Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/60/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovanej B. G., pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí dňa 27. júna 2012 odvolanie obžalovanej, proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 24.01.2012, sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovanej B. G. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 24.01.2012, sp.zn. bola obžalovaná B. G. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

niekedy v mesiaci september 2009 oslovila v mieste trvalého bydliska A.. A. A., nar. X.X.XXXX, bytom G. G. č. XXX s tým, že potrebuje požičať synovi 300,- Eur, následne sa dohodli, že na tento účel A.. A. A. požiada o úver z Poštovej banky, a.s. z tohto dôvodu mu doniesla podpísať zmluvu o úvere, kde však napísala namiesto výšky úveru 300,- Eur sumu 1.000,- Eur, peniaze jej boli vyplatené a A.. A. A. sa až neskôr dozvedel, že podpísal zmluvu o úvere na 1.000,- Eur, čím mu spôsobila škodu vo výške 1.650,- Eur-

Za to jej bol uložený podľa Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a podľa a Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu vo výmere jedného roka. Podľa zaviazal obžalovanú nahradiť poškodenému A.. A. A., nar. X.X.XXXX v G., okres P., trvale bytom G. G. č. XXX, okres Y., zastúpeného splnomocnencom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom - Advokátskej kancelárie Banská Štiavnica, Ul. Dobšinského č. 14, škodu vo výške 1.650,- Eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie obžalovaná.

V písomných dôvodoch uviedla, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nemôže stotožniť, pretože ona sa žiadneho trestného činu nedopustila. Poznamenala, že poškodený A. od samého počiatku mal vedomosť, že si požičiava sumu 1.000,- Eur pre syna K., ktorý potreboval uvedenú čiastku na úhradu nájmu, energií a iné a túto vedomosť mal už pri podpísaní samotnej zmluvy o úvere, ako i podpisovaní šeku o prevzatí sumy 1.000,- Eur, ktorý sám podpísal a na základe jeho podpisu jej bola uvedená suma vyplatená pracovníčkou pošty. Zdôraznila, že o tom svedčia aj dôkazy, ktoré sa v spise nachádzajú. Tvrdenie poškodeného je podľa jej názoru zavádzajúce a nepravdivé a žiadnymi dôkazmi neboli potvrdené. Poškodený totiž sám uviedol, že za 9 rokov, čo ho opatrovala, bol s ňou spokojný a

nikdy v ničom ho neoklamala. Vyslovila názor, že prvostupňový súd síce vykonal potrebné dôkazy, ale tieto v rozpore s , nesprávne vyhodnotil, nakoľko dôkazy, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní, a to najmä zmluvu o úvere, svedecká výpoveď svedkyne T. a aj svedecká výpoveď svedka K. svedčia v jej prospech, a preto tieto súd starostlivo nezvážil a neprávom ju uznal vinnou. Vyslovila názor, že poškodený sa svojho práva a nároku, pokiaľ by tento nebol uspokojený inak, mal domáhať cestou občianskoprávneho konania.

Navrhla preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a ju spod obžaloby v zmysle oslobodil.

Obžalovaná na verejnom zasadnutí navrhla, aby jej odvolaniu bolo vyhovené.

Krajský prokurátor navrhol odvolanie obžalovanej, ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre jeho zamietnutie podľa (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa , preto postupom podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd totiž zisti, že súd prvého stupňa rozhodol vo vzťahu k obžalovanej, pokiaľ ide o výrok o jej vine, ako aj výrok o treste správne a v súlade so zákonom.

V rámci zisťovania ustálenia skutkového stavu veci prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne i jednotlivo aj vzájomne vyhodnotil a dospel ku správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku potom v súlade s ust. vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovanej a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj podľa názoru odvolacieho súdu totiž predmetný skutok sa stal tak, ako to správne zistil a ustálil na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd.

Odvolacie námietky obžalovanej krajský súd nepovažoval za dôvodné, pretože jej obhajoba o tom, že sa trestného činu nedopustila, bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Skutok, právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. obžalovaná nepochybne spáchala.

Ani odvolací súd nezistil dôvod pre spochybnenie vieryhodnosti výpovedí svedkov, a to najmä poškodeného A.. A. A. a najmä ďalších svedkov, syna obžalovanej A. K. - najmä z prípravného konania, ktorý v podstate z protiprávneho konania obžalovanú usvedčil. Zdôraznil, že jeho matka, teda obžalovaná, žiadala poškodeného o pôžičku v sume 300,- Eur a nie 1.000,- Eur, ako to tvrdila obžalovaná. Poznamenal, že poškodený sa o pôžičke na sumu 1.000,- Eur dozvedel až vtedy, keď mu prišiel papier z poštovej banky, kde táto suma bola uvedená. Pripustil, že o tejto skutočnosti nevedel nielen on, ale ani sám poškodený.

Aj keď na hlavnom pojednávaní zmenil svoju výpoveď, ktorá vyznela v prospech obžalovanej, správne prvostupňový súd postupoval, keď tejto výpovedi neprikladal dôkaznú silu aj s prihliadnutím na výpoveď družky tohto svedka J. O., ktorá vlastne jeho tvrdenie z prípravného konania potvrdila nielen vo svojej

výpovedi v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní. V prospech obžalovanej nevyzneli ani výpovede svedkýň C. Z. a B. T., ktoré prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí podrobne rozobral.

Ani odvolací súd teda nemal príčinu neveriť výpovedi poškodeného A.. A. A., ktorý tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne opísal, ako došlo k poskytnutiu pôžičky z poštovej banky, kde aktívnu rolu zohrala obžalovaná, pričom neustále mu mala uvádzať, že pôžička je stanovená na čiastku 300,- Eur, pričom v skutočnosti bola uzavretá jej pričinením a aktívnym konaním na sumu 1.000,- Eur, o čom poškodený vedomosť nemal. Poškodený obžalovanej dôveroval, pretože sa o neho starala niekoľko rokov a z jej strany bolo zneužité aj to, že trpí určitým zdravotným hendikepom, čo obžalovaná následne aj využila.

Len pre vysvetlenie je potrebné uviesť, že uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím konania alebo aj konkurentným činom.

Na základe takto zisteného skutkového stavu potom ani odvolací súd nemal pochybnosti o tom, že obžalovaná sa dopustila prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože na škodu poškodeného sa obohatila tým, že tohto uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku škodu predstavujúcu 1.650,- Eur.

V súlade so zákonom postupoval prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o uloženom treste odňatia slobody obžalovanej. Trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere jedného roka aj odvolací súd považoval za správny a zákonný, pretože aj podľa jeho názoru plne zodpovedá zásadám pre ukladanie trestov, osobe obžalovanej, jej doterajšieho spôsobu života a možnostiam jej prevýchovy a nápravy. Takýto trest vytvára predpoklady naplnenia svojho účelu z hľadiska požiadaviek individuálnej i generálnej prevencie. Okrem toho uvedený trest zohľadnil aj tie zistenia, že u obžalovanej existuje jedna poľahčujúca okolnosť, pričom priťažujúcu okolnosť súd nezistil.

Správny bol aj výrok prvostupňového súdu, týkajúci sa náhrady škody v zmysle a ani v tomto smere odvolací súd nezistil zo strany prvostupňového súdu žiadne pochybenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd odvolanie obžalovanej ako nedôvodné podľa zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.