Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-114-2008.pdf
PDF · 122.02 KB
Case nature
Subarea
9C/114/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: G. H., T.. XX.X.XXXX, H. G. C., I. T. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Emíliou Šimkulákovou, advokátkou so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 2 proti odporcovi: I. H., T.. XX.XX.XXXX, H. I., N. XX, právne zastúpenému JUDr. Matejom Okálym, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 7, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto
rozhodol:
V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje hnuteľné veci: jedálenský stôl a 4 ks stoličky s čalúnením, drevenú skriňu, práčku zn. Whirpool, chladničku s mrazničkou zn. IARKB 2034, mikrovlnu rúru zn. Moulinex, plynovú pec s plynovou rúrou, uhlíkový digestor, laminátovú podlahu, teplovzdušný gril zn. Moulinex, televízor zn. Panasonic, konferenčný stolík, šatníkovú stenu, bielu skrinku a zrkadlo v kúpeľni, zariadenie kuchyne.
Do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikazuje nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 2053 katastrálne územie Spišské Podhradie a to parcelu č. 127/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na vyporiadanie podielov sumu 1.610,82 eur do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 41,84 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 91,84 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka a odporca sú povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva každý z účastníkov po 116,25 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom podaným na tunajšom súde dňa 28.7.2008 sa domáhala vyporiadania jej bezpodielového spoluvlastníctva s odporcom. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č. 1C/152/2007 bolo jej manželstvo s odporcom rozvedené. Od rozvodu ich manželstva nedošlo medzi nimi k žiadnej dohode o vyporiadaní ich majetku. S odporcom za trvania ich manželstva nadobudli nehnuteľnosť a to pozemok o výmere 19 m2 s tým, že cena 1 m2 pozemku predstavuje sumu 100,- Sk/m2. Ďalej nadobudli hnuteľné veci a to jedálenský stôl a stoličky, skriňu, detskú izbu, práčku, chladničku, mikrovlnú rúru a pec. Nehnuteľnosť, ako aj hnuteľné veci navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva. Za trvania manželstva s odporcom bolo zaplatených 42 leasingových splátok spolu vo výške 264 658,80 Sk a akontácia vo výške 87 780,- Sk, t.j. 352 438,80 Sk. Odporca vozidlo nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Vzhľadom k tomu žiadala, aby odporca jej uhradil polovicu z prostriedkov, ktoré boli vynaložené počas ich manželstva na toto motorové vozidlo.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že byt, ktorý užívali za trvania manželstva s odporcom a ktorý užíva ona doposiaľ, im bol pridelený v roku 1998. Do bytu postupne zakúpili nábytok. K hnuteľným veciam, ktoré boli medzi účastníkmi sporné uviedla, že pokiaľ ide o detskú izbu, táto bola kúpená pre ich dve maloleté deti asi v roku 2003, odkedy ho užívajú výlučne ich synovia. Pre deti bol zakúpený aj notebook, ktorý im bol daný ako darček k Vianociam a bol umiestnený v detskej izbe. K nadobudnutiu sedacej súpravy a obývacej izby uviedla, že tieto zakúpil jej otec a daroval ich výlučne jej. V čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa ale v byte nachádzala už iná vymenená sedacia súprava, ktorú jej darovala jej matka. Šlo o už používanú sedaciu súpravu, jej mama si kúpila novú. K uzavretiu leasingovej zmluvy dala odporcovi súhlas aj keď najprv nesúhlasila z dôvodu, že si nevedela predstaviť z čoho budú splátky uhrádzané. Akontáciu odporca zrejme zaplatil z odstupného, ktoré mu bolo vyplatené jeho zamestnávateľom, čiastočne zrejme zo stavebného sporenia, ktoré bolo v tom čase zrušené. Motorové vozidlo po uzavretí zmluvy bolo používané pre účely rodiny. Neskôr začal odporca podnikať v taxislužbe a využíval ho aj na podnikateľské účely. Pozemok nadobudli v čase pridelenia bytu, nachádza sa v blízkosti bytovky cca 20 m od jej vchodu, v ktorej im bol pridelený byt.
