Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/125/2008

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: Anton Duša - ARTEM, s miestom podnikania v Banskej Bystrici, Na Karlove 11, IČO: 14 248 433, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Eva Segečová, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 30, proti žalovanému: Vladimír Valent - Eurocolor, s miestom podnikania v Ponikoch č. 155, IČO: 32 025 386, právne zast. JUDr. Karínou Uhrínovou, advokátkou , so sídlom AK v Banskej Bystrici, Nám. Š. Moysesa č. 4, o zaplatenie 1 612,94 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému vo výške 748,98 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného, JUDr. Karíny Uhrínovej, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu vo výške 15,37 eur na účet tunajšieho súdu vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, č. účtu 7000145949/8180 VS: v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2008 domáhal voči žalovanému, zaplatenia istiny 48 591,50 Sk (1 612,94 eur) s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo.

Dňa 28.04.2008 súd vo veci vydal v skrátenom konaní platobný rozkaz č.k. -14, voči ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami a výsluchmi účastníkov konania, výsluchmi svedkov, faktúrami č. 40/2004 zo dňa 21.06.2004 a č. 50/2004 zo dňa 05.07.2004 a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi vznikol spor, či bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie bezpečnostných tabúľ, a či tieto boli žalobcom zhotovené pre žalovaného. Žalobca tvrdil, že zmluva o dielo bola uzavretá ústne z dôvodu dlhodobej spolupráce so žalovaným. Žalobca so žalovaným nemal ani pri jednej z dodávok prebiehajúcich medzi nimi k dispozícii písomnú zmluvu a pri určení ceny sa vždy vychádzalo z cenníka žalobcu. Existenciu zmluvy však podľa neho potvrdzujú písomné návrhy žalovaného na samotný vzhľad a obsah tabuliek (grafický návrh) vrátane textov písaných vlastnou rukou žalovaného, ktoré priložil ako dôkaz (v súdnom spise na č.l. 3a - 7). V nich boli uvedené aj kontaktné informácie na Richarda Pastiera, zamestnanca žalovaného, ktorý spolu so žalovaným a jeho bratom postupne prevzali zhotovené dielo a dodali ich spoločnosti Slovalco, a.s., so sídlom v Žiari nad Hronom. O skutočnosti, že také tabule tam mali namontované ho informovala Eva Tatárová, zamestnankyňa spoločnosti Slovalco, no potvrdenie, ani žiadne iné dôkazy o tom žalobca nemá. Poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný mal oprávnenie na podnikanie iba na 2 činnosti, a to staviteľ - vykonávanie jednoduchých stavieb a poddodávok a na obchodná a sprostredkovateľskú činnosť mimo riadnej predajne so všetkými druhmi tovarov, na ktoré nie je potrebné osobitné povolenie. Žalobca si cenu za dielo uplatnil u žalovaného faktúrami č. 40/2004 zo dňa 21.06.2004 a č. 50/2004 zo dňa 05.07.2004. Žalovaný doposiaľ faktúry žalobcovi nevrátil, z čoho usudzuje, že si nimi znížil daňový základ v roku 2004.

Žalovaný popieral existenciu zmluvy a tvrdil, že písomné návrhy žalovaného týkajúce sa vzhľadu a obsahu tabuliek, ktoré predložil žalobca sa netýkali žalovaných faktúr a rovnako nebolo pravdou, že by ich on alebo jeho zamestnanci niekedy prevzali. Nevedel sa však vyjadriť, či boli tabule žalobcom vyrobené. Žalobcovi dal vypracovať cenovú ponuku na dodávku uvedených tabúľ, ale k uzavretiu zmluvy ako takej nedošlo a dodávku tabúľ si objednal u tretej osoby. Za rok 2004 neeviduje žalovaný od žalobcu žiadnu doručenú faktúru.

