Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Jána Auxta a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: O.. M. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. XXX/X, F., zastúpený: JUDr. C. B. advokátka so sídlom F., N., proti žalovanej: O. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. 4, N. N., zastúpená: JUDr. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., N., o zaplatenie 1.315,11 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -100 zo dňa 23.01.2023, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -100 zo dňa 23.01.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100%, a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške (výrok II.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 1.315,11 Eur titulom bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.315,11 Eur od 04.09.2020 do zaplatenia, keď v priebehu konania pred súdom prvej inštancie zároveň žiadal, aby súd prípadne posúdil vznik nároku na náhradu škody u žalobcu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľom, ktorá bola uzavretá dňa 30.11.2011 užíval žalobca ako prenajímateľ byt na R. v N. až do 01.06.2017, pričom on bol zazmluvneným odberateľom energií na tejto adrese. Vzhľadom k tomu, že žalovaná neprehlásila u dodávateľov médií zmenu užívania predmetného bytu, dodávateľ plynu naďalej prijímal preddavkové platby od žalobcu, a to až do 01.12.2019, kedy bol odber ukončený. Hoci žalobca od 01.05.2017 býval v inom prenajatom byte, uhrádzal platby za plyn až do 01.12.2019. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca bol v období od 01.12.2011 do 30.04.2017 užívateľom bytu č. X na R. X. č. XX v N., ktorý bol vo vlastníctve žalovanej. Zároveň medzi stranami nebolo sporné, že žalobca bol v uvedenom byte odberateľom plynu. Žalobca síce nepreukázal uzavretie zmluvy o dodávke plynu s odberateľom, táto skutočnosť však vyplýva z predložených faktúr spoločnosti L. Z. s.r.o. vystavených žalobcovi ako odberateľovi pod zákazníckym číslom XXXXXXXXXX. Hoci z predložených faktúr nevyplýva, ktorého odberného miesta sa spotreba plynu týka, keďže žalovaná odber plynu podľa predložených faktúr nepoprela, súd považoval odber plynu v predmetnom byte podľa vyúčtovanej

spotreby za preukázaný. Žalobca rovnako nepreukázal uhradenie vyúčtovaných súm, avšak ani túto skutočnosť žalovaná nerozporovala, preto aj uhradenie sumy 1.315,11 Eur považoval súd za nesporné. Sporným v tomto spore bolo iba právne posúdenie nároku žalobcu voči žalovanej uplatneného z titulu náhrady škody či bezdôvodného obohatenia, teda skutočnosť, či existovala právna povinnosť žalovanej platiť cenu za dodaný plyn, resp. či došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Podmienkou vzniku nároku na náhradu škody je porušenie právnej povinnosti zo strany škodcu. V prípade vzťahu žalobcu a žalovanej by teda zo strany žalovanej muselo dôjsť k porušeniu zmluvnej či zákonnej povinnosti, pričom medzi porušením tejto povinnosti a škodou vzniknutou žalobcovi by musela existovať príčinná súvislosť. Žalobca tvrdil, že žalovaná neprehlásila u dodávateľa plynu zmenu odberateľa. Z predložených listinných dôkazov však takáto zmluvná povinnosť žalovanej nevyplýva. Povinnosť odhlásiť odberateľa plynu jej nevyplýva ani zo žiadneho o energetike vyplýva, že plyn je dodávaný odberateľom v súlade so zákonom iba na základe zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a odberateľom. Platiť cenu za dodávky plynu je povinný odberateľ, ktorý sa na to zmluvne zaviazal. Z predložených listín nevyplýva, že by sa žalovaná zmluvne zaviazala dodávateľovi platiť za dodávky plynu. Povinným platiť podľa zmluvy bol preukázateľne žalobca. A keďže medzi dodávateľom a odberateľom ide o zmluvný vzťah, je možné ho dobrovoľne ukončiť iba právnym úkonom jednej zo zmluvných strán. V prípade ukončenia odberu plynu bol teda povinný urobiť takýto právny úkon žalobca. Žalovanej takáto povinnosť zo žiadneho zmluvného dojednania nevyplýva. Žalovaná preto nie je zodpovedná za škodu spôsobenú žalobcovi úhradou za dodávky plynu, keďže neporušila žiadnu právnu povinnosť. Uvedené vyplýva aj z dojednaní medzi žalobcom a žalovanou, ktorí si v nájomnej zmluve výslovne dojednali, že dodávky plynu si nájomca dojedná sám s dodávateľom. Aj k ukončeniu zmluvného vzťahu teda malo dôjsť zo strany žalobcu, nie zo strany žalovanej. Bezdôvodným obohatením je v zmysle majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodným obohatením je aj plnenie za iného ( ). Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca plnil v predmetnom prípade na základe zmluvy uzavretej s dodávateľom. Nie je možné preto konštatovať, že by plnil bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca v danom prípade nepreukázal, že by zmluva o dodávke zemného plynu neexistovala, bola neplatná alebo že by došlo k zániku zmluvy so spätnými účinkami. Žalobca nepreukázal, že by na základe jeho reklamácie došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu, a teda aj jeho zmluvného záväzku skôr ako k 01.12.2019. Plnením za iného podľa sa rozumie plnenie, ktoré mal iný subjekt na základe svojej povinnosti plniť sám. Okrem toho je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám povinnosť plniť. V danom prípade však ani tieto podmienky splnené nie sú. Žalobca plnil svoj vlastný zmluvný záväzok na základe platne dojednanej zmluvy až do ukončenia zmluvného vzťahu podľa jeho tvrdenia dňa 01.12.2019. Zo žiadneho právneho predpisu ani zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by takúto povinnosť platiť za odber plynu mala žalovaná. Nie je preto možné ani konštatovať, že by žalobca plnil za žalovanú to, čo mala povinnosť plniť žalovaná. Žalovaná navyše z plnenia žalobcu nemala žiadny majetkový prospech. Žalovaná nemala majetkový prospech ani z protiplnenia za úhrady, teda z dodávok plynu. Súd nemal preukázané, že by žalovaná bola reálnym odberateľom plynu, teda že by užívala dodávky plynu. Inými slovami nie je možné konštatovať, že by sa plnením žalobcu nezmenšil majetok žalovanej o to, o čo sa po práve zmenšiť mal, keďže žalovaná povinnosť plniť nemala ani podľa zákona ani podľa zmluvy. Súd preto dospel k záveru, že úhrady žalobcu za dodávky plynu v období od 01.06.2017 do 01.12.2019 neboli plnením za žalovanú, ktorá mala túto povinnosť plniť, ale plnením vlastnej povinnosti žalobcu, ktorá trvala podľa zmluvy až do 01.12.2019. Nejde teda v danom prípade o bezdôvodné obohatenia zo strany žalovanej. Ani z komunikácie medzi žalobcom a dcérou žalovanej rovnako nevyplýva, že by sa žalovaná zaviazala nahradiť žalobcovi uplatnenú sumu. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže nemal preukázaný nárok žalobcu ani na náhradu škodu spôsobenej protiprávnym konaním žalovanej, ani na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej, ani na iný záväzok žalovanej. Z tohto dôvodu súd ďalej neskúmal premlčanie tohto nároku, keďže takýto nárok nemal preukázaný. Vec právne posúdil podľa o energetike, podľa , podľa a . O trovách konania rozhodol pri aplikácii ustanovenia a žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca poukazujúc na odvolací dôvod v zmysle , a . Žalobca

má za to, že svojim plnením za iného, t.j. za žalovanú, získala žalovaná majetkový prospech v zmysle a nasl. . Nesúhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie, že „žalobca plnil svoj vlastný zmluvný záväzok na základe platne dojednanej zmluvy až do ukončenia zmluvného vzťahu ...“. Predmetný byt je v osobnom vlastníctve žalovanej a žalovaný tento byt už neužíval od 01.05.2017, teda spotrebu plynu v tomto byte za obdobie od 01.05.2017 do 01.12.2019 už nemal platiť. Je pravdou, že žalobca neukončil zmluvný vzťah s dodávateľom zemného plynu po ukončení nájomného vzťahu so žalovanou, a práve z tohto dôvodu mu bola doručená vyúčtovacia faktúra za odber plynu na tomto odbernom mieste, avšak táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zamietnutie jeho žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Na strane žalovanej došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu tým, že v rámci ňou iniciovaného konania (osobitný pokyn v rámci zmluvy o nájme bytu ohľadom úhrad služieb spojených s nájmom, ktoré musel nájomca platiť priamo dodávateľom týchto služieb - plyn, atď.) došlo k presunu finančných prostriedkov žalobcu priamo na účet dodávateľa plynu bez toho, aby na to existoval právny dôvod, alebo akýkoľvek hmotnoprávny základ, pretože v tom čase už neexistovala ani zmluva o nájme bytu. V prospech žalovanej došlo k presunu majetkových hodnôt bez toho, aby existoval právny dôvod, čím sa žalovaná bezdôvodne obohatila, a to bez ohľadu na to, akým spôsobom k tomuto obohateniu došlo. Podľa žalobcu pre právne posúdenie nároku žalobcu je podstatné len to, že došlo k presunu majetkových hodnôt z jeho strany na stranu žalovanej a že pre tento presun neexistoval zákonný dôvod. Žalovaná ako vlastníčka bytu si mala byť vedomá povinnosti uhrádzať platby za odber plynu na tomto odbernom mieste, a preto jej účelové tvrdenie, že predmetný byt už bol v tom čase prenajatý tretej osobe, ktorá mala uhrádzať spotrebu plynu v tomto byte, je v danom prípade voči žalobcovi právne irelevantný a má za to, že nárok žalobcu vychádza z hmotnoprávneho vzťahu medzi ním a žalovanou, ktorá je povinná vrátiť neoprávnene vyplatené finančné prostriedky za ňu. Žalovaná po tom, čo bol v predmetnom byte plyn odpojený, teda po ukončení zmluvného vzťahu žalobcu s SPP, pre „čierny odber“ ihneď faktúru za ďalší odber plynu v tomto byte spolu aj s pokutou vyplatila, teda nepreniesla túto povinnosť na tretiu osobu - ďalšieho nájomcu. Za odber - spotrebu plynu je vlastník bytu povinný platiť bez ohľadu na to, či je predmetný byt obývaný alebo nie a túto povinnosť nemôže vlastník bytu preniesť na bývalého nájomcu, ktorý však tento byt preukázateľne neobýval. Namietal nedostatočné a prekvapivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nespĺňa atribúty , pretože súd prvej inštancie jasne a výstižne nevysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, a preto odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je presvedčivé a pre nedostatok dôvodov aj nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, žalobe žalobcu vyhovel, alternatívne aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie žalobcu je nesprávne, nedôvodné, vychádza z nesprávnych skutkových okolností a právneho hodnotenia. Nároky žalobcu voči žalovanej sú bezzákladové, pretože sa bezdôvodne na jeho úkor neobohatila ani neporušila žiadnu právnu povinnosť, ktorá by zakladala nárok žalobcu na náhradu škody. V odôvodnení opakuje svoje názory nezodpovedajúce skutkovým okolnostiam a právnemu hodnoteniu veci ako napr. že - platbami zmluvnému dodávateľovi zemného plynu „plnil za iného, čím som získala majetkový prospech“, alebo že „došlo k presunu finančných prostriedkov“ žalobcu dodávateľovi plynu bez toho, aby existovala zmluva o nájme bytu a pod. Súd správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, došiel k správnym právnym záverom o bezdôvodnosti žaloby. Vysvetlil, že žalovaná neporušila žiadnu právnu povinnosť, pretože oznámenie o skončení odberu plynu žalovanej zo žiadneho predpisu ani zmluvy nevyplývalo. Naopak žalobca mal v súlade s dojednaním v nájomnej zmluve uzavretý zmluvný vzťah s dodávateľom plynu a jeho základe mal povinnosť platiť za tieto služby. Žalobca plnil svoj vlastný zmluvný záväzok, žalovaná z toho nemala žiadny majetkový prospech. Bezdôvodné sú tvrdenia žalobcu, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, prekvapivé, nepresvedčivé a že rozsudok je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľný. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne v súlade s ustanovením a početnou judikatúrou najvyšších súdnych autorít. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Žalobca sa následne s písomnému vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

5. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade

s ustanovením a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa ustanovenia a ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Na základe podaného odvolania žalobcu voči rozsudku súdu prvej inštancie tak v rozsahu podaného odvolania podľa a dôvodov podaného odvolania podľa po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania v odôvodnení rozhodnutia konštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením , rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti podľa . Odvolací súd uvádza, že žalobca ako odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé vyvodiť zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, nežiadal ani doplniť dokazovanie za podmienok stanovených ustanovením a o ďalšie nové relevantné skutočnosti, ktoré nemohli byť bez jeho viny prezentované v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, pričom neboli naplnené procesné predpoklady doplňovať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ustanovením ). S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné a nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie s prihliadnutím na zistený skutkový stav považuje v celom rozsahu za vecne správne. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok.

