnaná a poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 140,50 eur mesačne a prídavok na dieťa. Nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie a podľa jej vlastného vyjadrenia vypomáha pri podnikateľskej činnosti svojim rodičom, za čo jej títo uhrádzajú náklady na bývanie v sume 270 eur

mesačne. Matka nie je vlastníčkou žiadneho nehnuteľného majetku, býva s maloletým v dvojizbovom byte, ktorého vlastníkom sú jej rodičia. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

Pokiaľ ide o pomery u otca maloletého, je živnostník, v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010 vykázal príjmy vo výške 61.029 eur, výdavky vo výške 59.569 eur, základ dane vo výške 1.460 eur a nulovú daňovú povinnosť. Vo výkaze o majetku a záväzkoch otec za účtovný rok 2010 vykázal tovarové zásoby v celkovej výške 32.189 eur. Pokiaľ ide o otcove výdavky za rok 2010, tieto spočívali v sume 50.317 eur vo výdavkoch na tovar, vo výške 1.628 eur na platby poistného a príspevkov a v sume 7.624 eur na prevádzkovú réžiu. Z peňažného denníka otca za rok 2010 súd nezistil dôvody na korekciu výdavkov otca v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zákona o rodine, avšak dospel k záveru, že je nereálne, aby otcov príjem pozostával výlučne z tej sumy, ktorú vykázal v daňovom priznaní ako základe dane, nakoľko by to znamenalo, že mesačne hospodári so sumou 121,67 eur. Súd zistil, že otec v roku 2010 do podnikania vložil osobný vklad vo výške 2.700 eur, pričom dňa 31.12.2010 je v peňažnom denníku evidovaná položka osobnej spotreby vo výške 7.200 eur, síce ako položka neovplyvňujúca základe dane otca ako podnikateľa, ale majúca vplyv na jeho celkové majetkové pomery ako osoby - nepodnikateľa. Z týchto údajov súd vyvodil, že čistý príjem otca v roku 2010 predstavoval najmenej ním vykázaný základ dane 1.460 eur a rozdiel medzi jeho osobným vkladom do podnikania a výškou osobnej spotreby 4.500 eur, čo priemerne mesačne predstavuje čistý príjem najmenej 496,67 eur. Pokiaľ ide o vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí, pomery otca sa v porovnaní s predchádzajúcim rozhodovaním o výživnom nezmenili, je naďalej výlučným vlastníkom rodinného domu, poľnohospodárskej pôdy a osobného motorového vozidla. Otcovi rovnako nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Súd v rámci hodnotenia príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého Y. v nadväznosti na potrebu rozhodnúť o vyživovacej povinnosti pri striedavej starostlivosti dospel k záveru, že životná úroveň, príjmové a majetkové pomery rodičov maloletého Y. nie sú rovnaké. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otec dosahuje vyššiu životnú úroveň než matka maloletého dieťaťa, čo okrem vyššie preukázaného príjmu otca vyplýva aj z jeho celkových majetkových pomerov a realizáciou výdavkov aj na maloletého samotného, ktorými otec v konaní dôvodil. Matka maloletého poberá iba dávky v hmotnej núdzi, nie je síce evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a bez zmluvného základu za úhradu nákladov na bývanie vypomáha rodičom v podnikaní, avšak aj pri uplatnení zásady potenciality príjmu matky ako výživou povinného rodiča v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd nemohol vychádzať z iného potenciálneho príjmu matky, než zo zákonom ustanovenej minimálnej mzdy v sume 327,20 eur v hrubom mesačne, čo po splnení povinných odvodových povinností (nemocenské poistenie 1,4 % = 4,58 eur, starobné poistenie 4 % = 13,08 eur, invalidné poistenie 3 % = 9,81 eur, poistenie v nezamestnanosti 1 % = 3,27 eur a zdravotné poistenie 4 % = 13,08 eur) predstavuje sumu 283,35 eur v čistom. Prihliadnuc na zistené skutočnosti, tiež odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a rovnakú dĺžku určenej striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa zo strany oboch rodičov súd výživné zo strany matky neurčil a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 30 eur mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám matky počnúc od právoplatnosti výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa názoru súdu takouto úpravou vyživovacej povinnosti a súčasne rozhodnutím, že oprávnenou na uplatnenie nároku na prídavok na dieťa je matka, bude zabezpečené, aby dieťa dosahovalo rovnakú životnú úroveň bez ohľadu na to, ktorým rodičom mu bude v ten - ktorý týždeň poskytovaná osobná starostlivosť.

