Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/35/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou I.. Ľ.A. L. v právnej veci navrhovateľa: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava proti odporkyni: C. P. (predtým G.), Y. XX, Bratislava, o zaplatenie istiny 1.051,57 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.051,57 € spolu s 9% úrokom z omeškania od 25.7.2010 až do zaplatenia ako i náhradu trov konania 63,- €, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.08. 2010 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 1.051,57 € s príslušenstvom titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ vo svojom návrhu uviedol, že spolu s odporkyňou uzatvorili podľa osobitného predpisu Zmluvu o sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej odporkyňa pre navrhovateľa vykonávala činnosť sprostredkovateľa poistenia. V zmysle citovanej zmluvy, sprostredkovateľovi patrila za výkon jeho činnosti odplata. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporkyňa mala pre navrhovateľa sprostredkovať uzatvorenie PZ č. XXXXXXXXXX, za ktorú jej bola vyplatená provízia v sume 1.051,57 €. Navrhovateľovi bola zo strany osoby, ktorá je na predmetnej zmluve uvedená ako poistník, doručené podanie, prostredníctvom ktorého namieta svoj podpis na poistnej zmluve s tým, že poistnú zmluvu nikdy nepodpísala, a teda ani neprejavila vôľu uzatvoriť zmluvný vzťah s navrhovateľom. Z dôvodu absencie vôle na strane osoby vystupujúcej ako poistník, je táto zmluva neplatná ex tunc, t.j. od počiatku. Neexistoval teda ani právny dôvod na vyplatenie provízie odporkyni a v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná odporkyňa vydať. Odporkyňa na výzvy navrhovateľa na vrátenie dlžnej sumy nereagovala ani svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila.

Tunajší súd vo veci vydal dňa 05. 10. 2010 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 1.051,57 € s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Odporkyňa vo svojom odpore ďalej uviedla, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy vynaložila všetko úsilie, ktoré bolo možné od nej požadovať na overenie údajov poistníka. Ako sprostredkovateľ poistenia predkladala len návrhy poistných zmlúv a navrhovateľ po overení údajov návrhy zmlúv buď akceptoval alebo neakceptoval. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma, ktorú prijala bola jej príjmom, ktorý riadne zdanila. Zároveň poukázala aj na ust. a a z opatrnosti namietala aj premlčanie nároku navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom povereného zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: Poistnej zluvy č. XXXXXXXXXX, výpisom provízií za získavateľa, podaním C.. Y., Zmluvou o sprostredkovaní, listom navrhovateľa zo dňa 12.7. 2010, výpisom zo Živnostenského registra, rozsudkom OS Bratislava -281 zo dňa 30.1. 2012, Kariérnym plánom a zistil nasledovný skutkový stav:

Z prednesu povereného zástupcu navrhovateľa súd zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval v čase kedy bola sporná poistná zmluva uzatvorená obchodno-právny vzťah, kde vystupovala odporkyňa ako podnikateľka. Zmluvný vzťah sa teda riadil . Po zániku zmluvného vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou bolo navrhovateľovi doručené podanie osoby menom C. Y., ktorý oznámil, že predmetnú poistnú zmluvu nikdy neuzatvoril a teda v tomto prípade nemohol existovať ani právny titul na vyplatenie provízie. Odporkyňa na ňu nemala nárok a preto je povinná vrátiť ju navrhovateľovi. Poverený zástupca navrhovateľa ďalej uviedol, že poistná zmluva bola neplatná od samého počiatku. Predmetné podanie od p. Y. bolo navrhovateľovi doručené 30.6.2010 a na základe toho bola odporkyňa vyzvaná na vrátenie provízie, ktorú napriek snahám o mimosúdnu dohodu nevrátila. Na základe uvedeného žiadal aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny v sume 1.051,57 € spolu 9% úrokom z omeškania od 25.7.2010 až do zaplatenia, ako i náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súd. popl. Úroky z omeškania si navrhovateľ nárokoval od prvého dňa omeškania t.j. od písomnej výzvy, ktorá bola doručená odporkyni 19.7.2010 a po uplynutí 5 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú, nakoľko navrhovateľ sa dozvedel o neplatnosti poistnej zmluvy 30.6.2010 a bezprostredne po tom podal návrh na vydanie platobného rozkazu a ako ďalší dôvod uviedol, že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval obchodno-právny vzťah a nie je podstatné, či vystupovala odporkyňa ako podnikateľ alebo ako fyzická osoba, vždy sa tieto ustanovenia spravujú , a teda platí 4- ročná všeobecná premlčacia doba. Ak by bola predmetná poistná zmluva platne uzatvorená, odporkyňa je povinná žalovanú sumu vrátiť v zmysle toho, že pri zániku poistnej zmluvy do jedného roka od jej uzatvorenia, v súlade s ust. základnej výbavy časť kariérny plán- je povinnosť vrátiť 100% vyplatenej provízie, za predpokladu, že k zániku poistnej zmluvy dôjde v dôsledku zrušenia zo strany poistníka. Tak by to bolo aj v tomto prípade, keďže poistník prejavil svoju vôľu nepokračovať v poistnom vzťahu a to tým, že nepokračoval v dohodnutých úhradách poistného.

