Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27C-39-2012.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr., Ing. Miroslavom Manďákom, v právnej veci navrhovateľa I. G. Z., s.r.o., so sídlom N., Q. 5, L. XX XXX XXX zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO 36 613 843 proti odporcovi A. S., bytom H., A. G. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne R. zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom Stropkov, Nám. SNP 7, o zaplatenie 381,18 € s prísl. takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania v sume 86,04-€.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcu zaplatenia čiastky 381,18 € spolu s 9,5 % úrokom z omeškania z čiastky 50,20 € ročne od 17.10.2006 do zaplatenia titulom zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 05.05.2004 reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX alebo k číslu zákazníka č. XXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi od postupcu -Z., a.s. poskytnutý úver v sume 60.000,-Sk (1.991,64-€) a ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 1.520,34,-Sk (50,47-€). Nedodržaním dohodnutého splátkového kalendára sa dostal odporca do omeškania a z tohto dôvodu bola postupcom vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, čo veriteľ písomne oznámil odporcovi, v súlade s dohodnutými obchodnými podmienkami odstúpil od zmluvy a určil lehotu na plnenie dlžnej sumy 1.156,79-€ do 10.10.2011. Ku dňu postúpenia predstavovala dlžná suma 2.281,19-€. Odporca ku dňu podania návrhu na súd uhradil sumu 1.900,01-€.
Vedľajší účastník na strane odporcu počas konania vzniesol námietku premlčania.
Odporca, ako aj vedľajší účastník na jej strane, hoci riadne predvolaní, sa na termín pojednávania neustanovili. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Vedľajší účastník na jeho strane svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal, aby súd vec prejednal i v jeho neprítomnosti. Za použitia § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistený skutkový stav posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení zákona.
Vzhľadom na vedľajším účastníkom na strane odporcu vznesenú námietku premlčania sa bolo potrebné v konaní vysporiadať najskôr s touto otázkou.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Splatnosť žalovanej pohľadávky nastala 16.10.2006. Navrhovateľ uplatnil tvrdené právo na súde až dňa 25.11.2011, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Súdu teda nezostávalo iné ako konštatovať, že právo navrhovateľa na vrátenie spotrebiteľského úveru (ako i úroku z omeškania) je premlčané a nemožno ho - s prihliadnutím k námietke vedľajšieho účastníka na strane odporcu - priznať ( § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Vzhľadom na tieto závery súd rozhodol ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Skutočnosť, že vedľajší účastník má právo v konaní vzniesť námietku premlčania vyplýva z rozsudku NS ČR zo dňa 19.02.2009, sp. zn. 25 Cdo/539/2008, podľa ktorého vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený ku všetkým úkonom (s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom), ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony činí práve v prospech (a s účinkami pre) hlavného účastníka, ktorého v spore podporuje. Uplatnenie obrany proti návrhu je procesným právom účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo má v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. i vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane; na tom, že ide o procesné právo, nič nemení skutočnosť, že pomocou obrany proti návrhu sa uplatňujú taktiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy (ako je práve námietka premlčania), pretože procesné právo tieto námietky uplatniť v konaní nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo v procesnom práve. Rovnaký názor je vyslovený i v rozsudku NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2313/2004.
Na uvedenom závere súdu nemohlo nič zmeniť ani uznanie dlhu zo strany odporcu učinené dňa 07.02.2011. Listina predložená navrhovateľom, t.j. Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 07.02.2011, ktorou sa navrhovateľ bráni tak, že zo strany odporcu týmto došlo k uznaniu záväzku, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Uvedená listina o uznaní záväzku totiž nie je platným právnym úkonom, nakoľko samotný právny úkon je neurčitý. Z uznania záväzku totiž nevyplýva voči komu, t.j. kto bol pôvodným veriteľom (mala ním byť S. - tento údaj v uznaní záväzku chýba) rovnako ako tiež nie je vyšpecifikovaná zmluva, na základe ktorej dlh odporcovi vznikol (v uznaní záväzku je uvedené len číslo zákazníka, nie číslo zmluvy, ktoré chýba).
Z odbornej literatúry jednoznačne vyplýva, že výška uznaného dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, ak dlžník a veriteľ vedia, o aký dlh a v akej výške sa jedná, ale - vzhľadom k obligatórnej písomnej forme úkonu - musia byť tieto údaje obsiahnuté v písomnom prejave. Ak uznáva dlžník viacero dlhov, musí nepochybne určiť, ktoré jednotlivé dlhy, čo do dôvodu a výšky uznáva a sľubuje zaplatiť (rozsudok NS ČR sp. zn. 32 Odo/ 376/2003). Ak nie je určitosť prejavu vôle uznať dlh, čo do dôvodu a výšky a prísľub dlh zaplatiť daný obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, nejde o platné uznanie dlhu (rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 779/2002).
Z vyššie uvedenej listiny zo dňa 07.02.2011 označenej ako uznanie dlhu nie je zrejmé, ktorý konkrétny dlh odporca uznal, preto súd vyhodnotil, že uvedené uznanie dlhu je neurčité, a preto neplatné.
Odporca, ktorý mal vo veci plný úspech má podľa § 142 ods. 1 O. s. p. právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, rozhodol súd ako je uvedené vo výroku a náhradu trov konania odporcovi nepriznal.
Vedľajší účastník na strane odporcu mal rovnako ako odporca v konaní úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. taktiež voči neúspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Tieto sú tvorené trovami právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 29.03.2012) po 28,22 €, 2 x 7,63 € zvýšenými o 20 % DPH vo výške 14,34 €. Náhradu trov konania bude odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 149 ods. 1 v spojení s § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.