Ivan Homola, bývalý zamestnanec žalovaného, sa písomne vyjadril, že u žalovaného mal na starosti preberanie a odovzdávanie prác vykonaných firmou žalovaného, zabezpečovanie nákupu materiálu pre chod firmy a vybavovanie zadaní pre prípadné poddodávky iných externých firiem pre žalovaného. Žalobca mal iba vypracovať cenovú ponuku na zadanie, ktoré je predmetom sporu. Jeho cena bola vysoká, tak nedošlo k objednávke, a teda ani prevzatiu diela od žalobcu. Dielo vykonala iná dodávateľská firma. Z jeho pohľadu mal žalobca často problémy ohľadom včasného dodania, strácali sa mu podklady na dané zadania, zhotovené diela sa museli prerábať.

Svedok, U. M., uviedol, že v roku 2004 vykonával rozpočtára pre spoločnosť žalovaného. Od žalobcu neprevzal vyhotovené fólie ako to tvrdí žalobca. Ďalej sa vyjadril k jednotlivým listinným dôkazom, ktoré k žalobe priložil žalobca. Konkrétne k faktúre č. 40/2004 uviedol, že sa jedná o rôzne zákazky žalobcu žalovanému v roku 2001. Na č.l. 3a spisu (...priemer čapu...) boli tabule veľkých rozmerov, ktoré asi možno ani neboli kovové a tieto neboli dodané z Banskej Bystrice. O ďalších listinných dôkazoch nachádzajúcich sa v spise na č.l. 4 (váživosť, núdzová sprcha) a 5 (rezervné lisovacie sady, ...) uviedol, že sú samolepiace fólie, a že neboli dodané zo strany žalobcu, ale od firmy Čertex zo Žiaru nad Hronom. Dôkazy na č.l. 4a (ventil otvorený, ventil zatvorený, ...), 5a (bedne na opravu, dobré bedne) a 6 (lisovacie sady) sa podľa neho týkali ručne vyrábaných písmen zamestnancami žalovaného, nakoľko nezodpovedali tabuliam a prostredníctvom nich striekali uvedené nápisy sprejom na príslušné zariadenia. K listine na č.l. 6a (POZOR! NEOTVÁRAŤ, TURBÍNA V POHYBE) sa nevedel vyjadriť, ale boli to určite samolepky. Dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 7 (...zákaz vstupu..., ...no admittance...) samolepky objednával priamo svedok so žalovaným v spoločnosti Čertex zo Žiaru nad Hronom a po ich prevzatí boli priamo u investora (Slovalco, a.s. Žiar nad Hronom) nalepené na sklo. K ďalšej faktúre, č. 50/2004, uviedol, že to boli plastové tabule, ktoré neboli dodané od žalobcu a určite neboli dodané ani v roku 2004. Pri zadávaní, resp. objednávaní zákaziek žalovaného sa vyberalo približne z troch dodávateľov na základe ich cenových ponúk, o výbere rozhodoval W. A. (brat žalovaného) po dohode so žalovaným. K listinným dôkazom na č.l. 29 - 35 spisu uviedol, že sa jedná o podklady pre vypracovanie 2 rôznych cenových ponúk. K listinnému dôkazu na č.l. 32 spisu (maximálne výšky ukladania jednotlivých druhov čapov), na ktorom je okrem iného ručne napísané telefónne číslo a mailová adresa Richarda Pastiera, uviedol, že uvedené číslo aj s mailovou adresou mal ešte pred rokom 2004 a v roku 2004, prípadne už v roku 2003 používal iné tel. číslo. Mailovú adresu od roku 2003 nepoužíval a túto zrušil.

