Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-133-2010.pdf
PDF · 163.49 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/133/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci navrhovateľky: M. B., rod. C., nar. X. X. XXXX, bytom I., O. C. Č.. XXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Dagmar Slafkovskou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Námestie osloboditeľov č. 3, proti odporcovi: B. B., nar. XX. X. XXXX, bytom L. U. Č.. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ul. M. Pišúta č. 936/16, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: V. B., nar. XX. X. XXXX a C. B., nar. XX. X. XXXX, obidvaja bytom v L. U. Č.. XXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú.P. O., A. Z. Q. P. L. M., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov M. B., rod. C. a B. B., uzavreté dňa 1. 12. 2001 v Liptovskom Ondreji, zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 23, ročník 2001, na strane 84, pod poradovým číslom 168, r o z v á d z a.
Maloletý V. B., nar. XX. X. XXXX a maloletá C. B., nar. XX. X. XXXX, sa z v e r u j ú na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu.
Navrhovateľka a odporca budú zastupovať maloletého V. B. a maloletú C. B. a spravovať ich majetok.
Navrhovateľka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého V. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.
Navrhovateľka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej C. B. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov.
Navrhovateľka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým V. B. a maloletou C. B.:
- každý víkend v kalendárnom mesiaci, s výnimkou tretieho víkendu, kedy budú maloleté deti v osobnej starostlivosti odporcu, a to od piatku od 15.45 hod. do nedele do 18.00 hod.,
- v období letných prázdnin od 1. júla od 9.30 hod. do 15. júla do18.00 hod a od 1. augusta od 9.30 hod. do 15. augusta do 18.00 hod.,
- v období Vianočných a novoročných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 23. decembra od 15.00 hod. do 25. decembra do 15.00 hod., každý párny kalendárny rok od 25. decembra od 15.00 hod. do 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku do 17.00 hod.,
- v období jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od nedele pred pondelkom prázdninového týždňa od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod.
Odporca je p o v i n n ý maloleté deti na stretnutia s navrhovateľkou riadne pripraviť.
Navrhovateľka maloleté deti prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska maloletých detí u odporcu.
Súd u r č u j e nad výchovou maloletého V. B. a nad výchovou maloletej C. B. dohľad, v období jedného kalendárneho roka, vykonávaný za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý bude podávať o výkone dohľadu písomné správy Okresnému súdu Liptovský Mikuláš jeden krát za tri mesiace.
Súd u k l a d á navrhovateľke M. B. a odporcovi B. B. povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý bude sledovať výkon tohto výchovného opatrenia a podávať o ňom písomné správy Okresnému súdu Liptovský Mikuláš jeden krát za tri mesiace.
O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 21. 6. 2010 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že deti budú zverené do jej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že po narodení druhého dieťaťa došlo k postupnému zhoršovaniu vzťahov. Odporca jej nadával, ponižoval ju, používal voči nej fyzické násilie a ich spolužitie sa stalo neznesiteľným. Kritizoval ju aj pred deťmi. Pod vplyvom alkoholu od nej vyžadoval intímny styk aj v prítomnosti detí. Situácia medzi manželmi sa vyhrotila natoľko, že navrhovateľka opustila s deťmi spoločnú domácnosť a podala trestné oznámenie na odporcu. V súvislosti s konaním odporcu musela byť navrhovateľka hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení nemocnice s poliklinikou. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a rozvrátené, že manželstvo neplní svoj účel a nie je nádej na obnovenie spolužitia.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil. Potvrdil, že žijú oddelene s navrhovateľkou. Poukázal na konanie pred Okresným súdom Ružomberok, sp. zn. 4P/149/2010, v ktorom bolo vydané predbežné opatrenie. Nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Má vytvorené podmienky pre vhodnú starostlivosť o deti a vie sa o nich postarať. Namietal pravdivosť tvrdení navrhovateľky týkajúce sa jeho správania k nej. Deti majú k nemu lepší vzťah.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, správami o zárobkových pomeroch, znaleckými posudkami, správami orgánov činných v trestnom konaní, pripojeným spisom Okresného súdu Ružomberok, zistiac nasledovné:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v marci 2010 opustila spoločnú domácnosť v dôsledku hrubého správania sa odporcu. Fyzicky ju napádal, znásilňoval, ponižoval. Bývali v jednej miestnosti v rodinnom dome, ktorého je odporca spoluvlastníkom spolu s matkou a sestrou. Kuchyňa a sociálne zariadenie bolo spoločné. K nezhodám dochádzalo aj z dôvodu spoločného bývania, navrhovateľka sa
snažila, aby mali samostatné bývanie. Odišla s deťmi k matke, o deti sa riadne starala, aby sa vedeli chovať a správať. Na rozdiel od odporcu, ktorý mal odlišné názory na výchovu detí. Odporca ovplyvňoval deti proti nej, ako aj jeho príbuzní. Dohodli sa, že sa bude odporca s deťmi stretávať každý víkend. Uvedené sa realizovalo do 6. 8. 2010, kedy odporca deti nevrátil. Snažila sa deťom zabezpečiť hygienu na rozdiel od odporcu, ktorého to nezaujímalo. Deťom všetko dovolí, nemusia pri ňom rešpektovať pravidlá. V súčasnej dobe býva matka v rodinnom dome v I., ktorý má prenajatý. Náklady spojené s bývaním pozostávajú z nájomného 70 eur mesačne, platby za vodu 30 eur ročne, platby za elektrinu 13,28 eur mesačne. Ročný výdavok za drevo a uhlie predstavuje spolu 500 eur ročne. V rodinnom dome sú dve izby, sociálne zariadenie, kuchyňa, chodba, v izbe je elektrické vykurovanie. Zúčastňuje sa výkonu verejnoprospešných prác od apríla 2012. Od uvedenej doby poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 181,37 eur.
