Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-31-2024.pdf
PDF · 98.12 KB
Case nature
Subarea
7Co/31/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. C. XXXX/XX, F., zastúpený: JUDr. Marek Šabík – advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Moyzesova 585/2, Topoľčany 955 01, IČO: 56 121 725, proti žalovanej: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpená: JUDr. Ivan Pádej, advokát - AK s. r. o., so sídlom: Krížna 336/2, Považská Bystrica 017 01, IČO: 36 863 041, o zaplatenie 7 469,79 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 7C/98/2023-50 zo dňa 12. decembra 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a . Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7 469,79 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % p.a. z dlžnej sumy od 08.11.2023 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 122 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Druhým výrokom rozhodol, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti rozsudku (II. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 273, § 275, § 277 ods. 1, 3, § 299 ods. 1, čl. 5, čl. 10 bod 1. až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu na základe čoho rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Žalobca sa písomne podanou žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 7 469,79 eura titulom bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná užíva nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7 469,79 eura žalobcovi rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Súd konštatoval, že žalovaná bola uznesením zo dňa 31.10.2023 vyzvaná, aby sa vyjadrila k žalobe a uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Predmetné uznesenie spolu so žalobou a prílohami jej bolo doručené do vlastných dňa 07.11.2023. V uznesení bola poučená žalovaná o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti ako aj o možnosti vydať rozsudok pre zmeškanie. Nakoľko sa žalovaná k podanej žalobe nevyjadrila, súd postupoval v zmysle § 273 ods. 1 CSP a vo veci rozhodol po splnení zákonných požiadaviek rozsudkom pre zmeškanie. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v spore plný úspech vo veci priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením do 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Proti tomuto rozsudku podala písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta v celom rozsahu. Uviedla, že koncom novembra 2023 sa od bývajúceho na rovnakej adrese trvalého bydliska telefonicky dozvedela o doručení uznesenia sp.
zn. 7C/98/2023-50 zo dňa 31.10.2023, ktorým ju súd vyzval na písomné vyjadrenie voči podanej žalobe. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaná dlhodobo cca od roku 2005 zdržuje a žije v zahraničí nemohla sa v stanovených lehotách vyjadriť k podanej žalobe. Rovnako si v rámci tejto lehoty nemohla zabezpečiť právneho zástupcu, ktorý by v určenej lehote podal vyjadrenie voči tejto žalobe. Poukázala na skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že vedel o adrese jej prechodného bydliska v Anglicku, neuviedol v žalobe komplexné údaje o žalovanej. Pre tento nedostatok považuje žalobu z procesného hľadiska za vadnú, pretože podľa § 132 a § 133 CSP neuviedol presné označenie žalovanej – adresu prechodného bydliska, čo zapríčinilo problémy s doručením listín zo strany súdu. V ďalšej časti odvolania sa vyjadrila ďalším sporovým konaniam, ktoré prebiehajú medzi žalobcom a žalovanou na Okresnom súde Žilina a tiež k samotnému nároku žalobcu uplatnenému žalobou, ktorého dôvodnosť v celom rozsahu poprela. Tiež podľa jej názoru bola žaloba podaná predčasne, pretože žalobca napriek tomu, že mu bola známa adresa jej pobytu, tento nevyužil písomný styk na vyriešenie skutočnosti užívania predmetných pozemkov. V závere odvolaciemu súdu oznámila, že spolu s odvolaním podala aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie lehoty podľa § 277 CSP, pretože sa o zaslaní uznesenia, ktorým súd žiadal jej vyjadrenie k žalobe z dôvodov dlhodobého zdržiavania sa v zahraničí, dozvedela oneskorene a nemohla sa k veci v desaťdňovej lehote vyjadriť. Uviedla, že predmetné uznesenie prebral občan, ktorý býva na tej istej adrese a o tejto požiadavke súdu jej oneskorene podal telefonickú informáciu.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že s odvolaním nesúhlasí a napadnutý rozsudok považuje za správny a riadne odôvodnený. Podľa jeho názoru má byť v tomto prípade odvolanie žalovanej odmietnuté, pretože nie je prípustné a pretože obsahom odvolania sú skutkové tvrdenia žalovanej vo veci samej, ktoré však nemôžu byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Tiež poukázal na to, že odvolanie neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 363 CSP, najmä absenciu odvolacích dôvodov. Na doplnenie odvolacích dôvodov súd nevyzýva, a preto je odvolanie potrebné podľa § 386 písm. d) CSP odmietnuť. Odvolanie voči rozsudku pre zmeškanie je prípustné len v rozsahu posúdenia, či boli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalobca bol toho názoru, že všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli riadne naplnené. Okrem iného je touto podmienkou aj to, že uznesenie na vyjadrenie sa k žalobe bolo žalovanej doručené do vlastných rúk, pričom v tomto uznesení musela byť žalovaná poučená o následkoch nesplnenia povinnosti vyjadriť sa k žalobe vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná sa v odvolaní venuje skutkovým okolnostiam, ktoré sú však vylúčené z prieskumu odvolacím súdom. Odkazy na iné civilné konania sú nerelevantné a v tomto odvolaní nemôžu byť predmetom odvolacieho konania. Z opatrnosti všetky žalovanou označené skutočnosti poprel a uviedol, že antidatovanú údajnú nájomnú zmluvu, ktorú žalovaná predložila, považuje za neplatnú. Súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť v lehote vyjadriť sa a uviesť rozhodujúce skutočnosti, predložiť dôkazy a pod., pričom súčasne poučil žalovanú o následkoch nesplnenia uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, a toto uznesenie doručil žalovanej do vlastných rúk. Tvrdenia žalovanej, ktorými spochybňuje doručenie uznesenia, považuje žalobca za ničím nepreukázané, účelové a súčasne aj nepravdivé v evidentnej snahe vytvárať obštrukcie a obchádzať svoje zákonné povinnosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol resp. aby napadnutý rozsudok potvrdil.
