Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-141-2011.pdf
PDF · 82.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/141/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, SVB NÁŠ DOMOV, Šaľa, Boženy Němcovej 382, IČO: 42 119 341, zastúpený advokátkou Mgr. Dianou Šiagyovou, Šaľa, Štúrova 2, proti odporcovi: Stavebné bytové družstvo, Šaľa, Horná 926/1, IČO: 00 170 747, zastúpené advokátkou JUDr. Dášou Šulejovou, Bratislava, Fedinova 16, P.O.BOX 243, o zaplatenie 4.740,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 5C/170/2010-114 zo dňa 06. apríla 2011 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania istiny, v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania na súde prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania úrokov z omeškania m e n í tak, že odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžnej sumy 4.740,09 eur vo výške 8,5% ročne od 02.03.2010 do zaplatenia.
Navrhovateľovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 4.740,09 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.06.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 1.500,04 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, štatutárneho zástupcu navrhovateľa, predložených listinných dôkazov. Mal preukázané, že navrhovateľ vznikol a bol zapísaný v registri spoločenstiev ku dňu 01.06.2008. Je nesporné, že výkon správy odporcu sa mal k vyššie uvedenému dňu skončiť. Odporca bol povinný najneskôr posledný deň predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov správu o svojej činnosti a odovzdať všetky písomné materiály, súvisiace s výkonom správy vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrada za plnenia spojené s užívaním bytov. Zároveň bol povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účet novému správcovi, čo sa však nestalo. Odporca nepoprel, že nepreviedol sumu 4.740,09 eur na navrhovateľa. Išlo o investičný majetok odporcu a podľa stanov družstva mal odporca na uvedenú sumu nárok. Išlo o poplatky za 24 bytových jednotiek po 66,39 eur a po 99,58 eur ako náklady súvisiace so zriadením bytovej prípojky. Namietal taktiež aktívnu a pasívnu legitimáciu. Z ustanovenia § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že odporca bol povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účet nového správcu. Práve nový správca, ktorý
zistil, že zostatok majetku prevedený nebol, bol oprávnený ho žiadať od odporcu. I keď ide o majetok vlastníkov bytov, správca vykonáva správu a údržbu bytového fondu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Súd prvého stupňa je názoru, že pokiaľ odporca nepreviedol zostatok majetku vlastníkov v zmysle citovaného ustanovenia na nového správcu, tento je oprávnený zostatok vymáhať práve proti predchádzajúcemu správcovi, ktorým je odporca. Z tohto vyplýva, že navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie návrhu a odporca je vo veci ako predchádzajúci správca pasívne legitimovaný. Ak mal odporca podľa jeho názoru nárok na tieto poplatky, tieto si mal vyrovnať s konkrétnymi vlastníkmi bytu, ak teda odporca mal pohľadávky voči vlastníkom bytov, tieto si mal vyriešiť s konkrétnymi vlastníkmi, nie však odúčtovaním si tejto finančnej čiastky zo sumy, ktorú mal previesť na navrhovateľa. Tým, že nepreviedol zostatok majetku na účet nového správcu, sa odporca bezdôvodne obohatil, preto súd prvého stupňa návrhu vyhovel. Navrhovateľovi priznal úroky z omeškania z dlžnej sumy od 01.06.2008 do zaplatenia. Odporca mal previesť zostatok finančných prostriedkov na účet nového správcu najneskôr v deň skončenia správy, čo je 31.05.2008. V čase omeškania dlžníka bola výška úrokovej miery NBS vo výške 4,25% ročne. Navrhovateľ má teda nárok na úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy. Navrhovateľ žiadal úroky z omeškania vo výške 9% ročne, v tejto časti súd prvého stupňa návrhu nevyhovel a návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ mal úspech vo veci čiastočný, jeho neúspech bol v pomerne nepatrnej časti, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca. Považuje rozhodnutie prvostupňového súdu za nesprávne, keďže súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal, zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie, alebo aby rozhodol vo veci samej a rozhodnutie zmenil. V prípade, ak odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdí navrhoval, aby vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právne stránke zásadného významu. Odporca ako správca spravoval bytový dom na ul. Boženy Němcovej 382/8 v Šali do 01.06.2008, kedy odporca vypovedal zmluvu o výkone správy. Týmto zároveň došlo ku dňu 31.05.2008 k zániku členstva jednotlivých vlastníkov v bytovom dome. Podľa názoru odporcu ani z jednej zo skutkových podstát inštitútu bezdôvodného obohatenia nemožno založiť povinnosť odporcu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporca neporušil žiadne právnu povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi, ani vo vzťahu k jednotlivým vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici Boženy Němcovej 392/8 v Šali.