Odporca vo svojej výpovedi nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky. K deťom pristupuje vždy z tej dobrej stránky. Nebije ich na rozdiel od navrhovateľka, ktorá deti bila po tvári, chrbte, kam dosiahla. Odporca v rámci výchovných opatrení deťom zakáže pozerať televíziu alebo im večer nečíta rozprávku, príp. sa nejdú hrať von. Do školy a na rodičovské združenia, ako aj k lekárovi, chodil s deťmi aj on. Keď prišiel z práce, našiel navrhovateľku vonku s deťmi alebo bola preč. Trestala deti pre rôzne maličkosti, napr. keď nechceli spať alebo sa neobliekli hneď do pyžama. Hneď kričí, nadáva, vybuchne. Viackrát navrhovateľku našiel v kasíne v Jakubovanoch aj v Liptovskom Ondreji. Deti behali vonku. Urážala matku odporcu, aj jeho sestru M., ktorej fyzicky ublížila. Deti majú k odporcovi lepší vzťah, poslúchnu ho. Nie je pravdou, že im všetko dovolí. Usmerňuje ich, aby šli spať, umyli si zuby, preobliekli sa. Spať chodievajú o siedmej až o pol ôsmej, cez víkend a prázdniny o deviatej. Pracovnú doba odporcu trvá od 6.30 hod. do 15.00 hod. Deťom nachystá raňajky odporca. Budí ich matka a sestra. Pripravuje deťom desiaty do školy. Synovi sa venuje on pri príprave do školy. Keď sa učil s navrhovateľkou, ona ho hneď okríkla, Ak vznikol problém, dala mu poza uši. Syn sa rozplakal. Teplú stravu zabezpečuje stará matka. Deti majú obavy z trestania navrhovateľky. Mali aj modriny. S deťmi obýva jednu izbu v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom. Vedie spoločnú domácnosť s matkou, ktorá je dôchodkyňa. V dome býva sestra, ktorá je na materskej dovolenke, jej partner je zárobkovo činný. Na nákladoch v spoločnej domácnosti sa podieľajú tak, že odporca prispieva matke 50 eur mesačne. Striedavo robia nákupy. Matka sa môže s deťmi stretávať každý víkend. So synom bol aj u logopedičky, nevedel vysloviť písmeno. Deti sú registrované u očnej lekárky MUDr. O. v Liptovskom Mikuláši, s deťmi chodí na pravidelné kontroly. Matka odporcu poberá starobný dôchodok. V máji 2012 prevzal odporca pôžičku z Z. vo výške 500 eur za účelom vyplatenia pôžičkovej karty, mesačná splátka predstavuje 11,74 eur mesačne. Platí internet 13,28 eur mesačne. Koncom roku dospláca pôžičku, ktorú mal od svojho zamestnávateľa, mesačné splátky predstavovali 50 eur. Pôžička bola vzatá z dôvodu neplatenia výživného zo strany navrhovateľky. Maloletý syn (žiak 4. triedy základnej školy) má výdavky so školskými pomôckami (nákup zošitov a pomôcok na obidve deti činil 20 eur), poplatok za školskú družinu predstavuje polročne 54 eur, návšteva kultúrnych podujatí v rámci školy 20 eur, stravné v školskej jedálni mesačne 20,2 eur. Maloletý má výdavky so zdravotným stavom, výdavky na magnéziové tablety predstavovali 2 eurá (balenie vydrží na dva mesiace). Po návšteve u detského neurológa bolo zistené zlepšenie stavu, tabletky boli vysadené. Výdavky s nákupom okuliarov predstavovali 66,80 eur. S deťmi bol v cirkuse. Maloletá dcéra (žiačka prvej triedy základnej školy) má bežné výdavky adekvátne veku. Cvičky stáli 7 eur. Absolvovali preventívnu prehliadku stomatologičky v júni 2012. Maloletej C. bol odporúčaný prípravok na obnovu zubnej skloviny 6,66 eur. Deti sú objednané na ďalší termín u stomatologičky aj očnej lekárky.
Výsluchom maloletého V. B. bolo zistené, že chcel by byť radšej s otcom, lebo menej kričí a menej ho bije. Len občas mu dá po zadku. Mama na neho kričí, aj ho udrela. Bolelo to. Nedala si vysvetliť, prečo povedal zlé slovo. Ak si nechce uložiť hračky a povie, že ich odloží zajtra, matka trvá na okamžitom uprataní, lebo mu to skope, aj to urobila. Plakal, dala mu aj po zadku. Niekedy nechce ísť k mame. Keď ho bije, nahnevá sa, na ďalší víkend nejde. Prípravu do školy si robí sám, niekedy ho otec kontroluje. Obaja rodičia ho rovnako pripravujú do školy. Otec mu normálne vysvetlí, nemá taký ziapavý hlas. Keď mu otec normálne vysvetlí, prečo musí veci odložiť, že cez noc na ne stúpi, tak to presunie.
Výsluchom maloletej C. (v domácom prostredí otca) bolo zistené, že počas týždňa by chcela byť u otca, cez víkend u mamy. Citová väzba a potreba blízkosti otca bola zjavná.
Výsluchom svedka Ľ. R. bolo zistené, že je susedom navrhovateľky. Požiadala ho, aby s ňou šiel vozidlom pre deti do Liptovského Ondreja. Pomohol uvedeným spôsobom navrhovateľke tri alebo štyri krát. Počas cesty autom navrhovateľka telefonovala, aby otec deti pripravil. Po príchode čakali dosť dlho, aj dve hodiny. Jeden krát deti neboli doma, ani odporca. Bolo to problematické. Navrhovateľka povedala deťom, aby sa šli obliecť, pripraviť. Deti nechceli ísť. Bola privolaná aj polícia. Asi dva krát deti navrhovateľka prevzala, inokedy nie.
Predchádzajúci kolízny opatrovník (Ú. O., A. Z. Q. P. P.) na súdnom pojednávaní dňa 7. 9. 2010 uviedol, že boli prešetrené pomery u rodičov maloletých detí. Prvýkrát u navrhovateľky k prešetreniu pomerov došlo 21. 5. 2010, kedy matka s deťmi bývala u svojej matky. Pomery boli vhodné, domácnosť v poriadku, deti sa hrali. Maloletý syn sa vyjadril, že chcel by byť u matky. Povedal, že matka na neho pokričí. Neboli zistené žiadne známky telesných trestov kolíznym opatrovníkom. Dňa 11. 8. 2010 bolo vykonané prešetrenie pomerov u otca detí. Dom bol trojpodlažný, zariadený starým nábytkom, kultúra bývania a hygiena bola na nízkej úrovni. Bolo vidieť blízky vzťah maloletej dcéry k otcovi, ktorá sa k nemu túlila. Obývaná izba otca s deťmi bola v lepšom stave. Zo zvukových záznamov ako aj videozáznamov obsahujúcich vážne konflikty, boli preukázané situácie nepriaznivo vplývajúce na deti. Otec akoby podsúval deťom otázky. Zo záznamov boli zrejmé aj neadekvátne reakcie matky. Predchádzajúci kolízny opatrovník preto navrhol objektívne posúdenie znalcom.
