Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/83/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore navrhovateľa : Eurol Real Estate s.r.o., so sídlom Dúbravská 2, 841 04 Bratislava, IČO : 47 240 890, zastúpeného JUDr. Miroslavom Miertom, advokátom so sídlom M. R. Štefánika 820/7, 010 01 Žilina, proti odporcovi : TR 100, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 53 578 503, zastúpenému Advokátkou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO : 47 232 471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k. – 103 zo dňa 26. mája 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Kežmarok, č. k. – 103 zo dňa 26. mája 2023.

II. Navrhovateľ má proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi zákaz predať, darovať, zameniť či akokoľvek scudziť (vrátane v rámci prevodu podniku alebo časti podniku alebo akéhokoľvek iného úkonu, vrátane formou vloženia vkladu do obchodnej spoločnosti), založiť, zaťažiť vecným bremenom alebo predkupným právom nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese A., obec B. C., katastrálne územie B. C., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to :

- Pozemok E-KN parc. č. 4311/1 o výmere 4769 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4311/2 o výmere 4799 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4312 o výmere 3996 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4313 o výmere 4237 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4314 o výmere 5596 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4315/1 o výmere 3822 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4315/2 o výmere 3859 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4316 o výmere 2434 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4317 o výmere 5216 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4318 o výmere 3969 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4319 o výmere 4256 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4320 o výmere 3288 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4321/1 o výmere 5859 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4321/2 o výmere 6041 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4322 o výmere 2490 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4323 o výmere 5170 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4324/1 o výmere 2652 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4324/2 o výmere 2660 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4325 o výmere 4405 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4326/1 o výmere 3264 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4326/2 o výmere 3456 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4327 o výmere 6186 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4328 o výmere 4765 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4329 o výmere 4320 m2, druh pozemku : orná pôda;

- Pozemok E-KN parc. č. 4330 o výmere 4375 m2, druh pozemku : orná pôda, a to do právoplatnosti konania vo veci samej. Navrhovateľovi súd prvej inštancie uložil povinnosť podať proti odporcovi žalobu o určenie vlastníckeho práva, a to v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi zákaz predať, darovať, zameniť či akokoľvek scudziť (vrátane v rámci prevodu podniku alebo časti podniku alebo akéhokoľvek iného úkonu, vrátane formou vloženia vkladu do obchodnej spoločnosti), založiť, zaťažiť vecným bremenom alebo predkupným právom nehnuteľnosti špecifikované v odseku 1. tohto uznesenia a navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu proti odporcovi vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ uviedol, že jeho jediným spoločníkom je D. D., bytom E. XX/X, F. XX-XX, G. H. a jediným konateľom je I. J., bytom K. XX/X, F. XX-XXX G. H.. Tvrdil, že po svojom založení zveril vedenie účtovných a daňových služieb spoločnosti ECDDP Services, s.r.o., ktorá v roku 2022 zmenila obchodné meno na ATF Support, s.r.o., a v mene ktorej konal konateľ E. F.. S ECDDP Services, s.r.o., resp. s jej konateľom E. F. nemal okrem základných účtovných služieb v podstate žiadny kontakt, v posledných rokoch sa ich komunikácia obmedzila len na vypracovanie účtovnej závierky a prebiehala so zamestnankyňou ECDDP Services, s.r.o. p. G. A.. Okrem jedinej záležitosti sa v rokoch 2020 až 2022 navrhovateľ nezúčastnil žiadnych stretnutí, rokovaní, telefonických rozhovorov či mailovej komunikácie s ECDDP Services, s.r.o., resp. s E. F..

3. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dňa 4.5.2023 kontaktoval p. G. A. prostredníctvom mailovej adresy, ktorú dovtedy používala a žiadal ju o zaslanie účtovnej závierky za rok 2022. Ako odpoveď dostal automatický mail, že doručenie tejto správy adresátovi nie je možné. Keďže mal vedomosť, že všetky daňové a účtovné záležitosti vedené ECDDP Services, s.r.o. vybavuje aj p. L. M. ako hlavná účtovníčka, resp. riaditeľka účtovného oddelenia ECDDP Services, s.r.o., tohto istého dňa sa obrátil so žiadosťou o zaslanie zostavenej účtovnej závierky za rok 2022 priamo na ňu. V rovnaký deň p. L. M. navrhovateľovi mailom oznámila, že okrem dokladov o predaji nehnuteľností ešte nemá všetky potrebné doklady a požiadala ho o výpisy z bankového účtu. Na túto informáciu navrhovateľ reagoval odpoveďou, že v roku 2022 sa neuskutočnila žiadna transakcia ohľadom predaja akýchkoľvek nehnuteľností s tým, že menovanej zašle požadované výpisy z bankových účtov, ktoré to potvrdzujú.

4. V ďalšom navrhovateľ tvrdil, že v nadväznosti na informáciu o údajnom prevode nehnuteľností telefonicky kontaktoval p. L. M. a žiadal ju, aby mu zaslala všetky dokumenty k transakcii, o ktorej ho informovala. L. M. mu obratom mailom zaslala aj tieto dokumenty :

- Scan kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2022 údajne uzavretej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim, predmetom ktorej bol odplatný prevod nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorým sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia a to za kúpnu cenu 2.647.100 eur bez DPH. Celková kúpna cena nehnuteľností s DPH predstavovala 3.176.520 eur a bola nižšia, než za akú ich navrhovateľ kúpil v roku 2012. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2022 zastupovala navrhovateľa ako predávajúceho pri jej uzavretí spoločnosť ECDP Legal Slovakia s.r.o., v mene ktorej konal E. F. a to na základe údajného plnomocenstva udeleného dňa 15.3.2022. Navrhovateľ tvrdil, že spoločnosti ECDP Legal Slovakia s.r.o. nikdy neudelil žiadne plnomocenstvo a o existencii kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2022 nemal vedomosť.

- Mailovú komunikácia s pokynom E. F. na registráciu navrhovateľa ako platcu na DPH pre účely predaja nehnuteľností s následnou komunikáciou p. L. M. s pracovníčkou Daňového úradu Bratislava, ktorej komunikácie nebol navrhovateľ adresátom a nebol ani príjemcom či odosielateľom akýchkoľvek emailov, písomných podaní alebo akejkoľvek inej komunikácie ohľadom predaja nehnuteľností.

- Faktúru č. 220100001 na sumu 3.176.520 eur s DPH údajne vystavenú navrhovateľom na úhradu kúpnej ceny za predaj nehnuteľností, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že ju nevystavil, a že bankový účet na nej uvedený, na ktorý mala byť kúpna cena za nehnuteľnosti zaplatená, mu nepatrí. Navrhovateľ uviedol, že

bol registrovaný ako platca DPH zjavne práve pre potreby podvodného prevodu nehnuteľností, ktorých bol vlastníkom, a že táto registrácia prebehla bez jeho vedomia.

5. Navrhovateľ zdôraznil, že jediné plnomocenstvo, ktoré v roku 2022 udelil, bolo plnomocenstvo udelené p. L. M. zo dňa 15.3.2022, na základe ktorého mala p. L. M. zastupovať navrhovateľa v daňových veciach pre potreby predloženia dokladov Daňovému úradu v Slovenskej republike. K udeleniu tohto „daňového“ plnomocenstva došlo v súvislosti so žiadosťou, ktorú navrhovateľ prevzal mailom 7.3.2022 od p. G. A., pričom v kópii mailu boli ako adresáti uvedení tiež p. L. M. a E. F.. Obsahom tejto žiadosti bolo, cit.: „v prílohe posielam plnomocenstvo pre pani L. M. na účely predkladania dokladov Daňovému úradu na Slovensku. Treba to podpísať u notára, scan mi prosím pošlite e-mailom a originál kuriérom na adresu: L. M., ECDP Slovakia, Dúbravská 2, 84 104 Bratislava, Slovakia, budem vďačná za čo najrýchlejšie vybavenie veci.“. K tomuto mailu bol priložený aj vzor samotného plnomocenstva. V deň prevzatia označeného mailu bol konateľ navrhovateľa na dovolenke v zahraničí, preto podpis „daňového“ plnomocenstva plánoval urobiť až po návrate do Poľskej republiky, teda po 14.3.2022. Dňa 11.3.2022 ale utrpel úraz, v dôsledku ktorého bol po návrate do Poľskej republiky dňa 14.3.2022 hospitalizovaný a dňa 16.3.2022 operovaný. Z nemocničného oddelenia bol prepustený dňa 18.3.2022, avšak počas hospitalizácie za prítomnosti Mariusza Cebulského - notára, ktorý vedie Notársky úrad v Gliwiciach podpísal plnomocenstvo pre p. L. M. na zastupovanie v daňových veciach pred Daňovým úradom v Slovenskej republike. Toto plnomocenstvo bolo vyhotovené podľa vzoru zaslaného p. G. A. mailom zo dňa 7.3.2022 a v notárskej knihe zaregistrované pod č. repertórium A č. 1480/2022. V dokladoch vedených Notárskym úradom J. N. je pri popise notárskeho úkonu zmienka, že osvedčenie podpisu sa týkalo plnomocenstva udeleného p. L. M.. Následne zamestnankyňa spoločnosti WASKO Spółka Akcyjna, so sídlom ul. Berbeckiego 6, 44-100 Gliwice, Poľská republika ˇ(ďalej len „WASKO S.A.“), v ktorej je konateľ navrhovateľa členom predstavenstva a riaditeľom právneho oddelenia, pripravila scan tohto plnomocenstva, ktoré zaslala mailom p. G. A. a tiež odoslala kuriérom na adresu L. M. EDCP Slovakia, v zmysle pokynov p. G. A..

6. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že dňa 5.5.2023 zaslal p. L. M. mail s požiadavkou o zaslanie scanu plnomocenstva, ktoré jej udelil v roku 2022 na zastupovanie v daňových veciach. L. M. mu obratom poslala scan tohto plnomocenstva, avšak výhradne jeho prvej strany, pričom uviedla, že ona sama o toto plnomocenstvo E. F. ani p. G. A. nežiadala, pretože ho nepotrebovala, nakoľko disponovala skorším plnomocenstvom a trvalým aktívnym prístupom na komunikáciu s Daňovým úradom, ktoré mala už od začiatku vedenia účtovníctva navrhovateľa. Dodala, že pokiaľ by aj potrebovala nové plnomocenstvo, toto by nevyžadovalo notársky overený podpis, pretože na komunikáciu s Daňovým úradom postačuje aj scan obyčajne podpísaného plnomocenstva. L. M. tiež uviedla, že E. F. sa mimoriadne zaujímal o predmetné plnomocenstvo a požiadal ju, aby originál vydala priamo jemu, čo aj spravila. Záverom dodala, že nepoznala bližšie podrobnosti o transakcii týkajúcej sa predaja nehnuteľností a E. F. sa na ňu obrátil výlučne s požiadavkou na registráciu navrhovateľa ako platcu DPH, pričom nevedela, že na predaj nehnuteľností nedal navrhovateľ súhlas.

7. Navrhovateľ dôvodil, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo plnomocenstvo, ktoré mal dňa 15.3.2022 udeliť ECDP Legal Slovakia s.r.o., a na základe ktorého E. F. v jeho mene uzavrel s odporcom dňa 7.4.2022 kúpnu zmluvu, sfalšované na podklade vyššie opísaného plnomocenstva udeleného p. L. M. dňa 15.3.2022 na daňové účely. Argumentoval, že mail, ktorý mu dňa 5.5.2023 poslala p. L. M., obsahoval aj ďalšie dokumenty, vrátane dokumentu VYHLÁSENIA A POKYNY ZO DŇA 11.5.2022, ktorý bol spoločne podpísaný navrhovateľom a ECDP Legal Slovakia s.r.o., v zmysle ktorého bola kúpna cena nehnuteľnosti v kúpnej zmluve uvedená nesprávne v dôsledku ,,Chyby v písaní“, pričom tento dokument mal byť adresovaný Advokátskej kancelárii MCL s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto. Z predmetného dokumentu vyplýva, že pôvodne bol v kúpnej zmluve omylom uvedený bankový účet práve tejto advokátskej kancelárie vedený v I. E., O. číslo účtu v tvare IBAN : P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (pozn. navrhovateľa - posledné číslice sú dopísané ručne spolu s viditeľným podpisom E. F.). Ako správny bol v zmysle tohto dokumentu stanovený nový bankový účet, majiteľom ktorého bola ECDP Legal Slovakia s.r.o., vedený VÚB a. s., číslo účtu v tvare IBAN : P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý mala byť kúpna cena za nehnuteľností vo výške 2.640.100 eur uhradená. Navrhovateľ tvrdil, že ani tento dokument nepodpísal a o jeho existencii nemal vedomosť, pričom je zjavné, že aj podpis nachádzajúci sa pod jeho obsahom, je sfalšovaný. Dôvodil, že na prvý pohľad je zjavné, že podpis konateľa navrhovateľa na ňom priložený je identickou skopírovanou fotokópiou podpisu z plnomocenstva udeleného pani p. L. M. pre daňové veci zo dňa 15.3.2022.

8. Ďalej navrhovateľ uviedol, že po tom, ako sa dozvedel vyššie uvedené skutočnosti, inicioval dňa 8.5.2023 osobné stretnutie s E. F. priamo v pobočke WASKO S.A. vo Varšave za prítomnosti p. D. D. a p. O. H. (podpredseda predstavenstva WASKO S.A.), na ktorom stretnutí požiadal konateľ navrhovateľa E. F., aby celú vec ohľadom predaných nehnuteľností vysvetlil. Navrhovateľ tvrdil, že E. F. okrem množstva zjavne nepravdivých skutočností uviedol, že značná časť kúpnej ceny za predaj nehnuteľností bola z účtu ECDP Legal Slovakia s.r.o. ním poukázaná na bankové účty bližšie nešpecifikovaných subjektov a spoločností so sídlom v Turecku a Číne a časť vo výške 500.000 eur zostala na bankovom účte ECDP Legal Slovakia s.r.o. titulom provízie za predaj nehnuteľností. E. F. ďalej uviedol, že zmyslom vyššie uvedených prevodov do Turecka a Číny malo byť následné vyplatenie týchto prostriedkov navrhovateľovi v hotovosti a investičnom zlate. Na otázku, kto mal túto hotovosť navrhovateľovi vyplatiť, E. F. uviedol osobu s menom H. O., o ktorej navrhovateľ tvrdil, že ju nepozná. Navrhovateľ však zdôraznil, že žiadna časť kúpnej ceny nebola zaslaná ani na jeho bankový účet, ani mu nebola vydaná v hotovosti alebo zlate, teda mu nebola nijakým spôsobom uhradená.

9. Navrhovateľ tvrdil, že v marci 2022 E. F. bez jeho súhlasu a vedomia nariadil p. L. M., aby navrhovateľa ako daňový subjekt zaregistrovala ako platiteľa DPH. V odpovedi na žiadosť p. L. M. o registráciu DPH položila zodpovedná zamestnankyňa Daňového úradu v Bratislave menovanej množstvo podrobných otázok (čo je predmetom činnosti navrhovateľa, či navrhovateľ plánuje zamestnať zamestnancov, kto zabezpečuje obchodnú činnosť navrhovateľa, z ktorých krajín pochádzajú obchodní partneri navrhovateľa ako daňového subjektu a pod.). Navrhovateľ uviedol, že nepozná obsah odpovedí, ktoré boli Daňovému úradu Bratislava poskytnuté, no je zjavné, že jeho registrácia ako platcu DPH bola realizovaná práve pre účely predaja nehnuteľností odporcovi, ktorý je v zmysle údajov z kúpnej zmluvy zo 7.4.2022 platca DPH s prideleným IČ DPH P..

10. Z ďalších dokumentov podľa navrhovateľa vyplýva, že ECDP Legal Slovakia s.r.o., v mene ktorej koná E. F., podpísala v mene navrhovateľa na základe sfalšovaného plnomocenstva zo dňa 15.3.2022 ďalší dokument, a to Čestné vyhlásenie, že sa na predávajúceho a kupujúceho, teda navrhovateľa a odporcu nevzťahujú podmienky podľa , teda že nie sú spriaznené osoby, v dôsledku čoho nie je potrebné hodnotu predmetu zmluvy (nehnuteľností) určiť znaleckým posudkom, nakoľko v opačnom prípade by kúpna zmluva nemohla nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v Zbierke listín. Navrhovateľ uviedol, že od p. L. M. má informáciu, že v mene odporcu mali v tejto záležitosti vystupovať p. K. Q. a p. R. S., ktorí pracujú v CZ Slovakia Holding, a. s., ktorá je podľa údajov z obchodného registra od 5.2.2022 spoločníkom odporcu. Dôvodil, že k podpisu predmetného čestného vyhlásenia a následnému podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy došlo rovnako bez jeho vedomia. Dôvodil, že nedisponuje podpísaným originálom, ale je zrejmé, že pre zdarný prevod vlastníckeho práva odporcu toto Čestné vyhlásenie spoločne s E. F. museli podpísať aj konatelia odporcu Q. K. R. a Q. J. A..