5. Žalovaná v odvolacej replike uviedla, že keď obdŕžala napadnutý rozsudok zo dňa 12.12.2023 a následne uznesenie zo dňa 22.01.2024 bola v poučení uvedená možnosť podať odvolanie, ktoré podala a reálne a pravdivo odôvodnila. Opätovne uviedla, že na adresu jej prechodného bydliska nebolo doručené žiadne podanie konajúceho súdu. Je toho názoru, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie nemal konajúci súd žiadne procesné dôvody, pretože žalovaná nebola na pojednávanie riadne a včas predvolaná a nemohla ani vedieť o obsahu poučenia a následkoch nedostavenia sa na takéto pojednávanie. Taktiež sa nemohla na toto pojednávanie ospravedlniť, pretože vôbec nemala žiadnu znalosť o takomto spore. Konajúci súd svoje podanie adresoval na adresu, ktorú uviedol žalobca v žalobe. Žalovaná má na tejto adrese prihlásený trvalý pobyt, ale viac ako 18 rokov žije prechodne v zahraničí. Ak by konajúci súd preskúmal podpis na prevzatí týchto zásielok určených do vlastných rúk, tak by zistil, že tieto neboli prevzaté jej osobou, ale niekým iným a z tohto dôvodu jej podľa § 274 bod a) CSP neboli riadne a včas doručené, čo podľa jej názoru zapríčinil žalobca. Opätovne uviedla, že podaná žaloba neobsahovala náležitosti podľa § 133 CSP, pretože žaloba neobsahovala adresu prechodného pobytu, hoci o týchto skutočnostiach vedel a bol s nimi riadne uzrozumený. Túto vedomosť má z iných právnych sporov, ktoré sa medzi stranami vedú. Podľa jej názoru, nebola splnená podmienka, a to preukázaná skutočnosť, že podania súdu jej neboli riadne a včas doručené do vlastných rúk a tento nedostatok zapríčinil sám žalobca, pretože aj keď poznal prechodný pobyt žalovanej,
neuviedol ho v žalobe. Toto stanovisko preukazuje aj následné správanie žalovanej, ktorá sa na adresu trvalého bydliska dostavila v čase okolo vianočných sviatkov 2023 a urýchlene udelila plnú moc svojmu zástupcovi.