Z písomnej správy Materskej školy Jakubovany zo dňa 16. 12. 2010 bolo zistené, že správanie sa maloletej C. B. je primerané veku. V starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky, ako ani zanedbanie rodičovskej starostlivosti. Neboli zistené telesné tresty, ako ani psychické alebo fyzické týranie.
Z písomnej správy Základnej školy, Okoličianska 404 v Liptovskom Mikuláši zo dňa 21. 12. 2010 bolo zistené, že školský prospech V. B.Á. v jednotlivých predmetoch bol hodnotený známkou chválitebný v školskom roku 2010/2011. V treťom ročníku boli výchovno-vyučovacie výsledky slabšie. Správanie žiaka bolo v norme. Príprava na vyučovanie bola nedôsledná a nepostačujúca. Žiakovi chýbali školské potreby a pomôcky. Žiak je niekedy nesústredený, snaží sa upútať pozornosť spolužiakov. Otec sa zúčastnil plenárneho rodičovského združenia, triednych združení sa nezúčastnil. Matka žiaka navštevovala syna počas vyučovania. Zaujímala sa o vyučovacie výsledky dieťaťa, o stravu, hygienu, oblečenie. Desiaty žiak nosil pravidelne.
Z písomnej správy Obce Liptovský Ondrej z 20. 12. 2010 bolo zistené, že odporca sa v obci správa slušne, vystupuje ako slušný občan, svoje povinnosti voči obci si plní zodpovedne. Alkoholické nápoje požíva len príležitostne. Býva pri matke spolu so sestrou v rodinnom dome. Voľný čas trávi pri domácich prácach, okolo domu, stará sa o svoje deti zodpovedne. Nebol riešený komisiou obce.
Z písomnej správy Obce Hubová zo dňa 20. 12. 2010 bolo zistené, že matka sa o deti stará vzorne. Deti boli čisto a pekne oblečené. Občania majú o navrhovateľke dobrú mienku. Je tichej povahy, nekonfliktný typ.
Z písomnej správy detskej lekárky zo dňa 28. 12. 2010 bolo zistené, že zdravotný stav obidvoch maloletých detí je dobrý. Sú sledované v odborných ambulanciách, v očnej a neurologickej. Otec pravidelne navštevuje ambulancie s chorými deťmi alebo na prevencie. Keď ich mala v starostlivosti matka, tiež pravidelne chodila na vyšetrenie. Obidvaja rodičia sa o deti primerane starajú. Psychické alebo fyzické týranie nepostrehla.
Z písomnej správy detskej kardiologičky zo dňa 31. 1. 2011 bolo zistené, že maloletý V. B. je sledovaný pre závažné zúženie aortálnej chlopne. Nie je potrebná liečba, len sledovanie vývoja ochorenia, či nedochádza k zhoršovaniu nálezu. Kontroly v polročných intervaloch, s dieťaťom na vyšetrení bola matka.
Zo znaleckého posudku č. 3/2011 zo dňa 18. 4. 2011 z odboru psychológie, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých bolo zistené, že maloletý V. vyjadruje silne pozitívnu citovú väzbu voči osobe otca, ktorý 70% uspokojuje jeho kladné emocionálne potreby. Matku zásadne neodmieta, vyjadruje k nej negatívne emocionálne väzby, avšak na úrovni želania je, aby sa mohol s matkou pravidelne stretávať. Maloletá C.G. uprednostňuje osobu otca, ktorý sýti jej pozitívne emocionálne potreby v miere 27%, matka v podstatne menšej miere. Má vyhranený negatívny emocionálny vzťah k osobe matky, negatívne citové väzby prevládajú. Osobu matky v plnej miere supluje sestra otca M.. Aktuálne otec maloletých detí prejavuje lepšie predpoklady pre ich výchovu. U obidvoch rodičov je prítomný sklon k ovplyvňovaniu a manipulácií detí voči druhému rodičovi. Maloletý V. deklaroval strach pred obidvoma rodičmi. U maloletej C. téma strachu a fyzického trestania je častá. V priebehu vyšetrenia prejavila obavu z reakcie otca, ako aj z reakcie matky. Obidve deti zhodne pozitívne vnímajú prostredie matky, napriek tomu odmietajú tam bývať dlhší čas. Brali by tieto podmienky za predpokladu, že otec tam bude s nimi. Voči prostrediu otca sa vyjadrujú zdržanlivo, prítomná je určitá nespokojnosť a potreba zmeny, ktorá je otcom sľubovaná. Obidve maloleté deti zhodne deklarujú požiadavku zotrvať v starostlivosti otca, ktorý nekričí, nebije ich, dáva im dostatok voľnosti a lásky, je s nim zábava, nekazí v rodine pohodu a pod. Napriek prezentovanému negatívnemu vzťahu oboch detí k osobe matky, je u nich prítomná potreba byť s ňou v kontakte, majú radi, keď ich pritúli, pohladí, strávi s nimi čas. Majú obavu z nadmerných fyzických trestov a nepokoja zo strany matky. Preto požadujú, aby kontakt s matkou bol v domácom prostredí otca, v pravidelných intervaloch. U otca sa prejavuje tendencia brániť deťom v stretávaní s matkou. Vníma to ako ochranu detí pred jej nežiaducimi prejavmi telesných trestov, nálad. Aktuálne otec sa venuje deťom viac, keďže s nimi trávi viacej času, pripravuje sa s nimi na vyučovanie a je deťom plne k dispozícii. Súrodenecký vzťah detí je dobrý, citová viazanosť je tu značná, považujú súrodenecký vzťah za veľmi dôležitý. Deti jednoznačne potrebujú stabilné rodinné prostredie, preto súdna znalkyňa doporučila ponechanie maloletých detí v starostlivosti otca s úpravou styku s matkou na víkendy a počas školského voľna. Keďže u oboch rodičov sú prítomné znaky psychickej lability, doporučila u oboch starostlivosť odborníka na duševné zdravie. V rodine je potrebný dohľad sociálneho úradu vzhľadom na to, že aktuálne prostredie otca vykazuje znaky zanedbanosti. Súdna