11. Ďalej navrhovateľ poukázal, že v článku 2.6 kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2022 o predaji nehnuteľností je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje zabezpečiť zánik záložného práva v prospech záložného veriteľa - spoločnosti WASKO S.A. ktoré viazne na nehnuteľnostiach a výmaz tohto záložného práva z listu vlastníctva. Tvrdil, že na splnenie tejto povinnosti bol opäť použitý sfalšovaný doklad označený ako Oznámenie o zániku záložného práva zo dňa 22.3.2022, ktorý WASKO S.A. nikdy nevydala. V predmetnom dokumente je uvedené, že WASKO S.A. ako záložný veriteľ v bode 1.6 žiada, aby rozhodnutie o povolení výmazu záložného práva k nehnuteľnostiam vydal Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, ale sporné nehnuteľnosti sa pritom nachádzajú v okrese Kežmarok. Zároveň dodal, že k podpisu Oznámenia o zániku záložného práva zo dňa 22.3.2022 malo zo strany p. D. D., predsedu predstavenstva WASKO S.A. dôjsť na Notárskom úrade A. P. C., priamo pred notárom, čo sa však nikdy nestalo. Podpis p. D. D. ako predsedu predstavenstva WASKO S.A. spolu s notárskou doložkou na tomto dokumente boli podľa navrhovateľa opäť sfalšované.

12. Navrhovateľ tvrdil, že dňa 8.5.2023 obdržal od E. F. mailom sfalšované plnomocenstvo zo dňa 15.3.2022. V zmysle tohto plnomocenstva s číslom notárskej doložky (Rep. A č. 182012022) sa konateľ navrhovateľa dostavil na Notársky úrad Andrzeja Karpowicza, na ul. F. XX/XX, B., G. H. dňa 21.3.2022, pričom svoj podpis na predmetnom plnomocenstve zo dňa 22.3.2022 priložil vlastnoručne v prítomnosti notára. Ide teda o zjavný logický nezmysel. Najpodstatnejším rozporom, a teda zjavným dôkazom o nepravosti predmetného dokumentu však podľa navrhovateľa je, že kým plnomocenstvo je zo dňa

15.3.2023, v notárskej doložke notár uviedol plnomocenstvo zo dňa 22.3.2023. Navrhovateľ uviedol, že kontaktoval Notársky úrad O. A., ktorý potvrdil, že konateľa navrhovateľa p. I. J. tento Notársky úrad neeviduje v súvislosti so žiadnou listinou overenou na tomto úrade ako aj to, že pod. č. 1820/2022 sa nachádza celkom iný notársky zápis o inom úkone.

13. Na základe vyššie uvedeného sa navrhovateľ obrátil na experta na kriminalistickú expertízu dokumentov J. A. D. - F., Predsedníčku Poľského združenia súdnych znalcov a znalkyňu v odbore súdnoznalecké skúmanie dokumentov, ktorá vypracovala znalecký posudok č. 5/05/23, ktorého závery sú, že (i) podpis slúžiaci ako podpis I. J., ktorý podpisuje za spoločnosť Eurol Real Estate s.r.o. I. J. zo dňa 11.5.2022 na tretej strane fotokópie kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej medzi Eurol Real Estate s.r.o. a ECDP Legal Slovakia s.r.o. - bol sfalšovaný kopírovaním (podrobné údaje sú uvedené v priebehu skúmania), a že (ii) podpis slúžiaci ako podpis I. J., ktorý podpisuje za spoločnosť „Eurol Real Estate s.r.o. I. J., riaditeľ“ na plnej moci zo dňa 15.3.2022 udelenej spoločnosťou EurolReal Estate s.r.o. spoločnosti ECDP Legal Slovakia s.r.o. nie je autentický, t. j. nebol napísaný I. J., ktorého vzorky písma boli predložené na skúmanie ako porovnávací materiál.

14. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa článku 20 ods. 1 a článku 46 ods. 1 , ktoré upravujú vlastnícke právo vo vzťahu k majetku a právo na súdnu a inú právnu ochranu a tiež podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje právo na spravodlivé súdne konanie a podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý upravuje ochranu majetku. Ďalej podľa §; ods. 1, ; ods. 1, ; ods. 1 (ďalej len „“), ktoré upravujú obsah neodkladného opatrenia, náležitosti návrhu neodkladného opatrenia a procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana (v danom prípade vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 ods. 1 ) a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá musí byť primeraná danej potrebe a nesmie vytvoriť nenávratný stav. Dodal, že osvedčenie týchto predpokladov neznamená ich preukázanie, ako je tomu pri konaní vo veci samej. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či navrhovateľ tvrdil a osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami, pričom dospel k záveru, že existenciu vzťahu medzi ním a odporcom osvedčil, čím preukázal splnenie základnej podmienky pre posudzovanie ďalších zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Dodal, že navrhovateľ osvedčil aj existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného dôvodu preto ďalej skúmal, či je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán nariadením neodkladného opatrenia. Zisťoval pritom, či navrhovateľ osvedčil, že neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného sporového konania a to tak, aby mohlo dôjsť k vytvoreniu situácie pre efektívne využitie procesných inštitútov slúžiacich na to, aby v ďalšom nedochádzalo k porušovaniu alebo ohrozovaniu práva, o ochranu ktorého navrhovateľ žiada, bez toho, aby sa v ňom nedosiahol výsledok, ktorý neovplyvní hmotnoprávne postavenie sporových strán. Argumentoval, že je povinnosťou navrhovateľa osvedčiť konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Všeobecná hrozba, že odporca by mohol pristúpiť ku konaniu, ktoré by bolo len potenciálne spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateľa, by pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačovala.

16. Súd prvej inštancie konštatoval, že odporca svojím konaním už reálne do vlastníckeho práva navrhovateľa zasiahol a zasahuje, v ktorej súvislosti odkázal na skutkové tvrdenia navrhovateľa uvedené v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kde navrhovateľ vyčerpávajúco opísal konanie odporcu i tretích osôb, ktoré viedlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech odporcu. Tým podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ osvedčil existenciu zásahu do svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Dodal, že navrhovateľ svoje skutkové tvrdenia osvedčil nasledovnými listinnými dôkazmi : Kúpnou zmluvou zo dňa 5.10.2012, elektronickou komunikáciou navrhovateľa zo dňa 4.5.2023 s p. L. M., výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. B. C., Kúpnou zmluvou zo dňa 7.4.2022, Plnomocenstvom zo dňa 15.3.2022 udeleným navrhovateľom spoločnosti ECDP Legal Slovakia, s.r.o. s úradným prekladom notárskeho osvedčenia, Žiadosťou E. F. o registráciu navrhovateľa ako platcu DPH adresovanou p. L. M. dňa 3.3.2022, mailovou komunikáciou p. L. M. so zamestnankyňou Daňového úradu Bratislava vo veci registrácie navrhovateľa ako platcu DPH, Faktúrou č. 220100001, mailovou

komunikáciou medzi p. G. A. zo dňa 7.3.2022 a navrhovateľom, mailovou komunikáciou navrhovateľa zo dňa 5.5.2023 s p. L. M., Vyhláseniami a pokynmi zo dňa 11.5.2022, Čestným vyhlásením podľa ust. , elektronickým návrhom na vklad vlastníckeho práva do KN č. E - 16004/2022 spôsobom urýchleného konania o vklade, Rozhodnutím OÚ Kežmarok, katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva zo dňa 29.4.2022, potvrdením Notárskeho úradu Andrzeja Karpowicza s úradným prekladom, podpisom slúžiacim ako podpis I. J., ktorý podpisuje za Eurol Real Estate, s.r.o. I. J. z 11.5.2022 na tretej strane fotokópie kúpnej zmluvy a Znaleckým posudkom č. 5/05/23 s úradným prekladom.

17. O potrebe dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením za daných okolností nemal súd prvej inštancie vážne pochybnosti. Zo skutkových tvrdení navrhovateľa a doložených listinných dôkazov považoval za osvedčené také konanie odporcu i tretích osôb, ktorým už reálne zasiahli do výkonu vlastníckeho práva navrhovateľa. Mal za to, že navrhovateľ osvedčil, že dotknuté nehnuteľnosti na odporcu nepreviedol (osoba, ktorá tak učinila, na takýto úkon nebola v skutočnosti ním splnomocnená), že E. F. nebol oprávnený scudziť nehnuteľnosti, pričom navrhovateľ podľa súdu prvej inštancie osvedčil, že minimálne on konal s podvodným zámerom na základe falošného plnomocenstva.

18. Súd prvej inštancie ešte dodal, že Notársky úrad O. A. potvrdil, že konateľa navrhovateľa I. J. neeviduje v súvislosti so žiadnou listinou overenou na tomto úrade ako aj to, že pod. č. 1820/2022 sa nachádza celkom iný notársky zápis o inom úkone. Skutočnosť, že ide o falošný dokument podľa súdu prvej inštancie osvedčuje aj Znalecký posudok č. 5/05/23 vypracovaný J. A. D. – F. zo dňa 11.5.2023.

19. Súd prvej inštancie uzavrel, že nariadené neodkladné opatrenie má povahu procesného zabezpečovacieho prostriedku vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku (nároku na ochranu vlastníckeho práva). Preto uložil navrhovateľovi podať proti odporcovi žalobu o určenie vlastníckeho práva.

20. O nároku úspešného navrhovateľa neodkladného opatrenia na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie nerozhodoval z dôvodu, že sa o ňom rozhoduje aj bez návrhu až v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ust. ).

21. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a odporcovi prizná proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Odporca dôvodil, že podmienky predaja nehnuteľností s ním od počiatku dohadoval a kúpnu zmluvu za navrhovateľa podpisoval splnomocnenec navrhovateľa ECDP Legal Slovakia s.r.o., ktorý sa preukázal na to písomne udeleným plnomocenstvom. O oprávnenosti ECDP Legal Slovakia s.r.o. zastupovať navrhovateľa pri predaji nehnuteľností (a aj pri samotnom podpise kúpnej zmluvy) nemal dôvod pochybovať. Z obsahu predloženého plnomocenstva vyplývalo, že ECDP Legal Slovakia s.r.o. je na takéto konanie v mene navrhovateľa oprávnená. Podpis konateľa navrhovateľa I. J. na plnomocenstve bol notársky overený a notárska overovacia doložka na plnomocenstve bola opatrená apostilou. Objektívne teda podľa odporcu neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že ECDP Legal Slovakia s.r.o. je riadnym splnomocnencom navrhovateľa, a že je oprávnená za neho dojednať a zrealizovať predaj nehnuteľností.

23. Odporca poukázal, že približne rok po prevode nehnuteľností prišiel navrhovateľ s tvrdením, že plnomocenstvo, na základe ktorého bola podpísaná kúpna zmluva, malo byť sfalšované. Navrhovateľ vraj toto plnomocenstvo ECDP Legal Slovakia s.r.o. nikdy neudelil a o predaji nehnuteľností ani nevedel, pričom v návrhu sám seba vykreslil ako obeť realitného podvodu. Kľúčovým v celom tomto prípade je tvrdenie navrhovateľa o údajne sfalšovanom plnomocenstve (a neplatnosti kúpnej zmluvy). K uvedenému odporca argumentoval, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenie o údajne sfalšovanom plnomocenstve vierohodne osvedčil. Navrhovateľovi sa preto nepodarilo osvedčiť ani to, že by kúpna zmluva mala byť neplatná, a že by sa odporca z tohto dôvodu nestal vlastníkom nehnuteľností. Napriek tomu súd prvej inštancie návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcovi zakázal nehnuteľnosti scudziť, založiť či inak zaťažiť. Odporca tvrdil, že nariadené neodkladné opatrenie je nezákonné, pričom dôvody na zmenu napadnutého uznesenia zhrnul nasledovne : (i) navrhovateľ neosvedčil nárok vo veci samej, (ii) navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že exekúcia bude ohrozená, (iii) neodkladné opatrenie je nepreskúmateľné.

24. Odporca uviedol, že navrhovateľ o sebe tvrdí, že je vlastníkom nehnuteľností, a že odporca údajne nemôže byť ich vlastníkom, pretože kúpna zmluva, na základe ktorej mal nehnuteľnosti nadobudnúť, je absolútne neplatná, pretože údajne bola uzavretá na základe sfalšovaného plnomocenstva. Je teda zjavné, že kľúčovým tvrdením navrhovateľa je práve jeho tvrdenie o (údajne) sfalšovanom plnomocenstve. Pravdivosť tohto tvrdenia podľa súdu prvej inštancie navrhovateľ preukazoval (i) posudkom zo dňa 11.5.2023 a (ii) mailom notára Karpowicza zo dňa 10.5.2023. Tieto listiny však podľa odporcu ani len neosvedčujú, že by plnomocenstvo malo byť sfalšované.

25. K posudku zo dňa 11.5.2023 odporca dôvodil, že ho nie je možné hodnotiť a vykonávať ako znalecký posudok, pričom aj keby to možné bolo, tak tento posudok ani len neosvedčuje, že by podpis p. J. na plnomocenstve bol sfalšovaný. Mal za to, že predmetný posudok je potrebné hodnotiť iba ako listinu. Poukázal, že nie je znaleckým posudkom vyhotoveným súdom ustanoveným znalcom, a že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania. Hoci je teda označený posudok súkromným znaleckým posudkom, nie je možné ho hodnotiť a vykonávať ako znalecký posudok, pretože na to, aby mohol byť hodnotený a vykonávaný ako znalecký posudok, musel by obsahovať doložku, že znalkyňa si je vedomá následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Žiadnu takúto doložku ale neobsahuje, preto ho je potrebné hodnotiť a vykonávať iba ako dôkaz listinou.

26. Ďalej odporca argumentoval, že posudok vykazuje zásadné nedostatky. Vychádza z nedostatočného počtu porovnávacích podpisov, keď z neho vyplýva, že ako porovnávacie podpisy znalkyni slúžili iba štyri podpisy p. J.. Takýto počet porovnávacích podpisov označil odporca za nedostatočný a tvrdil, že nemôže viesť k žiadnemu zmysluplnému záveru. V tejto súvislosti poukázal, že v konaní, v ktorom zastupuje iný subjekt sa obrátil so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku v odbore Písmoznalectvo, odvetvie Ručné písmo na Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý mu na jeho žiadosť uviedol, že k znaleckému skúmaniu je možné pristúpiť po predložení originálov porovnávacích materiálov, konkrétne ukážok vlastných podpisov osôb v počte dvadsať a viac podpisov. Tento znalecký ústav tak podľa odporcu priamo potvrdzuje, že štyri porovnávacie podpisy p. J. skúmané v posudku sú na prijatie akéhokoľvek záveru nedostatočné. K rovnakému záveru pritom podľa odporcu dospeli aj ďalšie odborné autority (J. J. R., K. J. A., G., T. H. P. J., G.), na ktorých odborné publikácie a závery z nich plynúce odporca obsiahlo poukazoval. Namietal tiež, že znalkyňa vôbec nemala pristúpiť k vyhotoveniu posudku, keďže disponovala iba minimálnym množstvom porovnávacích podpisov. Za týchto okolností potom mala vykonať skúšky podpisov p. J., ktoré predstavujú namodelovanie podmienok znalcom, za akých bol vyhotovený sporný podpis, pričom pisateľ sa následne pred znalcom opakovane podpisuje na určitý dokument. K žiadnym skúškam ale znalkyňa nepristúpila, čím zaťažila posudok ďalšou zásadnou vadou, ktorá z neho robí nepoužiteľný dokument. Okrem toho odporca argumentoval, že znalkyňa vychádzala iba z fotokópií dokumentov, že porovnávacie podpisy nemôžu byť iba podpisy predkladané žiadateľom o vykonanie skúmania. Poukázal tiež, že jeden porovnávací podpis pochádza z roku 2016 a tri z roku 2022, čo znamená, že nie sú z relevantných období. Uviedol, že súdu neboli predložené porovnávané dokumenty, preto nemohol posúdiť, (i) či podpisy na nich boli vyhotovené približne v zhodných priestorových podmienkach ako sporný podpis, (ii) či boli porovnávané druhovo zhodné objekty a (iii) či vôbec porovnávacie dokumenty zodpovedali spornému plnomocenstvu. Aj z týchto dôvodov potom podľa odporcu platí, že súd si vôbec nemohol urobiť záver o tom, že nárok navrhovateľa je osvedčený. Navyše v posudku sú podľa odporcu jednotlivé skúmané podpisy v mnohých ohľadoch celkom nečitateľné.