9. S poukazom na ustanovenie odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej časti tak aj v časti odôvodnenia, zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza: Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu, pričom dôkaznú povinnosť v konaní majú strany sporu, správne uviedol zistený skutkový stav a vykonal vo veci aj správne právne posúdenie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu v nájomnej zmluve dohodli nájom predmetného bytu s tým, že žalobca ako nájomca má samostatne uzavrieť zmluvy o dodávke energií, k čomu nepochybne aj došlo tak ako to súd konštatoval v bode 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola. Teda vo vzťahu k dodávateľovi spoločnosti L. Z., s.r.o. bol zmluvným partnerom výlučne žalobca, on mal povinnosť plniť povinnosti zo zmluvy o dodávke plynu uzavretej s dodávateľom plynu, rovnako on mal povinnosť odhlásiť odber plynu, resp. ukončiť zmluvu o dodávke plynu, čo však nevykonal. Súd správne v bode 16. a 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vo vzťahu k náhrade škody dospel k záveru, že u žalovanej nebolo preukázané porušenie jej právnej povinnosť, keď povinnosť odhlásiť odberateľa plynu žalovanej nevyplýva zo žiadneho zmluvného dojednania ani zo žiadneho zákonného ustanovenia. Rovnako súd správne vyhodnotil, že u žalovanej nedošlo ani k vzniku bezdôvodného obohatenia, a to ani v zmysle a rovnako ani v zmysle , keď odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré súd vykonal v bodoch 18. a 19., pričom odvolací súd dodáva vo vzťahu k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením za iného podľa , že prípad bezdôvodného obohatenia vo forme plnenia za toho, kto mal právnu povinnosť plniť sám prichádza do úvahy len vtedy, keď ten, za ktorého bolo plnené, bol povinný podľa práva plniť sám, avšak neplnil, zatiaľ čo ten, kto za neho plnil, sám túto povinnosť nemal. Berúc do úvahy zistený skutkový stav súdom prvej inštancie však o tento prípad v súdenej veci nešlo, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca v konaní nepreukázal, že by došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia plnením za iného, keď nebolo preukázané, či práve žalovaná bola tou osobou, ktorá odoberala plyn, ktorý bol dodávaný dodávateľom do bytu, ktorý bol predmetom nájmu, pričom zároveň jednoznačne v konaní bolo preukázané, že v zmluvnom vzťahu s dodávateľom plynu aj za žalované obdobie bol práve žalobca.

Rovnako neobstojí ani odvolacia námietka v tom smere, že rozsudok súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti a nespĺňa náležitosti v zmysle , keď odvolací súd preskúmaním odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dospel k názoru, že súd prvej inštancie síce stručne, ale jasne a zrozumiteľne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozsudku netrpí ani vadou nepresvedčivosti. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie čo sa týka rozhodnutia vo veci samej (výrok I.) potvrdil postupom v zmysle a . Rovnako odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj v závislom výroku o náhrade trov konania (výrok II.). Súd správne aplikoval vo veci ustanovenie , keď neúspešnej strane sporu, t. j. žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej ako úspešnej strane sporu v celom rozsahu trovy konania v rozsahu 100%.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa pri aplikácii ustanovenia a . V odvolacom konaní bola žalovaná v plnom rozsahu úspešnou stranou sporu, žalobca bol neúspešnou stranou sporu, preto odvolací súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania rozhodne pri aplikácii ustanovenia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).