Z výpovede odporkyne súd zistil, že svoje povinnosti si vykonávala vždy dôsledne a čestne. Bolo povinnosťou poisťovne overovať si fakty a zmluvu buď akceptovať alebo nie. Na tento konkrétny prípad si nepamätala, štandardný postup bol ale taký, že keď niekto potreboval pomoc alebo keď boli oslovení zo strany nadriadeného, nakontaktovali sa na klienta a urobili návrh poistnej zmluvy. Pri spisovaní návrhu sa vychádzalo z údajov, ktoré jej boli nadiktované, nezvykla kontrolovať si pravdivosť týchto údajov občianskym preukazom, nebola to jej povinnosť. Odporkyňa ďalej uviedla, že nárok navrhovateľa na vrátenie žalovanej sumy nie je dôvodný aj z dôvodu premlčania. Rozhodnutie, ktorým by súd vyhovel navrhovateľovi by malo dôsledky aj na daňové povinnosti, či už jej alebo navrhovateľa. Na základe uvedeného žiadala návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia zo dňa 10.8. 2006 súd zistil, že odporkyňa ako SZČO uzatvorila s navrhovateľom zmluvu, na základe ktorej sa C. G. zaviazala ako sprostredkovateľ v mene navrhovateľa a na jeho účet vykonávať činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia.

Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ) poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa ust. Čl. III ods.6 Zmluvy o sprostredkovaní poistenia, ak poistná zmluva, ktorú sprostredkovateľ uzavrel, z akéhokoľvek dôvodu zanikne (okrem poistnej udalosti-úmrtie), je sprostredkovateľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť poisťovni vyplatenú odmenu v zmysle Základnej výbavy- časť Kariérový plán. Táto zásada platí aj po ukončení zmluvného vzťahu.

V zmysle Kariérneho plánu, strana 172 sprostredkovateľ je povinný vrátiť 100% vyplatenej odmeny ak poistná zmluva zanikne do jedného roka.

Podľa veta druhá , na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa §107 ods.1 Obč.zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

upravuje v premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to stanovením tak dĺžky premlčacej doby (dvojročnej subjektívnej a trojročnej, resp. desaťročnej objektívnej), ako aj začiatku plynutia premlčacej doby. Dvojročná subjektívna doba začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil; trojročná, prípadne desaťročná objektívna premlčacia doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení začína plynúť odo dňa, keď k obohateniu došlo. Ide o všeobecnú úpravu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá sa uplatňuje pre všetky prípady bezdôvodného obohatenia, teda pre majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu a z dôvodu, ktorý odpadol, ako aj prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

