Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59P/110/2023

Uznesenie

Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. S., M.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: L.. L. L., M.. XX.XX.XXXX, A. U. C. XXX, G. M., A. Č. Q. XX, Q., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Andrej Vlk, s. r. o., so sídlom Gallayova 21, Bratislava, a otca: I.. L. S., M.. XX.XX.XXXX, A. U. Ď. X, M., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný predbežne platiť výživné na maloletého L. S., M.. XX.XX.XXXX, v sume 150,- eur mesačne a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia až do právoplatného skončenia konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedeného Mestským súdom Bratislava II pod sp. zn. .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na Mestský súd Bratislava II dňa 12.10.2023 sa navrhovateľka - matka prostredníctvom právneho zástupcu domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Vo svojom návrhu zároveň požiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150 eur mesačne vopred k rukám matky. Súd vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z konania sp. zn. na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. .

2. Vo svojom návrhu matka uviedla, že, bydlisko maloletého je na adrese Q. XX, Q., kde žije maloletý spolu s matkou. Na uvedenej adrese žili rodičia spoločne s ich synom do 06.08.2023, kedy otec odišiel zo spoločnej domácnosti a aktuálne býva na adrese Š. B. X, Q.. Nakoľko do dnešného dňa sa rodičia nedohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, tieto neboli upravené ani súdnym rozhodnutím a v súčasnosti už nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa rozhodla podať predmetný návrh. Rodičia boli v partnerskom vzťahu od roku 2015 a spočiatku tvorili harmonický pár a bežné problémy vedeli spolu zvládať. Aj po narodení ich spoločného syna rodičia nemali medzi sebou výrazné konflikty a vedeli sa dohodnúť, avšak postupom času sa začali ich nedorozumenia a konflikty množiť. Vzťahy medzi nimi sa týmto čoraz viac ochladzovali a rodičia sa navzájom odcudzili, čo v konečnom dôsledku malo za následok rozpad ich partnerského vzťahu. Od augusta 2023 otec nežije v spoločnej domácnosti a matka v tomto čase už nemá záujem na obnovení ich partnerského vzťahu. Pokúšala sa s otcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností dohodnúť, avšak to otec odmietol. Prispel jej na výživu maloletého v mesiaci október 2023 spätne za mesiace august až október sumou v celkovej výške 120 eur, čo predstavuje sumu 40 eur na mesiac, ktorá nepostačuje na pokrytie ani základných potrieb maloletého. Od narodenia maloletého sa o neho starala prednostne matka a bola to ona, kto vždy

zabezpečoval komplexnú starostlivosť a aj po odsťahovaní otca zo spoločnej domácnosti sa výchove venuje plnohodnotne len ona. Otec sa o maloletého síce sporadicky staral aj počas vzťahu, avšak nevie sa o neho postarať samostatne. Ani počas vzťahu nezabezpečoval starostlivosť o maloletého viac dní, maximálne niekoľko hodín do dňa. Aj v čase po odsťahovaní zo spoločnej domácnosti javí o maloletého záujem minimálne a keď s ním má byť sám, deleguje starostlivosť na svoju matku. Vzhľadom na uvedené navrhla zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti kvôli jeho nízkemu veku (5 rokov) a naviazanosti na matku. V žiadnom prípade nechce brániť v styku otca a má záujem na tom, aby si maloletý vytvoril vzťah aj s otcom a tento mohol plnohodnotne rozvíjať, avšak má za to, že zverenie do jej osobnej starostlivosti je v najlepšom záujme dieťaťa. Navrhovateľka ďalej uviedla, že má záujem na tom, aby sa syn stretával s otcom, nechce im brániť v styku a bola by veľmi rada, ak by si vytvorili plnohodnotný vzťah. Styk po jeho odchode zo spoločnej domácnosti však prebieha veľmi nepravidelne. Dôvodom je, že otec vyvíja v tomto smere minimálnu iniciatívu a matka mu v týchto prípadoch v styku so synom nebráni. Na druhej strane, keď sa otec s maloletým stretne, tak stretnutia sú veľmi krátke, prípadne odvezie syna ku svojej matke. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd styk otca s maloletým neupravoval a ponechal ho na dohode rodičov. Aktuálne výživu maloletého v plnej výške zabezpečuje matka. Obaja rodičia pracujú v Policajnom zbore SR, pričom mesačný príjem matky predstavuje sumu vo výške 1500 eur mesačne netto a príjem otca sumu vo výške 2300 eur mesačne netto. Priemerné mesačné výdavky na maloletého matka vyčíslila nasledovne: drogéria a hygiena 15 eur, strava 200 eur (vrátane stravného v škôlke cca 32 eur), lieky 15 eur, oblečenie a obuv 60 eur, voľnočasové aktivity 70 eur, sporenie a poistenie 25 eur, škola a škôlka 12,50 eur, náklady na bývanie 103 eur (z toho internet 14 eur), domácnosť 10 eur, dovolenky 60 eur, hračky a iné 20 eur, pohonné hmoty 25 eur, spolu 615,50 eur. Napriek tomu, že otec dosahuje viac než solídny príjem, svoju vyživovaciu povinnosť si vôbec neplní a matke od odchodu zo spoločnej domácnosti ani napriek jej žiadostiam na výživu vôbec neprispieva. Je v možnostiach, schopnostiach a majetkových pomerov otca, aby platil výživné na maloletého vo výške 350 eur mesačne, a to aj vzhľadom odôvodnené náklady na maloletého syna. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby súd vydal rozsudok, ktorým maloletého zverí do osobnej starostlivosti matky, zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, styk otca s maloletým sa neupraví a otcovi bude uložená povinnosť platiť výživné v sume 350 eur mesačne vopred k rukám matky, odo dňa podania návrhu. Vzhľadom na vyššie uvedené a s poukazom na popísaný skutkový stav je nevyhnutné dočasne upraviť pomery k maloletému. Otec si plní svoju základnú rodičovskú povinnosť v minimálnej miere na hranici zákonom stanovenej minimálnej výšky výživného a aj to nepravidelne. Vzhľadom na jeho majetkové a mzdové pomery a stabilnú pracovnú pozíciu príslušníka Policajného zboru SR neexistuje žiadne ospravedlnenie takéhoto jeho prístupu. Z uvedených dôvodov požiadala, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil otcovi povinnosť platiť výživné aspoň v rozsahu nevyhnutnom na pokrytie základných potrieb maloletého a to v sume 150 eur mesačne, vopred, k rukám matky. 3. Súd sa oboznámil s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, s rodným listom, s potvrdením o mzde matky, a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z rodného listu súd zistil, že rodičmi maloletého L. S., M.. XX.XX.XXXX sú rodičia - matka L. L., M.. XX.XX.XXXX, a otec I.. L. S., M.. XX.XX.XXXX.

