Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_4P-40-2010.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/40/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci navrhovateľa: J. P., bytom F. R. Č.. XXX, zastúpený JUDr. Miroslavom Kučerom, advokátom, Bratislava, Krajinská č. 30 proti odporcovi: K. P., bytom N., D. Č.. XX, zastúpený JUDr. Mariánom Zányim, advokátom, AK Alžbetínske námestie č. 2 Dunajská Streda o zvýšenie výživného pred sudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto
rozhodol:
Výživné stanovené rozsudkom Okresného súdu C. P.. S.. XC/XX/XXXX zo dňa 17.12.2003 sumou 49,79 € na navrhovateľa sa zvyšuje na 130 € mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca predom navrhovateľovi, počnúc od 01.09.2010.
Zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 27.06.2012 v čiastke 1.764,62 € odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v mesačných splátkach po 40 € spolu s bežným výživným a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka navrhovateľa vtedy ešte ako maloletého dieťaťa podala na tunajší súd dňa 02.09.2010 návrh na zvýšenie výživného na navrhovateľa. Medzičasom 07.11.2011 navrhovateľ nadobudol plnoletosť a preto sa stal priamo účastníkom konania na strane navrhovateľa v právnej veci o zvýšenie výživného proti odporcovi, na ktorom návrhu navrhovateľ zotrvával.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo dňa 18.03.2011 zvýšil výživné na navrhovateľa naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v C. sumou 49,79 € na 130 € mesačne počnúc od 01.09.2010. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 18.03.2011 v čiastke 561,47 € uložil odporcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a Krajský súd v Trnave uznesením č.k.: XXCoP/XX/XXXX zo dňa 13.02.2012 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa rušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Podľa názoru odvolacieho súdu mimo iného predovšetkým už z ustanovenia § 78 odsek 1 vety prvej Zák. o rodine vyplýva závislosť zmeny rozhodnutia o výživnom od zmeny pomerov, ktorou vždy možno rozumieť len podstatnú zmenu okolností rozhodujúcich pre určenie výživného. Pretože z hľadiska určenia výživného sú rozhodujúcimi schopnosti a možnosti výživou povinných osôb (v prejednávanej
veci obaja rodičia detí) a odôvodnené potreby osôb výživou oprávnených (tu maloleté dieťa, ktoré medzičasom nadobudlo počas konania plnoletosť, ale tiež ďalšie deti oboch jeho rodičov a podľa okolností prípadu i ďalšie osoby), k záveru o zmene pomerov možno samozrejme dospieť len zistením rozhodujúcich okolností v čase pôvodného rozhodovania aj v čase rozhodovania o potenciálnej zmene.
Pre úvahy o miere zvýšenia vyživovacej povinnosti otca tu význam malo, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia (nielen otec, ale i matka), že rovnako minimálna miera takejto vyživovacej povinnosti každého z rodičov (opäť i matky dieťaťa) je ustanovená zákonom, že vyživovacia povinnosť rodiča majúceho dieťa vo svojej osobnej starostlivosti (ktorým rodičom tu je matka) býva (na rozdiel od druhého rodiča) krytá aj výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, avšak miera takéhoto vykrývania sa najmä vekom dieťaťa mení (takže je spravidla najpodstatnejšou v útlom veku dieťaťa a čase prakticky permanentnej starostlivosti matky oň, kým postupom času aj tu dochádza k posilňovaniu miery uspokojovania potrieb dieťaťa vo finančnej rovine) a že výživné má na jednej strane absolútnu prednosť pred inými výdavkami (z ktorého pohľadu nie je zanedbateľným ani spôsob života výživou povinnej osoby), na druhej strane však ani ono nemá spôsobovať neodôvodnený presah príjmov výživou oprávnenej osoby nad jej preukázanými potrebami (výdavkami). Podľa ustálených záverov rozhodovacej praxe v obdobných veciach (vo veciach výživného) výživné zamestnaného rodiča (rovnako ako rodiča, u ktorého je dôvod vychádzať z iného než reálne dosahovaného príjmu, avšak zároveň z príjmu majúceho slúžiť ako alternatíva k príjmu zo zamestnania) by sa malo zásadne pohybovať v rozpätí 20 - 25% zo sumy príjmu (samozrejme s odchýlkami od takéhoto pravidla, pokiaľ ich odôvodňujú konkrétne okolnosti prípadu).
V odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje odôvodnenie, prečo súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodovaní iba z tvrdení otca o jeho aktuálnych príjmoch z podnikania (je zjavné, že v tomto smere prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav), a prečo neprišlo k úplnej a riadnej aplikácii ust. § 63 ods. 1 a 2 Zák. o rodine. Z odôvodnenia rozsudku tiež nemožno vyvodiť či vôbec a ak áno, akým spôsobom sa súd prvého stupňa vyporiadal s predbežnými otázkami zmien v príjmoch matky (v porovnaní stavu k času rozhodovania napadnutým rozsudkom a pôvodného rozhodovania) a jej vyživovacej povinnosti k dnes už plnoletému J. - pričom tu šlo o základný predpoklad pre úvahu, akej sumy sa dieťaťu v súčasnosti nedostáva na jeho vlastných príjmoch (prídavok na dieťa, resp. prípadné iné príjmy) a výživnom patriacom od rodiča zabezpečujúcom osobnú starostlivosť oň (tu od matky) a akou by tak logicky mal prispievať druhý rodič (tu otec). Toto obdobne platilo vo vzťahu k posunom v potrebách dieťaťa, kde chýbalo dostatočne zrozumiteľné stanovisko súdu k tomu, ako bolo možno kvantifikovať (rozumej vyjadriť peňažnými sumami) jeho potreby v čase pôvodného rozhodovania (opäť na náležitú podporu záveru, že tu došlo k inak nikým nespochybňovanému nárastu potrieb). Pri takýchto medzerách v argumentácii potom samozrejme nemohlo byť divu, že odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahovalo ani zhodnotenie vplyvu vzniku ďalších vyživovacích povinností oboch rodičov na mieru ich schopnosti podieľať sa na výžive J.. Napokon pri vrátení sa k prvému opomenutiu zhora (v tomto odseku) nešlo ponechať bez povšimnutia ani to, že súd prvého stupňa určil termín pojednávania skončeného napadnutým rozsudkom na 18. marca 2011, hoci už 31. marca 2011 uplynula lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2010, ktorý deň by bol zároveň posledným termínom pre podanie takéhoto priznania otcom (po zadovážení ktorého by súd mohol komplexnejšie posúdiť pomery tohto rodiča - hoci aj v období od 1. januára 2011 do podania daňového priznania otcom súd mohol a mal preskúmať účtovné knihy resp. peňažný denník otca za príslušné kalendárne obdobie, ktoré však otec nepredložil a prvostupňový súd nežiadal).Z príslušných listinných dôkazov možno pritom zistiť konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, t.j. náklady na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložené daňovníkom a zaúčtované v jeho účtovníctve.
Druhou zákonnou povinnosťou vyplývajúcou z ustanovenia § 63 ods. 1 Zák. o rodine je edičná povinnosť, t. j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie majetkových pomerov (túto povinnosť si otec v prejednávanej veci splnil iba čiastočne).
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, v potrebnom rozsahu doplniť dokazovanie bez ohľadu na aktivitu účastníkov (najmä výsluchom medzičasom už plnoletého J. okrem iného i na otázku jeho trvania na
návrhu na zvýšenie výživného po nadobudnutí jeho plnoletosti), výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť a až potom opätovne rozhodnúť len o veci a o trovách konania (odvolacieho a prvostupňového od nadobudnutia plnoletosti J.) pričom povinnosťou okresného súdu bude v takom prípade nové rozhodnutie i konkrétne a dostatočne presvedčivo odôvodniť.
Súd vo veci predovšetkým vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom už plnoletého navrhovateľa v konaní, ktorý vo výpovedi uviedol, že trvá na podanom návrhu aj po dosiahnutí plnoletosti. Odporca od januára 2012 na výživnom nezaplatil nič. Od septembra 2012 nastúpi do posledného ročníka strednej školy v Bratislave. Býval na internáte, za ktorý platil 35 € mesačne, za obedy platil 40 € a za večere 50 € mesačne. Matka mu dala na týždeň vreckové po 20 €, na MHD mesačne 15 €. Okrem toho musel zakúpiť do školy knihy v treťom ročníku približne v hodnote za 100 €. Chodí na anglický jazyk, na jeden polrok platí 70 €. Chystá sa ďalej študovať na vysokej škole informatiku. V roku 2012 budú mať stužkovú, na ktorú platili od druhého ročníka v každom polroku po 50 €. Odporcu naposledy videl pred mesiacom, keď bol za nim vo N.. Vtedy mu odporca zabalil obed a dal mu vreckové 20 €. Za odporcom zvykol mesačne chodievať raz alebo dvakrát. Pri jeho poslednej návšteve za odporcom odporcovi navrhol dohodu na zvýšenie výživného vo výške 130 € mesačne. Vtedy odporca sa vyjadril tak, že by súhlasil so zvýšením výživného na 100 € mesačne, on však s takouto dohodou nesúhlasil. Vzhľadom na to, že v priebehu súdneho konania navrhovateľ mal záujem v podstate uzatvoriť s odporcom dohodu o zvýšení výživného odporca bol oslovený v priebehu pojednávania telefonicky so svojim právnym zástupcom, ktorému oznámil, že súhlasí so zvýšením výživného na navrhovateľa na 130 € mesačne od 01.09.2010.
Preto súd v intenciách uznesenia odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 78 odsek 1 až 3 Zákona o rodine zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa na sumu 130 € mesačne, ktorou sumou odporca telefonicky súhlasil. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2010 do 27.06.2012 predstavuje už sumu 1.764,62 €. V pôvodnom rozsudku, ktorý bol napadnutý odvolaním zo strany odporcu odporcovi súd dal možnosť zaplatiť zročné výživné v pravidelných mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. V tomto prípade, keďže výška zročného výživného za obdobie od 01.09.2010 do 27.06.2012 presahuje aj sumu 1.500 € súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zročné výživné pravidelnými mesačnými splátkami po 40 € mesačne. Pri takýchto mesačných splátkach odporca bude vzniknuté zročné výživné zaplatiť a vyrovnať navrhovateľovi po dobu 44 mesiacov. Vzhľadom na výšku zročného výživného preto povolenie nižších splátok zo strany súdu jednoducho neprichádzal do úvahy, nakoľko takto vzniknuté zročné výživné odporca bude zaplatiť navrhovateľovi a vyrovnať necelé štyri roky.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a) O.s.p., podľa ktorého určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Napokon treba uviesť - i keď odvolací súd nariadil súdu prvého stupňa ďalšie dokazovanie na zistenie zmeny pomerov tak na strane navrhovateľa ako i na strane jeho oboch rodičov - vzhľadom na súhlas odporcu so zvýšením výživného na 130 € mesačne súd ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i/ sa rozhodlo bez návrhu, neide o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli, alebo ak také dôvody neexistovali. Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods.2/ O.s.p. ).