znalkyňa pri výsluchu uviedla, že na jednej strany boli zo strany detí vyslovené negatívne emocionálne väzby vo vzťahu k matke, na druhej strane na úrovni želaného bola potreba byť s matkou jasne deklarovaná. Deti by najradšej boli, aby rodičia žili spolu. U detí je evidentná obava z matkinej nevyspytateľnosti, nestability, bolo tam opakované hovorené o alkohole matky. Je to typické u detí, kde túžba po matke je, ale na druhej strane obava z toho, že tam môžu byť nejaké tresty a podobné veci. Otec ich nebije, hrá sa s nimi, venuje sa im. Deti v priebehu vyšetrenia neprejavili nejakú potrebu byť s matkou, ktorá nevyužila príležitosť k deťom sa pritúliť, dať im najavo citovú väzbu. Maloletá C. vykazovala väzby v oveľa väčšej miere k otcovi ako matke. Otec emocionálne sýti oveľa viacej potreby detí ako matka. Zanedbaný vonkajší štandard nemusí byť dôkazom zlej výchovy. Sociálna situácia v rodine môže byť taká, že nemajú dostatok finančných prostriedkov, na druhej strane sú tu emočné potreby dieťaťa, ktoré sú uspokojené. Dieťa sa vyvíja zdravšie, aj keď nemá hmotné prostriedky zabezpečené. Nie je to základná podmienka k tomu, aby dieťa sa zdravo vyvíjalo. Matka bola náročnejšia, dôsledne požadovala to, čo sa žiada. Spôsob výchovy otca uviedla ako málo účinný. Bolo potrebné zohľadniť aj širšie sociálne prostredie, širšie sociálne väzby k ostatným rodinným príslušníkom pre deti. Vhodný spôsob výchovy zo strany vyzeral ako spoľahlivejší a stabilnejší, z hľadiska komplexného posúdenia bolo potrebné vychádzať z vyššie uvedených záverov. Otec dieťaťa je prispôsobivý, schopný korigovať svoje postoje a správanie, vychádzajúc zo štruktúry jeho osobnosti. Napriek ovplyvňovaniu detí zo strany obidvoch rodičov, deti by neboli schopné prijať stopercentné klamstvo. Vyjadrenie citovej väzby a jej posúdenie je komplexná záležitosť. Nejedná sa len o trestanie detí alebo alkohol. Je množstvo ďalších indícií, ktoré vyjadrujú emocionálnu väzbu. Sú matky alkoholičky, na ktoré deti nedajú dopustiť. Obava detí z reakcie ich matky sa tiahne a vyplýva v ich vyjadrení. Prejavuje sa to v ich želaniach, aká by matka mala byť, v podmienkach, ktoré by mala spĺňať v prípade, že by k nej išli, aká by mala byť. Maloletý V. cíti ťarchu zodpovednosti, čo vyvoláva u neho tenziu. Maloletá C. unikala pred témou rodiny, je to znak negatívneho prežívania. Dôvodom pomočovania môže byť aj nejasne vyriešená situácia. Súdna znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Nejedná sa o otázku trestania, ale zohľadnenia komplexu zistení, vyhodnotenia osobností, reakcie detí, snažila sa o komplexný pohľad na rodinu a jej prežívanie. Obidvom rodičom navrhla starostlivosť odborníka o duševné zdravie, navrhla aj dohľad.
Z kontrolného znaleckého posudku č.16/2012 vyhotoveného súdnou znalkyňou PhDr. M. I., PhD. v odbore psychológia, klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, zo dňa 11. 5. 2012 bolo
zistené, že obidve maloleté deti inklinujú viac k otcovi ako k matke. Majú k nemu dôveru. Jednoznačne sa vyjadrili, že chcú bývať u neho. Matku majú radi, chcú sa s ňou stretávať pravidelne. Obidvaja rodičia majú predpoklady pre výchovu maloletých detí a u oboch existujú závažné výchovné riziká. Otec (možno nechtiac a v dobrej viere) potencuje u detí strach z matky, sám hlboko prežíva obavu, že by im mohlo byť zo strany matky ublížené. Maloleté deti reflektujú otcov strach a tento vzťah môžu aj zdieľať. Matka sa správa k deťom menej citlivo, jej výchovné postupy sú skôr pragmatické. Po odchode zo spoločnej domácnosti je matka viac v kontakte so svojou pôvodnou rodinou, manžela hodnotí s odstupom času čoraz viac kriticky, negatívne. Dá sa predpokladať, že tento postoj nedokáže pred maloletými deťmi korigovať. Pri vyšetrení u znalkyne sa otec k matke správal priateľsky, pozdravil, nabádal deti ku kontaktu s matkou. Matka prejavovala k svojim deťom náklonnosť, bola však voči nim prehnane kritická, opakovane im niečo vyčítala, aj to načo sami nemajú až taký dosah, alebo čo by nemalo pre ich vzájomný vzťah s matkou byť až tak podstatné (oblečenie, úpravu zovňajšku), vo fyzickom zaobchádzaní s nimi jej chýbala jemnosť. Voči otcovi detí bola v zjavnom odpore. Maloleté deti vnímajú prostredie u navrhovateľky (matky) pozitívne, páči sa im, že je blízko škola, že tam majú hračky, chodia na návštevy. Obávajú sa však matkinho hnevu, kriku a bitky, preto by u matky nechceli byť väčšinu času, len cez víkendy. V prostredí otca sa deti cítia voľne, páči sa im, že môžu chodiť von, hrať sa vonku s kamarátmi alebo na počítači, že sú tam príbuzní, hlavne M. a jej malí synovia. Maloleté deti sú u otca spokojné, preferujú jeho prístup k vôli jeho miernosti a citovej náklonnosti. S matkou sa chcú pravidelne stretávať. Rodičia maloletých detí sú navzájom veľmi kritickí, výrazná je vzájomná podozrievavosť. Napriek tomu sú spôsobilí uznať dôležitosť druhého rodiča v živote maloletých detí. V prítomnosti autority sú schopní výrazne korigovať svoje negativistické postoje. Vzájomný vzťah rodičov charakterizuje siná