K premlčaniu nároku navrhovateľa v tomto prípade nedošlo, nakoľko navrhovateľ sa dozvedel o neplatnosti poistnej zmluvy 30.6.2010 a bezprostredne potom dňa 18.08. 2010 podal návrh na vydanie platobného rozkazu t.j. v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnei normy - ustanovenia a . Týmito znakmi je jednak skutočnosť, že obohatený získal majetkový prospech t.j., že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu alebo k zníženiu pasív, prípadne sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za

bežných okolností stalo a ďalej, že právny dôvod plnenia buď na jeho strane od začiatku neexistoval, alebo dodatočne odpadol, či mu bolo plnené z neplatného právneho dôvodu, alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení obidvoch týchto znakov mu vzniká povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia ( ). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde je povinný takto získaný prospech vrátiť.

Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť, že sa niekto bezdôvodne obohatil na úkor iného a že toto obohatenie je bezdôvodné. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že dňa 10.8. 2006 odporkyňa ako SZČO uzatvorila s navrhovateľom zmluvu o sprostredkovaní poistenia, na základe ktorej sa C. G. zaviazala ako sprostredkovateľ v mene navrhovateľa a na jeho účet vykonávať činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia.

V rámci vykonaného dokazovania bolo nesporné, že zmluva o poistení č. XXXXXXXXXX zanikla z dôvodu neplatenia poistného. Súd sa nestotožnil s argumentáciou povereného zástupcu navrhovateľa, že ide neplatný právny úkon ex tunc, keďže táto skutočnosť v konaní nebola vierohodným spôsobom preukázaná, navrhovateľ v tomto smere nepredložil súdu žiadne relevantné dôkazy mimo vyjadrenia C. Y. zo dňa 28.06. 2010. Súd mal teda za to, že zmluva zanikla nezaplatením ďalšieho poistného a teda v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy ako i v súlade s Kariérnym plánom je odporkyňa v tomto prípade povinná vrátiť 100% vyplatenej odmeny. Poistník prejavil svoju vôľu nepokračovať v poistnom vzťahu tým, že ďalšie poistné nezaplatil a tým došlo k zániku poistnej zmluvy. Z ustanovení Základnej výbavy- časť Kariérny plán, je zrejmé, že navrhovateľ má záujem na dĺžke trvania poistnej zmluvy vzhľadom na to, že sú presne stanovené podmienky vrátenia vyplatenia provízie v závislosti od dĺžky trvania zmluvného vzťahu.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení tak súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, má oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V danom prípade došlo k zrušeniu poistnej zmluvy nezaplatením ďalšieho poistného a odporkyňa je povinná vydať navrhovateľovi všetko čo podľa nej dostala, v tomto prípade 100% provízie.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania náhrady.

Podľa Nariadenia vlády č. výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z dikcie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že v prípade bezdôvodného obohatenia sa predmet tohto obohatenia musí vydať, resp. vrátiť v rovnakom rozsahu, pričom rozsah a obsah bezdôvodného obohatenia je determinovaný časom jeho získania a nie je rozhodujúce, čo povinnému (obohatenému) z bezdôvodného obohatenia zostalo.

Úrok z omeškania je právnou kategóriou, ktorá sankcionuje objektívne zodpovedného dlžníka za oneskorené plnenie (omeškanie) a preto je možné úroky z omeškania priznať iba od toho času, kedy sa dlžník dostal do omeškania. Získaním bezdôvodného obohatenia (týmto dňom) vzniká právo navrhovateľa domáhať sa od odporcu vydania bezdôvodného obohatenia.

Omeškanie s vydaním bezdôvodného obohatenia vo forme peňažného plnenia pritom totiž môže nastať najskôr odo dňa, ktorý nasleduje po dni, kedy navrhovateľ prvý krát vyzval odporcu na vrátenie predmetných súm, ktoré titulom vydania bezdôvodného obohatenia žiada vydať.

Úroky z omeškania si súd priznal navrhovateľovi od prvého dňa omeškania t.j. od písomnej výzvy, ktorá bola doručená odporkyni 19.7.2010 a po uplynutí 5 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania a to zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 63,- €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia., písomne. ( )

Podľa sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2