Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Co-183-2011.pdf
PDF · 79.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/183/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom: Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátom: JUDr. Marek Czompoly, so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, proti odporkyni: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: U., A. I. E. XXXX/ XX, o zaplatenie 247,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 12. apríla 2011 č. k. 6C/277/2010-73, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 247,89 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 247,89 eura od 01.10.2008 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 68,52 eura. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Mal za preukázané, že navrhovateľ sa stal veriteľom odporkyne a to na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru z 05.08.2003. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako i odporkyňa zhodne tvrdili, že odporkyňa na vyrovnanie dlhu zaplatila 1.734,62 eura (do odstúpenia od zmluvy z 20.08.2008 sumu 1.344,62 eura a po odstúpení od zmluvy sumu 390 eur). Uviedol, že navrhovateľ listom z 20.08.2008 odstúpil od úverovej zmluvy, čo malo v zmysle § 48 ods. 1 OZ za následok jej zrušenie od samého začiatku, pretože nebolo právnym predpisom ustanovené, ani účastníkmi dohodnuté inak. Záverom dodal, že sa navrhovateľ na základe zrušenej zmluvy mohol domáhať len vrátenia toho, čo v skutočnosti druhému účastníkovi poskytol. Nakoľko navrhovateľ poskytol odporkyni sumu 1.012,42 eura a odporkyňa zaplatila sumu 1.734,62 eura, sumu, ktorú od navrhovateľa obdržala, mu aj vrátila. Na základe uvedeného považoval návrh za nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, ale v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne nevznikli.
Odvolanie podal v zákonnej lehote navrhovateľ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a vrátil mu ho na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle bodu I.-2. a III.-1.-1 Všeobecných úverových podmienok nachádzajúcich sa na zadnej strane úverových zmluvy a tvoriacich jej neoddeliteľnú súčasť zmluvné strany uzatvorili zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom rešpektovali všetky špecifiká požadované zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že až do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v § 52 až § 54 OZ nevzťahovali na zmluvy o úvere. Uvedené vyplýva z definície pojmu spotrebiteľskej zmluvy v § 52 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.2007. Podľa tohto ustanovenia
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti Občianskeho zákonníka a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Úverová zmluva vo výpočte uvedená nie je. Poukázal na to, že zmluva o úvere nebola upravená ani v 8. časti Občianskeho zákonníka, ale len v Obchodnom zákonníku a v zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V dôsledku tejto skutočnosti sa na účastníkov nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ, dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 OZ v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004, ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z ods. 4 tohto ustanovenia. Mal za to, že v danom prípade súd predmetnú vec nesprávne posúdil, keď právny vzťah medzi účastníkmi konania vyhodnotil ako vzťah výlučne s prvkami spotrebiteľskej zmluvy podľa predpisov občianskeho práva a to v rozpore so znením ustanovenia § 52 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.2007, pričom opomenul prihliadnuť na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa touto (treťou) časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iných aj zmluvy o úvere, z čoho jednoznačne vyplýva, že ide o tzv. absolútny obchod, a že vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom a odporkyňou je vzťahom obchodno-právnym a preto sa naň vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka s prvkami spotrebiteľského úveru v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na ustanovenia § 344 a § 351 Obchodného zákonníka a bod III.- 5.-2. a IV.-5 Všeobecných úverových podmienok. Zaujal názor, že odstúpením od zmluvy zo strany navrhovateľa z dôvodu neplnenia zmluvných splátok úveru odporkyňou nedošlo k zániku všetkých práv a povinností z úverovej zmluvy, keďže navrhovateľ bol aj po odstúpení oprávnený požadovať od odporkyne splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva. Záver súdu o tom, že úverová zmluva sa na základe odstúpenia zrušila od počiatku podľa § 48 ods. 1, 2 OZ ako i posudzovanie odstúpenia podľa ustanovení OZ, považuje za nesprávny. Uviedol, že je potrebné prihliadať na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a na skutočnosť, že odporkyňa uhrádzala čiastočne svoje záväzky z úverovej zmluvy nielen pred odstúpením ale aj po ňom. Dal do pozornosti, že odporkyňa proti uplatnenému nároku nič nenamietala a uplatnený nárok žiadnym spôsobom nespochybnila.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP) a po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 OSP) dospel k názoru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver, a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 879j Obchodného zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a presvedčivá. Za neodôvodnené považoval námietky navrhovateľa ohľadne postupu podľa Obchodného zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko aj on posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský podľa § 879j OZ, nakoľko ustanoveniami OZ sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.01.2008. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Úver poskytnutý oprávneným túto charakteristiku spĺňa. Dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej forme definuje zák. č. 258/2001 Z. z. ako spotrebiteľský úver. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujú na spotrebiteľské zmluvy.
Z obsahu spisu vyplynulo, že navrhovateľ sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 247,89 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,08 % denne zo sumy 247,89 eura od 01.10.2010 do zaplatenia, súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 68,52 eura. Uviedol, že odporkyňa vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 31.188 Sk, pričom v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok navrhovateľ 20.08.2008 odstúpil od úverovej zmluvy č. 42607905659100 v zmysle § 48 OZ. Odstúpenie nadobudlo účinnosť 30.09.2008 a dlh odporkyne sa stal splatný v celom rozsahu. Navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade sumy vo výške 637,89 eura. Ku dňu podania návrhu evidoval navrhovateľ u odporkyne neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 247,89 eura, nakoľko odporkyňa po odstúpení uhradila sumu 390 eur. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania ako ani vo vyjadreniach bližšie nešpecifikoval z čoho sa požadovaná suma 247,89 eura skladá. Neuviedol prehľad uhradených ako i neuhradených splátok (ich výšku a počet), výšku dlžnej istiny, výšku sumy, z ktorá bola poukazovaná na úhradu úrokov, výšku mesačných poplatkov a zmluvných pokút. Keďže sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že vzťah medzi účastníkmi treba posudzovať podľa Obchodného zákonníka a s tým i prípadné nároky po odstúpení od zmluvy, jednoznačne odstúpenie od zmluvy je nutné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Správna je argumentácia súdu prvého stupňa, že odstúpením od zmluvy sa zmluva podľa § 48 ods. 1 OZ zrušila od počiatku a účastníci sú povinní vrátiť si navzájom poskytnuté plnenie. Odporkyňa zaplatila viac, ako jej bolo poskytnuté. Navrhovateľ nepreukázal, že by žalovaná istina predstavovala zmluvnú pokutu (na ktorú by mu eventuálne mohol vzniknúť nárok), preto správne žalobu zamietol a odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď jej žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.