Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-13-2023.pdf
PDF · 131.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/13/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, D. - E. B., zastúpená Mgr. Danou Turbovou, bytom F. XXXXX/XX, otec: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, D., zastúpený: JUDr. Štefanom Pilárom, Veľký Slávkov, Mlynica 109, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 40P/73/2020-105 zo dňa 20.04.2021, takto
rozhodol:
I.Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku III. o výživnom a vo výroku IV. o zročnom výživnom m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 21.09.2020.
Zročné výživné na maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 21.09.2020 do 20.04.2021 vo výške 1.100 eur súd povoľuje otcovi platiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach vo výške 50 eur, pod následkom straty výhody splátok
II.Odvolanie matky sa o d m i e t a.
III.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 40P/73/2020-105 zo dňa 20.04.2021, vo výroku I. zveril maloletú A. A., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. II. oboch rodičov oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. III. Rozhodol, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX sumou 250 eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. IV. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 do 20.04.2021 vo výške 1.200 eur uložil otcovi platiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach vo výške 50 eur, pod stratou výhody splátok. V. Otca oprávnil stretávať sa s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX každý párny víkend od piatka od 17,00 hod. do nedele do 18,00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 09,00 hod. do 25.12. do 12,00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny rok od 30.12 od 09,00 hod. do 06.01. do 18,00 hod., počas Veľkonočných sviatkoch každý párny rok od Zeleného štvrtku od 10,00 hod. do Veľkonočného pondelka do 10,00 hod., počas jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty od 10,00 hod. v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu do soboty prázdninového týždňa do 19,00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 10,00 hod. do 15.07. do 16,00 hod. a od 15.08 od 10,00 hod. do 31.08. do 16,00 hod. s tým,
že otec si maloletú prevezme a po styku vráti v mieste bydliska matky v stanovenom čase. VI. Rozhodol, že v prípade neočakávaných mimoriadnych výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletú sa budú rodičia podieľať na ich úhrade každý v jednej polovici. VII. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 25, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 30 ods. 1, 2, 3, § 31 ods. 1, 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Pri určení výšky výživného prihliadol na náklady na odôvodnené potreby maloletej a vyhodnotil schopnosti a zárobkové možnosti oboch rodičov. Konštatoval, že matka preukázala výšku výdavkov spojených s výživou a výchovou maloletej spočívajúcich v nákladoch na bývanie (s maloletou obýva 3- izbový byt, za ktorý platí hypotéku 200 eur mesačne), a to poplatok za služby spojené s užívaním bytu vo výške 200 eur mesačne, elektrina 50 eur, internet a televízia 30 eur, poistenie bytu 87 eur ročne, náklady za osobné motorové vozidlo poistenie 127 eur ročne, pohonné hmoty 120 eur mesačne, servis auta do sumy 300 eur ročne, spoločné výdavky na stravu cca 600 eur, hygienické potreby 50 eur mesačne. Mal preukázané, že maloletá je žiačkou 3. ročníka základnej školy, je zdravá, sledovaná v ortopedickej a očnej ambulancii, v dôsledku zhoršenia zraku (predpokladaný náklad za okuliare cca 120 eur). Maloletej matka uhrádza poplatky v škole (školné a školský klub) vo výške 100 eur mesačne, strava v škole 25 eur mesačne, keramický krúžok 60 eur polročne, tréningy plávania 70 eur na dva mesiace, za školu v prírode doplatila 50 eur, za dva denné letné tábory v roku 2020 zaplatila 180 eur a 173 eur (otec odmietol prispieť). Ďalšie výdavky má na oblečenie a obuv v priemere mesačne 160 eur, poistenie 20 