27. K podpisu p. J. na dokumente označenom ako „Vyhlásenie a pokyny“ odporca uviedol, že tento dokument bol podpísaný až potom, ako došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy zo dňa 7.4.2022. Ak bola kúpna zmluva platná, ani prípadne sfalšovaný podpis p. J. na dokumente „Vyhlásenie a pokyny“ by už dodatočne na tejto platnosti kúpnej zmluvy nemohol nič zmeniť.

28. Odporca poukázal aj na časové okolnosti vyhotovenia posudku, keď (i) dňa 4.5.2023 sa vraj navrhovateľ dozvedel o predaji nehnuteľností, (ii) dňa 5.5.2023 p. L. M. zaslala navrhovateľovi niektoré dokumenty k prípadu (nie však plnomocenstvo), (iii) dňa 8.5.2023 obdržal navrhovateľ od E. F. mailom plnomocenstvo zo dňa 15.3.2022 a (iv) dňa 11.05.2023 bol vypracovaný posudok. To znamená, že od 5.5.2023 (piatok), kedy mal navrhovateľ získať vôbec prvé dokumenty k predaju nehnuteľností (navyše, bez plnomocenstva), do vyhotovenia posudku dňa 11.5.2023 (štvrtok) prešli len štyri pracovné dni. Tieto časové okolnosti sú podľa odporcu mimoriadne podozrivé a zakladajú dôvodné podozrenie,

že buď sa posudok reálne začal vyhotovovať ešte pred 4.5.2023, resp. 5.5.2023, alebo sa posudok vyhotovil v expresnej lehote bez toho, aby boli splnené základné predpoklady pre jeho vyhotovenie (čo nakoniec potvrdzuje aj jeho obsah a podklady, z ktorých vychádza). K znaleckému posudku zhrnul, že ide o súkromnú listinu, ktorú popiera a tvrdí, že podpisom na spornom plnomocenstve je podpis p. J..

29. K mailu notára Karpovicza odporca uviedol, že tento notár v maili ako odpovedi na žiadosť p. J. mal uviesť, že v jeho notárskej kancelárii p. J. nikdy nevykonával žiadne úkony ako účastník konania alebo osoba konajúca v mene tretej osoby ako prokurista alebo zástupca právnickej osoby (napr. ako člen predstavenstva). Z plnomocenstva, ktorého platnosť navrhovateľ napáda, však podľa odporcu vyplýva, že p. J. musel byť minimálne 21.3.2022 na notárskom úrade notára Karpowicza, pretože (i) notárska doložka je opatrená úradnou pečiatkou a podpisom Karpowicza, (ii) autentickosť podpisu Karpowicza ako aj jeho úradnej pečiatky bola overená Okresným súdom vo Varšave dňa 23.3.2022; (iii) plnomocenstvo je opatrené apostilou zo dňa 29.3.2022 na druhej strane notárskej doložky a (iv) kópiu originálu plnej moci osvedčil notár JUDr. Ďuriač, ktorý v rámci overovacej doložky uviedol, že v predloženej listine nie sú zmeny, doplnky, vsuvky alebo škrty, ktoré by mohli oslabiť jej hodnovernosť. Z uvedeného je podľa odporcu zrejmé, že mail notára Karpowicza zo dňa 10.5.2023 nemôže osvedčovať nárok navrhovateľa vo veci samej, nakoľko je v rozpore s dokumentom, ktorého autenticitu potvrdil Okresný súd vo Varšave aj slovenský notár JUDr. Ďuriač.

30. Zároveň odporca poukázal, že k návrhu priložil navrhovateľ aj ďalšie listiny, ktoré majú osvedčovať jeho tvrdenia o ostatných okolnostiach a to (i) čestné vyhlásenie navrhovateľa a odporcu zo dňa 7.4.2022, (ii) vyhlásenie a pokyny navrhovateľa a (iii) oznámenie spoločnosti WASKO S.A. o zániku záložného práva zo dňa 22.3.2022, no ani tieto podľa odporcu neosvedčujú nárok vo veci samej.

31. Ďalej odporca argumentoval, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdil, že navrhovateľova obava z možného scudzenia či zaťaženia nehnuteľností je len ničím nepodloženou domnienkou, že nakoľko odporca a spoločnosť CZ Slovakia, a.s. podnikajú aj s realitami, je podľa neho možné, že odporca by v budúcnosti teoreticky mohol nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu alebo ich zaťažiť. V návrhu neuviedol žiadnu skutočnosť a ani nepredložil dôkaz (napríklad inzerát alebo konkrétnu ponuku tretej osobe) o tom, že by odporca reálne podnikal nejaké kroky smerujúce k scudzeniu či zaťaženiu nehnuteľností alebo že by u neho existoval aspoň zámer takéto kroky realizovať. Vyslovil iba ničím nepodloženú hypotetickú úvahu, že zo strany odporcu by v budúcnosti teoreticky „mohlo dôjsť k predaju predmetných nehnuteľností, a tým aj k ďalšej zmene vlastníka“. Takáto hypotetická a neosvedčená úvaha o potenciálnom budúcom konaní odporcu však pre prijatie záveru o naliehavej potrebe okamžitej úpravy pomerov nepostačuje. To napokon konštatoval aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, kde si sám definoval základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, že všeobecná hrozba, že odporca by mohol pristúpiť ku konaniu, ktoré by bolo len potenciálne spôsobilé zasiahnuť do vlastníckeho práva navrhovateľa, by pre nariadenie neodkladného opatrenia nepostačovala.

32. Za nesprávne označil odporca aj tvrdenie navrhovateľa, že hrozba scudzenia či zaťaženia nehnuteľností je naliehavá aj preto, že odporca sa už takéhoto konania dopustil, keď nehnuteľnostiam zriadil záložné právo v prospech spoločnosti TRAJEKT PLUS, a.s.. Dôvodil, že záložné právo k nehnuteľnostiam bolo dohodnuté ešte v čase pred uzavretím kúpnej zmluvy a tvorilo dôležitú a nevyhnutnú súčasť celej transakcie. Odporca mal totiž záujem o kúpu nehnuteľností od navrhovateľa, avšak sám na to nemal potrebné financie. Na financovaní kúpy nehnuteľností sa dohodol so spoločnosťou TRAJEKT PLUS, a.s., ktorá mu na tento účel poskytla potrebný úver na základe dvoch úverových zmlúv zo dňa 7.4.2022. Podmienkou poskytnutia úveru však bolo jeho zabezpečenie úverovanými nehnuteľnosťami. Odporca so spoločnosťou TRAJEKT PLUS, a.s. sa preto priamo v úverových zmluvách dohodli na zabezpečení úveru formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam. Záložné právo k nehnuteľnostiam dohodnuté v úverových zmluvách a následne zriadené záložnou zmluvou za takýchto okolností (za účelom financovania kúpy nehnuteľností) preto nepredstavuje reálnu a bezprostrednú hrozbu pre navrhovateľa a vôbec nemôže byť takou skutočnosťou, ktorá by odôvodňovala naliehavú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Z časových okolností a účelu, za akým bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam je preto podľa odporcu evidentné, že nešlo z jeho strany o žiadnu špekuláciu či podozrivý obchodný ťah, z ktorého by bolo možné vyvodiť akýkoľvek nekalý úmysel.

33. Zároveň odporca dôvodil, že ak by aj nehnuteľnosti v budúcnosti scudzil alebo zaťažil, nedošlo by tým s poukazom na ust. k zmareniu súdneho konania vo veci samej ani k akémukoľvek sťaženiu prinavrátenia stavu pred uzavretím kúpnej zmluvy. Je tomu tak preto, že navrhovateľ sa bude svojho údajného vlastníckeho práva domáhať v konaní vo veci samej, kde predmetom konania bude žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Na základe takejto žaloby kataster nehnuteľností vyznačí na liste vlastníctva poznámku o súdnom konaní, ktorá bude v katastri evidovaná po celý čas konania vo veci samej, až do jeho právoplatného skončenia. Existencia poznámky v katastri bude zabezpečovať publicitu súdneho konania počas celého jeho trvania a bude rušiť dobromyseľnosť každého ďalšieho domnelého nadobúdateľa nehnuteľností. Pokiaľ by súd následne v konaní vo veci samej rozhodol, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností, platilo by, že takýto určovací rozsudok nebude zaväzovať len odporcu, ale aj všetky ďalšie osoby, ktoré by sa počas konania vo veci samej pokúsili nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. To znamená, že navrhovateľ by bol priamo na základe takéhoto právoplatného určovacieho rozsudku do katastra spätne zapísaný ako vlastník nehnuteľností a nemusel by iniciovať žiadne ďalšie súdne konania a domáhať sa v nich ochrany svojho práva voči ďalším domnelým vlastníkom. Okrem toho odporca namietal, že navrhovateľ neosvedčil ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Prípadný určovací rozsudok súdu vo veci samej by nepredstavoval vykonateľný exekučný titul, preto logicky nemôže byť ani budúci výkon takéhoto „nevykonateľného“ rozsudku akokoľvek ohrozený.

