Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-138-2011.pdf
PDF · 126.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/138/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky: Janka Plešková, nar. 24.6.1953, bytom Bajkalská 41, Bratislava proti odporcovi: B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. Y. o zaplatenie pôžičky v sume XXX,XX.-eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu XXX,XX € s 2% ročným úrokom z omeškania od 16.11.2008 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 19.10.2011 na OS Skalica návrh, ktorým navrhla, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej sumu XX,XX-eur s a úrok z omeškania 2% ročne zo sumy XXX,XX-eur od 16.11.2008 a úrok z omeškania 2% ročne zo sumy XXX,XX-eurod 16.12.2008 do zaplatenia. Navrhla zaviazať odporcu zaplatiť jej aj náhradu trov konania.
V návrhu navrhovateľka tvrdila, že medzi ňou a odporcom bola v roku 2008 ústne uzavretá zmluva o pôžičke . Na požiadanie odporcu mu v dome v F. č. XX a za prítomnosti svedka O. požičala XXXXX,- Sk s dobou splatnosti 15.12.2008. Peniaze odporcovi odovzdala 28.10.2008 na dvore rodinného domu v F. č. XX. Pôžičku mal odporca vrátiť v dvoch splátkach po XXXX,-Sk, prvú splátku k 15.11.2008 a druhú splátku k 15.12.2008, ktoré boli podľa vyhlásenia odporcu dňami jeho výplatného termínu mzdy v zamestnaní. Splatnosť súm 16.11.2008 a 16.12.2008 márne uplynula, odporca ani jednu splátku navrhovateľke neuhradil. V zmluve o pôžičke úroky dojednané neboli. Prvý krát vyzvala odporcu na úhradu dlhu 15.1.2009 a následne každý mesiac k 15. dňu roka 2009 a tak aj v roku 2010. Právne podriadila právny vzťah pod ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka, pod zmluvu o pôžičke.
Súd vo veci vydal dňa 16.11.2011 pod číslom konania 3C/138/2011-13 platobný rozkaz, proti ktorému podal odporca včas odpor s odôvodnením, v ktorom poprel pôžičku vo výške XX.XXX,-Sk. Ohľadom veci už vypovedal na polícii v Brodskom. Na pojednávaní dňa 12.3.2012 doplnil vyjadrenie k veci a uviedol, že si od navrhovateľky požičal 28.10.2008 iba XXXX,-Sk. Ešte v roku 2007 odpredal navrhovateľke motocykel za X.XXX,-Sk a nevie, či to navrhovateľka nemá nejaké pomýlené, požičala mu len X.XXX,- Sk. Odovzdanie sumy opísal tak, že odporca a jeho brat, v októbri roku 2008 robili stavebné práce, betónovali, búrali, kopali záhradku a brat odporcu videl, že navrhovateľka dala odporcovi X.XXX,-Sk. Odporca tvrdil, že si skutočne požičal iba X.XXX.,-Sk, ktoré navrhovateľke nevrátil. Zmluvu o pôžičke
strany nespísali, navrhovateľka ju nevyžadovala. Odporca sa vráteniu sumy bránil a tvrdil, že v novembri
- decembri 2008 pracoval na nehnuteľnosti navrhovateľky a jej manžela a nevyrovnali sa s ním za práce.
Súd sa oboznámil s vyšetrovacím spisom ČVS: ORP - 651/BR-SI-2010 OOPZ Brodské, spisom Okresného súdu Skalica sp. zn. 4T/284/2008 ďalej s listinou „Predložené prílohy“ od odporcu, výsluchom svedkov: O., nar. XX.X.XXXX, manželom navrhovateľky, bývajúcim na adrese F. XX,. B., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XX, M., nar. X.X.XXXX., bytom ako odporca, B., nar. X.X.XXXX, bytom O. č. XX., ďalej výsluchom účastníkov a zistil tento skutkový stav veci:
V priebehu konania bolo výpoveďami účastníkov a svedka O.a, ktorý je manželom navrhovateľky zistené, že navrhovateľka s manželom kúpili pred štyrmi rokmi v F. rodinný dom súp. č. XX, ktorý im objednaná firma nedokončila. Pri dokončení stavebných prác na dome im pomáhali odporca a jeho brat, svedok M., bývajúci v F., v susedstve navrhovateľky. Z výpovede účastníkov a svedkov vyplynulo, že navrhovateľka, jej manžel a odporca, svedok M. a svedkyňa O. udržiavali aj spoločenské vzťahy. Navrhovateľka sa s manželom natrvalo prisťahovali do F. bývať v januári 2009.