5. Z potvrdenia o mzde súd zistil, že priemerná čistá mesačná mzda matky za obdobie od októbra 2022 do septembra 2023 predstavovala sumu 1518,43 eur.

6. Podľa (ďalej len "") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.

7. Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa (ďalej len "") neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. Podľa prvá veta návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené.

13. Podľa neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

14. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. "Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenie exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením". (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha. C.H.Beck, 2016,1092 s.).

16. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa ako prostriedok na ochranu záujmu maloletého slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov neodkladným opatrením v týchto konaniach ustupuje záujmu maloletého dieťaťa. A teda, ak je nariadenie neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v , nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností, ktorá nevyžaduje zdĺhavé dokazovanie a konanie. Preto sú pre súd podstatné listinné dôkazy predložené spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

17. Základom pre nariadenie neodkladného opatrenia je absencia vážnejších pochybností o jeho dôvodnosti. V záujme zamedzenia zneužitia tohto procesného inštitútu je možné uplatniť ho len výnimočne, a to iba v prípadoch riadneho preukázania stavu bezodkladnej potreby úpravy pomerov. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností.

18. Neodkladné opatrenie vo veciach platenia výživného môže súd nariadiť na návrh (ak ide o inú než maloletú osobu) alebo aj bez návrhu (ak ide o výživné pre maloleté dieťa). Uloženie tejto povinnosti je možné, ak existuje nárok na výživné, pričom právny dôvod vyplýva zo o rodine.

19. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením ( ) mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti finančne podieľal na jeho výžive.

20. Poukazujúc na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a uložil otcovi povinnosť predbežne platiť výživné v sume 150 eur na maloletého, ako nevyhnutnú mieru, ktorou je povinný podieľať sa na výžive svojho dieťaťa, poukazujúc na existenciu bežných výdavkov na dieťa (ošatenie, stravu, bývanie, a na zabezpečenie ďalších potrieb), ako aj na zákonnú vyživovaciu povinnosť oboch rodičov. Súdu zo spisového materiálu vyplynulo, že otec má vysokoškolské vzdelanie, je zdravý, pracuje v Policajnom zbore SR a teda nebol zistený žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal podieľať na výžive maloletého iba v sume 40,- Eur mesačne, ktorá je sumou extrémne nízkou, nepokrývajúcou ani tie najzákladnejšie potreby dieťaťa ako sú strava a oblečenie. Súd mal teda za to, že výška výživného upravená neodkladným opatrením v sume 150 eur na dieťa je primeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca a zodpovedá i odôvodneným potrebám maloletého v nevyhnutnej miere. S ohľadom na záujem dieťaťa mal súd za to, že je nanajvýš potrebné, aby sa otec maloletého dočasne podieľal na nevyhnutných výdavkoch na dieťa pravidelne a v adekvátnej výške.

21. Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak ( ).

22. Súd bude pokračovať v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou .

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.