Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12P-219-2011.pdf
PDF · 92.02 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/219/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudcom JUDr. Romanom Tichým, v právnej veci navrhovateľky: P. Ž., A.. X.X.XXXX, S. W. P., J.. O. XX/XX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Miriam Podhradskou, Advokátska kancelária so sídlom v Martine, Ul. J. Kráľa 8, proti odporcovi: P. Ž., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P., J.. O. XX/XX o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu U., A.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania, navrhovateľky P. Ž.G., H.. F., A.. X.X.XXXX a odporcu P. Ž., A.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Martin vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod por. č. XXX, rozvádza.
Súd zveruje maloleté dieťa U. Ž., A.. XX.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky - navrhovateľky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec - odporca je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa U. Ž., A.. XX.X.XXXX vo výške 130,- Eur mesačne a to vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný uhradiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur na účet súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Styk súd neupravuje.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresnom súde Martin dňa 14.09.2011 sa navrhovateľka domáhala, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom dňa 26.9.2009. V návrhu uviedla, že s odporcom sa zosobášila po krátkom čase z dôvodu tehotenstva. Vzťah sa zdal spočiatku harmonický a usporiadaný. Odporca je od počiatku nezamestnaný, pridali sa hádky, odporca je výbušný, nepozná „zlatú strednú cestu“, v domácnosti prestala byť harmónia, radosť či láska, stratila k nemu úctu, rešpekt a dôveru.
Ako rodina nikde spolu nechodia. Odporca je o 5 rokov starší, čo nasvedčuje jeho správaniu, vnímania problémov, nezodpovednosť, lajdáctvo a iný pohľad na život. Začali chodiť samé výzvy a upomienky. Odporca vôbec nedal na vedomie, aké má dlžoby, neoboznámil ju s jeho finančnou situáciou. Bol zadĺžený pred vstupom do manželstva, o čom vôbec nevedela. Z tohto dôvodu počas spolužitia ani nič nenadobudli. S dieťaťom len doplácali na jeho dlžoby. Manželstvo bolo pre ňu veľký omyl, neplní svoju spoločenskú funkciu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu. Oboznámil sa s návrhom a s majetkovými pomermi účastníkov, oboznámil sa so správou kolízneho opatrovníka o prešetrených pomeroch v rodine. Súd sa pokúsil o zmierne vybavenie veci, navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, odporca súhlasil s rozvodom manželstva.
Účastníci konania manželstvo uzavreli pred Matričným úradom v Martine dňa 26.9.2009, sú štátnymi občanmi SR, u obidvoch ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádza maloleté dieťa.
Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na návrhu a skutočnostiach tam uvedených, nevidí význam návštevy manželskej poradne. Uviedla, že od 1.9.2011 už býva s dieťaťom sama v 2-izbovom mestskom byte, kde hradí 261,- Eur nájom, energie 11,- Eur, TV 4,- Eur, hradí poistenie dieťaťu 20,10 Eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky na jedno dieťa. Maloleté dieťa má zdravotné problémy, má ekzém, s čím má spojené vyššie výdavky na osobitnú hygienu, mesačne zakupuje olejčeky, špeciálne krémy, čo hradí vo výške cca 20,- Eur. Záverom uviedla, že upravuje svoj návrh v tom zmysle, že žiada výživné vo výške 150,- Eur mesačne. Uviedla, že manželovi bolo určené platiť manželské výživné vo výške 50,- Eur mesačne. Jeho rodičia jej oznámili, že odišiel pracovať do Anglicka, kde aj ona pracovala, takže má vedomosť o tom, že priemerný zárobok je 200,- libier týždenne. Žiada manželstvo rozviesť, na návrhu trvá, je medzi nimi 5 rokov rozdiel, svedkom hádok bolo ich maloleté dieťa, odporca dostal dosť šancí na nápravu. Miesto toho, aby jej pomohol s maloletou, išiel radšej na diskotéku. Keďže sa odporca nachádza v zahraničí, styk nežiada upraviť.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Súd oboznámil úradný záznam, v ktorom uviedol, že sa v čase rozhodovania bude nachádzať mimo územia SR a žiadal, aby súd manželstvo rozviedol j v jeho neprítomnosti.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej správy, kde uviedol, že matka žije s maloletým dieťaťom v 2-izbovom byte, uviedol náklady matky, náklady na výživu maloletého dieťaťa. Otec sa s dieťaťom stretáva nepravidelne, matka tomuto nebráni. Navrhli výživné vo výške 170,- Eur mesačne.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 v zmení neskorších predpisov (ďalej len ZR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 ZR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19.
Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 ZR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný, keďže podmienky na rozvod manželstva účastníkov sú splnené. Manželstvo bolo spočiatku usporiadané, avšak odporca ho vnímal iným spôsobom. Vznikali medzi nimi hádky kvôli finančným problémom odporcu. Začali vznikať problémy, čo riešil odchodom z domácnosti. V súčasnej dobe odporca pracuje v zahraničí. Vzťahy medzi
manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a účastníci zhodne uviedli, že obnovenie manželského spolužitia u nich už neprichádza do úvahy. Rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletej dcéry, na ktorej pomeroch sa rozvodom nič nezmení. Manželia spolu nežijú od novembra 2011, bývajú oddelene, manžel trávi málo času s dcérou. Brával si ju nepravidelne a táto je vychovávaná výlučne matkou. Navrhovateľka žiadala, aby po dobu po rozvode bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti. Zhodný návrh učinil aj opatrovník. Pri rozhodovaní o zverení do osobnej starostlivosti vzal súd do úvahy, že o maloletú dcéru, ako bolo zistené zo správy kolízneho opatrovníka a výpoveďou navrhovateľky sa stará navrhovateľka, odporca prispieval na jej výživu sumou 50,- Eur mesačne. S dcérou sa stretával po dohode s manželkou, na tomto sa vedeli dohodnúť.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť, súd vzal do úvahy, že odporca je už t.č. zamestnaný v zahraničí. V časti konania o úpravu práv a povinností nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania a preto stanovené výživné môže súd upraviť aj nad rámec navrhovaného výživného. Vzhľadom na potenciálne schopnosti a možnosti povinného rodiča, je súdom stanovené výživné primerané k potrebám maloletej dcéry, ktorá má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. V prípade, že pomery na strane otca na príjmovej stránke sa zmenia, matke nič nebráni, aby si podala návrh na úpravu výšky výživného.
Čo sa týka úpravy styku, styk súd neupravil, nakoľko navrhovateľka, vzhľadom k tomu, že odporca sa nachádza v zahraničí, nežiada tento upraviť. Za hlavnú príčinu rozvodu manželstva súd označil najmä ľahostajný prístup oboch účastníkov k inštitútu manželstva.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 144 O.s.p. prvá veta podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 2 ods 2 Zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Keďže navrhovateľka bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku a u odporcu neboli zistené predpoklady pre oslobodenie od súdneho poplatku, súd uložil povinnosť zaplatiť súdny povinnosť odporcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.