Odporca na svoje skoršie tvrdenie, že si XXXX,.-Sk odpracoval u navrhovateľky a suma mu patrí za vykonanú prácu, predložil na dôkaz listinu, označenú „Predložené prílohy“, z ktorej súd po oboznámení sa aj so spisom ČVS: ORP - 651/BR-SI-2010 OOPZ Brodské vo veci oznámenia navrhovateľky zo spáchania prečinu podvodu na odporcu v súvislosti s tvrdením navrhovateľky o odporcovi poskytnutej pôžičke súd zistil, že je zhodná s listinou, na ktorej odporca uviedol práce, za ktoré mala byť suma XXXX,-Sk odmenou. Súd sa preto zaoberal otázkou, či medzi účastníkmi existovala aj iná zmluva, z ktorej mal odporcovi vyplynúť nárok na odmenu. K tvrdeniu odporcu bolo vykonané dokazovanie svedeckou výpoveďou O., manžela navrhovateľky, výpoveďou navrhovateľky a svedeckou výpoveďou svedka M.Zo svedeckej výpovede O. k tvrdeniu odporcu, že suma XXXX,-Sk mu patrí za ním vykonané práce za november 2008 a december 2008, neskôr odporca tvrdil, že aj za práce vykonané v marci, apríli roku 2009 súd vyvodil, že tvrdeniu odporcu nemožno prisvedčiť. Zo svedeckej výpovede O. ku každej konkrétne označenej práci odporcom vyplynulo, že práce boli vykonané buď pred časom označeným odporcom a pred dňom pôžičky / pred 28.10.2008/ alebo práce odporca vôbec nevykonával a podľa výpovede svedka za práce mal odporca zaplatené od svedka, manžela navrhovateľky. Z výpovede svedka súd zistil, že odporca vykonal zateplenie pod branou v októbri 2008, tiež Septik, odpad do kanála na ulicu, sekanie , kopanie, pokladanie potrubia, zahádzanie, vykonal odporca v októbri 2008. Nesekal dve okna na WC iba jedno a toto robil niekedy v októbri, robilo sa do polovice novembra 2008. Svedok nedosvedčil, poprel, žeby odporca robil zateplenie povaly, že by pracoval pri tom s molitanom s hmoždinkami, že by pokladal trámy, nerobil ani balkón - vŕtanie do betónu. Povala na rodinnom dome nie je zateplená., Odporca pomáhal pri prácach zo sadrokartónom na WC a kúpeľni, jednalo sa o koniec októbra. Odporca určite nevykonával práce na strope nad kuchyňou - rezanie, pribíjanie dosiek, nechodil pre tovar do I. I. a do C.. Raz bol s navrhovateľkou a svedkom v I., kde ukazoval, kde je U. z dôvodu, že svedok a navrhovateľka neboli miestni. Odporca nevykonal žiadne práce ako montáž radiátorov. Občas pomohol pri vykladaní tovaru, keď bol privezený z M.. Nevyhadzoval sutinu z domu kvôli betónovaniu podlahu. Keď sa staval dom, v dome sa urobila základová doska, ktorú robila firma, takže odporca nemal vyhadzovať akú sutinu kvôli betónovaniu podlahy. Niekedy v novembri 2008 dal svedok M. kľúče, odporca a jeho brat M. nemali s potermi nič. Svedok odporcovi na žiadosť odporcu požičiaval v období od konca augusta 2008 do konca augusta 2008 menšie čiastky peňazí. Odporca pýtal napr. XXX,- Sk, X.XXX,-Sk, X.XXX,-Sk. Takto mu svedok postupne požičal X.XXX,-Sk, o ktorých svedok odporcovi povedal, že ich nechce vrátiť, že je to výplata za prácu, ktorú odviedol. Začiatkom novembra 2008 dal svedok odporcovi po návrate z M. X.XXX,-Sk za vykopanie jamy o 1,80 m a hĺbke tak isto,, v tom za osadenie žumpy a všetkých prác, ktoré sa tohto týkali. Vopred sa s odporcom dohodli na cene za vykonané práce, teda na sume X.XXX.,-Sk. Odporca