eur mesačne, sporenie 20 eur mesačne, za skladovanie pupočníkovej krvi 61 eur ročne. Prihliadol na to, že otec výdavky matky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú nerozporoval. Vyhodnotiac pomery na strane otca dospel k záveru, že otec nepreukázal svoje príjmy a zárobkové možnosti dostatočne. Konštatoval, že príjmy otca sú v roku 2020 a 2021 výrazne nižšie, oproti príjmom v čase spolužitia s matkou maloletej, pričom sám potvrdil, že počas spoločného rodinného fungovania sa na chode domácnosti a jej výdavkoch v pravidelnej miere podieľal, zabezpečoval chod domácnosti, rodinné nákupy, ošatenie, pohonné hmoty do spoločného motorového vozidla, televízne a internetové pripojenie, uspokojovanie materiálnych potrieb všetkých členov domácnosti. Na maloletú prispieval vo výške 300 až 450 eur mesačne, v ktorom bolo zahrnuté školné a zabezpečenie akýchkoľvek potrieb s týmto súvisiacich a osobitne platil 20 eur na účet základnej školy. Mal preukázané, že otec do 31.01.2020 pracoval ako servisný technik spoločnosti Stavservis IŠTOK s.r.o., od marca 2020 ako samostatne zárobkovo činná osoba - živnostník, avšak v dôsledku mimoriadnych opatrení spôsobených pandémiou v súvislosti s COVID - 19 bol na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva nútený obmedziť svoju podnikateľskú činnosť. Vzal do úvahy, že príspevky otca na maloletú v čase spolužitia rodičov činili 300 až 450 eur mesačne (podľa potreby) a od apríla 2020, od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti, dobrovoľne prispieva matke len sumou 100 eur mesačne. Mal za to, že otec nevysvetlil, z akého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania v predchádzajúcej spoločnosti a začal pôsobiť ako živnostník s oveľa nižším príjmom, a nepreukázal ani tvrdenia o jeho zdravotných problémoch a z toho vyplývajúcich obmedzení v práci (lekárske správy, doklady o absolvovaní liečby). Z uvedeného dôvodu uplatnil postup podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine vychádzajúc z predpokladu, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (20 x 214,83 eur za rok 2021). Ohľadom nákladov otca konštatoval, že nevedel preukázať ani platby nájomného vo výške 400 eur mesačne a jeho tvrdenie v tomto smere vyhodnotil ako nedôveryhodné. Zohľadnil návrh kolízneho opatrovníka na určenie výživné vo výške 250 eur, berúc do úvahy aj platby otca realizované titulom poistného na maloletú. Zročné výživné za obdobie od 01.09.2020 (od podania návrhu) do 20.04.2021 (deň vyhlásenia rozsudku) zaviazal otca zaplatiť v sume 1.200 eur, čo predstavuje 8 mesiacov x 150 eur, teda rozdiel určenej výšky výživného 250 eur a dobrovoľne plateného výživného vo výške 100 eur mesačne. Otcovi povolil splácať zročné výživné splátkami po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, k rukám matky. Pri úprave styku otca s maloletou vychádzal z dohody rodičov na pojednávaní. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku III. rozsudku v časti o výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že súd zaviaže otca prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. S určenou výškou výživného nesúhlasil, pretože nezohľadňuje jeho majetkové a ekonomické pomery a možnosti, ktoré sa zmenili v takom rozsahu, že reálne nemá možnosť platiť určené výživné. Pokiaľ v čase spolužitia rodičov prispieval na celý chod domácnosti a zabezpečenie potrieb maloletej, v súčasnej dobe u neho netrvajú také pomery, aby mal možnosť realizovať dané platby.
Aktuálne nemá možnosť a nemá ani k dispozícii finančné prostriedky, aby dokázal platiť výživné vyššie ako 150 eur, aj vzhľadom na jeho zdravotný stav. Do 31.01.2020 pracoval ako servisný technik, tento pracovný pomer bol účelovo ukončený zo strany zamestnávateľa z dôvodu jeho závažných a dlhodobých zdravotných problémov (poškodenie chrbtových platničiek, ktoré mu spôsobujú tŕpnutie rúk a nemožnosť udržať ťažký pracovný nástroj v ruke, teda má obmedzenú pohyblivosť, ovládanie pracovných pomôcok nevyhnutných na výkon tejto práce), čo spôsobilo jeho nepoužiteľnosť na výkon pôvodnej pracovnej činnosti. Nestotožnil