Svedok W. A., brat žalovaného, uviedol, že pracoval pre žalovaného ako živnostník v predmete prác, na ktoré mal oprávnenie. Ako samostatný podnikateľ mu pomáhal zabezpečiť maliarske, natieračské práce a výrobu fólií zadávané spoločnosťou Slovalco, a.s. Tieto práce mohli byť na základe ústnej dohody zadané žalovanému asi v roku 2004. Medzi žalobcom a žalovaným však v roku 2004 určite nebola dohodnutá zákazka na dodávku fólií, resp. tabúľ. Taktiež nie je pravdou, že od žalobcu prevzal vyrobené tabule, fólie alebo iný požadovaný tovar pre žalovaného. Ďalej sa vyjadril, že videl ručne vyrábať písmená zamestnancov žalovaného a potom ich striekať nápisy pre spoločnosť Slovalco, a.s.. Práce súvisiace s výrobou fólií alebo striekaním nápisov zahŕňali medzi maliarske a natieračské práce.

Spoločnosť Slovalco zadala určité podklady pre vypracovanie cenovej ponuky a žalovaný dal následne robiť ponuky firme Čertex ako i Richardovi Lenárovi z Poník. So spoločnosťou Čertex bola uzavretá zmluva ústnou formou a za ňou vyrobené fólie vystavila pokladničné bloky, na základe ktorých žalovaný zaplatil v hotovosti vykonané práce. Práce, ktoré svedok vykonal pre žalovaného neboli zahrnuté do účtovníctva svedka, nakoľko boli fakturované žalovaným príslušným dodávateľom.

Svedok, X. A., uviedol, že v rokoch 2001 až 2007 pracoval u žalobcu vo funkcii grafika. Sprvu vyrábali pre žalovaného vizitky, spomenul si že vyrábali aj nejaké tabule pre Slovalko, ktoré sám svedok pripravil a následne lepil. Jednalo sa o viac druhov tabúľ, ktoré si postupne prevzal žalovaný, resp. jeho brat alebo ďalší kolega. K listinným dôkazom na č.l. 3a až 8a, uviedol, že sa týkajú zákazky, ktorú žalobca vykonával pre žalovaného, a ten ich ďalej odovzdával Slovalcu. Na č.l. 3a sa jedná o plechovú tabuľu, a to čo je vytlačené v jednotlivých rámčekoch bolo obsahom nápisu na tabuliach. Na č.l. 4, 4a, 5, 5a sú taktiež tabule. Na č.l. 6 sa nachádza len pripravená grafika, na č.l. 6a sú opäť tabule, na č.l. 7 tabule alebo len nálepky. Na č.l. 8a sú tabule. Písomné dôkazy na č.l. 29-34 nie sú podkladmi k zákazke, ku ktorej sa vyjadroval. Podklady na č.l. 32 sa týkajú zákazky, ktorá je predmetom sporu a viaže sa k č.l.3, ako i listinné dôkazy nachádzajúce sa na č.l. 33 a 34sa viažu k zákazke žalobcu v zmysle podanej žaloby. Na č.l. 35 sa nachádza pripravovaná grafika vyhotovená zo strany svedka. Na č.l. 71 je tabuľa s reflexnou fóliou, pričom ide o inú zákazku, než na č.l. 8a. Nevedel sa však presne vyjadriť, či bol osobne prítomný pri odovzdávaní všetkých tabúľ, ktoré sú predmetom sporu. Odovzdávanie neprebiehalo proti podpis, ale materiál sa naložil na ich motorové vozidlo, ktorým si tabule odviezol sám žalovaný. Miesto dodania mohli len predpokladať, žalovaný mu povedal, že je to zákazka pre jeho klienta v Žiari nad Hronom. Tabule nebolo možné vyrobiť ručne, bez vyrezania na stroji. Zakúpili sa plechové tabule, ktoré sa u žalobcu nalepili na farbu podľa návrhu zákazníka, grafické podklady sa vytvorili v špeciálnom počítačovom programe, následne vyrezali na flotri a potom prilepili na tabule. Svedok uviedol, že by podľa grafiky rozpoznal svoju prácu na tabuliach vyrobených žalobcom. Pokiaľ ide o listinné dôkazy na č.l. 4a, 5a a 6 bolo by možné ručne vyrobiť písmená a následne nastriekať na podklad tabule, ale v predmetnom prípade to bolo vyrezané strojom. Keby sa to robilo ručne, tak by bolo vidieť, že to nie je fólia, ale že je to nastriekaná farba a podľa okrajov písma, by bolo možné zistiť, či to bol písané ručne alebo strojom. Pri vypracovávaní tejto tabule strojom vidno, že oblúky sú rovné , pri ručnom možno zistiť odchýlku.