6. Žalobca v odvolacej duplike uviedol, že sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie. Tvrdenia žalovanej považuje za účelové a vnútorne rozporné. Poukázal na to, že žalovaná návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala zo subjektívnych dôvodov, a to že údajne nemohla stihnúť súdom určenú lehotu na vyjadrenie sa k žalobe a neargumentovala tým, že neboli splnené procesné podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie, a to napriek jej právnemu zastúpeniu. Obdobnú argumentáciu uvádza žalovaná aj v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie. S poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/2023 zo dňa 18.08.2023 konštatoval, že návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podala žalovaná z dôvodu nemožnosti stihnúť súdom určenú lehotu, až následne vo svojich ďalších vyjadreniach začala účelovo argumentovať tým, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené. Takúto podstatnú zmenu tvrdení žalovanej považuje žalobca za novotu v odvolacom konaní, na čo by odvolací súd nemal prihliadať. Rovnako to predstavuje aj rozšírenie dôvodov odvolania po lehote na podanie odvolania, čo je v rozpore s § 364 a § 365 ods. 3 CSP. Opakovane uviedol, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené, pričom neexistoval ospravedlniteľný dôvod na strane žalovanej k tomu, aby bol rozsudok pre zmeškanie zrušený. Tiež z dôvodu opatrnosti poprel všetky tvrdenia žalovanej vo veci samej, pričom žalovanou označená nájomná zmluva je absolútne neplatná. Tvrdenia žalovanej o nedostavení sa na pojednávanie nepovažuje za relevantné s prihliadnutím na to, o aký typ rozsudku pre zmeškanie bol vydaný. Podľa jeho názoru by malo byť odvolanie žalovanej odmietnuté podľa § 386 písm. c) a d) CSP.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodne podané, pretože boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalovanej za neprípustné a toto odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
8. Podľa 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
9. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a prejednaní veci dospel k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej, a to z dôvodu, že v danej veci ide o žalobu o splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 7 469,79 eura titulom bezdôvodného obohatenia žalovanej, keď žalovaná užíva nehnuteľnosti žalobcu bez právneho dôvodu.
10. Ustanovenie § 273 CSP dáva súdu možnosť aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b ) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
11. Odvolací súd sa zaoberal splnením vyššie uvedených podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie a dospel k záveru, že všetky zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie žalovanej boli splnené, preto správne súd prvej inštancie postupoval, keď návrhu žalobcu vyhovel. Z dôvodu, že boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovanej, odvolanie voči tomuto rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné (§ 356 písm. b) CSP).
12. Z hľadiska splnenia jednotlivých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovanej odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 7C/98/2023-44 zo dňa 31.10.2023 vyzval žalovanú,
aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadrila k žalobe, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň žalovanú poučil, že ak súd uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Skutočnosť, že predmetné uznesenie bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 07.11.2023 vyplýva z informácie o výsledku doručovania založenej v spise na č. l. 44.
13. Vzhľadom na to, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné len v prípade, ak neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP a contrario) odvolací súd skúmal relevantnú námietku žalovanej, ktorá v odvolaní tvrdila, že predmetné uznesenie prevzal občan, ktorý býva na tej istej adrese a o tomto uznesení ju oneskorene telefonicky informoval (teda, že nebola splnená podmienka podľa § 273 písm. c) CSP – a to, že uznesenie okresného súdu jej nebolo doručené do vlastných rúk).
14. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
15. Podľa § 111 ods. 1 CSP do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
16. Podľa § 116 ods. 1 CSP, ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
17. Podľa § 31a ods. 6 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), ak ide o doručovanie listinného rovnopisu elektronického úradného dokumentu, poštový podnik potvrdzuje doručenie formou informácie o výsledku doručenia. Informáciu o výsledku doručenia, potvrdzujúcu moment doručenia, alebo dôvody nedoručenia zasiela správca modulu elektronického doručovania bezodkladne do elektronickej schránky orgánu verejnej moci, a to v štruktúrovanej forme. Informácia o výsledku doručenia musí obsahovať jednoznačnú identifikáciu elektronického úradného dokumentu, ktorý bol vo forme listinného rovnopisu doručovaný. Ak poštový podnik zistí, že informácia o výsledku doručenia nie je úplná alebo správna, bezodkladne ju zruší, doplní alebo opraví; ustanovenia druhej a tretej vety sa použijú rovnako. Údaje uvedené v informácii o výsledku doručenia sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
18. Ustanovenie § 111 ods. 1 CSP priznáva doručenke status verejnej listiny, v dôsledku čoho sa údaje v nej obsiahnuté sa považujú za pravdivé, ak nebol preukázaný opak. Verejnou listinou je ale doručenka len vtedy, ak obsahuje všetky náležitosti vyžadované právnymi predpismi. V takomto prípade potom každý, kto namieta správnosť týchto údajov znáša bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, že tieto údaje sú nepravdivé. Za predpokladu, že doručenka právnymi predpismi vyžadované náležitosti nemá, nemôže mať povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno zaťažuje orgán, ktorý doručenie vykonal, a ktorý v prípade pochybností musí preukázať spôsob doručenia a správnosť údajov uvedených na doručenke (viď napr. rozhodnutia 4 Cdo 240/2010 a 6 Cdo 44/2016, pričom uvedené závery sú naďalej aplikovateľné aj za účinnosti CSP).
