Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/36/2024

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: KEORLEN TRADE, s.r.o., so sídlom Třída Maršála Malinovského č. 884, Sady, 686 01 Uherské Hradište, Česká republika, IČO: 29 371 805, právne zastúpený : URBÁNI Partners, s.r.o., so sídlom Skuteckého č. 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most č. 6, 814 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S-PUSR-003998/2024, číslo záznamu Z-PUSR 038038/2024 zo dňa 09.05.2024, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 28.06.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou datovanou dňa 28.06.2024 a doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 28.06.2024, domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo konania S-PUSR-003998/2024, číslo záznamu Z-PUSR-038038/2024 z 09.05.2024 a súčasne aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy Krajského pamiatkového úradu Trenčín č.: KPUT-2023/5493- 15/981 64/Pas zo dňa 19.12.2023, ktorým ako vecne a miestne príslušný správny orgán na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa , v nadväznosti na o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej „“) a podľa o správnom konania v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) uznal žalobcu zodpovedným za iný správny delikt na úseku ochrany pamiatkového fondu podľa , v nadväznosti na 42 ods. 1 písm. o) , ktorého sa dopustil tým, že ako vlastník národnej kultúrnej pamiatky Liečebný dom Machnáč v Trenčianskych Tepliciach, zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR pod č. 10856/1, súp. č. XXX, par. č. 378, k. ú. A. A., nevykonal opatrenia na nápravu, uložené mu rozhodnutím vydaným podľa a Pamiatkovým úradom SR č. konania PUSR-2023/4224-51/38816/NEM zo dňa 16. 05. 2023, za čo mu uložil pokutu vo výške 70.000 eur. 2. Žalobca v žalobe súčasne navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „“), ktorý zdôvodnil len stručne tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí závažná ujma v ďalšom pôsobení žalobcu, o čom sa zmienil v žalobných bodoch, žalobca nebude schopný svojho bežného fungovania a dostane sa do platobnej neschopnosti. Ako listinný dôkaz žalobca predložil Potvrdenie o zostatku na účte – typ účtu ČSOB Firemní konto vedenom ČSOB bankou s dátumom 27.06.2024 a s vykázaným záporným zostatkom na účte vo výške mínus 3.081,40 CZK.

3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril procesným podaním zo dňa 27.09.2024 a svoje stanovisko formuloval len v stručnosti, keď uviedol, že s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí, pretože podľa jeho názoru s poukazom na

možno konštatovať, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie odkladného účinku tak, ako to vyjadruje citované ustanovenie zákona.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Správny súd však v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku musí byť preto vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyšších súdnych autorít, prezentované napr. v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 05. 2018, ako kasačného súdu, ktoré sú však analogicky v plnej miere aplikovateľné i na rozhodovanie správneho súdu o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej ( ), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní ( ), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ V tejto časti poukazuje správny súd aj na obsahovo zhodné závery obsiahnuté v odseku 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. - 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania ( ) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku

- poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) . Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“