Svedok, W. B., v minulosti pracoval u žalobcu ako grafik. Medzi žalobcom a žalovaným prebiehali viaceré obchodné vzťahy, pri objednávaní ani odvzdávaní nebol prítomný. Práce na výrobe plechových tabúľ nachádzajúcich sa na č.l. 3a, 4, 5, 6a a 7 vykonával osobne, na č.l. 4, 5a, 6 ani 8a si nespomína. Svedok zhotovoval tam uvedené nápisy a lepil strojom vyrezané nápisy na plechové tabule. Nápisy na počítači zhotovoval iný grafik, Vanga. Tabule mali rozmery 1,5 x 1 m, zákazové značky boli trochu menšie. Zákazky odovzdával osobne žalobca, v prípade jeho neprítomnosti na základe telefonického kontaktu so žalobcom aj zamestnanci, avšak pri odovzdávaní predmetnej zákazky svedok nebol a nevie uviesť, kto ju odovzdával.

Svedkyňa, K. D., bývalá zamestnankyňa spoločnosti Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom mala v spoločnosti na starosti opravy stavby a údržbu stavebných častí. Ak spoločnosť potrebovala na konkrétnu činnosť dodávateľa napr. na maliarske a natieračské práce všeobecne, zaslala viacerým z nich požiadavky a z predložených cenových ponúk potom bol vybraný najlacnejší dodávateľ asi na dva roky. Konkrétne zákazky, však už neboli predmetom výberového konania, ale vybranému dodávateľovi sa zasielali písomne z prevádzky. Každé ráno sa vybraný dodávateľ hlásil na prevádzke, kde bol zaradený a tam si vyzdvihol pokyny. Medzi nimi bol aj žalovaný, ktorý pre spoločnosť vykonával väčšinou maliarske a natieračske práce, a z tohto titulu je možné že aj sporné tabule. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa na č.l. 3-8a jej boli známe len nápisy na č.l. 3a, ktoré boli pravdepodobne namaľované na plechovej tabuli a nápis núdzová sprcha, o ostatných nevie, lebo určite nebola pri ich preberaní, nakoľko sa týkali technológie. Uviedla, že tieto tabule pre spoločnosť objednala od spoločnosti Via servis vo Voznici. V prípade, že takéto tabule boli dodané, boli následne aj hneď fakturované, ale k presnému obdobiu dodania tabúľ s nápisom priemere čapov sa nevedela vyjadriť. K dôkazu na č.l. 29 uviedla, že je to prevádzka, sklad expedícia, kde sa ukladali čapy z odlievárne a miesta kde sa uložili bolo potrebné označiť tabuľami. Nevedela sa vyjadriť, či boli tabule urobené ručne alebo na stroji, no boli na vysokej úrovni.

Mgr. Ivan Černaj, ktorý do marca 2010 podnikal pod obchodným menom Mgr. Ivan Černaj ČERTEX - reklamné služby, s miestom podnikania Partizánska 8, Žiar nad Hronom v písomnom vyjadrení uviedol, že pre žalovaného nevykonával žiadne zákazky a preto nedisponuje ani dokladmi o zákazkach pre žalovaného v období prvého polroka 2007.