všetko nevykonal, iba chodil pomáhať. Odpady robil svedok. Z výpovede svedka vyplynulo, že v auguste 2008, keď priviezol okná, tak mu ich odporca pomáhal skladať. Odporca sa pýtal, či mu svedok môže požičať XXX,-Sk, ktoré mu svedok požičal. Sám odporca sa ponúkol, že začiatkom septembra bude mať výplatu a že ich vráti. Svedok a odporca sa v krčme dohodli, že keď občas svedkovi pomáha, nežiada ich vrátiť. Sumu X.XXX,-Sk si odporca požičal, aby ich neodpojili od elektriky. Odporca si od svedka požičal X.XXX,-Sk, na aký účel si svedok nepamätal. Svedok sumu nežiadal vrátiť z dôvodu, že mu odporca chodil pomáhať. Svedok dosvedčil výpoveď navrhovateľky v tom, že odporca práce na dome vykonával tak na začiatku novembra, určite nie
až do marca 2009, ako tvrdil odporca. Výpoveďou svedka M. nar. X.X.XXXX, brata odporcu sa nepodarilo preukázať ani vyvrátiť tvrdenie odporcu a navrhovateľky ohľadom času, kedy mal odporca vykonávať práce a vzniknúť mu nárok na odmenu. Podľa výpovede svedka Y. navrhovateľke s odporcom chodili robiť nejaké výkopové práce a hlavne nejaké elektroinštalačné práce pred tromi alebo štyrmi rokmi, presnú dobu si svedok nepamätal, o prácach a čase ich vykonania si nerobil žiadne záznamy. V tom období bol zamestnaný na A. ako majster odbornej výchovy a u navrhovateľky pracoval v jarnom, letnom, jesennom aj zimnom období, ako prišlo. Svedok si nepamätal, kedy začali O. stavať dom. Pomáhal im pri elektroinštalácii na požiadanie ich dcéry M. o pomoc, týkalo sa to hlavne elektroinštalácie. Svedok si nepamätal presne, kedy robil s odporcom zateplenie pod bránou, uviedol ročné obdobie zimu, niekedy v novembri. Nepamätal si dobu, v ktorom mesiaci roku 2008 alebo roku 2007 mu dala navrhovateľka kľúče od domu, čo sa týka ročného obdobia, jednalo sa o leto. Vyslovil predpoklad, že pokiaľ boli O. na „dušičky“ v roku 2008 v F., určite im kľúče vrátil a obdržal ich, keď navrhovateľka z F. odchádzala. Rok, kedy mal voziť murára zo A. do F. a späť si svedok presne nepamätal, uviedol, že to mohlo byť aj v roku 2009. Jednalo sa o jeho kolegu z učilišťa. Svedok si nepamätal na čas, kedy boli práce, s ktorými ho súd oboznámil, vykonávané, uviedol, že nemá dôvod si to pamätať. Po navrhovateľke nikdy nepýtal za prácu, pri ktorej pomáhal bratovi, peniaze, výpomoc bral ako susedskú službu. Svedok potvrdil, že počul v krčme od svedka Pleška na adresu odporcu povedať, že to, čo svedok Pleško odporcovi požičal, odporca nemusí svedkovi O. vracať. Svedok si nepamätal, či to bolo povedané tak, že je to v súvislosti s vykonanou prácou. Z výpovede svedka O., ktorý uviedol, že sa do domu nasťahovali v januári 2009 sa javí logické, že tvrdenie navrhovateľky, že svedok Y. mal kľúče od domu navrhovateľky do konca októbra 2008 alebo začiatku novembra 2008, pretože po januári 2009 už sa v dome bývalo a ak by aj práce v marci 2009 a v apríli 2009 mali byť vykonané, čo však preukázané nebolo, sprístupnili by nehnuteľnosť svedkovi Y. a odporcovi domáci, resp. svedok O..
Súd sa po zistení, že medzi účastníkmi nebola uzavretá iná zmluva, z ktorej by bola navrhovateľka voči odporcovi dlžníčkou zaoberal zmluvou o pôžičke, tvrdenou navrhovateľkou v návrhu.