nedôvera v schopnosti toho druhého byť dobrým rodičom. Bez toho, aby absolvovali intenzívny a dlhodobý program na zlepšenie sebapoznania, vzájomného pochopenia a komunikácie, nepredpokladá znalkyňa skultivovanie ich kontaktu. Navrhovateľka dáva najavo negatívny vzťah k odporcovi, nedokáže si ho vážiť ako otca svojich detí a bývalého partnera. Vzhľadom na svoje osobnostné dispozície nedokáže tento svoj základný postoj kontrolovať. Voči odporcovi je kritická, vystavila svoje deti vyšetreniam, ktoré mali dokázať otcovo nevhodné správanie voči deťom, hlavne u maloletej C. bolo gynekologické vyšetrenie skôr neopodstatnené. Otcovo chápanie práva matky na stretávanie sa s maloletými deťmi je nesprávne. Svoje deti na stretnutie s matkou vhodne nepripravuje, v jeho prístupe k problému je menej racionality, ovplyvňujú ho emócie, svoje správanie nie je schopný adekvátne regulovať. Video svedčí o jeho závažných chybách počas odovzdávania detí matke. Z jeho strany ide smerom k deťom o dvojitú väzbu, ktorá je hlavne pre maloletú dcéru neúnosná, spôsobuje na jej psychike škodu. Bez ohľadu na realitu správania matky k deťom, otec znásoboval svojim správaním ich stres, strach, neistotu, pocit ohrozenia, bezmocnosti. Odporca zjavne nerozpoznal nebezpečenstvo nahrávanej situácie pre deti, dovolil vzniknúť stavu rozrušenia a možno tento stav sám úmyselne predlžoval v mylnom presvedčení, že ide o dôkaz v jeho prospech. Výchovné prostredie odporcu je priaznivé pre ďalší vývoj detí, aj keď tu existuje celý rad fenoménov, ktoré toto tvrdenie relativizujú: nižší hygienický štandard, menej efektívna výchova, podceňovanie prípravy na vyučovanie, nižší záujem otca o školské výsledky a zdôrazňovanie negatív matky na úkor pozitív, neopodstatnené predlžovanie bezprostrednej prípravy detí na odchod ich matky, čo ich evidentne poškodzuje. Deti sa však v tomto prostredí cítia bezpečne, otca majú radi, vnímajú ho ako minimálne trestajúceho, cítia jeho lásku a oddanosť, majú pozitívny vzťah k otcovej sestre M., pozitívne reflektujú aj prítomnosť zvierať na hospodárskom dvore. Otec v deťoch upevňuje také životné návyky, ktoré je on schopný vyhodnotiť ako správne. Vo výchovnom prostredí matky je zjavne vyšší hygienický štandard, čistota a poriadok. Matka pristupuje k plneniu školských povinností detí rázne, dôsledne trvá na rešpektovaní svojich pokynov, neuposlúchnutie u nej vyvoláva hnev, ťažšie sa ovláda (čo aj sama konštatuje), deti trestá krikom a bitkou, dá sa očakávať, že u matky by deti mali lepší prospech a získali by pevnejšie návyky. V prítomnosti matky sa však cítia neisto, nemôžu prejaviť svoju vôľu, matka im málokedy odpustí chyby alebo previnenie (neupratanie hračiek, neskorší príchod domov a pod.). Hodnotenie maloletého V.Š. zo strany školy sa zdá byť nespravodlivo prísne, tiež hodnotenie starostlivosti otca o maloleté deti. Vzhľadom k tomu, že V. dosahuje chválitebný prospech, nevidí znalkyňa opodstatnenie kritiky otcovej výchovy. Rovnako u maloletej C. neuvádza škola konkrétne nič negatívne, skôr naopak. Vzhľadom na vážne a dlhodobé narušenie vzájomných vzťahov a neefektívnu vzájomnú komunikáciu je potrebná dlhodobá intenzívna rodičovská terapia. Obaja rodičia by mali rozhodne pokračovať v stretnutiach s odborníkmi na referáte poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
Z aktuálnej písomnej správy Základnej školy, Okoličianska 404, Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 6.2012 bolo zistené, že maloletý V. B.Š. dosahuje vo výchovno-vzdelávacom procese chválitebné až dobré výsledky. Jeho prospech v druhom polroku sa mierne zhoršil. Žiak bol napomínaný oznamom rodičom k väčšej usilovnosti v predmete Vlastiveda a za neplnenie si školských povinností a zabúdanie si domácich úloh. Do 1. 6. 2012 vymeškal v druhom polroku 82 hodín. Chýba často jeden až dva dni, všetky hodiny má ospravedlnené otcom (bolesť hlavy, brucha) alebo lekármi. V mesiaci máj bola u súrodencov zistená pedikulóza. O V. sa zaujímajú obidvaja rodičia. Otec bol na rodičovskom združení dňa 16. 4. 2012, matka dňa 18. 4. 2012. Otec s triednou učiteľkou komunikuje, informuje o práceneschopnosti dieťaťa telefonicky. Matka sa informuje o prospechu, správaní, hygiene, stravy, oblečení, pravidelne telefonicky. Žiak je často nesústredený, upozornenia učiteľa rešpektuje, vážnejšie výchovné problémy nemá. V triede je obľúbený a nekonfliktný. Desiatu nosí pravidelne. Osobná hygiena by mala byť dôslednejšia. Príprava na vyučovanie je slabá, nepravidelná, vyžaduje si viac času, pozornosti a kontroly zo strany rodičov. Maloletá C. B. dosiahla v školskom roku pekné vyučovacie výsledky. Do školy chodí čisto oblečená, má veľmi málo vymeškaných hodín. Školskému prostrediu sa rýchlo adaptovala, v kolektíve je obľúbená. Domáce úlohy má napísané, učebné pomôcky má zakúpené. Stravuje sa v školskej jedálni, navštevuje školskú družinu a je prihlásená na výtvarný krúžok. Otec sa rodičovského združenia nezúčastnil a priebežne sa informuje o vyučovacích výsledkoch osobne. Matka sa informuje telefonicky alebo osobne.