K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, vychádzajúci z rozsiahle vykonaného dokazovania a správne aplikujúce normu hmotného práva. Podané odvolanie je zmätočné a neurčité, dostatočne nešpecifikované v dôvodoch, v ktorých považuje rozhodnutie za nesprávne. Svojvoľné odňatie peňažných prostriedkov vyplýva z vyúčtovania pohľadávok a záväzkov zo strany odporcu doručeného navrhovateľovi v súvislosti so zánikom zmluvy o vykonaní správy zo dňa 05.11.2008 ako položka č. 4, ktorú si odporca ponechal ako svoju pohľadávku voči navrhovateľovi. Nespornosť, odôvodnenosť a oprávnenosť tejto položky odporca nepreukázal v konaní existenciou právneho nároku vyplývajúceho zo zmluvy medzi účastníkmi konania, alebo priamo zo zákona v súvislosti so zrušenou zmluvou o výkone správy. Z tohto dôvodu sa odporca bezdôvodne obohatil na úkor navrhovateľa. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 O.s.p., posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania istiny, v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov prvostupňového konania je vecne správny, v časti priznania úrokov z omeškania je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, týkajúcimi sa uplatnenej istiny navrhovateľom. Stotožniac sa v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v časti priznanej istiny v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa v tejto časti.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti z vykonaných dôkazov, prednesov účastníkov, predložených listinných dôkazov, a vec je i správne právne posúdená.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti priznania istiny, v zamietajúcej časti, v časti náhrady trov prvostupňového konania ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 O.s.p. svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky bolo odôvodnené navrhovateľovi priznať úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Súd prvého stupňa správne priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 8,5% ročne. Nesprávne však ustálil zročnosť pohľadávky navrhovateľa s poukazom na omeškanie odporcu s plnením. Bolo potrebné vychádzať z ustan. § 563 Občianskeho zákonníka, pričom pri vydaní bezdôvodného obohatenia nie je čas plnenia ustanovený právnym predpisom. Zročnosť pohľadávky a čas plnenia určuje právny úkon navrhovateľa ako oprávneného, ktorým požiada povinného - odporcu na plnenie.
Navrhovateľ zaslal odporcovi výzvu na plnenie dňa 23.02.2010. Výzvu prevzal odporca dňa 24.02.2010. Vo výzve navrhovateľ určil termín na úhradu dlžnej istiny 5 dní od doručenia výzvy. To znamená, že odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľovi požadovanú istinu v čase od 25.02.2010 do 01.03.2010 včítane. Dňom 02.03.2010 sa odporca dostal do omeškania. Od tohto dňa patrí navrhovateľovi úrok z omeškania. Súd prvého stupňa teda nesprávne priznal navrhovateľovi úrok z omeškania už od 01.06.2008.
S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zročnosti úroku z omeškania zmenil a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 8,5 percent od 02.03.2010 (§ 220 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že úspešnému účastníkovi ich náhradu nepriznal z dôvodu, že si trovy odvolacieho konania neuplatnil.
Odvolací súd vo výroku rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Odporca nešpecifikoval v odvolaní dovolaciu otázku, preto odvolací súd nemohol posúdiť, či ide o otázku po právnej stránke zásadného významu.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.