34. Záverom odporca namietal, že neodkladné opatrenie je nepreskúmateľné. Dôvodil, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené všetky predpoklady, bolo jeho povinnosťou v odôvodnení neodkladného opatrenia jasne a zrozumiteľne vysvetliť, aké konkrétne dôvody a úvahy ho k tomuto záveru viedli. Poukázal, že navrhovateľ odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami skutočnosťami, ktoré opísal v návrhu. Pre rozhodnutie súdu o návrhu sa pritom malo jednať o nanajvýš podstatné skutočnosti, keďže iba na základe nich mohol súd vyhodnocovať osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy. Súd prvej inštancie bol preto povinný tieto navrhovateľom tvrdené (údajne) podstatné skutočnosti uviesť v odôvodnení neodkladného opatrenia a následne v rámci tzv. „vlastného odôvodnenia“ aj náležite vysvetliť, ako sa s nimi vysporiadal a ako ich posúdil. To sa však nestalo, keďže do odôvodnenia súd prvej inštancie z návrhu „prekopíroval“ iba skutočnosti, ktorými navrhovateľ v návrhu osvedčoval nárok vo veci samej. Avšak skutočnosti, ktorými navrhovateľ v návrhu odôvodňoval potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol. Uzavrel, že jednou zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia je aj podmienka jeho primeranosti, ktorou sa súd musí pred nariadením neodkladného opatrenia nielenže riadne zaoberať, ale je tiež jeho povinnosťou sa s ňou v odôvodnení nariadeného neodkladného opatrenia aj náležite vysporiadať. Odporca tvrdil, že z neodkladného opatrenia nevie zistiť, prečo (a či) súd prvej inštancie považoval nariadené neodkladné opatrenie za primerané a ani to, či pri nariaďovaní neodkladného opatrenia požiadavku primeranosti zohľadňoval.

35. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. Uviedol, že odvolanie odporcu sa napriek jeho obšírnemu formálnemu rozsahu obsahovo takmer výlučne obmedzuje len na spochybňovanie tvrdení navrhovateľa a dôkazov, ktoré k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia priložil, obzvlášť znaleckého posudku vypracovaného J. A. D. – F. zo dňa 11.5.2023, ďalej spochybňovanie listín akými boli vyhlásenia a pokyny, čestné vyhlásenie zo dňa 7.4.2022, oznámenie spoločnosti WASKO S.A. o zániku záložného práva zo dňa 22.3.2022 a podobne.

36. Navrhovateľ tvrdil, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a jeho príloh, pričom na základe ich pravdepodobnosti vyvodí záver o tom, že je spoľahlivo osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov. Poukázal, že odporca v odvolaní primárne namieta, že navrhovateľ neosvedčil nárok vo veci samej, pričom tento názor prezentuje najmä spochybňovaním znaleckého posudku zo dňa 11.5.2023. Mal za to, že len skutočnosť, že znalecký posudok neobsahuje vyhlásenie znalca o jeho vedomosti následkov predloženia nepravdivého znaleckého posudku nemôže brániť v tom, aby bol vzatý do úvahy ako dôkaz preukazujúci skutkový stav. Tvrdil, že po získaní informácie o podvodnom prevode dotknutých nehnuteľností konal urýchlene s cieľom, aby zhromaždil za veľmi krátky čas podklady k tomu, aby mohol nielen podať trestné oznámenie, ale aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Napriek absencii zmieňovaného vyhlásenia znalca, ktoré však platné právne predpisy v Poľskej republike nevyžadujú,

posudok stále svojim obsahom potvrdil záver, že podpis na plnomocenstve zo dňa 15.3.2022 udelený pre ECDP Legal Slovakia s.r.o., bol sfalšovaný. Dodal, že ak by aj súd vyhodnotil označený posudok ako listinu, napriek tomu predmetný dôkaz nestráca na svojej vážnosti, pretože informácie vyplývajúce z neho osvedčujú skutkový stav uvádzaný v návrhu.

37. Ďalej navrhovateľ poukázal, že odporca vo svojom odvolaní usiluje spochybniť celé vypracovanie znaleckého posudku či použité metódy znalca, hoci sám nepredložil dôkaz o tom, že závery posudku sú nesprávne. Argumentoval, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov, že odporca nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá je schopná relevantne zodpovedať na otázky, ktoré boli skúmané v rámci posudku ako ani analyzovať činnosti znalca. Preto jeho názory a hodnotenia k posudku nemožno vyhodnotiť inak, než ako nepodstatné a laické. Ak odporca chcel preukázať nesprávnosť a neodbornosť posudku, mal túto skutočnosť aj preukázať objektívnym dôkazom. Nepochopiteľne až zarážajúco potom pôsobí podľa navrhovateľa najmä vyjadrenie odporcu, že ,,Posudok je teda súkromnou listinou, ktorú týmto pre poriadok popierame, pričom tvrdíme, že podpis na plnomocenstve je podpis J..“. Navrhovateľ vyjadril pochybnosť, na základe čoho si odporca dovolí tvrdiť, že podpis na plnomocenstve je podpis p. J., keď pri uvedenom podpise nielen že nebol, ale s J. sa ani nikdy nestretol a tohto sa nikdy nepokúsil ani len kontaktovať. Dôvodil, že je obzvlášť neobvyklé, že odporca, ako kupujúci nehnuteľností v hodnote rádovo miliónov eur ani raz netrval na osobnom stretnutí s konateľom navrhovateľa. Aj s poukazom na uvedené mal za to, že dobromyseľnosť odporcu, ku ktorej sa z nejasných dôvodov v celom odvolaní vôbec nevyjadril, je v tomto štádiu minimálne stále sporná.

38. K tvrdeniam odporcu, za aký krátky čas bol posudok vypracovaný, navrhovateľ dôvodil, že ihneď ako sa dozvedel o prevode nehnuteľností, urýchlene konal a nechal vyhotoviť znalecký posudok v Poľskej republike, kde pôsobí jediný spoločník aj jediný konateľ navrhovateľa ako obchodnej spoločnosti. Poukázal i na to, že sporné nehnuteľnosti nadobudol za kúpnu cenu 3.706.290 eur, pričom ich trhová cena v roku 2022 bola jednoznačne vyššia ako v čase kedy ich nadobudol v roku 2012. Odporca sa ale nevyjadril ani k namietanej cene nehnuteľností, ktorú navrhovateľ považuje za podozrivo nízku, keď považuje za zvláštne, že odporca kúpil v roku 2022 nehnuteľnosti za nižšiu kúpnu cenu ako navrhovateľ v roku 2012, pritom rast cien nehnuteľností je všeobecné známy. Aj v hypotetickom prípade, ak by mal vôľu predať nehnuteľnosti, z tohto podnikateľského plánu by bol len v porovnaní s nadobúdacou cenou v strate 1.059.190 eur.

39. Ďalej navrhovateľ uviedol, že plnomocenstvo zo dňa 15.3.2023, ktoré obsahuje sfalšovaný podpis p. J. je spísané dvojjazyčne, a to v slovenskom a poľskom jazyku. Predmetným plnomocenstvom sa údajne mala splnomocniť spoločnosť ECDP Legal Slovakia s.r.o. na podpísanie kúpnej zmluvy, podpísanie návrhu vklad a podobne. Avšak prílohou tohto plnomocenstva je overovacia doložka od A. U. O. A. U. zo dňa 23.3.2022, evidovaná pod A Nr 1820/2022. Tento notársky dokument bol preložený do slovenského jazyka, a to prekladom č. 081/2022, prekladateľom J. O. Q. zo dňa 11.4.2022. Analýzou tohto prekladu je zrejmé, že v overovacej knihe pod A Nr. č. 1820/2022 sa má nachádzať osvedčenie dokumentu, ktorý bol vyhotovený v anglickom a slovenskom jazyku. Pritom jediný dokument, ktorý bol spísaný v slovenskom a anglickom jazyku bolo plnomocenstvo udelené p. L. M. zo dňa 15.3.2022 na zastupovanie navrhovateľa v daňových veciach pre potreby doloženia dokladov Daňovému úradu v Slovenskej republike. Zároveň predmetné plnomocenstvo bolo spísané v Gliwiciach za prítomnosti J. N., evidované pod A č. 1480/2022. Navrhovateľ tvrdil, že sa dôvodne domnieva, že osvedčenie označené ako príloha č. 11, ktoré vydal notár Mariusz Cebulský, bolo doslovne prepísané do osvedčenia od notára O. A., pretože okrem údajov notárskeho úradu a dátumov sú vetné konštrukcie v poľskom jazyku úplne totožné, hoci po vizuálnej stránke sú osvedčenia odlišné.