Žalobca bol osobne v priestoroch závodu Slovalco, a.s., o čom predložil súdu fotografie a písomné vyjadrenie. Tabule, ktoré sa tam nachádzali podľa svojich slov jednoznačne identifikoval ako ním a jeho zamestnancami zhotovené na základe objednávky žalovaného. Išlo o tabule realizované technológiou rezanej reklamy, ktorú použili pri zákazke v roku 2004 a ktorá sa už od roku 2005 nepoužíva. V reklame sa používa niekoľko typov písma s rôznymi druhmi rezov a grafické rozloženie na tabuliach je zhodné so žalobcovými grafickými návrhmi, a teda je nemožné, aby dve rôzne firmy zhotovili zhodné tabule. V spoločnosti Slovalco, a.s. sa ešte stále nachádzajú tabule (dôkaz na č.l. 6a v počte 3ks a na č.l. 7 v počte 4ks) vyúčtované faktúrou č. 40/2004. Žalovaný k tomuto dôkazu uviedol, že tabule nie sú identické s návrhom tabúľ žalobcu. Text: „Zákaz vstupu osobám s umelou srdcovou chlopňou alebo stimulátorom“ v anglickom jazyku (č.l. 7) sa rozlišuje v nasledovných slovách: for persons WITHPACE MAKER (mal vyrobiť žalobca) s textom: for persons WITH PACEMAKER (ktoré sa nachádzajú v spoločnosti Slovalco

- rozdielne rozdelenie slov). Texte STIMULATOR OR HEART (ktoré mal vyrobiť žalobca) sa tiež líši od textu: OR HEART STIMULATOR. Tabule nachádzajúce sa v spoločnosti Slovalco sa tak nedajú stotožniť s tabuľami, ktoré mal vyrobiť žalobca. Žalobca k tomu uviedol, že pri rezanej reklame sa jednotlivé písmená vyrežú a tieto sa následne ručne lepia. Ak teda v počítačovej forme zadanie bolo chybné v gramatike, pri realizácii a montáži uvedených písmen na tabuľu potom grafik, resp. žalobca odstránil danú chybu.

Spoločnosť Slovalco, a.s. súdu doručila účtovné doklady týkajúce sa dodávok bezpečnostných tabúľ a nápisov od žalovaného. V nich však neboli konkretizované úkony tak, aby z nich bolo možné zistiť, či a aké tabuľky zhotovoval, resp. dodával žalovaný spoločnosti, ani či mu boli dodané tabuľky, ktoré sú predmetom sporu.

Podľa (ďalej len „“) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa , je zhotoviteľ povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom. Objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.

Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa , , zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