V prejednávanej veci otec navrhoval styk s maloletým upraviť iba v čase vianočných sviatkov a to tak, že bude rozdelený medzi oboch rodičov za rovnakých podmienok, ktoré sa budú striedať v párnom a nepárnom roku. Podľa názoru súdu táto navrhovaná úprava styku zodpovedá súčasným pomerov medzi účastníkmi a vytvára pre každého rodiča a dieťa podmienky pre rovnocenný garantovaný priestor na trávenie času s maloletým v čase vianočných sviatkov, t. j. od 24.12. do 26.12., a preto súd tento styk upravil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Keďže z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výpovedí rodičov samotných, vyplýva, že títo sa i dosiaľ dokázali na úprave styku mimo súdom garantovaného styku otca s maloletým dieťaťom dohodnúť, súd je toho názoru, že i v tomto prípade je daný priestor i na akúkoľvek inú mimosúdnu dohodu o úprave styku.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré možno začať i bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla matka maloletého dieťaťa, odôvodniac ho tým, že v priebehu konania opakovane poukazovala na skutočnosť, že len nedávno - v roku 2010 bol upravený styk otca s maloletým synom tak, že s otcom trávil dostatok času pripadajúceho na voľné dni ako i počas všedných školských dní. Na takúto úpravu si syn zvykol, pričom ako svoje bydlisko a svoj domov vníma viac prostredie, v ktorom s ním matka žije. Nepopiera, že s otcom trávi čas rád a že k nemu aj rád chodieva, avšak niekedy sa mu čas strávený u otca zdá byť pridlhý, počíta si, koľko nocí bude musieť u otca spať, avšak toto mu nikdy nepovie a neoponuje mu zrejme z prílišného rešpektu pred ním. Domnieva sa, že dohodnutú úpravu styku, tak ako bola zavedená doposiaľ, považoval tiež za príliš direktívnu. V konaní namietala, že nie je celkom objektívny ani podaný znalecký posudok, keď uviedla, že pochybnosti v nej vyvolávali osobné názory znalkyne, ktorá sa vyjadrovala vo všeobecnosti v prospech striedavej starostlivosti a poukazovala na svoje osobné skúsenosti z vlastného rodinného života. Myslí si, že týmto bola ovplyvnená. Z vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že matka nebráni otcovi stretávať sa s maloletým synom a vychádza mu v ústrety, preto sa domnieva, že motiváciou otca nebol samotný záujem na predĺžení počtu dní, ktoré bude súvisle s ním dieťa tráviť, ale samotná skutočnosť, že dieťa nebude zverené jej. Počas konania viackrát uviedla, a vyplýva to aj z vykonaného dokazovania, že v otázke výchovy maloletého syna nie sú jednotní, keď výchova otca je nadmieru prísna, a pokiaľ jej výchova je priateľskejšia, otec maloletého túto skutočnosť otvorene kritizuje, nerešpektuje jej prístup k dieťaťu, hoci by sa mohli v tomto smere vzájomne dopĺňať. Otec maloletého ju ako matku nerešpektuje, každé svoje vyjadrenie začal tým, že ju v niektorom smere osočoval, kritizoval alebo jej niečo vyčítal v snahe seba predstaviť ako dokonalého rodiča a ju v tomto smere degradovať. V konaní potom musela jeho tvrdenia vždy vyvracať a dokazovať opak, nikdy však jeho spôsob výchovy nenamietala, hoci sa s ním nestotožňuje. Domnieva sa, že nie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa riešiť s ním otázku striedavej starostlivosti v zmysle, či ono chce, alebo nie a takýmito rozhodnutiami alebo rozhovormi ho zaťažovať, pretože ona ako citovo angažovanejšia na výchove vidí, že maloletý syn nie je s nastávajúcou zmenou, o ktorej ho už otec informoval, celkom vysporiadaný. Myslí si, že znalkyňa neodhadla správne záujem maloletého syna a jeho skutočnú vôľu nerešpektovala. Namietala, že súd napriek jej pochybnostiam o podanom znaleckom posudku nenariadil kontrolný znalecký posudok. Znalkyňa na pojednávaní ale i v samotnom znaleckom posudku viackrát uviedla, že striedavú starostlivosť považuje za vhodný spôsob výchovy ich syna, pričom poukazovala na „dobré vzťahy“ medzi nimi rodičmi. Jej zistenia však nezodpovedajú skutočnosti a ich vzťahy idealizuje, pretože práve kvôli maloletému Y. sa dostávajú do konfliktu, napríklad keď ju otec neinformuje o dôležitých skutočnostiach, ku ktorým dôjde v čase, kedy je syn u neho. Znalkyňa tiež nezistila z vyšetrení skutočnú vôľu dieťaťa pokiaľ ide o jemu vyhovujúcu dĺžku pobytu u otca, keď niekoľkokrát uviedla, že síce maloletý syn ide k otcovi rád, avšak v nesprávnych týždňoch, kedy je u otca 5 dní, dĺžku tohto pobytu bez jej prítomnosti namieta. Má za to, že pre zverenie maloletého dieťaťa do osobnej striedavej starostlivosti rodičov nie sú naplnené predpoklady ustanovené v § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov navrhla napadnutý rozsudok zmeniť a návrh otca na zverenie maloletého Y. T., nar. XX.XX.XXXX, do striedavej starostlivosti zamietnuť.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa, ktorý uviedol, že zverenie ich syna do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov je správne a je v jeho záujme. Syn má silné citové väzby na obidvoch rodičov a jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je v súlade s jeho potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že pri striedavej osobnej starostlivosti bude môcť byť vychovávaný obidvoma rodičmi a bude tak rešpektované právo ich syna na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom ako aj zachovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Syn je na otca silno citovo naviazaný a chce sa aktívne podieľať na jeho výchove, príprave do školy, chce aby čo najmenej pociťoval, že nežijú spolu so synom nepretržite, resp. všetci spolu s jeho matkou v spoločnej domácnosti. Striedavá osobná starostlivosť vnesie do života ich syna istotu, že rodičov, ktorých ľúbi bude pravidelne stretávať a tráviť s nimi čo najviac času. Ako rodičia sú spôsobilí svojho syna vychovávať, obaja majú o osobnú starostlivosť o svojho syna záujem. Je presvedčený o tom, že striedavou osobnou starostlivosťou tak budú lepšie zabezpečené potreby ich syna, o ktorého sa chce starať kedykoľvek mu to bude umožnené a chce s ním tráviť čo najviac času. Pokiaľ matka v odvolaní uvádza, že ju otec maloletého dieťaťa kritizuje, vyčíta jej veci, je to jej subjektívny pocit, pričom je pravdou, že dôvodom, prečo nežijú s matkou v spoločnej domácnosti sú ich rozdielne povahy a tým aj životný postoj. Nezhody sa však nikdy netýkali ich syna, ktorého obaja veľmi ľúbia a nechcú, aby tým, že s matkou spolu nežijú, postrádal ich prítomnosť a starostlivosť o neho. Syna