8. Tvrdiť a osvedčiť zákonný predpoklad pozitívneho rozhodnutia správneho súdu, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcim z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za "závažnú ujmu," ako ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich hodnoverne osvedčiť. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv a právom chránených záujmov, ktorú by mohlo poskytnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. 9. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. V konkrétnom prípade žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by relevantne odôvodnil priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Návrh obsahoval len stručné, vo všeobecnej rovine uvádzané tvrdenie bez konkretizácie, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí závažná ujma v ďalšom pôsobení žalobcu (s poukazom na skutočnosti uvedené v žalobe) a to, že žalobca nebude schopný svojho bežného fungovania a dostane sa do platobnej neschopnosti. Pokiaľ žalobca s poukazom na žalobné body žiadal o povolenie odkladu z toho dôvodu, že podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy, nie sú zákonné a sú podľa jeho názoru nesprávne, správny súd poznamenáva, že len tento dôvod sám osebe (teda pochybnosti žalobcu o správnosti a zákonnosti napadnutých rozhodnutí) ako dôvod na povolenie odkladu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného neobstojí a nie je postačujúci. V opačnom prípade by výkladom ad absurdum bolo možné dospieť k záveru, že by bol daný dôvod na povolenie odkladu všetkých v správnom súdnictve správnymi žalobami napádaných rozhodnutí či opatrení orgánov verejnej správy, pretože samotným právnym dôvodom podania správnej žaloby je nesporne tvrdenie žalobcu o nezákonnosti a vecnej nesprávnosti ním namietaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. 11. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného by sa dostal do platobnej neschopnosti a tvrdí, že v dôsledku realizácie povinnosti uloženej rozhodnutím orgánu verejnej správy by nebol schopný svojho bežného fungovania a dostal by sa do platobnej neschopnosti, správny súd uvádza, že ide len o tvrdenia vo všeobecnej rovine. Žalobca neosvedčil, aká (konkrétne) závažná ujma, prípadne aký iný konkrétny vážny nenapraviteľný následok hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť (napr. účtovnými a finančnými dokladmi, preukazujúcimi príjmy, výdavky a záväzky, ako aj celkový ročný obrat podnikateľského subjektu, doložiť prehľadom majetku, jeho aktív a pasív...), čo však žalobca neurobil. Ako jediný listinný dôkaz, vzťahujúci sa k návrhu na priznanie odkladného účinku, žalobca predložil „Potvrzení o zůstatku“ na bežnom účte vedenom bankovou inštitúciou Československá obchodní banka, a.s. Praha v českých korunách, číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX B., typ účtu: „C. Firemní konto“, majiteľa účtu - žalobcu, zo dňa 27.06.2024, s mínusovým zostatkom na tomto účte k uvedenému dátumu - 3.081,40 CZK. Pokiaľ ide o tento listinný dôkaz, správny súd poznamenáva, že sám osebe nie je spôsobilý bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť nepriaznivú majetkovú a finančnú situáciu žalobcu do takej miery, aby odôvodňovala povoliť odklad vykonateľnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, pretože nemá dostatočnú výpovednú hodnotu o celkovej majetkovej a finančnej situácii žalobcu. Deklarovaný mínusový zostatok

na jednom podnikateľskom účte žalobcu nevylučuje možnú existenciu ďalších peňažných účtov žalobcu vedených v iných bankových inštitúciách v tuzemsku alebo v zahraničí, nevylučuje existenciu iných aktív, nevypovedá o hnuteľnom alebo nehnuteľnom majetku alebo o aktívach žalobcu v akejkoľvek inej forme, ani o celkovej finančnej kondícii žalobcu a jeho celkovej majetkovej a finančnej situácii.

12. Pokiaľ žalobca argumentuje hrozbou okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd poznamenáva, že výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že tvrdenie o možnej (avšak doposiaľ nerealizovanej) exekúcii, ako legitímneho zákonného inštitútu, sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva, v zmysle ktorej správne súdy poskytujú ochranu subjektívnym právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb len v prípade, ak tieto nemôžu využiť už iné zákonom prípustné prostriedky svojej ochrany. Každú vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa konkrétnych individuálnych okolností prípadu. Práve v tomto smere však správny sú akcentuje dôkaznú povinnosť, ktorá je jednoznačne na strane žalobcu, pretože nie je úlohou správneho súdu „hľadať“ a „pátrať“ po dôvodoch a dôkazoch, ktoré by odôvodňovali vyhovenie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Relevantné dôkazy a hodnoverne preukázané skutočnosti tvrdené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sú jednoznačne v procesnej autonómii (a v prospech) samotného žalobcu. Za náležité splnenie povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu v zmysle uvedených konštatovaní nie je možné práve pre nedostatočnú konkrétnosť považovať len zovšeobecňujúci poukaz žalobcu na možné následky výkonu napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdenia o negatívnom vplyve výkonu napadnutého rozhodnutia na chod jeho podnikania nedoložil dostatočnými dôkazmi, t. j. dostatočne nepreukázal svoje celkové ekonomické, finančné a majetkové pomery a teda nepreukázal, do akej miery by realizácia napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnila a ohrozila jeho podnikateľskú činnosť.

13. V závere správny súd považuje za potrebné podotknúť, že základným zmyslom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená súkromná či verejná sféra hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, respektíve závažnou ujmou na životnom prostredí, príp. iným nenapraviteľným následkom.

14. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie v dostatočnej miere zákonných dôvodov, správny súd nemohol posúdiť intenzitu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy na jeho majetku v dôsledku realizácie účinkov preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pokiaľ žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí tvrdený následok, teda že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí závažná ujma, správny súd nemal zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto návrh žalobcu zo dňa 28.06.2024 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa zamietol.

15. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).