Žalobca sa so žalovaným sporil o zaplatenie faktúr č. 40/2004 zo dňa 21.06.2004 a č. 50/2004 zo dňa 05.07.2004. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné prv riešiť však bolo to, či vôbec vznikol medzi účastníkmi zmluvný vzťah na základe zmluvy o dielo, predmetom ktorého malo byť vyhotovenie bezpečnostných tabúľ. Žalobca sám uviedol, že zmluva nemala písomnú formu, nakoľko medzi ním a žalovaným boli niekoľkoročné obchodné vzťahy a z tohto dôvodu ani medzi sebou neuzatvárali písomné zmluvy. Aj keď je zmluva o dielo neformálnym záväzkovým vzťahom, teda nevyžaduje písomnú formu, v prípade sporov z nej vzniknutých je pri ústne uzavretých dohodách obtiažnejšie uniesť dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie zmluvy. Žalobca sa snažil existenciu zmluvy preukázať najmä listinnými dôkazmi týkajúcimi sa grafických návrhov tabúľ a svedeckými výpoveďami svojich bývalých grafikov. Uvádzal tiež, že predmetné tabule vyhotovil a postupne ich odovzdal žalovanému, no žiadne konkrétne dôkazy o odovzdaní diela žalovanému na dôkaz nepredložil. Dokonca svedok Vanga, grafik žalovaného, uviedol, že veci sa ani neodovzdávali proti podpisu. Súd potom uveril tvrdeniam žalovaného, že so žalobcom zmluvu na zhotovenie tabúľ neuzavrel a uvedené listinné dôkazy boli len zadaním na vypracovanie cenovej ponuky, no pre vysokú cenu tabule nakoniec objednal u iného dodávateľa. Taktiež vyvrátil tvrdenia, že by bol niekedy prevzal sporné tabule. Súd nepovažoval za presvedčivé ani dôkazy žalobcu, ktoré získal ohliadnutím tabúľ umiestnených v spoločnosti Slovalco, a.s., najmä v anglickom jazykovom prevedení strong magnetic field NO ADMITTANCE..., pretože slová v anglickom jazyku boli inak rozdelené v grafickej predlohe a inak na zhotovenej tabuli. Aj samotný žalobca potvrdil, že na anglických nápisoch už niekto menil (prelepom) spodný riadok, z čoho vyplýva, že sa nepodarilo preukázať, že ide o žalobcom vyrobené tabuľky a v súčasnej podobe to už nemožno jednoznačne zistiť. V dôsledku uvedeného je vedomosť o tom, či ich zhotovila firma Čertex, ktorá to popiera, irelevantné. Svedecká výpoveď Evy Tatárovej, bývalej zamestnankyne spoločnosti Slovalco, a.s., nepreukázala či tabuľky vyhotovil žalobca pre žalovaného, nakoľko táto sa vyjadrila iba tak, že niektoré z týchto nápisov poznala, no nevedela uviesť kto konkrétne ich zhotovil, resp. dodal. Žalobca sa ešte snažil preukázať svoje tvrdenia výpoveďami svojich bývalých zamestnancov - grafikov, že všetky tabuľky boli vyhotovované na počítači, vyrezané na flotri a prilepené na tabule (metódou rezanej reklamy), a nie ručne vyhotovené písmená a striekané nápisy ako to tvrdili svedkovia žalovaného, no súd to považoval len za tvrdenie strany proti strane a ani jeden z účastníkov toto tvrdenie hodnoverne nepreukázal. To isté, že ide o tvrdenie proti tvrdeniu, platí aj o žltej tabuli s nápisom POZOR! NEOTVÁRAŤ, TURBÍNA V POHYBE (dôkaz na č.l. 6a) a o tabuli ...zákaz vstupu... (č.l. 7), ktoré odfotil žalobca v spoločnosti Slovalco, a.s.. Ani ich existencia v priestoroch spoločnosti nedokázala, že ide o tabule vyrobené žalobcom na základe objednávky žalovaného, keď okrem žalobcu to nepotvrdil ani žalovaný, ani spoločnosť Slovalco, a.s.. Keďže žalobca nepreukázal jednak existenciu zmluvy a jednak skutočnosť, že tabuľky vyrobil a dodal žalovanému, a teda neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a nepriznal tak nárok na zaplatenie ceny za dielo, ktoré si žalobca uplatňoval faktúrami č. 40/2004 a č. 50/2004.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd v súlade s vo výroku tohto rozhodnutia priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 96,59 eur za uhradený súdny poplatok za odpor a 652,39 eur ako trovy právneho zastúpenia (8 úkonov právnej služby - prevzatie veci, odpor proti platobnému rozkazu, 5x pojednávanie, písomné vyjadrenie k veci - á 71,37 eur, 1 úkon pojednávanie - neotvorené vo vyške 17,84 eur, paušálna náhrada: 2 x 6,30 eur, 2 x 6,95eur, 2 x 7,21 eur, 1x 7,41 eur, 2 x 7,63 eur) a zaviazal žalobcu, aby ich uhradil žalovanému do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

Podľa štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Súd uznesením č.k. -64 zo dňa 27.03.2009 priznal svedkovi, Richardovi Pastierovi, svedočné vo výške 15,37 eur, ktoré uhradil súd zo svojich rozpočtových prostriedkov. Keďže bol žalobca v konaní neúspešný, súd rozhodol podľa vyššie uvedeného ustanovenia a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť štátu vzniknuté trovy vo výške 15,37 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica, dňa 27. júna 2012