Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_25P-111-2012.pdf
PDF · 80.75 KB
Case nature
Area
Subarea
25P/111/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci navrhovateľky M. S., F.. T., D.. XX.XX.XXXX, H.. N. Š.Á. XX, XXX XX A., A. R. M.. V. D., V., Z. X , XXX XX A. A. P. F. S., D.. XX.XX.XXXX, H.. N. Š. XX, XXX XX A., H. Č. S. XX, XXX XX A. v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k mal. G. S., D.. XX.XX.XXXX, H.. N. Š.N. XX, XXX XX A. v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto
rozhodol:
manželstvo účastníkov konania M. S., F.. T., D.. XX.XX.XXXX V. F. S., D.. XX.XX.XXXX, X. W. XX.XX.XXXX S. Z., R. S. G. O., O. Ú.F. Z., S. R. X, F. XXXX, D. Z. XX, A. A. Č. X r o z v á d z a.
S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu v tomto znení:
„na čas po rozvode bude maloletá G. S., D.. XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok,
otec b u d e prispievať na jej výživu sumou po 200,00 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vopred, vždy do 15.tého dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou rozsudku,
styk otca s maloletou súd n e u p r a v u j e, lebo ho rodičia upraviť nežiadali.“
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Dňa 17.04.2012 bol súdu doručený návrh na rozvod manželstva, ktorým navrhovateľka žiadala, aby súd manželstvo rozviedol a aby zveril mal. G. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 200,00 Eur mesačne a nežiadala, aby bol upravený styk mal. dcéry s otcom.
Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu z funkcií, pre ktorú bolo uzavreté a keďže manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené, nemôže plniť svoj účel, pričom nemožno očakávať obnovenie manželské spolužitia, preto žiadala manželstvo rozviesť.
K návrhu na rozvod manželstva navrhovateľka pripojila kópiu sobášneho listu a rodný list maloletej G. S..
Uznesením, č.k. XXP/XXX/XXXX-X zo dňa 21.05.2012 bol maloletej G. ustanovený za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov.
Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, účastníci sa vzdali práva na podanie odvolania.
Podľa §-u 157 ods. 3, O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol.
V danom konaní o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode súd rozhodoval na základe týchto ustanovení:
podľa §-u 23, odsek 1, Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa §-u 23, odsek 2, Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa §-u 23, odsek 3, Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa §-u 113, odsek 1, Občianskeho súdneho poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa §-u 24, odsek 1, Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa §-u 24, odsek 4, Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa §-u 25, odsek 2, Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa §-u 62, odsek 1 a 2, Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §-u 62, odsek 3, Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §-u 62, odsek 4 a 5, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §-u 65, odsek 1, Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa §-u 75, odsek 1, Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou, matka je v pracovnom pomere u F. S., s hrubým príjmom vo výške 330,00 Eur.
Maloletá G. navštevuje 1. ročník C. V. S. A.. Cestovné výdavky na MHD sú 8,00 Eur mesačne, obedy má zabezpečené doma, má uzavreté životné poistenie, za ktoré jej otec uhrádza štvrťročne 13,00 Eur. Je alergičkou, avšak liečba nie je finančne náročnou.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd zároveň schválil rodičovskú dohodou ohľadom práv a povinností vo vzťahu k mal. G., lebo táto je v záujme maloletého dieťaťa.
Keďže sa po vyhlásení rozsudku účastníci vzdali práva na podanie opravného prostriedku, rozsudok preto neobsahuje ďalšie odôvodnenie.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Účastníkom, ktorí sa práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto
právo neprislúcha.