Odporca uviedol, že notebook bol zakúpený ním, navrhovateľka s jeho kúpou nesúhlasila. Notebook dali pod vianočný stromček, ale bol to darček pre celú rodinu. Používali ho deti, ale aj navrhovateľka, ktorá bola v tom čase nezamestnaná, kto z nich viac nevie. Odporca postupne rozširoval okruh vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Čo sa týka sedacej súpravy a obývacej izby uviedol, že tieto boli zakúpené v roku 2003, bližšie okolnosti ich kúpy uviesť nevedel, nebol pri tom. Rok nadobudnutia uvedených vecí následne menil, uviedol, že to mohli byť zakúpené v roku 2000 až 2002. V čase uzatvorenia leasingovej zmluvy nepodnikal. Akontáciu uhradil z čiastočne našetrených finančných prostriedkov v čase keď pracoval na polícii, čiastočne z pôžičky od jeho rodičov, ktorá bola vrátená za trvania manželstva s navrhovateľkou. Leasingové splátky uhrádzal zo svojho príjmu. Vozidlo využíval pre potreby rodiny, neskôr aj na podnikanie. Pokiaľ nebol doma, auto navrhovateľka nepoužívala, nemá vodičské oprávnenie. Vozidlo bolo používané možno jeden víkend za sedem týždňov. Leasing bol ukončený v apríli 2008, kedy nadobudol vlastníctvo k tomuto vozidlu. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva hodnota vozidla bola podľa neho cca 105 000,- Sk. Pred predajom vozidla, ktoré predal za sumu 90 000,-Sk bola vozidlo havarované. Nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva navrhol prikázať navrhovateľke za všeobecnú hodnotu. Neskôr, po vykonaní znaleckého dokazovania prejavil o tento pozemok záujem on z dôvodu, že podľa neho by sa dal predať aj za vyššiu hodnotu, ako bola určená znaleckým dokazovaním. Neskôr uviedol, že na pozemku by postavil garáž, ktorú by využíval v prípade, že začne opätovne podnikať a to v oblasti taxislužby. Podnikal by v Spišskom Podhradí, hoci žije v I., keďže v G. C. takéto služby nie sú.
Svedok I. M. uviedol, že v domácnosti účastníkov konania za trvania ich manželstva bol asi dvakrát. V čase keď bol na návšteve sedel v obývacej izbe na gauči, či tam boli aj kreslá nevedel. Obývacia stena tam asi nebola. Bolo to niekedy v začiatkoch potom, ako sa účastníci do bytu presťahovali.
Svedok N. W., ktorý zakúpil motorové vozidlo od odporcu uviedol, že pred kúpou odporca za motorové vozidlo najprv požadoval sumu 100 000,- Sk. Vozidlo v tom čase malo poškodené ľavé zadné dvere, zatlačený prah. Najazdených malo 165 000 resp. 167 000 km. Po motorickej stránke auto bolo v poriadku. Následne sa dohodli na sume 65 000,-Sk. Písomná zmluva medzi nimi uzatvorená nebola. Odborné posúdenie ohľadom hodnoty vozidla pri jeho kúpe robené nebolo.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 17.5.1997. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. 1C/152/2007-31 zo dňa 19.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.2007. Na čas po rozvode ich manželstva bola účastníkmi schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej maloleté deti účastníkov I. Z. Z. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na ich výživu sumou spolu 3 000,-Sk mesačne. Z obsahu uvedeného spisu bolo zistené, že návrh na rozvod manželstva podala navrhovateľka v tomto konaní, ktorá v návrhu uviedla, že príčinou rozvratu ich manželstva bola nevera odporcu. Už počas ich manželstva boli upravované ich rodičovské práva a povinnosti k ich staršiemu synovi a to ešte v roku 1998, po narodení druhého syna určitý čas žili oddelene. Odporca v rozvodom konaní neveru nepoprel, naopak priznal sa, že počas manželstva udržiaval mimomanželský vzťah. Z uvedeného spisu bolo tiež zistené, že už v roku 1998 boli upravované rodičovské práva a povinnosti účastníkov k ich synovi I. a to rozsudkom Okresného súdu Poprad č. Nc/779/1998, kedy určitý čas žili účastníci konania odlúčení.
Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo dňom právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov t.j. dňom 25.9.2007. Za trvania manželstva účastníci konania nadobudli nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. 2053 katastrálne územie G. C. a to pozemok parcela č. 127/4 o výmere 19 m2. Túto nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.4.2000 od predávajúceho Mesta G. C. za kúpnu cenu 1 330,- Sk. Obaja účastníci konania zhodne uviedli, že pozemok bol kupovaný za účelom výstavby garáže. Nachádza sa v blízkosti bytu, ktorý za trvania manželstva užívali spoločne a ktorý v súčasnej dobe užíva navrhovateľka s maloletými deťmi účastníkov. Podľa znaleckého posudku č. 82/2010 všeobecná hodnota tejto nehnuteľnosti predstavuje sumu 235,- eur.
Účastníci konania sa zhodli na tom, že za trvania ich manželstva nadobudli tieto hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie ich domácnosti a ktoré žiadali vyporiadať:
- jedálenský stôl a 4 ks stoličky s čalúnením spolu v hodnote 165,97 eur,
- drevená skriňa v hodnote 132,78 eur,
- práčka zn. Whirpool v hodnote 265,55 eur,
- chladnička s mrazničkou zn. IARKB 2031 v hodnote 298,55 eur,
- mikrovlná rúra zn. Moulinex v hodnote 49,79 eur,
- plynová pec s plynovou rúrou v hodnote 215,76 eur,
- uhlíkový digestor digestor v hodnote 66,39 eur,
- laminátová podlaha v hodnote 331,94 eur,
- teplovzdušný gril zn. Moulinex v hodnote 82,98 eur,
- televízor zn. Panasonic v hodnote 199,16 eur,
- konferenčný stolík v obývačke v hodnote 50,- eur,
- šatník v hodnote 50,- eur,
- biela skrinka so zrkadlom v hodnote 40,- eur,
- zariadenie kuchyne v hodnote 80,- eur.
Uvedené všeobecné hodnoty popísaných hnuteľných vecí so stavom ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov boli určené súhlasným vyjadrením oboch účastníkov. Všetky uvedené hnuteľné veci sa od rozvodu účastníkov nachádzajú u navrhovateľky. Okrem týchto už uvedených vecí účastníci konania zhodne uviedli, že za trvania ich manželstva spoločne nadobudli nábytok v detskej izbe a koberec v tejto izbe, ktoré boli zakúpené ich deťom, deti tieto veci užívali a užívajú aj v súčasnej dobe.
Odporca ďalej v konaní žiadal vyporiadať notebook zn. Asus, ktorý bol zakúpený za trvania manželstva účastníkov. Obaja účastníci uviedli, že notebook bol zakúpený pred Vianocami, bol daný ako darček a kým navrhovateľka tvrdila, že šlo o darček pre deti, odporca tvrdil, že to bol darček pre celú rodinu. Odporca tiež navrhol vyporiadať obývaciu stenu a sedaciu súpravu. Navrhovateľka v konaní uviedla, že uvedené veci boli zakúpené jej otcom a boli darované výlučne jej osobe a teda do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nepatria. Podľa ňou predloženého príjmového pokladničného dokladu dňa 26.11.1999 bola navrhovateľkou zaplatená sedacia súprava Viki vo výške 20 924,-Sk. Tiež predložila darovaciu zmluvu zo dňa 1.9.1998, podľa ktorej darkyňa I. H. darovala navrhovateľke ako svojej dcére v uvedený deň sumu 50 000,- Sk na nákup zariadenia bytu. Odporca v tejto súvislosti predložil výpisy, podľa mal otcovi navrhovateľky dňa 25.7.2000 poukázať sumu 12 000,- Sk a dňa 28.8.2000 sumu 8 900,- Sk. Na uvedených výpisom nie je označený účel platby a to na rozdiel od ostatných, na ktorých účel platby poukazovanej odporom je uvedený ako auto alebo odvody.
Dňa 5.4.2004 uzavrel odporca leasingovú zmluvu č. 93198, predmetom financovania ktorej bolo motorové vozidlo Volkswagen Polo Classic. Odo dňa uzatvorenia zmluvy do 25.9.2007 boli zo strany odporcu uhradené na základe uvedenej zmluvy leasingové splátky spolu vo výške 359 265,38 Sk. leasingová zmluva bola riadne ukončená dňa 28.4.2008, vlastníkom vozidla sa stal jej nájomca t.j. odporca. Podľa znaleckého posudku č. 70/2011 všeobecná hodnota uvedeného vozidla ku dňu 25.9.2007 predstavovala čiastku 3 972,- eur. Predmetné vozidlo následne, po rozvode manželstva účastníkov odporca predal. Pred predajom bolo vozidlo havarované.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva t.j. ku dňu 25.9.2007.
V ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka je vymedzený predmet bezpodielového spoluvlastníctva, v zmysle ktorého predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky veci, ktoré nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva zákonom dovoleným spôsobom a ktoré existovali ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva. Účastníci konania nadobudli spoločne za trvania ich manželstva jednu nehnuteľnosť a hnuteľné veci tvoriace zariadenie ich domácnosti.
Pri vyporiadaní bezpodielového vlastníctva súd prihliadol na vyjadrenia účastníkov o tom, kto má záujem stať sa výlučným vlastníkom jednotlivých vecí, ako aj na to, kto z nich v súčasnej dobe tieto veci užíva a na ich účelne využitie. Pokiaľ sa týka nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva, o túto prejavili záujem obaja účastníci konania. Dokazovaním bolo preukázané, že nehnuteľnosť - pozemok sa nachádza v blízkosti bytu, ktorý užívali obaja účastníci konania za trvania ich manželstva. Pozemok bol určený na výstavbu garáže. Odporca spočiatku nemal záujem o uvedený pozemok a navrhol ho prikázať do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Neskôr v priebehu konania poukázal na to, že navrhovateľka nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, čo bolo ňou aj potvrdené. Po znaleckom dokazovaní, ktorým bola určená všeobecná hodnota pozemku ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov odporca navrhol predmetný pozemok prikázať do jeho vlastníctva. Následne menil svoje vyjadrenia týkajúce sa účelu využitia pozemku v prípade, že by bol prikázaný jemu. Najprv uviedol, že pozemok predá a peniaze daruje deťom účastníkov. Neskôr tvrdil, že do budúcna uvažuje opätovne podnikať v oblasti taxislužby a preto by pozemok využíval na parkovanie motorového vozidla. Podnikal by v G. C., hoci žije v I., čo je značná vzdialenosť. Prípadne by pre podnikanie v Spišskom Podhradí ako podnikateľ zamestnal inú osobu. Vzhľadom na menené vyjadrenia odporcu, na nepravdepodobnosť jeho tvrdení ohľadom podnikania vzhľadom na menené stanoviská, považoval súd jeho tvrdenia za účelové. Pozemok sa nachádza v blízkosti bytu navrhovateľky, ktorá aj keď nevlastní motorové vozidlo, môže napríklad pozemok prenajať a tým zlepšiť svoju finančnú situáciu ako aj situácii detí účastníkov. Poukazujúc na uvedené preto súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Odporca navrhoval prikázať všetky hnuteľné veci t.j. zariadenie a vybavenie bytu navrhovateľke. Navrhovateľka nemala záujem o uhlíkový digestor, teplovzdušný gril, vešiakovú stenu, skrinku so zrkadlom. V čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa všetky veci nachádzali v byte užívanom navrhovateľkou a nachádzajú sa v ňou aj v súčasnej dobe. Hnuteľné veci sú teda od rozvodu manželstva účastníkov využívané výlučne navrhovateľkou. Na túto skutočnosť prihliadol súd pri vyporiadaní hnuteľných vecí. Poukazujúc na uvedené boli všetky hnuteľné veci prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľky.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nepatrí a preto nevyporiadal zariadenie detskej izby vrátane koberca. Obaja účastníci totiž prehlásili, že tieto veci boli kúpené a teda darované ich deťom, ktoré ich doposiaľ aj užívajú. Do bezpodielového spoluvlastníctva súd nezahrnul ani notebook, ktorý bol taktiež darovaný deťom počas Vianoc ako vianočný darček. Tvrdenie, že notebook bol kupovaný pre účely celej rodiny zo strany odporcu preukázaná nebola. Naopak sám sa vyjadril, že od začiatku notebook využívali ich deti. Taktiež v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nebola vyporiadaná sedacia súprava a obývacia stena. Dokazovaním bolo preukazné, že tieto veci nadobudli účastníci konania za trvania ich manželstva. Odporca v konaní nepreukázal a ani sa nevedel vyjadriť k okolnostiam ich nadobudnutia, nadobúdanej hodnote, dokonca menil aj rok nadobudnutia týchto vecí. Pokiaľ tvrdil, že financie za kúpu sedacej súpravy otcovi navrhovateľky vrátil, ani toto z jeho strany preukázané nebolo.