Navrhovateľka na podanom návrhu a na svojich tvrdeniach v návrhu trvala. Vypovedala, že čo sa týka čiastky X.XXX,-Sk tie požičiavala odporcovi v septembri 2008 a uznala, že odporca si X.XXX,-Sk, ktoré mu požičala v septembri 2008 odpracoval. Práce odpracoval navrhovateľ v lete v roku 2008. V tom čase už bol dom omietnutý aj zabudované okná, teda odporca si nemal čo započítavať na tieto stavebné práce dlh z pôžičky, poskytnutej v októbri 2008. O dlhu zo septembra 2008 odporcovi povedala, že tento si odpracuje a aj ho odpracoval. Požadovala po odporcovi, aby jej vrátil XX.XXX,-Sk, ktoré mu požičala v októbri 2008. Odporca pri požiadaní o peniaze tvrdil, že peniaze potreboval na súdne poplatky pre trestné stíhanie v súvislosti s falošnými dokumentmi. Odporca pôžičku zdôvodňoval súdnym konaním, ku ktorému potreboval získať peniaze na konci októbra 2008. Odporca sa mal podľa jeho zdôvodnenia dohodnúť s prokurátorom na vine a treste a ak by odporca zaplatil XX.XXX.,-Sk, vyhol by sa výkonu trestu odňatia slobody. Navrhovateľka sa k odporcom opísanej situácii konkrétne vyjadrila tak, že odporca „nepôjde do basy“, že by dostal dva roky „natvrdo.“ Poprela, žeby požičaných XX.XXX,-Sk parilo odporcovi za ním vykonané práce v novembri a decembri 2008 na rodinnom dome. Vypovedala, že bola hospitalizovaná v nemocnici od 2.12.2008 v Bratislave., Jej rodina z F. odišla v novembri po tom, čo im murár zo A. vyhotovil obklady kúpeľne, vyhotovoval ich do konca októbra, maximálne do 4. - 5. novembra 2008. Murára vozil zo A. do F. brat odporcu M., ktorý mal aj kľúč od nehnuteľnosti. Vo výpovedi navrhovateľka tvrdila, že M. im vrátil kľúče do 10. novembra. Potom sa už bratia Y.i nemohli dostať do domu, nemali kľúče a odporca nemohol vykonávať po tomto dátume a v decembri žiadne práce. Kľúče navrhovateľa s manželom nechali na konci decembra 2008 pri odchode z F. u jednej starej panej. Y. sa už k nim dostať nemohli. Tvrdila, že odporca a jeho brat M. skončili s vykonávaním prác na rodinnom dome v októbri 2008, potom žiadne práce nevykonávali. Navrhovateľka ešte pred marcom 2009 žiadala po odporcovi, aby jej vrátil 10.000,-Sk, lebo chodila na chemoterapiu, vybavovala si invalidný dôchodok a bola jej pozastavená výplata nemocenských dávok a zostala bez aké kohokoľvek príjmu. Odporca pýtal XX.XXX,-Sk navečer a tvrdil jej, že 28.10.2008 má súd, že inak ak nezaplatí XX.XXX,-Sk dostane dva roky natvrdo. Peniaze prisľúbila po žiadosti o poskytnutie peňazí navrhovateľovi dať na druhý deň.
Pri výsluchu odporca tvrdil, že stavebné práce vykonával na dome navrhovateľky asi do marca 2009, čo nebolo v konaní preukázané Požiadal navrhovateľku, či mu nepožičia peniaze v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti nemu viedlo. Odporca zmenil v priebehu konania svoje tvrdenia o dôvode
vyplatenia sumy XXXX,-Sk a uznal, že mu navrhovateľka požičala v októbri 2008 sumu XXXX.,-Sk, s to v súvislosti s trestným konaním, vedeným proti nemu. Peniaze mu navrhovateľka odovzdala v podbráni jej domu a sumu XXXX,-Sk jej ani ku dňu rozhodnutia súdu o veci samej nevrátil, vyčkával na rozhodnutie súdu. Pôžičku XXXX,-Sk už nespájal so žiadnou inou zmluvou, z ktorej by mala navrhovateľka v jeho prospech plniť. Poprel, žeby mu navrhovateľka v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu dala sumu XX.XXX,-Sk, dala mu iba XXXX,.-Sk. Nepamätal si, kedy prevzal X.XXX,-Sk, zaviazal sa, že ich vráti navrhovateľke do dvoch alebo troch mesiacov. Čo sa týkalo súm, peňazí žiadaných odporcom a daných mu na jeho žiadosť svedkom O. vo výške XXX,-Sk, X.XXX,-Sk, odporca za pôžičky nepovažoval, lebo sa jednalo za odmenu za prácu, odporca nevedel zdôvodniť za tú ktorú prácu akú odmenu dohodol. Odporca vypovedal, že on sa s nikým na odmenách nedohodol, len mu pán O. povedal, čo má robiť. Odporca kľúče od domu nemal, mal ich jeho brat M., dokedy odporca uviesť nevedel. Tvrdil, že svedok Y. brat odporcu ich mal určite do roku 2009 asi do mája, do júna 2009. Nepamätal si, kedy prevzal X.XXX,-Sk zaviazal sa, že ich vráti navrhovateľke do dvoch alebo troch mesiacov.