chcú obaja vychovávať, starať sa o neho a uspokojovať tým jeho každodenné potreby. S dôvodmi matky uvedenými v odvolaní nesúhlasí, a preto navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolanie v zmysle , o ktorom rozhodol v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie matky maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa potvrdil, keďže je vo výroku vecne správny.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Jednou zo základných zložiek práva na spravodlivý proces tvorí povinnosť súdu svoje rozhodnutia riadne a presvedčivo odôvodniť.

V danej veci odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, preto sa odvolací súd sa obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zároveň na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia dopĺňa ďalšie dôvody, ktoré sú reakciou na odvolanie matky maloletého dieťaťa na závery prvostupňového súdu, pričom zdôrazňuje, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené ( ).

Podľa v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

S účinnosťou od 01.07.2010 vstúpilo do platnosti ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní

dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Uvedená právna úprava o striedavej osobnej starostlivosti korešponduje v plnom rozsahu s Dohovorom o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý a otvorený na podpis, ratifikáciu a pristúpenie rezolúciou Valného zhromaždenia OSN z 20. novembra 1989 a v súlade s článkom 49 nadobudol platnosť 2. septembra 1990, ktorý v článku 3 bod 1 zakotvuje, že pri všetkých akciách týkajúcich sa detí, či už podnikajúcich verejnými alebo súkromnými inštitúciami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi orgánmi alebo zákonodarnými zbormi, najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.