Z písomnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26. 6. 2012 bolo zistené, že vykonali osobné šetrenie v rodinách detí. Matka naďalej obýva prenajatý rodinný dom, kde obýva jednu izbu uspôsobenú ako obývačku, kuchyňu a WC s kúpeľnou. Obývacia izba je vybavená rozťahovacím gaučom, jednou váľandou, skriňovou zostavou, konferenčným stolíkom. Priestory na spanie detí matka rieši tak, že v prípade potreby rozťahuje gaučovú súpravu. Domácnosť je čistá, uprataná. V čase osobného šetrenia u otca detí bola doma stará matka detí. Otec s deťmi naďalej obýva rodičovský dom. K dispozícii má na bývanie jednu izbu, ostatné priestory užívajú všetci členovia rodiny. Izba je vybavená manželskou posteľou a jednoposchodovou posteľou, skriňami na prádlo a písacím stolom. Deti majú dostatok hračiek. Na prípravu do školy dohliada otec, niekedy aj stará matka a sestra otca. Hygiena domácnosti je na primeranej úrovni. Kolízny opatrovník maloletých detí s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania a skutočnosť, že obidve deti viac inklinujú k otcovi, majú k nemu dôveru a chcú s ním byť navrhol, aby v prípade rozvodu manželstva boli obidve maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti otca a matka zaviazaná adekvátnym výživným. Zdôraznil potrebu uloženia výchovných opatrení s cieľom upraviť komunikáciu medzi rodičmi, aby sa vedeli dohodnúť na riadnej starostlivosti o deti a ich potrebách. Navrhol aj úpravu styku. Rodina bola zaradená do programu priorít úradu s označením opatrenia na zabezpečenie riešenia problémov v rodine. Projekt bude realizovaný v spolupráci s neziskovou organizáciou Kľúč, s cieľom viesť obidvoch rodičov pri zabezpečovaní prípravy detí do školy, vedenie otca na dodržiavanie riadnej starostlivosti, najmä chod domácnosti, organizovanie času, príprava do školy, pomoc pri úprave stretávania sa detí s druhým rodičom, realizáciou odovzdávania detí, psychologické vedenie rodičov zamerané na ich komunikáciu. Pracovníčky organizácie by mali napomôcť bezprieťahovému odovzdávaniu detí.
Zo zápisnice o trestnom oznámení Okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-121/JP-LM-2010 zo dňa 23. 3. 2010 bolo zistené, že navrhovateľka podala trestné oznámenie na odporcu s poukazom na fyzické a psychické týranie. Uznesením zo dňa 23. 3. 2010 bolo začaté trestné stíhanie odporcu. Zo znaleckého posudku č. 10/2010 vyhotoveného znalcom z odboru psychológia zo dňa 25. 7. 2010 na účel trestného konania bolo zistené, že u navrhovateľky ide o osobnosť s egocentrickými rysmi, afektívnym správaním, impulzívnosťou, ktorá najmä v konfliktných situáciách nie je kontrolovaná. Nedokáže zvládať záťažové situácie. Jej intelektové schopnosti sú v hraničnom pásme MR. Syndróm týrania nebol u navrhovateľky prejavený. Z písomnej správy Obvodného oddelenia PZ v Ružomberku zo dňa 18. 11. 2011 bolo zistené, že odporca figuroval v dvoch prípadoch ako poškodený a v dvoch prípadoch ako páchateľ, poškodená bola navrhovateľka. V priestupkových konaniach OO PZ Ružomberok, sp. zn. ORPP-OPP-RK-573/2010-Kach zo dňa 21. 5. 2010 bola označená ako páchateľka navrhovateľka, poškodený odporca, ako aj v priestupkovom konaní ORPP-OPP-RK-296/2010 zo dňa 28. 9. 2010.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Ružomberok bolo zistené, že rozsudkom okresného súdu zo dňa 3. 2. 2011, právoplatný 11. 2. 2011, bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom tak, že maloletý V. a C. boli zverené do
osobnej starostlivosti otca. Matka sa zaviazala prispievať na ich výživu minimálnym výživným. Súčasne bola oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi každý víkend v kalendárnom mesiaci, s výnimkou tretieho víkendu, kedy maloleté deti sú v starostlivosti otca, a to od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod, v čase jarných prázdnin od 13. 2. 2011 do 17. 2. 2011 a v čase letných prázdnin od 1. 7. 2011 do 15. 7. 2011 a od 1. 8. 2011 do 15. 8. 2011.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 1. 12. 2011 v Liptovskom Ondreji. U obidvoch sa jednalo o prvé manželstvo, obidvaja sú slovenskej národnosti. Posledným spoločným bydliskom manželov bol L. U. Č.. XXX. Z manželstva sa narodili dve deti, maloletý V. B., nar. XX. X. XXXX a maloletá C. B., nar. XX. X. XXXX. Obidvaja rodičia majú dve vyživovacie povinnosti.
Priemerná čistá mesačná mzda odporcu predstavovala 425,87 eur. Navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok od 1. 10. 2011. Poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 181,37 eur mesačne.
Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 37 ods. 2 písm. b), d) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení:
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené,
d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, v dôsledku čoho manželstvo nemôže plniť svoj účel a funkcie a od manželov nebolo možné očakávať obnovenie spolužitia. V konaní bolo preukázané, že účastníci od roku 2010 žijú oddelene, spoločne nehospodária, nevedú intímne spolužitie a nie sú spôsobilí realizovať spoločnú výchovu detí. Výkon rodičovských práv a povinností v dôsledku negatívnych vzájomných vzťahov účastníkov je mimoriadne problémový, vyžadujúci zásah zo strany tretích osôb, aj formou uloženia výchovného opatrenia. Navrhovateľka a odporca nie sú spôsobilí pozitívne komunikovať. Znaleckým posudkom bolo preukázané, že sú schopní korigovať svoje vzájomné negativistické postoje len v prítomnosti autority. Vzhľadom na vážne dlhodobé narušenie vzájomných vzťahov a neefektívnu vzájomnú komunikáciu bola odporúčaná súdnym znalcom dlhodobá intenzívna rodičovská terapia. Rozvod manželstva sa nejavil byť v rozpore so záujmami maloletých detí, ktoré boli v priebehu spolužitia rodičov vystavované zaťažujúcim situáciám v dôsledku konfliktných situácií, ktoré neboli rodičia spôsobilí vyriešiť. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť s poukazom na fyzické a psychické protiprávne konanie odporcu, ktorý uvedené správanie popieral. Vytýkal navrhovateľke nedostatočnú starostlivosť a nesprávny prístup vo výchove k maloletým deťom. Z uvedeného vyplýva, že účastníci konania prestali vytvárať zdravé rodinné prostredie s harmonickými vzťahmi a citovo priaznivú atmosféru. Manželstvo tak nadobudlo formálny charakter.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti musí zohľadňovať množstvo faktorov a to na strane rodičov, ako aj maloletých detí. Záujem dieťaťa musí byť však prvoradým hľadiskom akéhokoľvek postupu týkajúceho sa starostlivosti o maloleté deti. Ide predovšetkým o citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a o schopnosti rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Znaleckým posudkom z odboru psychológie, potvrdeným kontrolným znaleckým posudkom, ako aj vyššie uvedenými dôkazmi bolo preukázané, že obidvaja rodičia majú porovnateľné predpoklady pre výchovu maloletých detí, avšak u oboch existujú závažné výchovné riziká. Rodičia maloletých detí sú navzájom voči sebe veľmi kritickí a podozrievaví. Ich vzájomný vzťah charakterizuje silná nedôvera v schopnosti druhého rodiča. Vo výchovnom prostredí navrhovateľky bol preukázaný vyšší hygienický štandard, dôslednejší prístup a vedenie detí k plneniu školských a iných povinností. Obidve deti však neprijímajú direktívny prístup navrhovateľky, krik a fyzické trestanie. Uvedené má za následok oslabovanie citových väzieb detí k matke a posilňovanie vzťahu k druhému rodičovi (odporcovi). V prostredí odporcu sa deti cítia bezpečne, vnímajú jeho citovú náklonnosť, miernosť a ich emocionálne potreby sú napĺňané. Hoci u navrhovateľky možno predpokladať získanie pevnejších návykov u detí a dôslednú prípravu k plneniu si školských povinností, z hľadiska priaznivého zdravého ďalšieho vývoja detí nebol zatiaľ preukázaný dôvod na zmenu výchovného prostredia detí, ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti odporcu. Vzhľadom na preukázané osobnostné predpoklady obidvoch rodičov (keďže výchovu by mal určovať psychicky zdravší rodič), ktoré sú porovnateľné, ako aj chyby vo výchove na strane obidvoch rodičov, rozhodujúcim faktorom, ktorý v danom prípade prevládol, bol vzťah detí k rodičom. Vyjadrenie citovej väzby bolo aj podľa záverov znaleckého posudku vecou komplexného posúdenia. Obidve deti už pri výsluchu súdom jednoznačne vyjadrovali svoj bližší vzťah k odporcovi,
s ktorým chcú žiť s tým, že s matkou sa budú pravidelne stretávať cez víkendy. S prihliadnutím na kontinuitu prostredia pre deti a znaleckým dokazovaním precizovaný záver, že dieťa sa vyvíja zdravšie, ak sú napĺňané jeho emocionálne potreby (napriek horším hmotným podmienkam a výchovným chybám odporcu) bol daný dôvod na ponechanie maloletých detí naďalej v osobnej starostlivosti odporcu. Súčasne však súd nariadil nad výchovou detí dohľad a obidvom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu. Rozhodnutie súdu vychádza aj z aktuálnych správ školského zariadenia, ktoré maloleté deti navštevujú. Maloletý V. vo vzdelávacom procese dosahuje chválitebné až dobré výsledky, pričom došlo len k miernemu zhoršeniu v druhom polroku školského roka. Vážnejšie výchovné problémy nemá. Maloletá C. absolvovala prvý rok povinnej školskej dochádzky, pričom jej výchovno- vzdelávacie hodnotenie je absolútne kladné, vrátane správania, hygieny, dochádzky. Správami detských lekárov taktiež nebolo preukázané zanedbávanie zdravotného stavu detí. Kolízny opatrovník v rámci aktuálneho prešetrenia pomerov konštatoval rovnocennosť podmienok pre starostlivosť detí obidvoch rodičov. Súčasne zaradil rodičov a maloleté deti do osobitného projektu s cieľom usmerňovať vedenie otca detí pri riadnej starostlivosti o domácnosť, prípravu do školy, ako aj pri odovzdávaní detí. Pri vykonávaní dohľadu bude súd hodnotiť účinnosť výchovného opatrenia aj s prihliadnutím na uvedené cielené vedenie obidvoch rodičov.
Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie OFMZV č. 104/1991 Zb.) ukladá štátom, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru, zabezpečiť realizáciu práva dieťaťa na výsluch v súdnom konaní, ktoré sa ho dotýka (článok 12), pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. Jedným z dôkazných prostriedkov preukázania citovej väzby bol aj výsluch maloletých detí, ktoré vyjadrili názor a prianie naďalej žiť s otcom (odporcom), pričom s matkou (navrhovateľkou) sa chcú pravidelne stretávať. Prostredie navrhovateľky by uprednostnili, ak by odporca býval spolu s nimi.