sa s názorom, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a prešiel na menej výhodnú formu zárobkovej činnosti ako živnostník. Ak by bol spôsobilý naďalej vykonávať prácu v pôvodnom zamestnaní, toto by si udržal, čím by si zľahčil veľmi komplikovanú finančnú situáciu, ktorá mu znemožňuje viesť plnohodnotný a dôstojný život bez dlhov a záväzkov. Podľa jeho názoru, dostatočne preukázal svoju neschopnosť platiť výživné vo výške 250 eur mesačne a že situáciu si nespôsobil svojim zavinením, záhaľčivosťou, ani nezáujmom o dcéru, ale práve komplikovaným zdravotným stavom, v dôsledku ktorého prišiel o pôvodné zamestnanie a ktorý mu znemožňuje zarobiť dostatočné množstvo finančných prostriedkov na rozsiahlejšiu starostlivosť o maloletú. Po strate zamestnania bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný. Neskôr sa mu podarilo nájsť si prácu v spol. ELDAMO s.r.o., kde bol prijatý pod podmienkou, že si založí podnikateľskú činnosť ako elektromechanik a výkon práce bude fakturovať ako SZČO. Z uvedeného dôvodu začal od marca 2020 pôsobiť ako osoba samostatne zárobkovo činná. Zdôraznil, že mal eminentný záujem predložiť v konaní dôkazy v podobe lekárskych správ preukazujúcich jeho zlý zdravotný stav a mal záujem dať si vypracovať znalecký posudok, čo však nie je možné, pretože jeho zdravotné záznamy spolu s ďalšími jeho osobnými vecami a dokumentami sa počas celého konania nachádzajú v bývalom spoločnom byte u matky maloletej. Doklady nedoložil, pretože matka mu ich odmietla vydať a nesprístupnila mu ani priestory (pivnicu), aby si veci prevzal. Dňa 23.06.2020 požiadal B. G. C., svojho všeobecného lekára v Poliklinike Pro Care o vyhotovenie časti jeho lekárskych záznamov, z ktorých vyplývajú jeho diagnózy (správa zo dňa 02.12.2019 a 30.12.2019), t.j. poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov s doporučením vyvarovať sa nadmernému zaťaženiu a prechladnutiu práci vo vynútenej polohe náhlym nekoordinovaným pohybom hlavne s rotačnou zložkou a výrazné degeneratívne zmeny disku L5/S1 a degeneratívne zmenené medzistavcové disky Th11/12 a 14/5. Z uvedeného je zrejmá diagnostika veľmi bolestivého zdravotného problému v podobe posunu stavca v rozsahu 25 až 50 %, pri ktorom je nemožné vykonávať pozíciu elektromechanika. Aj v dôsledku mimoriadnych opatrení spôsobených pandémiou v súvislosti s COVID 19 nebol schopný absolvovať lekárom odporúčané rehabilitácie, ktoré by mu mohli znížiť bolesti a obmedzenia súvisiace s jeho diagnózami. Nedostatok finančných prostriedkov u neho je spôsobený pretrvávajúcim zlým zdravotným stavom, dopadom pandémie ochorenia COVID 19 na jeho súčasné príjmy a na zabezpečenie svojich základných životných potrieb je nútený si požičiavať peniaze od príbuzných a priateľov. Poukázal na predložené faktúry za vykonané práce v mesiaci apríl až jún 2020, z ktorých vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem sa pohyboval vo výške 796.66 eur brutto. Mal za to, že súd by mal u povinnej osoby pri určení výživného skúmať rozhodujúce, objektívne určité a reálne schopnosti a možnosti poskytovať výživné. V konaní bolo preukázané, že pokiaľ disponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, nemal problém prispievať na svoju dcéru, pričom jeho obrana proti návrhu matky má reálny a odôvodnený základ, v dôsledku ktorého ani pri vynaložení značného a zdravie ohrozujúceho úsilia nie je schopný takéto výživné plniť. Namietal, že matka nepreukázala relevantným spôsobom opodstatnenosť ňou navrhovanej výšky výživného. Matka z titulu jej výsluhového dôchodku a trvajúceho pracovného pomeru disponuje mesačným príjmom vo výške 2.000 eur a nie je v takej finančnej tiesni, ktorá by odôvodňovala priznanie ňou navrhovanej výšky výživného. V prípade, ak by sa súd s jeho argumentáciou stotožnil, určenie výživného vo výške 150 eur nemôže pre matku s jej príjmami predstavovať ohrozenie alebo narušenie zabezpečenia potrieb maloletej. Za nesprávny považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý pri určenej určení výživného aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine.
4. Proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil a odstránil pochybenie súdu prvej inštancie tak, že zaviaže otca určené výživné vo výške 250 eur mesačne uhrádzať počnúc dňom doručenia rozsudku. Podľa jej názoru, dňom doručenia rozsudku nenastala žiadna zmena pomerov na strane povinného, ani na strane maloletej, ktorá by zakladala dôvod určenia začatia lehoty plnenia výživného od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie jej bez náležitého a dostatočného zdôvodnenia v rozpore so zákonom, nesprávne a svojvoľne odmietol vyznačiť predbežnú vykonateľnosť rozsudku a určil začiatok plynutia povinnosti platenia výživného právoplatnosťou rozsudku ako celku. Poukázala na to, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Namietala, že súd prvej inštancie bez procesného návrhu
účastníka v rozpore so zákonom určil výživné od právoplatnosti rozsudku. Výživné má slúžiť na plnenie základných potrieb a požiadaviek osoby, ku ktorej sa táto povinnosť viaže, pričom v konaní preukázala oprávnené výdavky a náklady maloletej s tým, že ako matka si musela nájsť ďalšie zamestnanie (na dobu určitú), aby dokázala zabezpečiť potreby dcéry tak ako bola na to zvyknutá. Poukázala na to, že maloletá je vedená v ortopedickej a očnej ambulancii a na skutočnosť, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania a nevysvetlil dôvod prečo od času, kedy sa dozvedel o podanom návrhu, sa jeho príjem znížil. Uviedla, že otec si od pojednávania vedeného na súde prvej inštancie dňa 20.04.2021 neplní ani minimálnu vyživovaciu povinnosť voči maloletej, ktorú dovtedy plnil a v máji 2021 neprispel na jej výživu až v júni 2021 zaplatil 200 eur, čím preukázal, že disponuje finančnými prostriedkami tak, aby výživné vedel platiť. Konanie otca považovala za účelové a nezodpovedné, pretože o maloletú sa stará sama a nie je v jej silách, aby náklady spojené so zabezpečením všetkých materiálnych potrieb maloletej, ktoré preukázala, platila sama.
5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok vo výroku III. potvrdiť s tým, že odvolací súd zmení časť tohto výroku týkajúcu sa počiatku určenia výšky výživného, ktorú stanoví dňom 20.04.2021. Nesúhlasila s určením výživného vo výške navrhovanej otcom a tvrdenia otca uvedené v odvolaní považovala za nepravdivé. Zdôraznila, že výživné navrhovala určiť vo výške 350 eur na základe ústnej dohody medzi rodičmi, ktorá trvala dlhé roky a nebol s tým problém ani počas dlhodobej práceneschopnosti otca. Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol správne, všetky dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj v ich súvislosti, pričom na pojednávaní bolo jednoznačne preukázané a potvrdené samotným otcom maloletej, že jeho mesačný príjem činí 700 až 900 eur. Z uvedeného pojednávania vyplynulo, že otec zavádzal a fabuloval ohľadom jeho majetku a výdavkov, nevedel preukázať ani platby nájomného vo výške 400 eur, nebol ochotný uviesť ani osobu, ktorá mu údajne prenajíma byt. Otec nepreukázal ani pôžičky, ktoré má poskytnuté od rodiny, pritom jeho matka býva v štvorizbovom byte, kde s ňou otec prespáva a zdržuje sa u nej v čase, keď je s maloletou. Nesúhlasila s tvrdením, že otec vzhľadom na zdravotný stav nemá možnosť platiť výživné vyššie ako 150 eur. Otec svoj zdravotný stav preukázal len fotkou z monitora zo dňa 16.10.2019 bez akéhokoľvek popisu odborného vyjadrenia alebo iného relevantného podkladu, pričom od jeho úrazov do pojednávania uplynula doba jeden a pol roka a doklad nedoložil ani v priebehu celého konania. Pokiaľ by zdravotný stav otca bol tak vážny, riešil by to ešte v roku 2019, kedy nebola koronakríza, na ktorú sa odvoláva. Otec navštevuje súkromné zdravotnícke zariadenie Po Care poskytujúce nadštandardnú zdravotnú starostlivosť s ročným poplatkom vo výške 399 eur. Je pre ňu otázne, prečo si otec vybral zdravotné zariadenie s nadštandardnou starostlivosťou a zároveň nevyužil túto poskytovanú starostlivosť, hoci s obmedzením, aj počas koronakrízy a núdzového stavu. Vyjadrenia otca o zadržiavaní jeho dokumentov a zdravotných záznamov považovala za nepravdivé a útočné voči nej, keďže zámok na pivnici nie je do dnešného dňa vymenený. Uviedla, že byt na E. H. XXX I. D. je v jej výlučnom vlastníctve, otec bol z neho odhlásený, avšak doposiaľ má evidovanú živnosť na tejto adrese. Poprela, že by otcovi odmietla vydať doklady, keďže s ňou nekomunikoval a na pojednávaní sám priznal, že má jej číslo zablokované, preto mu žiadne správy neprišli. Je pre ňu nepochopiteľné, že otec si nedokázal do termínu pojednávania zaobstarať odpis alebo správy od lekára o svojom zdravotnom stave. Kľúče od pivnice si otec zobral násilím v roku 2020, mal možnosť si veci vyzdvihnúť kedykoľvek. Dňa 04.01.2021 zistila, že otec si z pivnice vzal všetku svoju korešpondenciu, čo rešpektovala napriek tomu, že vstúpil na jej majetok bez predchádzajúceho súhlasu a jej vedomia. Uviedla, že otec sa obrátil aj na políciu v snahe vyvolať priestupkové konanie voči nej a ublížiť jej. Je pre ňu zarážajúce tvrdenie otca, že nemá prácu, keď pre maloletú príde v pracovnom odeve a zašpinený. Stretnutia otca s maloletou umožňuje podľa rozhodnutia súdu, pričom maloletá trávila dva prázdninové týždne u nejakej susedky 21 ročnej osoby, ktorá je toho času na materskej dovolenke a otec chodil do práce. Napriek tvrdeniam otca o jeho zdravotnom stave, tento naďalej jazdí na motorke a riadi motorové vozidlo. Otcom predložené faktúry považovala za vymyslené, nakoľko nespĺňajú dôležité náležitosti podľa § 10 zákona o účtovníctve a neobsahujú potvrdenie ch dôveryhodnosti. Za nezmyselné považovala argumenty otca ohľadom nemožnosti absolvovať odporúčané rehabilitácie lekárom a nemožnosti pracovať, nakoľko ona sama dokázala, že aj počas obdobia pandémie si popri výsluhovom dôchodku našla ďalšiu prácu, hoci len na dobu určitú, keďže z výsluhového dôchodku nebolo v jej silách finančne zvládať chod domácnosti spojenej s platením úveru, poplatkov za bývanie, bežnými nákladmi, zabezpečením elektroniky pre online výuku aj v súvislosti so zvýšením nákladov za energie, stravu, oblečenie a podobne. Náklady na maloletú v konaní riadne vyčíslila. Tvrdenie otca, že si nemohol nájsť prácu považovala za neprípustné s ohľadom na množstvo pracovných ponúk pre elektrikára. O práci v spoločnosti ELDAMO, s.r.o. otec v priebehu súdneho konania neinformoval, odvolával sa na svoj zdravotný stav, avšak pre jeho zlepšenie
nič nerobí. Pokiaľ sa otec odvoláva na nemožnosť pracovať z dôvodu pandémie COVID 19, na súdnom pojednávaní dňa 20.04.2021 k svojmu vyjadreniu predložil prehľad príjmov, podľa ktorého vo februári 2020 zarobil 782 eur, a to v čase keď bol práceneschopný, v marci 2020 605,58 eur, v apríli 2020 a v máji 2020 mal príjem nula ( je otázne prečo nemal vyplatenú podporu), v júni 2020 1.300 eur, v júli 2020 1.872 eur, v auguste 2020 1.980 eur, v septembri 2020 1.500 eur a v októbri 2020 480 eur. Kým sa otec nedozvedel o podanom návrhu, jeho príjem bol vysoký a v októbri 2020 klesol na minimálnou mzdou, pričom v spoločnosti Stavservis Ištok s.r.o. bol zamestnaný do 18.02.2020. Dala do pozornosti, že otec ďalší príjem za obdobie od októbra 2020 nepreukázal. Snažila sa zachovať životnú úroveň maloletej, výživné navrhovala určiť sumou 350 eur mesačne tak, ako otec na maloletú prispieval. Poukázala na návrh kolíznej opatrovníčky určiť výživné sumou 270 eur mesačne.
6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky považoval tvrdenia matky za vzájomne si odporujúce. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej plnil, pričom v mesiaci jún 2021 zaplatil dve platby po 100 eur, z ktorých jedna suma predstavovala platbu za máj 2021. Matka opomína, že ju informoval o skončení jeho pracovného pomeru v spol. Stavservis Iśtok, s.r.o. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti, že vtedajší zamestnávateľ prostredníctvom výpovede, ktorú mu adresoval, prejavil svoju vôľu skončiť s ním pracovný pomer. Poprel, že by jeho konanie bolo účelové a že by dobrovoľne zmenil zamestnanie. Matka tiež mala vedomosť o tom, že sa hlásil na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Rovnako vedela, že výpoveď nebol ochotný prevziať, so zamestnávateľom rokoval a až následne došlo k dohode o skončení pracovného pomeru. Je však podstatné, že zamestnávateľ mal záujem pracovný pomer s ním skončiť bez akejkoľvek konzultácie a bol pripravený využiť aj formu jednostranného skončenia pracovného pomeru výpoveďou zamestnávateľa danej zamestnancovi. Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadom výživného na maloletú a poprel, že by výživné neplatil riadne. V jeho záujme je prispievať na výživu svojej dcéry, tejto povinnosti sa nebráni a plnil si ju aj v čase neexistencie právoplatného rozsudku súdu, a to podľa svojich možností. Žiadal, aby súd zohľadnil jeho ekonomické možnosti a zdravotné komplikácie, ktoré mu v súčasnosti neumožňujú prispievať na výživu maloletej v určenej výške. Poukázal na predložené faktúry za mesiac apríl až jún 2021 a z nich vyplývajúcu výšku jeho príjmu a skutočnosť, že nebol schopný po uspokojení svojich životných potrieb v mesiaci apríl a máj 2021 uskutočniť úhradu výživného na maloletú. V ostatnom sa pridržiaval svojich vyjadrení uvedených v podanom odvolaní. Vo vzťahom k samotnej podstate odvolania matky súvisiacej s vykonateľnosťou rozsudku o výživnom považoval odvolanie matky za nadbytočné.
7. Matka vo vyjadrení zo dňa 27.08.2021 zotrvala na svojich tvrdeniach. Vyjadrenie a správanie otca pokladala za útočne, klamlivé a osočujúce, keď zo svojej ľahostajnosti a neschopnosti zabezpečiť potrebnú dokumentáciu k svojmu zdravotnému stavu obvinil ju. Tvrdenia ohľadom platieb za mesiac jún 2021 považovala za irelevantné, keďže na pojednávaní dňa 20.04.2021 preukázala, že otec zavádzal a fabuloval ohľadom jeho majetku a výdavkov. Poukázala na to, že otec na pojednávaní dňa 20.04.2021 uviedol, že je nemajetný a v rámci dedičského konania sa vzdal svojho podielu z dedičstva po nebohom otcovi v prospech svojej matky. Tieto informácie neboli pravdivé, nakoľko v dedičskom konaní (Osvedčenie o dedičstve č. 65D 13/ 2021) zdedil po svojom nebohom otcovi 1/4 bytu v D. E. J. H. K. XX a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu. Pokiaľ ide o ukončenie pracovného pomeru otca u zamestnávateľa Stavservis Ištok, k tomuto malo dôjsť dohodou dňa 18.02.2020 z dôvodu, že otec odmietol ponúkané pracovné miesto v Trnave, kde odmietol dochádzať. Otec nepredložil ani jeho údajnú evidenciu nezamestnanosti v marci a apríli 2020 vedenú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Dátum vzniku jeho živnostenského oprávnenia je stanovený dňom 01.03.2020 s výkonom montáž, rekonštrukcia, údržba vyhradených technických zariadení- elektrických a dňom 04.03.2020 kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti. Zdôraznila, že otec odišiel zo spoločnej domácnosti v apríli 2020, návrh podala v septembri 2020 a k zníženiu príjmu došlo od októbra 2020. Za uspokojovanie potrieb otca nepovažuje jeho výdavky na kúpu cigariet a pohonných hmôt do motorky, na ktorej jazdí, keď uprednostňuje svoje neduhy a sťažuje si na svoj zdravotný stav. Pokiaľ otec nepovažoval za dôležité vyjadriť sa k jej námietke o predbežnej vykonateľnosti rozsudku, poukázala na ust. § 44 CMP.
8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky a odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť majúc za to, že matka preukázala potreby a výdavky na maloletú, ktorých výšku otec nenamietal. Určenú výšku výživného považoval za adekvátnu.
9. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, avšak vzhľadom na formálnu nesprávnosť napadnutého výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie, tento je potrebné zmeniť v časti, ktorou súd určil počiatok platenia výživného, čím vznikla potreba zmeny aj nadväzujúceho výroku IV. o zročnom výživnom.
10. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca maloletého dieťaťa proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na maloletú (vo výške určeného výživného) ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia uvedené v odvolaní.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností, majetkových pomerov a pod..
17. V danej prejednávanej veci, v časti určenia výšky výživného, súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa z hľadiska odôvodnených potrieb dieťaťa, príjmu rodičov, ich schopností, možností a majetkových pomerov. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb týkajúcich sa stravovania, ošatenia a hygieny. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pri určení výšky týchto nákladov je potrebné vychádzať z bežne dostupných cien tovarov primeraných veku dieťaťa, pričom matka nie je povinná predkladať pokladničné bločky z nákupov vecí pre dieťa. Odvolací súd prihliadol na matkou riadne vyčíslené výdavky na dieťa, ktorých výšku otec
nerozporoval. Na základe uvedeného ustálil výšku nákladov na maloletú celkovou sumou 504 eur mesačne, ktorá pozostáva z platieb za stravu 130 eur, oblečenie 50 eur, hygienu 20 eur, platby za školné v súvislosti s návštevou základnej školy s rozšírenou výukou anglického jazyka vo výške 100 eur, strava v škole 25 eur, keramický krúžok 14 eur, plávanie 30 eur, zdravotná starostlivosť 15 eur a podiel nákladov za bývanie, ktorý v danom prípade predstavuje sumu 120 eur mesačne (t.j. polovica poplatkov za nájom a služby spojené s užívaním bytu, za elektriku, vodu, plyn, RTVS, internet) bez mesačnej splátky úveru, ktorý výdavok je nákladom matky. Ďalšími výdavkami na potreby dieťaťa sú aj platby na voľnočasové aktivity počas školských prázdnin, ktoré matka v roku 2020 uhradila za júl a august sumami 173,50 eur a 180 eur. Rovnako matka doplácala za pobyt v škole v prírode sumu 50 eur. Z uvedeného je zrejmé, že mesačné výdavky na zabezpečenie odôvodnených potrieb presahujú sumu ako je ustálená vyššie. Odvolací súd dáva do pozornosti, že kritériá rozhodné pre určovanie výšky výživného na maloleté dieťa sú upravené ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine (príjem, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča). Za daných okolností sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o primeranosti výživného na maloletú v sume 250 eur mesačne, ktorá zohľadňuje jej vek, potreby a príjmy a pomery na strane oboch rodičov. Pri určovaní miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa podieľa každý z rodičov treba prihliadať na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu. V danej veci treba zohľadniť, že otec nad rámec výživného neprispieva, dcére kupuje len drobné darčeky na sviatky a s maloletou sa stretáva v domácnosti jeho matky, ktorý styk prebieha pasívne, čo potvrdil aj samotný otec.
18. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov, z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že matka poberá výsluhový dôchodok vo výške 841,57 eur a príjem z pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú vo výške 1.042 eur. Z dokladov predložených otcom je zrejmé, že od 30.09.2019 do 31.01.2020 pracoval v spol. Stavservis IŠTOK, s.r.o. podľa ročného zúčtovania preddavkov na daň vykazoval v roku 2019 základ dane 8.024,60 eur, podľa potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti v roku 2020 vykazoval čiastkový základ dane vo výške 661,79 eur, vo februári 2020 mal vyplatenú nemocenskú dávku vo výške 782 eur. Z výpisu zo živnostenského registra je nesporné, že otec od 01.03.2020 vykonáva živnostenskú činnosť. Odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, prihliadol na otcom vyčíslenú výšku jeho príjmu v období mesiacov jún až september 2020, ktorá sa pohybovala v rozmedzí od 1.300 do cca 1.900 eur mesačne. Pri posúdení zárobkových príjmov otca nevyhnutne treba konštatovať, že otec má možnosti a schopnosti zabezpečiť si príjem, z ktorého uspokojí nielen svojej potreby, ale aj potreby svojho maloletého dieťaťa v odôvodnenom rozsahu. Pokiaľ otec poukazuje na to, že jeho zdravotný stav ho obmedzuje vo výkone práce, odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav nedovoľoval vykonávať prácu, resp. ho obmedzoval. Otec mal dostatok priestoru v priebehu celého súdneho konania na doloženie listinných dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenie. Napokon ani fotosnímky rontgenu pripojené otcom v odvolaní neobsahujú žiadne hodnotenie zdravotného stavu lekárom, ani žiadne odporúčania týkajúce sa zdravotných obmedzení. Pri komplexnom hodnotení pomerov matky a otca treba prihliadať na skutočnosť, že ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť a obaja sú zaťažení nákladmi na platby za bývanie a pokrytie svojich bežných potrieb. V súvislosti s majetkovými pomermi rodičov treba uviesť, že matka je síce vlastníčkou bytu, v ktorom s maloletou býva, avšak prevzala na seba ťarchu úverového zaťaženia, vlastní osobné motorové vozidla zn. Seat Leon, rok výroby 2015. Otec nevlastní nehnuteľný majetok, je vlastníkom dvoch motoriek a osobného motorového vozidla zn. Octavia, rok výbory 2000, podľa jeho vyjadrenia býva v byte, ktorý mu na bývanie poskytol známy, avšak výšku nákladov, resp. nájomnú zmluvu nepredložil a tieto nepreukázal. Rodičia nesporovali, že otec prispieval na výživu maloletej sumou 350 eur mesačne, ktorú sumu od októbra 2020 znížil na sumu 100 eur mesačne. Nebolo možné prihliadať na námietky otca v súvislosti s ukončením jeho práce u zamestnávateľa Stavservis IŠTOK, s.r.o., ktoré okolnosti otec žiadnym spôsobom nepreukázal. V prípade, ak sa otec odvoláva na to, že matka mu odmietla odovzdať jeho doklady a zdravotnú dokumentáciu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec mal možnosť si v priebehu konania zabezpečiť listinné doklady ich vyžiadaním od ošetrujúceho lekára alebo od svojho predchádzajúceho zamestnávateľa. Rovnako tak otec nepreukázal svoje tvrdenia o zhoršení jeho majetkových a ekonomických pomerov a možností, o jeho platobnej neschopnosti, pôžičkách poskytovaných príbuznými, o dôvodoch a spôsobe ukončenia jeho pracovného pomeru s predchádzajúcim zamestnávateľom, odvolací súd preto na jeho námietky neprihliadal. Za daných okolností odvolací súd dospel k záveru, že na strane otca sú schopnosti a možnosti prispievať na výživu maloletej vo výške určenej súdom prvej inštancie.
19. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne pri rozhodovaní o výživnom aplikoval ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd jeho námietku akceptoval, nakoľko zo spisu vyplýva, že otec predložil doklady o výške svojho príjmu, hoc aj nie kompletné. Za týchto okolností preto úvaha súdu o použití ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine nie je namieste, pretože je potrebné vychádzať z kritérií rozhodných pre určenie výživného na maloletého dieťa upravených v ust. § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. vychádzať zo schopností a možností otca. Uvedená okolnosť však nemá vplyv na zmenu napadnutého výroku rozsudku v časti o výške výživného, pretože táto je určená správne. Odvolací súd dospel k záveru, že výživné vo výške 250 eur mesačne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletej, pomery rodičov, príjem matky a schopnosti a možnosti otca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie však vo výroku III. v časti určenia počiatku platenia výživného počnúc dňom 01.09.2020 nie je správne, pretože návrh matky bol podaný dňa 21.09.2020. S poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania, odvolací súd musel pristúpiť k zmene tohto výroku, konkrétne v časti určenia počiatku platenia výživného a dať do súladu tento výrok s citovaným ustanovením zákona.
20. Zmenou napadnutého výroku rozsudku o výživnom v časti určenia počiatku platenia výživného, t.j. od 21.09.2020 vznikla potreba zmeny nadväzujúceho výroku o zročnom výživnom. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným vo výške 250 eur a výživným zaplateným otcom po 100 eur mesačne, t.j. alikvótna časť za september 2020 vo výške 50 eur (150 eur : 30 dní, činí 5 eur x 10 dní, t.j. 50 eur) + 7 mesiacov (október 2020 až apríl 2021 ) x 150 eur, t.j. 1050 eur, teda spolu 1.100 eur. Odvolací súd povolil otcovi uhrádzať zročné výživné formou mesačných splátok po 50 eur v súlade s ust. § 232 ods. 4 CSP, pod následkom straty výhody splátok.
21. Pri dôslednom zvážení rozsahu potrieb dieťaťa s poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i schopnosti a možnosti na strane otca, odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o určení výživného a zročnom výživnom, podľa § 388 CSP zmenil len čo do časti výroku týkajúceho sa určenia doby počiatku platenia výživného a s tým súvisiacou výškou zročného výživného.
22. Podľa § 386 písm. a/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
23. Predtým, než začne odvolací súd na základe podaného odvolania konať vo veci samej, tak musí skúmať, či odvolanie spĺňa všetky podmienky prípustnosti odvolania požadované zákonom, t.j. či je podané v lehote, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či má všetky predpísané náležitosti. Ak odvolací súd zistí, že nie je splnená niektorá z podmienok odvolania, musí odvolanie odmietnuť bez ďalšieho vecného prejednania odvolania.
24. V danej veci odvolanie proti výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podala aj matka. Vychádzajúc z obsahu spisu predmetné rozhodnutie bolo doručené splnomocnenej zástupkyni matky dňa 14.06.2021, ktorú skutočnosť potvrdila svojim podpisom na doručenke (por. č. l. posledná strana č.l. 117 spisu). Lehota na podanie odvolania jej začala plynúť dňa 15.06.2021 (§ 121 ods. 2 CSP) a uplynula dňa 30.06.2021 (v stredu). Odvolanie podala matka dňa 02.07.2021 osobne na súd prvej inštancie , teda po zákonom stanovenej lehote.
25. Tým, že matka podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, odvolací súd jej odvolanie bez vecného preskúmania správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ako oneskorene podané podľa § 386 písm. a/ CSP odmietol. Za daných okolností je bezpredmetné zaoberať sa náležitosťami a obsahom ňou podaného odvolania.
26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
27. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).