Odporca totiž tvrdil, že sedacia súprava bola zakúpená v roku 2003. Výpisy, ktoré neskôr súdu predložil sú z roku 2000. Zrejme až na základe nich zmenil svoje vyjadrenie, že sedacia súprava bola zakúpená skôr. Vo výpisoch, ktoré predložil však nie je uvedený účel platby, preto ani toto tvrdenie odporcu nemožno považovať za preukázané. Okrem toho v uvedenom období mal odporca pracovať u otca navrhovateľka, kde mal mať len minimálnu mzdu a predtým bol asi trištvrte roka nezamestnaný. Pokiaľ by sedacia súprava a obývacia stena mali byť zakúpené zo spoločných finančných prostriedkov v roku 2003 je potrebné uviesť, že v uvedenom roku podľa ich súhlasného vyjadrenia bola zakúpená aj detská izba. Navrhovateľka v tomto období resp. od roku 2001 bola na materskej dovolenke. V konaní nebolo preukázané, aby účastníci konania mali v tomto období nasporenú väčšiu finančnú čiastku, ktorou by disponovala navrhovateľka, keďže odporca pri kúpe týchto vecí nebol. Aj z týchto okolností vyplýva, že uvedené hnuteľné veci boli zakúpené inou osobou. Podľa vyjadrenia navrhovateľky boli zakúpené jej otcom. To, že otec resp. rodičia darovali uvedené veci výlučne navrhovateľke vyplýva z toho, že dokazovaním bolo preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania boli už predtým vážne narušené, po dobu asi 6 mesiacov žilu oddelene. K už uvedenému súd dodáva, že bol to odporca , ktorý navrhol vyporiadať tieto veci v konaní. Odporca len postupne menil rozsah vecí, ktoré navrhol vyporiadať, sedaciu súpravu a obývaciu stenu uviedol až v roku 2011 t.j. po troch rokoch od začatia konania. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že predmetnú hnuteľné veci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov nepatria.
Pri určení hodnoty vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodujúci stav vecí v čase jeho zániku, pričom sa vychádza z hodnoty, ktorú majú veci v čase vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Medzi účastníkmi konania došlo k dohode o všeobecnej hodnote vyporiadavaných hnuteľných vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako sú uvedené pri jednotlivých hnuteľných veciach. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým dokazovaním. Navrhovateľke boli tak do výlučného vlastníctva prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 2 029,07 eur a nehnuteľnosť v hodnote 235,- eur t.j. spolu veci v hodnote 2 264,07 eur.
Navrhovateľka ďalej v konaní žiadala vyporiadať finančné prostriedky, ktoré boli za trvania manželstva s odporcom zaplatené ako leasingové splátky, keďže vlastníkom motorového vozidla, ktoré bolo predmetom zmluvy sa stal výlučne odporca. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Poukazujúc na ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka súd preto vyporiadal v tomto konaní aj hodnotu uvedených splátok. Dokazovaním mal súd preukázané, že za trvania manželstva t.j. od uzavretia leasingovej zmluvy do právoplatnosti rozvodového rozsudku, boli celkovo uhradené leasingové splátky vo výške 11 925,43 eur. V čase uzatvorenia leasingovej zmluvy malo hodnotu 8 630,42 eur, čo bolo zistené z uvedenej zmluvy. Všeobecná hodnota vozidla bola určená znalcom ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov vo výške 3 972,- eur, t.j. táto hodnota predstavovala 46 % z nadobúdacej hodnoty vozidla. Súd zamietol návrh odporcu na doplnenie znaleckého dokazovania týkajúceho sa určenia tejto hodnoty poukazujúc na vyjadrenia samotného odporcu ohľadom tejto hodnoty, či už v priebehu tohto konania, alebo v jeho písomnom vyjadrení adresovanom navrhovateľke pred začatím konania, kde on sám uvádzal vyššiu hodnotu. To, že vozidlo po rozvode manželstva predal za nižšiu hodnotu bolo vecou jeho dohody s kupujúcim a na túto sumu určite malo vplyv aj to, že vozidlo pred predajom bolo havarované. Motorové vozidlo bolo za trvania manželstva účastníkov využívané hlavne pre potreby rodiny, ale aj na prevádzkovanie taxi služby odporcom. Vzhľadom na využitie vozidla súd pri hodnote leasingových splátok, ktoré boli zaplatené za trvania manželstva účastníkov vychádzal z hodnoty 5 485,70 eur, ktorá predstavuje 46 % zo skutočne zaplatenej hodnoty splátok t.j. sumy 11 925,43 eur.
Navrhovateľka uvedeným vyporiadaním získala hnuteľné vecí v hodnote 2 029,07 eur a nehnuteľnosť v hodnote 235,- eur, t.j. spolu hodnotu 2 264,07 eur, z čoho polovica činí 1 132,04 eur, ktorú by mala zaplatiť odporcovi na vyrovnanie ich podielov. Za trvania manželstva ale zo spoločných finančných prostriedkov na neskorší majetok odporcu bola vynaložená suma 5 485,70 eur, na ktorú súd pri vyporiadaní prihliadol. Polovica z tejto sumy t.j. 2 742,85 eur bola vynaložená aj z prostriedkov navrhovateľky. Nemožno prihliadnuť na skutočnosti uvádzané odporcom, že splátky boli uhrádzané výlučne z jeho príjmov z dôvodu, že príjmy oboch manželom za trvania manželstva patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Hoci teda navrhovateľke boli prikázané hnuteľné veci pri vyporiadaní do jej výlučného vlastníctva, ako aj nehnuteľnosť, odporca bol zaviazaný na vyrovnanie podielov zaplatiť jej sumu 1 610,82 eur (2 742,85 eur - sumy, ktorú by mal zaplatiť odporca navrhovateľke titulom leasingových splátok mínus 1 132,04 eur - suma, ktorú by mala navrhovateľka zaplatiť odporcovi titulom nadobudnutia hnuteľných vecí a nehnuteľnosti).
Podľa § 148 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Súd zaviazal oboch účastníkov k úhrade trov štátu a to navrhovateľku vo výške 41,84 eur a odporcu vo výške 91,84 eur. Trovy štátu pozostávajú zo sumy 183,68 eur, ktorá bola priznaná ako znalečné v konaní ustanoveným znalcom (73,40 eur č.l. 98 a 110,68 eur č.l. 203). Od znalečného bola navrhovateľke odpočítaná suma 50,- eur, ktorú zaplatila ako preddavok na trovy znaleckého dokazovania, kým zo strany odporcu tento preddavok zaplatený nebol.
Podľa položky 6 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch v platnom znení, súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva predstavuje sumu 232,50 eur t.j. 3 % z predmetu konania, pričom hodnota majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva bola určená vo výške 7 749,77 eur (hodnota hnuteľných vecí 2 029,07 eur plus hodnota nehnuteľností 235,- eur plus hodnota leasingových splátok 5 485,70 eur). Súd zaviazal oboch účastníkov k úhrade súdneho poplatku z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva a to každého vo výške po 116,25 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Odporcu súd zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielov sumu 1 610,82 eur. Vzhľadom na výšku uvedenej sumy, súd mu uložil povinnosť zaplatiť odporcovi túto sumu v dlhšej lehote než trojdňovej lehote a to do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd má za to, že ide o dobu primeranú na zadováženie finančných prostriedkov. Dlhšiu lehotu súd určil podľa citovaného ustanovenia aj na zaplatenie trov štátu a súdneho poplatku z vyporiadania, poukazujúc na ich výšku.
Podľa § 150 ods.1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný návrhmi účastníkov, ale postupuje podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Nie je pritom rozhodujúce, ktorý z bývalých manželov po zániku bezpodielového spoluvlastníctva podal návrh na začatie konania. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že sa ako spoluvlastníci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva nedokázali dohodnúť a preto jeden z nich využil v zákonom stanovenej lehote právo požiadať o rozhodnutie súd. Podľa názoru súdu nemožno preto v tomto konaní hovoriť o úspechu či neúspechu niektorej zo strán sporu v porovnaní s druhou a preto nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o trovách podľa § 142 O.s.p. Vzhľadom na uvedené dôvody poukazujúc na § 150 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).