Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Ek-935-2020.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Subarea
12Ek/935/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 44 703 015, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti povinnému: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX A. a 2) D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XX/XX, XXX XX A., o vymoženie 107,65 EUR s prísl., vedenej u súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 247EX 401/20, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 36,- EUR, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa 19.05.2020 domáhal od povinného vymoženia 107,65 EUR s prísl., a to na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 4Ro/876/2013 zo dňa 27.05.2014. Poverením zo dňa 17.06.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, Exekútorský úrad so sídlom Moyzesova 5, 949 01 Nitra, ktorý ju vedie pod sp. zn. 247EX 401/20.
2. Dňa 10.05.2023 predložil súdu súdny exekútor návrh na pripustenie zmeny účastníka konania, z dôvodu, že pôvodný povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, t. j. po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu z pôvodného povinného na povinného 1/ a 2/. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z Uznesenia Okresného súdu Nové Zámky, prostredníctvom notára – súdneho komisára JUDr. Jana Elzerová, sp. zn. 12D/777/2021, Dnot 240/2021 zo dňa 11.8.2022. Súd na uvedenú skutočnosť prihliadol tak, že dňa 15.05.2023 vydal dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
3. Povinnému 2/ bolo dňa 12.06.2023 doručené upovedomenie o pokračovaní exekúcie zo dňa 29.05.2023. Následne bol poverenému súdnemu exekútorovi doručený zo strany povinného 2/ návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 23.06.2023, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 24.6.2023. Súd konštatuje, že návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote od doručenia Upovedomenia o pokračovaní exekúcie.
4. Dňa 28.06.2023 bol súdu predložený podnet povinného 2/ na zastavenie exekúcie z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 27OdK/312/2021 bol na jeho majetok vyhlásený konkurz a bol zároveň zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurznom konaní.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že naďalej trvá na pokračovaní exekúcie. 6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že : „k uvedenej veci uvádzam, že povinný zdedil uvedenú exekúciu po vyhlásení konkurzu.“ Zároveň si uplatnil trovy vo výške 72,- EUR
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov. 8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Podľa § 61l odsek 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
14. Podľa § 38 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.
15. Podľa § 38 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak ide o vymáhanie nároku na peňažné plnenie, exekútor po tom, čo mu bol doručený dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, vydá upovedomenie o pokračovaní exekúcie, v ktorom okrem všeobecných náležitostí, ktoré sa uvádzajú v upovedomení o začatí exekúcie, uvedie aj výšku zodpovednosti jednotlivých dedičov (povinných) za vymáhaný nárok. Upovedomenie o pokračovaní exekúcie doručí účastníkom konania.
16. Podľa § 38 ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, proti upovedomeniu o pokračovaní exekúcie môže každý z dedičov (povinných) podať návrh na zastavenie exekúcie rovnako, ako by išlo o upovedomenie o začatí exekúcie.
17. Podľa § 38 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 alebo do právoplatnosti rozhodnutia súdu o takom návrhu exekútor nemôže vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu iného majetku dedičov (povinných) ako majetku, ktorý nadobudli ako dedičstvo.
18. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) ,ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, vv ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).
19. Podľa § 166e ods. 1 ZoKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.
20. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
21. Podľa § 167v ods. 1 ZoKR, správca bez zbytočného odkladu, po splnení rozvrhu výťažku alebo po tom, čo zistí, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, oznámi v Obchodnom vestníku, že konkurz sa končí. Takéto oznámenie však správca neuskutoční skôr, ako uplynie základná prihlasovacia lehota, a ak niektorý z veriteľov uhradil zálohu na trovy šetrení podľa § 166i ods. 2, nie skôr, ako takéto šetrenia uskutočnil. Oznámením v Obchodnom vestníku sa konkurz zrušuje.
22. Každá platobne neschopná fyzická osoba, a to bez ohľadu na to, či ide alebo nejde o záväzky z jej podnikateľskej činnosti, má možnosť zbaviť sa svojich dlhov prostredníctvom tzv. oddlženia. Procesnoprávna úprava tohto inštitútu sa nachádza v štvrtej časti ZoKR a jeho realizácia sa uskutočňuje prostredníctvom dvoch procesných postupov a to oddlženie konkurzom alebo oddlženie splátkovým kalendárom. Podstatou oddlženia konkurzom spočíva v tom, že nastávajú nielen účinky vyhlásenia konkurzu, ale zároveň aj účinky oddlženia (účinky nevymáhateľnosti). Oddlžením sa dlžník zbaví všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, pričom vyššie cit. ust. § 166a ods. 1 ZoKR obsahuje taxatívny výpočet pohľadávok, ktoré je možné do konkurzu prihlásiť. Oddlžením sa tieto pohľadávky stávajú vo vzťahu k dlžníkovi nevymáhateľné a to v takom rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň sa nevymáhateľnou stáva nielen pohľadávka, ktorá do konkurzu bola prihlásená avšak nedošlo k jej uspokojeniu, ale aj pohľadávka, ktorá prihlásená do konkurzu nebola. Oddlženiu tak podliehajú v zásade všetky pohľadávky veriteľov, ktoré si prihlásili do konania alebo ktoré si do konania prihlásiť mohli. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ďalej v ust. § 166b ods. 1 taxatívnym spôsobom vymenúva pohľadávky vylúčené z uspokojenia, ktoré sa rozhodnutím súdu o oddlžení stávajú ex lege nevymáhateľnými. Ak sa v konaní preukáže, že na majetok povinného bol konkurz vyhlásený, je potrebné skúmať, či oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnená pohľadávka nespadá k pohľadávkam vylúčených z uspokojenia a teda k pohľadávkam, ktorá sa stala nevymáhateľnou.
