Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Csp-101-2023.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Subarea
6Csp/101/2023
Uznesenie
Okresný súd Rožňava, v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 81107 Bratislava- Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37 927 795 proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. X, XXX XX B., právne zast. LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, o zaplatenie 2.289,49 eur
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.12.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 2 901,09 eur s prísl. a náhrady trov konania, pričom pôvodné konanie bolo vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 11Csp/114/2018.
2. Tunajší súd rozhodol platobným rozkazom, č.k. 11Csp/114/2018-86 zo dňa 30.01.2019, kde vo výroku svojho platobného rozkazu uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 2 901,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 2001,00,- eur od dňa 13.09.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania pozostávajúcej zo súdneho poplatku vo výške 174,00,- eur trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 115,00,- eur. Voči platobnému rozkazu podal žalovaná v zákonom stanovenej lehote odpor. Tunajší súd následne vyhodnotil odpor žalovaného ako dôvodný a uznesením č.k. 11Csp/114/2018-93 zo dňa 12.02.2019 zrušil platobný rozkaz. Tunajší súd po následnom dokazovaní rozhodol rozsudkom, č.k. 11Csp/114/2018-164 zo dňa 26.08.2019, kde vo výroku svojho rozsudku konanie v časti o zaplatenie 50,00,- eur zastavil, v druhom výroku žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v treťom výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Voči rozsudku tunajšieho súdu podal žalobca odvolanie. Vec bola postúpená Krajskému súdu Košice ako príslušnému odvolaciemu súdu. Odvolací súd rozhodol rozsudkom č.k. 1CoCsp/19/2020-236 zo dňa 15.10.2020, kde v prvom výroku svojho rozsudku pripustil späťzatie žaloby o zaplatenie 561,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00% ročne zo sumy 561,60 eur od 13.06.2016 do zaplatenia (v priebehu odvolacieho konania zobral žalobca žalobu čiastočne späť), v druhom výroku rozsudok tunajšieho súdu potvrdil a v treťom výroku priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Voči rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Vec bola postúpená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako príslušnému dovolaciemu súdu. Dovolací súd rozhodol uznesením č.k. 2Cdo/125/2021 zo dňa 27.04.2023, kde vo výroku svojho uznesenia zrušil rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoCsp/19/2020 zo dňa 15.10.2020 a to v druhom a treťom výroku a vrátil vec Krajskému súdu Košice na ďalšie konanie. Krajský súd Košice následne rozhodol uznesením č.k. 5CoCsp/45/2023-314 zo dňa 25.07.2023, kde vo výroku svojho uznesenia zrušil výrok rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11Csp/114/2018-164 zo dňa 26.08.2019 v časti o zamietnutí žaloby v časti zaplatenie istiny 2298,49 Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1 439,40 Eur od
13.09.2016 zo platenia a vo výroku o trovách konania a vec rozsahu zrušenia vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Vec bola na tunajšom súde zapísaná pod novou spisovou značkou 6Csp/101/2023.
3.Dňa 09.10.2023 doručil JUDr. Pavol Krajec tunajšiemu súdu svoje podanie, v ktorom uviedol, že Uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 26OdK/118/2021 bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a z tohto dôvodu žiadal tunajší súd, aby zrušil vytýčené pojednávanie pojednávanie a konanie zastavil.
4. Súd zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Košice I. 26Odk/118/2021 uznesenie bolo zverejnené dňa 28.06.2021 v Obchodnom vestníku pod č. 123/2021, za správcu bol ustanovený E. E. D., so sídlom kancelárie: F., XXX XX G. (H. I. H.: H.).
5. Podľa § 167e ods. 1 a 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov( ďalej len zákon o konkurze a reštrukturalizácii), ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b). Ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.
6. Podľa § 166a ods. 1 písm. a/ konkurze a reštrukturalizácii., ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň").
7. Podľa ust. § 166a ods. 1 písm, a) , b) a c) zákona o konkurze a reštrukturalizácii Ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a)pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b)budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
8. Podľa ust. § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii za nevymáhateľne voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b)príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c)pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d)zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e)peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f)trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
9. Súd predmetnú pohľadávku vymáhanú v rámci tohto konania vyhodnotil ako pohľadávku podľa ust. § 166 a pods. 1písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda pohľadávku, ktorá vznikla pred rozhodným dňom( dňom vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného) a teda ako pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konania o oddĺžení, pričom zároveň sa nejedná o žiadnu z pohľadávok podľa ust. § 166b ods. 1 písm. a) až f) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, kedy sa súdne konanie nezastavuje.
10. V zmysle cit. ustanovení súd konanie zastavil.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP), prípadne s prihliadnutím na zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. V prejednávanom prípade priamo zák. č. 7/2005 Z.z. stanovuje povinnosť konanie zastaviť po vyhlásení konkurzu, preto nie je možné pričítať zavinenie zastavenia konania niektorej zo strán sporu. Vzhľadom k tomu súd považoval za spravodlivé o náhrade trov konania rozhodnúť s poukazom na § 257 CSP.
13. Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd konanie zastavil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia a žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania , nakoľko sa na predmetnú vec vzťahoval dôvod hodný osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP .
14. Súd sa takisto zaoberal aj otázkou vrátenia súdneho poplatku. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú. Toto ustanovenie zákona o súdnych poplatkoch odkazuje na ust. § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda ide o súdne konanie, pri ktorom dochádza k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného, pričom dochádza k prerušeniu súdneho konania s povinnosťou súdu vyzvať žalovaného ako aj správcu konkurznej podstaty aby navrhli pokračovať v súdnom konaní (ust. § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), pričom ak správca ani žalovaný neudelia svoj súhlas v pokračovaním v konaní, súd konanie zastaví. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch sa ale nevťahuje na ust. § 166e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda nerieši situáciu, ak dôjde k vyhláseniu oddĺženia na majetok povinného (čo je aj prípad predmetnej veci).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Rožňava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie