Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/161/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci navrhovateľa: F. Ď., nar. X.X.XXXX, bytom: W. E.. Č.. XXX/XX, B. U., proti odporcovi: P. D., S.. L. P. P. D., so sídlom: Ž. M. Č.. XX, Q., o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.07.2011 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 2163,58 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania titulom náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Navrhovateľ odôvodnil návrh na začatie konania tým, že uznesením ORPZ v Žiline odd. skráteného vyšetrovania Rajec, pod ČVS: G.-XXX/X-G.-S. bol navrhovateľ obvinený z trestného činu podľa tým, že dňa 26.2.2005 o 13.30 hod v obci Kamenná Poruba na miestnej komunikácii pred rodinným domom č. 109 sa údajne slovne vyhrážal zabitím U. E., M.. XX.XX.XXXX, Q.: B. U. Č.. XXX, pri čom ho údajne 2 x udrel drevenou rúčkou od lopaty, čím navrhovateľ vzbudil u U. E. dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a došlo k ujme na zdraví U. E. s dobou PN 6 dní, čo bolo dostatočne odôvodnené. Na základe toho súdna exekútorka T.. V. F. začala exekučné konanie bez súdneho rozhodnutia, ktoré jej vyšší súdny úradník L.. L. Š. uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XXErXXXX/XXXXX-X aj bez návrhu zastavil. Dňa 28.5.2007 exekútorka sama vypracovala poverenie na exekúciu, čím sa dopustila trestného činu podvodu a trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny pečate. So zreteľom a k tomu, že navrhovateľ škodu, ktorá mu bola spôsobená úmyselným trestným činom včas uplatnil a objektívnymi dokladmi a dôkazmi preukázal, nič nebráni z vecných a právnych dôvodov, aby súd priznal navrhovateľovi náhradu škody.

Odporca sa vyjadril k podanej žalobe podaním doručeným súdu dňa 12.12.2011 a uviedol, že pri pochopení významu uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. XXEr XXXX/XXXX-XX o zastavení exekučného konania v časti spísania návrhu vo výške 500,- Sk zo dňa 25.04.2007 došlo o navrhovateľa zrejme k nedorozumeniu, keď si toto uznesenie interpretoval ako zamietajúce žiadosť o udelenie poverenia v celom rozsahu a v dôsledku toho výkladu považoval následné vydanie poverenia dňa 28.5.2007 za protizákonné a sfalšované. Predmetné poverenie, ktorého nezákonnosť navrhovateľ namieta, bolo však vydané v časti vymoženia uloženej povinnosti 4.800,- Sk, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie. V časti, v ktorej bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, nebolo poverenie vydané. Preto má odporca za to, že navrhovateľ sa dostal do omylu

v súvislosti s predmetným poverením v dôsledku vlastnej interpretácie. Ďalej uvádza, že navrhovateľ si žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku uplatnil škodu v sume 55.000,- Sk, a to 40.000,- Sk ako odškodnenie za prieťahy v konaní a 15.000,- Sk za spísanie návrhu, podaní, cestovné autom a iné výdavky a úroky 17,6% mesačne. Návrhom sa domáha zaplatenia škody 2.163,58 eur, pričom nešpecifikoval rozsah ním v návrhu uplatnenej výšky náhrady škody. Navrhovateľ teda podľa názoru odporcu nepreukázal splnenie základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Navrhovateľom spochybnené poverenie na vykonanie exekúcie nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, pričom toto poverenie nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť a súd nie je v konaní o zodpovednosti štátu za škodu oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní. Odporca žiadal preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.

Súd vo veci nariadil pojednávanie.

Dňa 26.06.2012 pojednával súd v neprítomnosti odporcu. Odporca svojím podaním doručeným súdu dňa 25.06.2012 žiadal svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť a súhlasil, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom, a to najmä uznesením č.l. 3 XXEr/XXXX/XXXX-XX, poverením č. XXXX XXXXXX zo dňa 28.5.2007 na č.l. 5, vyjadrením odporcu na č.l. 16.

Navrhovateľ sa na pojednávaní vyjadril, že na podanom návrhu trvá v celom rozsahu. Uviedol, že obsahu uznesenia, ktorým bolo exekučné konanie zastavené len v časti spísania a podania návrhu, porozumel. Trval na tom, že exekútorka sfalšovala podpis vyššieho súdneho úradníka na poverení a dopustila sa tým trestného činu. Vykonávanie zrážok podľa navrhovateľa malo byť zastavené, a to sa nestalo.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

V exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. V. F., vo veci oprávneného U. E., Q. B. U. Č.. XXX bol uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XX V. XXXX/XXXX-X zo dňa 14.3.2007 zamietnutý návrh na vykonanie exekúcie v časti spísania a podania návrhu vo výške 500,- Sk. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bolo uznesením Okresného súdu č.k. XX V. XXXX/XXXX- XX, V. XXX/XXXX zo dňa 25.4.2007 exekučné konanie v časti spísania a podania návrhu vo výške 500,- Sk zastavené, a to podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

Následne súd vo veci oprávneného U. E. proti povinnému - navrhovateľovi vydal dňa 28.5.2007 poverenie č. XXXX XXXXXX súdnemu exekútorovi T.. V. F. na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline, č. XXXX/ XXXXX/X zo dňa 22.2.2006 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Žiline č.k. XXXX/XXXXX/XMH zo dňa 3.5.2006. Na základe uvedeného poverenia mal súdny exekútor vymôcť uloženú povinnosť povinného - navrhovateľa zaplatiť oprávnenému sumu 4.800,- SK, trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie.

Na základe vydaného poverenia súdny exekútor nariadil výkon rozhodnutia pre oprávneného U. E. zrážkami z dôchodku povinného - navrhovateľa. Listom zo dňa 3.7.2007 Sociálna poisťovňa oznámila túto skutočnosť navrhovateľovi spolu so sumou, ktorá sa mala z dôchodku navrhovateľa zrážať až do uhradenia celej exekučne vymáhanej pohľadávky.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 24.6.2011 súd zistil, že navrhovateľa sa opakovane domáhal predbežného prerokovania nároku na náhradu škody u odporcu. Z predmetného listu vyplýva, že odporca zotrváva na svojich stanoviskách, ktoré oznámil navrhovateľovi už skoršími listami, ktoré listy však súdu neboli predložené, preto ich obsah súdu nebol známy.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „“), (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho , pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2)Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z návrhu na začatie konania vyplýva, že voči navrhovateľovi bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin podľa . Vec bola následne postúpená Obvodnému úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy, ktorý rozhodnutím č.k. XXXX/XXXXX/X zo dňa 22.02.2006 v spojení s rozhodnutím Krajského úradu v Žiline, odboru všeobecnej vnútornej správy, č.k. XXXX/XXXXX/XMH zo dňa 3.5.2006 zaviazal okrem iného navrhovateľa zaplatiť U. E. sumu 4.800,- Sk. Na základe uvedeného exekučného titulu požiadala súdna exekútorka T.. V. F. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči navrhovateľovi ako povinnému. Návrh na vykonanie exekúcie Okresný súd Žilina uznesením č.k. XX V. XXXX/XXXX-X zo dňa 14.03.2007 zamietol v časti spísania a podania návrhu vo výške 500,- a následne súd uznesením zo dňa 25.4.2007 exekučné konanie v časti spísania podania návrhu vo výške 500,- Sk zastavil. Dňa 28.05.2007 Okresný súdu vydal poverenie na vykonanie exekúcie vo zvyšku, tj. v tej časti, v ktorej nebolo exekučné konanie zastavené.

Navrhovateľ práve predmetné poverenie považoval ako súdnou exekútorkou sfalšované (navrhovateľ uvádza, že súdna exekútorka sfalšovala podpis L.. L. Š., ktorý predmetné poverenie vydal). Predmetné poverenie však nebolo vydané v časti spísania a podania návrhu vo výške 500,- Sk, pre ktorú časť bolo exekučné konanie zastavené, ale len pre vymoženie sumy 4.800,- Sk, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.

Tým, že súdna exekútorka mala podľa názoru navrhovateľa sfalšovať predmetné poverenie, mala sa dopustiť trestného činu podvodu a trestného činu činov falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, čím bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Je potrebné dodať, že v tomto konaní nie je súd oprávnený

skúmať, či zo strany súdneho exekútora došlo k spáchaniu uvedených, resp. iných trestných činov, pretože objasňovanie trestných činov spadá do pôsobnosti orgánov činných trestnom konaní, tj. prokuratúry a polície. Preto pokiaľ nie je určitá osoba, tu súdny exekútor, v trestnom konaní právoplatne odsúdená za spáchaný trestný čin, nie je možné uvažovať o tom, že navrhovateľovi vznikla škoda v dôsledku ním spáchaného trestného činu. Súd si v občiansko-právnom konaní sám nesmie posudzovať, či bol spáchaný trestný čin a ani to, kto ho spáchal. V zmysle veta tretia , podľa ktorého, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania, je totiž súd vždy viazaný rozhodnutím vydaným v trestnom konaní, čo vylučuje, aby súd v tomto konaní sám posudzoval spáchanie trestného činu, ale aj vinu, či nevinu akejkoľvek osoby.

Keďže sa súd domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím - poverením v zmysle , súd skúmal splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, ktorá je objektívnou zodpovednosťou. Štát zodpovedá za škodu, pokiaľ sú splnené kumulatívne nasledovné podmienky:

- a) existencia nezákonného rozhodnutia,

- b) existencia škody,

- c) príčinná súvislosť medzi skutočnosťami uvedenými pod a) a b).

-

Splnenie všetkých uvedených podmienok musí byť jednoznačne preukázané, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.

Navrhovateľom spochybnené poverenie nie je podľa názoru súdu možné považovať za rozhodnutie, ktoré by bolo nezákonné. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 1. februára 2012, sp. zn. poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie exekúciu vykonávať. Poverenie sa vydáva ako rozhodnutie, pretože je procesnou skutočnosťou, ktorá exekútora oprávňuje vykonať exekúciu v konkrétnej veci, a to nie je prípustné urobiť iba neformálnym opatrením súdu. V súlade s cit. ust. , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Poverenie na vykonanie exekúcie, v súvislosti s nezákonnosťou ktorého mala vzniknúť navrhovateľovi škoda, nebolo zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť. Súd pritom v tomto konaní, ktorým sa rozhoduje o zodpovednosti štátu za škodu, nie je oprávnený sám posudzovať zákonnosť rozhodnutia vydaného v inom konaní a podmienka nezákonnosti rozhodnutia je splnená iba vtedy, ak bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Súd, ktorý už rozhoduje o náhrade škody nie je totiž oprávnený sám posudzovať tvrdený nesúlad rozhodnutia so . Súd tak konštatuje, že uvedená podmienka splnená nebola.

Čo sa týka splnenia druhej podmienky, navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 2.163,58 eur spolu s príslušenstvom. Uplatňovaná výška škody však nebola nijakým spôsobom bližšie špecifikovaná (bola uvedená iba výsledná suma 2.163,58 eur) a nie je zrejmé, z akého dôvodu sa navrhovateľ domáha náhrady škody práve v tejto výške. V zmysle tvrdení odporcu, navrhovateľ si žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku uplatnil sumu 55.000,- Sk s príslušenstvom, a to 40.000,- Sk ako odškodnenie za prieťahy v konaní a 15.000,- Sk za spísanie návrhov, podaní cestovné vlastným autom a iné výdavky a úroky za každý mesiac 17,6 %. Keďže však súdu nebolo predložené také podanie, z ktorého by vyplývala výška predbežne prerokovanej náhrady škody, súd nemal preukázané, aká časť uplatňovanej škody (tj. či celá škoda 2.163,58 eur, alebo len jej časť, ako tvrdí odporca), bola skutočne predbežne prerokovaná v zmysle cit. . Bolo pritom povinnosťou navrhovateľa preukázať vznik a výšku škody,

pričom súd v tomto konaní nemal preukázané, že by navrhovateľovi vznikla škoda, či už vo výške, ktorej náhrady sa voči odporcovi domáha, alebo aj v inej výške.

S poukazom na to, že v konaní nebola preukázaná ani existencia nezákonného rozhodnutia, ani existencia škody, splnenie tretej podmienky, tj. príčinná súvislosť medzi nimi, nemohla byť zo strany súdu posúdená.

K vzniku nároku na náhradu škody sa pritom vyžaduje kumulatívne splnenie všetkých podmienok a pri nepreukázaní čo i len jednej z nich nemožno nárok na náhradu škody priznať. Navrhovateľ má pritom okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena.

S poukazom na uvedené súd konštatuje nesplnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

Navrhovateľ sa domáhal tiež príslušenstva z omeškania (pravdepodobne mienil navrhovateľ žiadať úroky z omeškania) z dlžnej sumy od 26.2.2005 do zaplatenia. Vzhľadom na to, že súd nepriznal navrhovateľovi sumu istiny, súd zamietol návrh ako nedôvodný aj v časti požadovaného príslušenstva, keďže príslušenstvo je naviazané na požadovanú istinu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, plne úspešným účastníkom konania je tak odporca. Navrhovateľ by tak bol, ako plne neúspešný účastník konania, povinný odporcovi nahradiť trovy, ktoré mu v tomto konaní vznikli. Odporca si podaním doručeným súdu dňa 12.12.2011 uplatnil náhradu trov konania.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa , ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca si však trovy konania v zákonnej lehote nevyčíslil, odporcovi pritom žiadne trovy konania zo spisu ani nevyplývali, preto súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.