40. V ďalšom navrhovateľ poukázal, že odporca neprijal ani jeho argumenty ohľadom sfalšovaného plnomocenstva zo dňa 15.3.2023, ktoré malo byť udelené spoločnosti ECDP Legal Slovakia s.r.o. tiež preto, že notárska doložka je opatrená úradnou pečiatkou i podpisom notára O. A., autentickosť podpisu notára O. A. a jeho úradnej pečiatky bola overená Okresným súdom vo Varšave dňa 23.3.2023, plnomocenstvo bolo opatrené apostilou zo dňa 29.3.2022 na druhej strane doložky. Pritom v prílohe pod č. 19 návrhu na vydanie neodkladného opatrenia bol priložený mail od notára Karpowicza. Ak by tento notár evidoval vo svojom notárskom úrade nejakú listinu pod č. 1820/2022 v spojitosti s osobou p. J. ako konateľa navrhovateľa, potom by túto skutočnosť podľa navrhovateľa potvrdil a nie ju vyvrátil. Zdôraznil, že ak bolo v rozpore so zákonom vyhotovené osvedčenie od notára Karpowicza pod č. A Nr

1820/2022, potom logicky nemôže byť ani apostila považovaná za hodnovernú, keďže táto potvrdzuje a overuje sfalšovanú listinu.

41. Navrhovateľ tiež dôvodil, že významnou skutočnosťou potvrdzujúcou pravdivosť tvrdení, že sa stal obeťou podvodu je i to, že orgány činné v trestnom konaní v Poľskej aj Slovenskej republike aktívne vedú trestné konania v súvislosti s podvodným prevodom dotknutých nehnuteľností na odporcu, pričom tunajšie orgány činné v trestnom konaní vedú trestné konanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa , .

42. Pokiaľ ide o osvedčenie bezodkladnej úpravy pomerov, navrhovateľ tvrdil, že argumenty preukazujúce splnenie tejto podmienky rozsiahlo opísal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom z hľadiska duplicity ich nebude opätovne uvádzať a v plnej miere na ne odkazuje. Poukázal, že odporca k odvolaniu predložil Zmluvu o úvere č. 01/2022 zo dňa 7.4.2022 a Zmluvu o úvere č. 02/2022 zo dňa 7.4.2022, ktorou sa malo zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech TRAJEKT PLUS, a.s., Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 36 865 877. Mal za to, že tým, že odporca priznal neexistenciu potrebných financií na kúpu predmetných nehnuteľností, v dôsledku čoho sa musel dohodnúť s TRAJEKT PLUS, a.s., aby mu táto poskytla dokonca dva úvery v zásade potvrdil opodstatnenosť tvrdení navrhovateľa v tomto smere. Obe predložené zmluvy o úvere mali totožne začiernené niektoré podstatné údaje, pričom odporca nesprístupnil doby splatnosti úveru ako ani dohodnuté úroky.

43. Navrhovateľ uzavrel, že posledným dôvodom na zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie prezentovaným odporcom je, že neodkladné opatrenie je podľa odporcu nepreskúmateľné. S uvedeným názorom sa navrhovateľ nestotožnil, pričom poukázal, že napadnuté uznesenie uvádza skutkový stav, ktorý považoval súd prvej inštancie za rozhodujúci, výsledky vykonaného dokazovania i právne predpisy, z ktorých súd vyvodil svoje právne názory. Argumentoval, že súd prvej inštancie podrobne a vyčerpávajúco vysvetlil, prečo navrhovateľ osvedčil existenciu práva, ktorého porušenie alebo ohrozenie možno efektívne chrániť rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného dôvodu tak v ďalšom súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Súd prvej inštancie uviedol, prečo mal za to, že navrhovateľ osvedčil konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu a to najmä tým, že odporca svojím konaním už reálne do vlastníckeho práva navrhovateľa zasiahol a zasahuje. Zároveň súd prvej inštancie podrobne konkretizoval, akými listinnými dôkazmi skutkové tvrdenia navrhovateľ osvedčil.

44. Odporca v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach, že (i) navrhovateľ neosvedčil nárok vo veci samej a zároveň neosvedčil ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov či obavu, že exekúcia bude ohrozená, že (ii) neodkladné opatrenie je nepreskúmateľné, ako aj na dôvodoch, o ktoré tieto svoje tvrdenia opieral. Nad rámec svojich rozsiahlych argumentov k dôkazom, ktorými navrhovateľ osvedčoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a ktoré odporca prezentoval už v odvolaní, navyše ešte dodal, že je pravdou, že navrhovateľ (resp. jeho štatutár p. J.) podal trestné oznámenia v súvislosti s prevodom nehnuteľností, a že orgány činné v trestnom konaní na podklade týchto trestných oznámení začali viesť trestné stíhanie (bez toho, aby doposiaľ vzniesli obvinenie voči konkrétnej osobe). Avšak samotná skutočnosť, že v súvislosti s prevodom nehnuteľností sú vedené trestné konania – navyše, zatiaľ iba v štádiu trestného stíhania – neosvedčuje (a už vonkoncom nepreukazuje) podľa odporcu vôbec nič.

45. K navrhovateľom spochybňovanej dobromyseľnosti odporcu pri kúpe nehnuteľností, k údajne podozrivo nízkej kúpnej cene za nehnuteľnosti odporca uviedol, že v odvolaní sa týmto otázkam nevenoval, pretože má za to, že pre toto konanie o neodkladnom opatrení (resp. pre rozhodnutie odvolacieho súdu o vecnej správnosti neodkladného opatrenia) to nie je podstatné. Argumentoval, že tieto otázky môžu byť podstatné nanajvýš pre konanie vo veci samej, preto sa k nim bude vyjadrovať až v konaní vo veci samej, pokiaľ to bude považovať za potrebné.

46. Navrhovateľ v odvolacej duplike zotrval na svojich tvrdeniach.

47. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je

potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení a a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

48. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

49. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

50. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

51. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

52. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

53. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

54. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

55. Vychádzajúc z obsahu spisu v prejednávanej veci odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie, že navrhovateľ na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov dostatočne hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal.

56. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáhal, aby súd odporcovi zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých je odporca vlastníkom. Dôvodil, že odporca mal tieto nehnuteľnosti od navrhovateľa nadobudnúť v apríli 2022 na základe kúpnej zmluvy, pri uzavretí ktorej navrhovateľa ako predávajúceho zastupovala spoločnosť ECDP Legal Slovakia s.r.o., v mene ktorej konal E. F.. Navrhovateľ tvrdil, že ECDP Legal Slovakia s.r.o. nikdy nesplnomocnil k takémuto úkonu, o predaji nehnuteľností nevedel a plnomocenstvo, na základe ktorého ECDP Legal Slovakia s.r.o. zastupovala navrhovateľa pri uzavretí kúpnej zmluvy, bolo sfalšované. Vyššie uvedené tvrdenia osvedčoval najmä posudkom zo dňa 11.5.2023 a mailom notára Karpowicza zo dňa 10.5.2023.

57. Odporca v odvolaní tvrdil, že podmienky predaja nehnuteľností s ním od počiatku dohadoval a kúpnu zmluvu za navrhovateľa podpisoval splnomocnenec navrhovateľa ECDP Legal Slovakia s.r.o., ktorý sa preukázal na to písomne udeleným plnomocenstvom. O oprávnenosti ECDP Legal Slovakia s.r.o. zastupovať navrhovateľa pri predaji nehnuteľností (a aj pri samotnom podpise kúpnej zmluvy) preto nepochyboval. Argumentoval, že z obsahu predloženého plnomocenstva vyplývalo, že ECDP Legal Slovakia s.r.o. je na takéto konanie v mene navrhovateľa oprávnená, že podpis

konateľa navrhovateľa I. J. na plnomocenstve bol notársky overený a notárska overovacia doložka na plnomocenstve bola opatrená apostilou. Preto nemal pochybnosti, že ECDP Legal Slovakia s.r.o. je riadnym splnomocnencom navrhovateľa, a že je oprávnená za neho dojednať a zrealizovať predaj nehnuteľností.