Na sporných XXXX.,-Sk, o ktorých navrhovateľka tvrdila, že ich požičala odporcovi celkom v sume XX.XXX,-Sk a odporca z toho XXXX,-Sk popieral, súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka O., manžela navrhovateľky, ktorý uviedol, že jeho manželstvo s navrhovateľkou trvá. Rodina navrhovateľky dochádzala po kúpe rodinného domu do F. buď z M., alebo J. dokončovať dom. Odporca býval v susedstve o dom ďalej a bol ochotný spolu s jeho bratom M. pomôcť pri oprave domu a z tejto príležitosti svedok poznal odporcu. Ohľadom pôžičky vo výške XX.XXX,-Sk svedok vypovedal, že odporca bol najprv za svedkom, aby mu ich požičal. Bolo to na konci októbra 2008. Svedok odporcovi povedal, že takú hotovosť pri sebe nemá a poslal ho za svojou manželkou. Odporca svedkovi zdôvodnil potrebu požičať si XX.XXX,-Sk na nejaké súdne výlohy. Svedok potvrdil, že odporca požadoval sumu XX.XXX,- Sk v októbri 2008. Pri požiadaní o peniaze odporca svedkovi povedal, že kúpil od manžela priateľky falošný diplom bakalára. Tiež odporca svedkovi osobne tvrdil, že sa s prokurátorom dohodol, že keď zaplatí peniaze bude uzavretá dohoda o vine a treste. Svedok vypovedal, že on bol s manželkou v banke, vybrať peniaze, ktoré potrebovali na stavbu a tiež vybrali 10.000,-Sk, ktoré žiadal odporca ako pôžičku. Predtým ako sa vrátili do Unína, navrhovateľka v aute napočítala 10.000,-Sk, preložila ich a keď v Uníne vystúpila z auta, hneď ich odovzdala odporcovi. Svedok tvrdil, že videl ako ich manželka odporcovi odovzdávala. Situáciu opísal tak, že v ten deň na stavbe robili chlapi omietky, boli k svedkovi a navrhovateľke otočení chrbtom. Ostatné peniaze z výberu z banky po odpočítaní XXXXX,-Sk mala navrhovateľka v kabelke, v aute odpočítaných XX.XX0,-Sk podľa svedka navrhovateľka odovzdala odporcovi. Podľa svedeckej výpovede manžela navrhovateľky odporca po tom, čo prevzal XX.XXX,- Sk chodil ešte asi dva - tri týždne za svedkom, ďakoval, sľuboval, že vráti peniaze aj s úrokom. Raz bol odporca za svedkom, že jeho priateľky syn si vybavuje úver a že zaplatí za neho XX.XXX,-Sk, aby svedok a navrhovateľka nemali obavy, žeby odporca peniaze nevrátil Svedok nemal vedomosť , žeby odporca peniaze vrátil. B., priateľka odporcu, ktorá navštevovala rodinu svedka sa aj pred svedkom vyjadrila, keď bola v domácnosti svedka a navrhovateľky na posedení, hrali karty, O. priniesla aj pečivo a odporca pred O. povedal, že jej syn si vybaví úver a že z toho vráti požičaných XX.XXX,-Sk. V januári 2009 odporca svedkovi povedal, že sa synovi jeho priateľky B. nepodarilo vybaviť úver, ale že on peniaze, XX.XXX,-Sk vráti.
Odporca k výpovedi svedka prisvedčil, uviedol, že je pravdou, čo vypovedal svedok ohľadom XX.XXX,- Sk a situácie, ako ju opísal, len o pôžičku XX.XXX.,-Sk požiadal navrhovateľku až cca týždeň - dva po svedkom opísanej situácii.