Článok 12 bod 1 Dohovoru stanovuje, že štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti.

Z dokazovania v predmetnej veci vyplýva, že záujem maloletého dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove výraznejšie ako doposiaľ, a to rovnocenne s matkou maloletého dieťaťa podieľal aj otec - čiže mužský prvok - ktorý je schopný napomáhať dieťaťu vhodnou formou aj so školskými úlohami a nezastupiteľným spôsobom sa podieľať na jeho postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii. Otec je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi, a preto matka, ktorá mala doteraz dieťa v osobnej starostlivosti, by nemala odmietať výchovné pôsobenie otca ako druhého rodiča, nemá byť proti nemu a priori negatívne zameraná pre ich rozdielne povahové vlastnosti, pretože sa to môže prenášať aj na dieťa. Negatívny postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch - z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa k druhému rodičovi. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a z jeho rozhodnutia vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť je jednoznačne v záujme maloletého Y. a jedinou prekážkou pre výrok o striedavej starostlivosti nemohol byť ani nesúhlas matky. Odvolací súd poznamenáva, že nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou môže byť relevantný iba vtedy, ak je vybudovaný na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom zasahovať do záujmu dieťaťa, čo však v danom prípade preukázané nebolo. Na bezdôvodnom nesúhlase jedného z rodičov súdy nemôžu vystavať rozhodnutie, ktorým by návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti nevyhoveli, pretože takýto postup súdu (nevyhovenie návrhu na striedavú starostlivosť) je v rozpore so základným právom každého druhého rodiča na spravodlivý proces podľa čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a súčasne zásahom do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa čl. 32 odst. 4 Listiny, ale i do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku.

Z dokazovania pred prvostupňovým súdom jednoznačne vyplynulo, že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať a pre výchovu dieťaťa majú aj vytvorené vhodné podmienky, k dieťaťu majú pozitívny a citový vzťah, majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a aj z vyjadrenia maloletého Y. vyplýva a bol preukázaný záujem na jeho zverení do striedavej osobnej starostlivosti; dieťa má rovnako pozitívny a vrúcny vzťah k obom rodičom, ide o dieťa vo veku 9 rokov, ktoré si už samo vytvára názory na život, rodičov, rodinu a priateľov či spolužiakov a tento názor aj vie samo formulovať, preto súd správne prihliadol aj na názor dieťaťa, a preto neobstojí názor matky dieťaťa, že nie je v súlade so záujmami maloletého dieťaťa riešiť s ním otázku striedavej starostlivosti a zaťažovať ho otázkami, či chce alebo nechce byť v striedavej starostlivosti. Práve naopak, ak by dieťa vo veku 9 rokov nemalo prejaviť svoj názor na to, či chce alebo nechce byť vychovávané striedavo u oboch rodičov, bolo by to v rozpore s ustanovením Zákona o rodine a tiež v rozpore s článkom 3 bod 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že súd má v zmysle v konaní postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, súd prvého stupňa nemusel v konaní o tak citlivej a na čas dôležitej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa doplňovať dokazovanie vykonaním kontrolného znaleckého posudku, pretože pre rozhodnutie postačoval súdom prvého stupňa riadne a úplne zistený

skutkový stave veci. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením a a zistený skutkový stav správne právne posúdil, preto odvolací súd dospel k záveru, že vynesený rozsudok zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ktorý zveril maloletého Y. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že starostlivosť sa bude striedať v týždňových intervaloch. Podľa názoru odvolacieho súdu takto určený rozsah striedavej osobnej starostlivosti každého z rodičov o dieťa je optimálny, každému z rodičov poskytne rovnocenný časový priestor na výchovu maloletého a aktivity s ním a maloletému zabezpečí väčší pokoj a pocit istoty i stability výchovného prostredia. Odvolací súd záverom poznamenáva, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zákonným a presvedčivým spôsobom odôvodnil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na správnosť záverov prvostupňového súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Krajský súd v Nitre podľa § 224 ods. 1 a §

14a ods. 1 písm. a) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v ktorom žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.