19. Doporučené zásielky doručuje Slovenská pošta na odovzdávacie miesto podľa adresy uvedenej na zásielke a vydávajú sa adresátovi alebo oprávnenému prijímateľovi po preukázaní totožnosti. V tomto prípade bolo na žalovanej, aby preukázala, že sa v čase doručenia predmetného uznesenia nezdržiavala na uvedenej adrese a že zásielku si neprevzala ona resp. bola prevzatá neoprávnenou osobou. Žalovaná však žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázala, že v čase doručovania predmetného uznesenia sa na adrese H. XX, XXX XX H. nezdržiavala, súdu nepredložila. Žalovaná taktiež nešpecifikovala, ani
iným spôsobom neoznačila osobu, ktorá mala údajne zásielku prevziať namiesto nej, iba uviedla, že ide o občana, ktorý býva na tej istej adrese. Žalovaná navyše ani netvrdila, že tento občan nebol oprávnený na preberanie jej zásielok. K tvrdeniu žalovanej, že keby súd porovnal podpis na doručenke, zistil by, že zásielku neprevzala ona, je potrebné uviesť, že súd nedisponuje doručenkou s podpisom adresáta resp. inej osoby, ale len informáciou o výsledku doručenia listinného rovnopisu podľa § 31a ods. 6 Zákona o e-Governmente, o ktorom tiež platí, že informácie v nej uvedené sa považujú za pravdivé, kým sa nepreukáže opak. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu, je povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Vzhľadom na to, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že údaje uvedené na doručenke resp. na informácii o výsledku doručovania listinného rovnopisu nie sú pravdivé, odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, ako vychádzať z údajov uvedených na informácii o výsledku doručenia listinného rovnopisu č. l. 44 a považovať uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 7C/98/2023-44 zo dňa 31.10.2023 doručené žalovanej do vlastných rúk. Odvolací súd zdôrazňuje, že na vyvrátenie pravdivosti týchto údajov nie sú postačujúce všeobecné tvrdenia žalovanej, že sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
20. K námietke žalovanej, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť a neoznačil ju v žalobe adresou jej prechodného pobytu napriek tomu, že o tejto adrese vedel, a teda týmto zapríčinil problémy pri doručovaní žaloby, je potrebné uviesť, že podľa CSP je povinnou náležitosťou žaloby označenie strán konania, pričom fyzická osoba sa označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom (§ 132 v spojení s § 133 CSP). Žalobca si túto povinnosť splnil a v žalobe žalovanú riadne označil menom, priezviskom, dátumom narodenia ako aj adresou trvalého pobytu, pričom CSP neukladá žalobcovi označiť strany adresou skutočného pobytu. Na čo nadväzuje aj ust. § 116 CSP, ktoré upravuje osobitný spôsob doručovania žaloby fyzickej osobe. Žalobca označil žalovanú v žalobe v súlade s údajmi vyplývajúci z Registra obyvateľov SR a na túto adresu bola žalovanej následne doručovaná žaloba spolu s uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 7C/98/2023-44 zo dňa 31.10.2023 do vlastných rúk a ktoré si podľa údajov na informácii o výsledku doručenia žalovaná prevzala. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod pochybovať o správnosti doručenia žaloby a tohto uznesenia žalovanej a teda podmienky na vyhlásenie kontumačného rozsudku splnené mal. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval aj odvolací súd doručenie uznesenia žalovanej za preukázané (nebol predložený žiadny dôkaz o opaku).
21. Taktiež odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalovanej, že žalobca pred podaním žaloby nevyužil možnosť mimosúdneho riešenia sporu, pretože CSP nijakým spôsobom od žalobcu nevyžaduje, aby pred podaním žaloby kontaktoval protistranu za účelom mimosúdneho riešenia sporu a až následne podal žalobu. Z uvedeného dôvodu nemožno tvrdiť, že žaloba bola podaná predčasne.
22. Vzhľadom na to, že žaloba spolu s uznesením zo dňa 31.10.2023 bola žalovanej doručovaná na adresu jej trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR a nebolo preukázané, že by predmetné uznesenie nebolo prevzaté žalovanou resp. osobou, ktorá na to nemala oprávnenie, odvolací súd dospel k záveru, že voči rozsudku súdu prvej inštancie vydaného podľa § 273 CSP nie je prípustné odvolanie, pretože v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP).
23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že voči rozsudku súdu prvej inštancie vydaného podľa § 273 CSP nie je prípustné odvolanie, pretože v danej veci boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). Odvolací súd preto postupoval podľa § 386 písm. c) CSP a odvolanie žalovanej odmietol ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože procesne zavinila odmietnutie odvolania bez jeho meritórneho prejednania odvolacím súdom, pričom tento dôsledok sa z procesného hľadiska rovná zastaveniu odvolacieho konania,
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).