58. K dôkazom, ktorými navrhovateľ osvedčoval tvrdenia o sfalšovanom plnomocenstve odporca v odvolaní obsiahlo argumentoval najmä tým, že posudok zo dňa je potrebné hodnotiť a vykonávať iba ako obyčajnú listinu a nie ako znalecký posudok, a že tento posudok má viaceré nedostatky (viď. odseky 25. až 28. tohto uznesenia).

59. Odvolací súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na účel, zmysel a podstatu neodkladného opatrenia platí, že pre účely rozhodnutia o návrhu na jeho nariadenie sa dokazovanie zásadne nevykonáva a preto za dostatočné treba považovať osvedčenie rozhodujúcich skutočností, ktoré zakladajú splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to minimálne do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

60. Napriek rozsiahlym námietkam odporcu k formálnym aj obsahovým nedostatkom posudku zo dňa 11.5.2023 platí, že aj pri jeho hodnotení „iba“ ako listiny nemožno opomenúť, že osvedčuje skutkový stav tvrdený navrhovateľom. Zároveň odvolací súd dodáva, že odporca nepoprel, že v súvislosti s prevodom vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam nikdy nekontaktoval navrhovateľa, o kontakt s ním sa ani nepokúsil a podmienky predaja nehnuteľností dohadoval výlučne len s ECDP Legal Services s.r.o.. Preto nemožno v tomto štádiu konania tvrdenie odporcu, že I. J. podpísal plnomocenstvo zo dňa 15.3.2022, ktorým navrhovateľ mal splnomocniť ECDP Legal Services s.r.o. na vykonávanie faktických a právnych úkonov v mene splnomocniteľa týkajúcich sa predaja nehnuteľností a súvisiacich s takýmto predajom, hodnotiť inak, ako ničím nepodložené a založené len na jeho subjektívnej dôvere v oprávnenosť ECDP Legal Slovakia s.r.o. zastupovať navrhovateľa pri predaji nehnuteľností.

61. K tvrdeniu odporcu, že konateľ navrhovateľa I. J. musel byť minimálne dňa 21.3.2022 na notárskom úrade notára Karpowicza, pretože (i) notárska doložka je opatrená úradnou pečiatkou a podpisom Karpowicza, (ii) autentickosť podpisu Karpowicza ako aj jeho úradnej pečiatky bola overená Okresným súdom vo Varšave dňa 23.3.2022; (iii) plnomocenstvo je opatrené apostilou zo dňa 29.3.2022 na druhej strane notárskej doložky a (iv) kópiu originálu plnej moci osvedčil notár JUDr. Ďuriač, odvolací súd poukazuje, že notár Karpowicz v odpovedi navrhovateľovi zo dňa 10.5.2023 uviedol, že v jeho notárskej kancelárii konateľ navrhovateľa I. J. nikdy nevykonával žiadne úkony ako účastník konania alebo osoba konajúca v mene tretej osoby ako prokurista alebo zástupca právnickej osoby (napr. ako člen predstavenstva). Menovaný notár teda výslovne spochybnil autentickosť podpisu I. J. na spornom plnomocenstve.

62. Odvolací súd preto rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že dôkazmi označenými v odsekoch 60. a 61. tohto uznesenia navrhovateľ osvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením domáhal. Odvolací súd dodáva, že osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná, pričom závery posudku zo dňa 11.5.2023 a odpoveď notára Karpowicza navrhovateľovi zo dňa 10.5.2023 podľa odvolacieho súdu osvedčujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že právo navrhovateľa nie je nepochybné. Bez významu v tejto súvislosti podľa odvolacieho súdu neostáva ani skutočnosť, že odporca mal kúpiť od navrhovateľa v roku 2022 nehnuteľnosti za kúpnu cenu o 1.059.190 eur nižšiu ako cena, za ktorú tieto nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva navrhovateľ v roku 2012. Takýto zjavne nerentabilný postup s poukazom na všeobecne známy rast cien realít nateraz rovnako vyvoláva pochybnosti o okolnostiach súvisiacich s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na odporcu.

63. K obrane odporcu, že existencia trestného konania v súvislosti s prevodom dotknutých nehnuteľností (zatiaľ iba v štádiu trestného stíhania) nič neosvedčuje a už vonkoncom nepreukazuje, odvolací súd uvádza, že z výpisu z katastra nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese A., obec B. C., katastrálne

územie B. C., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vyplýva, že Krajská prokuratúra Bratislava vydala dňa 1.6.2023 Príkaz na zaistenie nehnuteľností sp. zn. KRP-112/3-VYS-BA-2023 Mcs na EKN parc. č. 4311/1, 4311/2, 4312, 4313, 4314, 4315/1, 4315/2, 4316, 4317, 4318, 4319, 4320, 4321/1, 4321/2, 4322, 4323, 4324/1, 4324/2, 4325, 4326/1, 4326/2, 4327, 4328, 4329, 4330. I keď odvolaciemu súdu nie je známe aktuálne štádium tohto trestného konania (príp. jeho doterajšie výsledky), vyššie označený príkaz na zaistenie nehnuteľností nepochybne svedčí o tom, že prokurátor v prípravnom konaní dospel k odôvodnenému záveru, že zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dotknuté nehnuteľnosti sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom z trestnej činnosti. Za tohto stavu podľa odvolacieho súdu nemožno prisvedčiť vyššie uvedenej obrane odporcu.

64. K tvrdeniu odporcu, že navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože ak by aj nehnuteľnosti v budúcnosti scudzil alebo zaťažil, nedošlo by tým k zmareniu súdneho konania vo veci samej alebo k akémukoľvek sťaženiu prinavrátenia stavu pred uzavretím zmluvy vzhľadom na ustanovenie , ktoré upravuje záväznosť rozsudku o vecnom práve k nehnuteľnosti, odvolací súd zdôrazňuje, že upravuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo, že pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ). Z vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu vyplýva, že konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam doposiaľ neinicioval, pričom napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť podať proti odporcovi žalobu o určenie vlastníckeho práva v lehote 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže vzhľadom na ust. nepripadá do úvahy zamietnuť dôvodne podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pre možnú dodatočnú absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v budúcnosti, odvolací súd nepovažoval vyššie uvedené tvrdenie odporcu za spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

65. Zároveň odvolací súd dodáva, že vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany odporcu by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností, pri ktorom by už bola ochrana vo vzťahu k navrhovateľovi znížená. Preto postačuje preukázanie dôvodnej obavy na to, aby bolo vyhovené návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by stratilo význam, ak by sa vyžadoval zásadne len predložený dôkaz o snahe odporcu nakladať s nehnuteľnosťami. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odporca k odvolaniu predložil Zmluvu o úvere č. 01/2022 zo dňa 7.4.2022 a Zmluvu o úvere č. 02/2022 zo dňa 7.4.2022, ktorou sa malo zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach v prospech TRAJEKT PLUS, a. s.. Zároveň v odvolaní uviedol, že mal záujem o kúpu nehnuteľností od navrhovateľa, no nemal potrebné financie. Vyššie uvedené zmluvy o úvere majú ale začiernené niektoré podstatné údaje, keď odporca nesprístupnil doby splatnosti úveru ani dohodnuté úroky. Táto skutočnosť v spojení s výsledkami hospodárenia odporcu vyplývajúcimi z jeho posledných dvoch dostupných účtovných závierok za rok 2021 a 2022, podľa ktorých odporca nemá evidované žiadne zisky a výsledok jeho hospodárenia v roku 2021 predstavoval stratu 1.953 eur a v roku 2022 stratu 71.357 eur osvedčujú podľa odvolacieho súdu dôvodnú obavu navrhovateľa, že by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu nehnuteľností.

66. Zásah do práv odporcu, ktorý nariadené neodkladné opatrenie so sebou prináša, je primeraný osvedčenému porušeniu práv a právom chránených záujmov navrhovateľa, nakoľko ním nedochádza k zásahu do práv odporcu nad nevyhnutnú mieru, čím podľa odvolacieho súdu je naplnený aj princíp proporcionality.

67. K odporcom namietaným nesplneným požiadavkám na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí stručne a výstižne opísal, prečo považoval právny vzťah medzi sporovými stranami za osvedčený a uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Vyjadril sa aj k tomu, prečo uložením požadovaného obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha. Skutočnosť, že odporca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu odporcu o nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

68. Záverom odvolací súd ešte dodáva, že dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.

Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

69. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil v celom rozsahu. 70. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, navrhovateľovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti odporcovi. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa . V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).