Aplikácia ustanovenia § 25 ods. 4 zákona o rodine, na ktorú poukazovala navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne, nebola v danom prípade možná. Podľa uvedeného ustanovenia ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podstatou uvedeného zákonného ustanovenia je, aby dieťa bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že ten druhý rodič je potrebný z hľadiska ďalšieho zdravého vývoja dieťaťa. V konaní bolo preukázané, že odporca sa dopúšťa závažných chýb pri odovzdávaní detí. Súdna znalkyňa vyhodnotila uvedenú chybu odporcu prameniacu zo zúfalstva a menej diferencovanej osobnosti. Súčasne však znalkyňa poukázala na skutočnosť, že ani navrhovateľka si nedokáže vážiť odporcu ako otca svojich detí a bývalého partnera. Dáva najavo svoj negatívny vzťah k nemu. Vzhľadom na svoje osobnostné dispozície nedokáže tento svoj základný postoj kontrolovať. Je voči nemu kritická, v dôsledku čoho vystavila dieťa vyšetreniu, ktoré nebolo opodstatnené. Uvedené skutočnosti pramenia zo silnej nedôvery rodičov v schopnosti toho druhého, vzhľadom na skúsenosti z ich spolužitia, partnerských vzťahových problémov. Súdna znalkyňa zdôraznila, že obidvaja rodičia chápu vývinové potreby a citové väzby svojich detí len čiastočne. Obidvaja sa dopúšťajú množstva chýb vo vzájomných vzťahoch, ako aj výchovných chýb. Skultivovanie ich kontaktu je možné len dlhodobou intenzívnou rodičovskou terapiou. Za takto preukázaného skutkového stavu nebolo možné aplikovať uvedené citované zákonné ustanovenie. Navrhovateľka nepreukázala, že bol nariadený výkon rozhodnutia súdom za účelom núteného výkonu rozhodnutia o úprave stretávania. V rámci súdneho výkonu rozhodnutia by okolnosti stretávania a odovzdávania detí boli riešené prostredníctvom súdu v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom. K riadnemu a bezproblémovému odovzdávaniu detí by malo prispieť aj nariadené výchovné opatrenie - dohľadu vykonávaného v súčinnosti s kolíznym opatrovníkom detí, vrátane prebiehajúceho projektu prostredníctvom neziskovej organizácie. Maloleté deti boli s poukazom na uvedené zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu. Zastupovanie a spravovanie majetku maloletých detí na čas po rozvode súd upravil tak, že navrhovateľka a odporca budú zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok. Nad výchovou maloletých detí súd určil dohľad, vykonávaný v období jedného kalendárneho roka, za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý bude podávať o výkone dohľadu písomné správy Okresnému súdu Liptovský Mikuláš každý štvrťrok. Opodstatnenie výchovného opatrenia vyplýva z nespôsobilosti rodičov dohodnúť sa na výkone rodičovských práv a povinností, ich závažných výchovných chýb, na ktoré poukazovali aj závery znaleckého dokazovania. V záujme maloletých detí je, aby boli pravidelne prešetrované pomery v rodine maloletých detí prostredníctvom kolízneho opatrovníka, vrátane aktualizovania správ školských zariadení, detských lekárov a cieleného vedenia rodičov v snahe zabezpečiť ďalší zdravý
vývoj maloletých detí. V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností.
V súlade s § 37 ods. 4 zákona o rodine súd s výchovným opatrením - dohľadu spojil aj výchovné opatrenie odborného poradenstva, ktorému sú povinní sa obidvaja rodičia podriadiť na referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, ktorý bude výkon tohto výchovného opatrenia sledovať a podávať písomné správy. Intenzívnu rodičovskú terapiu odporúčali obidve súdne znalkyne, kolízny opatrovník, vyžaduje si to aj záujem maloletých detí s cieľom docieliť pozitívnu komunikáciu rodičov tak, aby nebol ohrozený a zanedbávaný zdravý vývoj maloletých detí.
Súd upravil stretávanie sa navrhovateľky s maloletými deťmi s prihliadnutím na doposiaľ určenú úpravu stretávania, ktorá zachováva širší styk matky s deťmi. Okrem tretieho víkendu, kedy budú maloleté deti v osobnej starostlivosti odporcu, každý týždeň a to od piatku do nedele budú deti u navrhovateľky. Súd upravil počiatok stretnutia s deťmi na 15.45 hod. s prihliadnutím na skončenie pracovnej doby odporcu a jeho dochádzku zo zamestnania. V období letných prázdnin bola ponechaná doterajšia úprava od 1. júla od 9.30 hod. do 15. júla do18.00 hod a od 1. augusta od 9.30 hod. do 15. augusta do 18.00 hod. V úprave stretávania sa počas Vianočných a novoročných sviatkov bola medzi rodičmi zhoda tak, že stretnutie bude prebiehať každý nepárny kalendárny rok od 23. decembra od 15.00 hod. do 25. decembra do 15.00 hod., každý párny kalendárny rok od 25. decembra od 15.00 hod. do 1. januára nasledujúceho kalendárneho roku do 17.00 hod. Úprava styku v období jarných prázdnin bola taktiež medzi rodičmi zhodná s výnimkou posledného dňa odovzdania detí. Súd akceptoval argumentáciu navrhovateľky, keď aj ona sa snaží a mieni sa do budúcna podieľať na príprave detí na vyučovanie, to zahŕňa aj deň predchádzajúci nástupu do školského zariadenia po prázdninách. Je preto oprávnená v období jarných prázdnin stretávať sa s deťmi každý nepárny kalendárny rok od nedele pred pondelkom prázdninového týždňa od 16.00 hod. do nasledujúcej nedele do 16.00 hod. Je potrebné zdôrazniť, že aktuálne zistené nedostatky školským zariadením vo vzťahu k maloletému synovi účastníkov by mali riešiť obidvaja rodičia, aj vzhľadom na širšiu úpravu styku, keď fakticky sú obidve maloleté deti u otca od pondelku do štvrtku a od piatku do nedele u navrhovateľky. Navrhovateľke je tak umožnené vykonávať rodičovské práva v priebehu každého kalendárneho týždňa (s výnimkou tretieho kalendárneho týždňa v mesiaci). Adekvátne tomu nesie aj navrhovateľka zodpovednosť vo vzťahu k ďalšiemu vývoju maloletých detí. Súd uložil odporcovi povinnosť maloleté deti na stretnutia s navrhovateľkou riadne pripraviť. Navrhovateľka maloleté deti prevezme a po ukončení stretnutia odovzdá v mieste bydliska maloletých detí u odporcu.
Navrhovateľke bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred, k rukám odporcu, počnúc právoplatnosťou výroku súdu o rozvode manželstva účastníkov. Súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí ako aj na schopnosti a možnosti rodičov. Navrhovateľka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Poberá len dávku v hmotnej núdzi. Býva sama. Odporca je zárobkovo činný, na nákladoch spoločnej domácnosti sa podieľajú aj iné osoby, s ktorými vedie spoločnú domácnosť. Je preto povinnosťou odporcu okrem osobnej starostlivosti, zabezpečovať aj riadnu výživu detí vzhľadom na nepriaznivé sociálnej pomery navrhovateľky.
Podľa §151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodol, že o trovách konania, ako aj trovách štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dôvodom bola zložitosť prípadu v súvislosti s doposiaľ neprávoplatnými rozhodnutiami o nárokoch súdnej znalkyne, vzhľadom na podané odvolanie súdnou znalkyňou o čiastočnom nepriznaní znalečného. Právoplatné rozhodnutie o nárokoch súdnej znalkyne sa môže týkať aj vzájomnej náhrady trov konania účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť matričnému orgánu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.