Z výpovede svedkyne B. súd zistil, že býva v F. v rodinnom dome súp. č. XX. V príbuzenskom pomere s navrhovateľkou nie je, poznajú sa ako susedky, s odporcom je vo vzdialenom príbuzenskom pomere, otec svedkyne a otec odporcu boli bratranci. Svedkyňa sa pozná s navrhovateľkou od apríla 2009, kedy sa nasťahovala do susedstva k navrhovateľke a jej manžela, predtým vôbec týchto ľudí nepoznala. 21.8.2009 keď svedkyni dochádzajú meniny, na tento sviatok prišiel do jej do domácnosti už vtedy na adresu F. XX v podnapitom stave odporca svedkyni zablahoželať a pri tej príležitosti sa ho pýtala, kto sú, čo sú jej susedia O. akí sú to ľudia. Vedela, že odporca im pomáhal na stavbe. Vtedy jej odporca povedal, že sú to ľudia, ktorí majú veľa peňazí, že odporcovi, B. požičali XX.XXX,-Sk a že sú takí, že si od neho ani papier nepýtali a že on im ich nemusí ani vrátiť. Aj od svedkyne si v roku 1995 požičal odporca XXX.,- Sk, vracal jej ich pol roka, od svedkyne si požičiaval viacej krát aj s jeho bratom. V F. je veľa ľudí, od
ktorých si odporca požičal aj s jeho bratom M., aj od bývalého manžela svedkyne. po bližšom zoznámení sa s navrhovateľkou to rozoberali a svedkyňa povedala navrhovateľke, že jej odporca sám povedal, že si požičal od navrhovateľky XX.XXX,-Sk. V marci 2012, keď sa už viedol súdny spor o XX.XXX,-Sk odporca svedkyňu napadol, keď išla po vodu, a povedal jej, že či ide navrhovateľke svedčiť. Druhý krát v ten istý deň pri stretnutí bol v podnapitom stave, sa pýtal svedkyne, či vie, čo je za krivú výpoveď a hrubo svedkyňu pourážal, a povedal jej , že keď pôjde O. svedčiť, bude do pol roka koktavá. Ešte jej povedal, že do pol roka budem aj svedkyňa v blázinci s holou hlavou a koktavá, a pripodoboval ju k navrhovateľke, ktorá je onkologicky chorá. Za výroky odporcu na osobu navrhovateľky navrhovateľka bola podať ešte 13.3.2012 trestné oznámenie na odporcu, k veci vypovedala pred políciou aj svedkyňa. Odporca výroky na adresu svedkyne poprel.
Podľa výpovede svedka M. prišlo k odovzdaniu peňazí navrhovateľkou na dvore pri rodinnom dome navrhovateľky. Svedok opísal situáciu v deň, keď mala navrhovateľka požičať odporcovi peniaze, tak že sedeli u O. na dvore. Svedkovia O. a Y. a navrhovateľka hrali žolíka, a odporca sa skúsil navrhovateľky opýtať, či mu nepožičia X.XXX.,-Sk, odporca pýtal peniaze požičať. Svedok nepočul, že by odporca povedal, na čo peniaze potrebuje. Domnieval sa, že na zaplatenie nejakých šekov. Keď dohrali partiu, navrhovateľka išla do bytu. Keď vyšla zavolala do podbránia odporcu, svedok Y. sa rozlúčil s manželom navrhovateľky a išiel do podbránia. Navrhovateľka odišla pre peniaze, keď dohrali hru, neodišla počas hry. Videl, že navrhovateľka odovzdala odporcovi XXXX,-Sk v tisíckorunových papierových bankovkách, lebo z nich odporca urobil vejár, mohol ich spočítať. Videl, že navrhovateľka požičala odporcovi XXXX,-Sk. Požičanie čiastky XX.XXX,-Sk považoval za výmysel. Pochyboval, že peniaze odporca navrhovateľke vrátil. Navrhovateľka poprela účasť svedka Y. pri odovzdávaní XX.XXX, pri odovzdávaní peňazí nebol a nevedela, kde bol. Koľko bolo bankoviek vidieť nemohol, lebo boli naskladané na sebe. Domnievala sa, že odporca svojmu bratovi povedal, že odporcovi požičala XXXX,-Sk. Svedok nevedel, aj keď bývajú v jednom dome . že odporca je trestne stíhaný za falšovanie dokladov. K osobe B. z O., uviedol, že ju pozná z brigády, ale do súkromia svojho brata sa nestará, preto nevie, či to bola jeho priateľka, aj ona navštevovala O. bola tam zopár razy. Svedok nič nevedel o tom, že by sa B. mala vyjadriť, že jej syn si zoberie úver a z toho sa zaplatí XX.XXX,-Sk. Navrhovateľka spochybnila hodnovernosť výpovede svedka. Na stavbe sa pracovalo, boli tam porozťahované dosky a nerozumela, kde sa za takej situácie mali hrať vonku karty. Tiež je nelogické, aby nebodaj za takej situácie, že snáď v dámskej taške nosila X.XXX,-.Sk, keď všetko bolo pootvárané a na stavbe boli cudzí ľudia. Keď potrebovala väčšiu hotovosť tak išla do banky do I.. Tiež je nehodnoverné, aby svedok nepoznal vzťahy svojho brata, pretože priateľka odporcu B. prespávala v domácnosti, kde býva aj svedok aj tri dni a svedok napriek tomu, nevie v akom je vzťahu k odporcovi.