23. Súd mal za preukázané, že pôvodný povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, pričom dedičské konanie po poručiteľovi bolo ukončené uznesením Okresného súdu Nové Zámky, prostredníctvom notára – súdneho komisára JUDr. Jana Elzerová, sp. zn. 12D/777/2021, Dnot 240/2021 zo dňa 11.8.2022. Taktiež mal súd za preukázané, že uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 27OdK/312/2021 zo dňa 03.01.2022 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného 2/. V uvedenom uznesení súd zároveň vyzval veriteľov na prihlasovanie pohľadávok u správcu. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného 2/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. X/XXXX dňa 11.01.2022, pričom právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení, teda 12.01.2022. Zároveň súd z podania súdneho exekútora ako aj vlastnou činnosťou zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 23OdK/286/2021 zo dňa
09.12.2021 bol vyhlásený konkurz aj na majetok povinného 1/. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok povinného 1/ bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 240/2021 dňa 15.12.2022, pričom právne účinky zverejnenia nastali nasledujúci deň po jeho zverejnení, teda 16.12.2022.
24. Súd ďalej konštatuje, že smrťou pôvodného povinného (G. B.), ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, (po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie) nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu z pôvodného povinného na povinného 1/ a 2/. Súd zároveň na tomto mieste uvádza, že medzi základné zásady dedičského práva patrí aj zásada nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa zakotvená v prvom ustanovení siedmej časti OZ v § 460. Okamihom, keď prechádza majetok poručiteľa na dedičov, je moment smrti poručiteľa. Tento prechod si nevyžaduje žiadny právny akt zo strany dediča. Princíp nadobúdania dedičstva okamihom smrti poručiteľa má za následok, že úkony, ku ktorým dochádza neskôr, napríklad dedičská dohoda alebo odmietnutie dedičstva, majú vždy spätné účinky (pôsobia ex tunc), t.j. pôsobia spätne ku dňu smrti poručiteľa. Práva dedičov, ktoré je potrebné obligatórne potvrdiť rozhodnutím súdu, sa posudzujú podľa práva platného v čase poručiteľovej smrti. Ak osoba dedičstvo neodmietne a v rámci vyporiadania dedičstva skutočne niečo nadobudne, prestáva byť potenciálnym dedičom a stane sa dedičom v pravom zmysle slova, teda skutočným právnym nástupcom zomretej osoby so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami vrátane zodpovednosti za dlhy poručiteľa. V nadväznosti na uvedené je tak zrejmé, že dňom smrti poručiteľa t.j. dňom 14.06.2021 prešla na povinného 1/ a povinného 2/ aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa. Následne tým, že uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 23OdK/286/2021 zo dňa 09.12.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného 1/ a uznesením Okresného súdu Nitra, sp. zn. 27OdK/312/2021 zo dňa 03.01.2022 bol vyhlásený konkurz aj na majetok povinného 2/ a teda oddlžením sa dlžníci (povinní) zbavili všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze sa povinní zbavili aj dlhov, ktoré na nich prešli smrťou poručiteľa. Z uvedeného je potom zrejmé, že v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného1/ ako aj povinného 2/, po začatí ktorého nie je možné v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci dlžníkovi začať ani viesť exekučné konanie a už začaté konanie musí byť zastavené, súd musel exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť v celosti tak ako je uvedené vo výroku č . I. daného uznesenia.
25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, Trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, Ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí; to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
28. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
29. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky, náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.
30. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
31. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
32. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
33. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 22 ods. 2 Vyhlášky, v zmysle ktorého ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %. V tomto prípade súd opätovne zdôrazňuje, že exekúciu zastavil z dôvodu existencie skutočností, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, t. j. dôvod ukončenia exekúcie nastal do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. 34. V zmysle § 22 odsek 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov 50% zo sumy 60 EUR (§ 22 ods.1 Vyhlášky). Súd preto konštatuje, že súdnemu exekútorovi nemožno priznať trovy exekúcie vo výške 72,- EUR, a to s ohľadom na uvedené vyššie, a preto súd poverenému súdnemu exekútorovi priznal trovy vo výške 36,- EUR (náhrada výdavkov vo výške 30,-EUR+ 20 % DPH vo výške 6,- EUR), a to v súlade s Vyhláškou a Exekučným poriadkom, pričom povinnosť uhradiť trovy súdnemu exekútorovi uložil v súlade s § 199c Exekučného poriadku oprávnenému (II. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.