Z výsluchu svedkyne B. rod. K. sú zistil, že je rozvedená, nezamestnaná, v príbuzenskom pomere s navrhovateľkou ani s odporcom nie je. Navrhovateľku pozná niekedy od roku 2006, 2007 alebo od roku 2008, osobu navrhovateľky spoznala cez osobu odporcu. Nepamätala si, v ktorom roku to bolo, bola u navrhovateľky dva alebo trikrát. Jedenkrát hrali žolíky vnútri v obývačke, druhýkrát buď to bolo na jar, alebo na jeseň boli v miestnosti, kde horel krb a pamätala si, že horel krb, preto to bolo asi na jar, alebo na jeseň. Na návšteve sa rozprávali o všeličom možnom, nepoprela, že možno aj o úvere. Svedkyňa má dvoch synov, E. a Y. O., obaja si brali úver. Svedkyňa poprela, žeby navrhovateľke povedala, že niektorí z jej synov si zoberie úver a že tak budú vrátené peniaze navrhovateľky. Svedkyňa sa podľa jej výpovede až od príslušníka policajného zboru, dozvedela, keď bola vypočúvaná ako svedkyňa vo veci ČVS: ORP - 651/BR-SI-2010 OOPZ Brodské/ vec konkrétneho označenia poznamenáva súd/, že si mal B. zobrať úver od B.. Svedkyňa si nepamätala, že by jej odporca povedal, že si od B. požičiava, alebo požičiaval peniaze. S odporcom sa spoznala niekedy od roku 2005 - 2006 na brigáde, majú kamarátsky vzťah. Svedka O. pozná ako manžel navrhovateľky. Od odporcu má poznatok, že bol trestne stíhaný, v ktorom roku nevedela uviesť mal falšovať maturitné vysvedčenie, alebo také niečo. Výsledok trestného konania nepoznala. Mohlo sa stať, že v domácnosti odporcu možno dvakrát prespala. K požičiavaniu si peňazí odporcom od manžela navrhovateľky vypovedala, že o tom nemá vedomosť., či si B. požičiaval peniaze aj od O.. Vyjadrila sa, že si nepamätá, čo bolo pred mesiacom, nieto pred troma rokmi. Nevidela, že by navrhovateľka požičiavala odporcovi čiastku XX.XXX,-Sk. Svedkyňa uviedla, že nevie, kedy si mal odporca požičať X.XXX,-Sk od navrhovateľky. O čiastke X.XXX,-Sk hovoril policajt pri jej výsluchu v trestnom konaní.
Navrhovateľa rozporovala výpoveď svedkyne, považovala ju za nepravdivú. U krbu sa pri hraní žolíkov v marci 2009, teda po požičaní XXXXX,-Sk odporcovi, za prítomnosti svedkyne rozprávalo o tom, že priateľ, či druh, či známy, na objednávku odporcu kúpil sfalšovaný dokument. Pri tejto príležitosti svedkyňa povedala navrhovateľke, že jej syn si vybaví úver, z ktorého odporca vráti navrhovateľke XX.XXX,-Sk. Okrem navrhovateľky, svedkyne a odporcu bol pri opísaní situácie prítomný aj manžel navrhovateľky, ktorý o tomto vypovedal na polícii. Svedkyňa prišla za navrhovateľkou s tým, že synovi úver neschválili, pretože je mladý. Odporca sa chválil pred navrhovateľkou, že manžel svedkyne zarába XX.XXX,-Sk, navrhovateľka navrhla odporcovi, aby si požičal od svedkyne XX.XXX,-Sk, vrátil ich navrhovateľke a splácal svedkyne, ktorá bola priateľkou odporcu. Odporca sa vyjadril, že svedkyňa nemá peniaze.
Pred uznaním odporcu nároku navrhovateľky na sumu XXXX,-Sk právnym titulom pôžičky na overenie tvrdení účastníkov o účele poskytnutia pôžičky z októbra 2008 sa súd oboznámil so spisom OS Skalica 4T/284/2008, z ktorého súd zistil, že odporca bol uznaný vinným z pre- činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny a právoplatne odsúdený k peňažnému trestu vo výške XX.XXX,-Sk. Rozsudok bol vyhlásený 27.10.2008. Dátum vyhlásenia rozsudku dosvedčuje okolnostiam, o ktorých vypovedala navrhovateľa v súvislosti so sledom udalostí pri poskytnutí pôžičky a tiež dátumu, kedy pôžičku poskytla odporcovi.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti preukázané, že účastníci konania, navrhovateľka v postavení veriteľa a odporca v postavení dlžníka dňa 28.10.2008 uzatvorili zmluvu o pôžičke (ďalej len „zmluva“), podľa ktorej navrhovateľka prenechala odporcovi peniaze, čo odporca uznal. Sporná zostala v konaní čiastka, ktorá bola odporcovi prenechaná, ktorú odporca nadobudol do vlastníctva.. Navrhovateľka tvrdila, že odporca od nej peniaze v hodnote XXXXX,-Sk, odporca tvrdil, že mu prenechala iba XXXX,-Sk.
Navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu alebo neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, alebo neúspech, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Čo sa týka navrhovateľkou tvrdeného prenechania peňazí odporcovi celkom vo výške XX.XXX,- Sk, napriek označeniu dôkazov navrhovateľkou a ich vykonaním nepostačovali svedecké výpovede svedkov na preukázanie tohto tvrdenia navrhovateľky a navrhovateľka neuniesla na svoje tvrdenia ohľadom celkovej výšky prenechaných peňazí svoje dôkazné bremeno, hoci má veriteľ z právneho vzťahu pôžičky a tiež v procesnom postavení účastníka takúto povinnosť. Súd vykonaným dokazovaním v konaní nezistil žiadny dôkaz, spôsobilý spochybniť alebo vyvrátiť skutkové a právne tvrdenia navrhovateľky o základe a výške jej nároku na vrátenie sumy XXX,XX-eur / prenechaných X.XXX,- Sk/ odporcovi a odporca uznal, že túto čiastku prevzal, reálne sa dostala do jeho dispozície a z jeho výsluchu vyplynulo, že ju navrhovateľke nevrátil. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a podľa § 494 OZ z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Zmluva o pôžičke, ktorá pre svoju platnosť nevyžaduje písomnú formu je záväzkových vzťahom medzi veriteľom a dlžníkom. V konaní bolo výsluchom odporcu preukázané, že požiadal o poskytnutie pôžičky celkom vo výške XX.XXX,-Sk, nepopieral to ani odporca, z ktorých XXXX,-Sk /XXX,XX-eur/ prevzal, nadobudol do svojho vlastníctva a nevrátil, hoci tak bol povinný ako dlžník v zmysle § 494 OZ a § 657 OZ urobiť. Vzhľadom na preukázané tvrdenie navrhovateľky o prenechaní sumu XXXX,-Sk odporcovi, nepreukázaní splnenia povinnosti odporcu vrátiť navrhovateľke túto časť peňazí, súd zaviazal odporcu na splnenie jeho povinnosti v prospech navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania podľa § 517 ods. 1 OZ, lebo ako dlžník nesplnil svoj dlh riadne a včas v lehote, v ktorej sa zaviazal dlh navrhovateľke vrátiť. Odporcom nebolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľky o lehote splatnosti prvej splátky XXXX.,-Sk, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke popri plnení časti pôžičky vo výške XXX,XX-eur aj úroky z omeškania, na ktoré má navrhovateľka zákonný nárok podľa § 517 ods. 2 OZ. Dôvodnosť výšky úroku z omeškania súd posúdil podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., platného a účinného k 31.12.2008. Nakoľko výška úroku z omeškania požadovaná navrhovateľkou nepresahovala dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 2% ročne z priznanej istiny.
Ako už súd uviedol vyššie, dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania a obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený a neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
Ani z jednej svedeckej výpovede, vykonanej na dôkaz súd nemal dostatočne preukázané, či skutočne navrhovateľka odovzdala do dispozície odporcu aj ďalších XXXX,-Sk. Odporca prevzatie poprel, svedok Y. mal vidieť iba XXXX,.-Sk a jeho výpoveď bola spochybnená navrhovateľkou, z výpovede svedka O. vyplynulo, že navrhovateľka mala k dispozícii peniaze, ale nebol prítomný pri ich odovzdávaní odporcovi a z výpovede nemožno vyvodiť, že navrhovateľka celkom odovzdala odporcovi žalovanú čiastku. Výpovede svedkýň M. a O. svedčia iba o tom, že mali sprostredkovaný poznatok od odporcu alebo navrhovateľky o pôžičke, nedosvedčujú akú konkrétnu čiastku prenechala navrhovateľka odporcovi. Pre absenciu konkrétneho dôkazu o tom, že odporca reálne nadobudol ďalšiu čiastku XXXX,-Sk do svojho vlastníctva súd musel vyvodiť, že nárok navrhovateľky na zaplatenie ďalších XXX,XX-eur /XXXX,-Sk/ je nepreukázaný. Z týchto dôvodov súd návrh čiastočne zamietol a ak nebol preukázaný nárok na plnenie istiny, nemohol vzniknúť navrhovateľke ani nárok na príslušenstvo istiny, na úrok z omeškania a návrh súd zamietol aj v časti príslušenstva.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Každý z účastníkov mal v konaní polovičný úspech a preto súd o trovách konania vyslovil, že žiadny z účastníkov na ich náhradu nemá právo.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 251 ods. l O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.