Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_10C-68-2012.pdf
PDF · 70.24 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/68/2012
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, IČO: 35724803, zastúpený zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Údernícka 5, proti odporcovi: H. Z., bytom R. O., ul. X. O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 1.970,51 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 07.05.2012 proti platobnému rozkazu č.k. 19Ro/377/2011-20 o d m i e t a .
odôvodnenie:
Dňa 24.11.2011 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcu zaplatiť mu istinu v sume 1.970,51 eur spolu s príslušenstvom. Súd na základe návrhu vydal dňa 09.12.2011 platobný rozkaz č.k. 19Ro/377/2011 - 20. Platobný rozkaz bol navrhovateľovi aj odporcovi doručený dňa 01.02.2012. Podaním zo dňa 07.02.2012, ktoré bolo súdu doručené dňa 09.02.2012, vstúpil na základe vlastného podnetu do konania vedľajší účastník na strane odporcu, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol navrhovateľovi oznámený oznámením súdu zo dňa 16.03.2012. Platobný rozkaz bol vedľajšiemu účastníkovi po jeho vstupe do konania doručený dňa 31.05.2012. Dňa 11.05.2012 bol súdu doručený odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu zo dňa 07.05.2012 proti platobnému rozkazu č.k.19Ro/377/2011-20. Tento odpor odôvodnil vedľajší účastník neprijateľnosťou zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je základom uplatňovaného nároku navrhovateľa. Podaním zo dňa 05.06.2012 vedľajší účastník doplnil odôvodnenie odporu.
Súd konštatuje, že v konaní ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 174 ods.2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v konaní vystupuje, za predpokladu, že neodporujú úkonom tohto účastníka. Občiansky súdny poriadok potom v ustanoveniach § 153d a § 201 špecifikuje procesné postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. V týchto prípadoch právo vedľajšieho účastníka obmedzuje tak, že právo podať odvolanie má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania.
Odpor proti platobnému rozkazu je procesným úkonom, a teda aj právnym úkonom. S týmto úkonom, za predpokladu, že nie je súdom odmietnutý zo zákonných dôvodov, je spojený právny následok, a to zrušenie platobného rozkazu. Na základe podaného odporu súd neposudzuje platobný rozkaz z dôvodu jeho správnosti a zákonnosti. Platobný rozkaz sa podaním riadneho odporu zrušuje podľa § 174 ods. 2 O.s.p.. Najmä z tohto dôvodu, teda z dôvodu nepreskúmavania rozhodnutia súdu na základe podaného odporu, nie je možné chápať odpor ako opravný prostriedok. Ako je uvedené vyššie, odpor je právnym úkonom. Môžu ho podať účastníci konania, a z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku, aj vedľajší účastník. V zmysle § 34 a § 35 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, pričom tento prejav vôle sa môže urobiť jednak konaním, teda uskutočnením úkonu a jednak opomenutím, teda neuskutočnením úkonu. V danom prípade právo podať odpor patrilo odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi. Odporca právo podať odpor nevyužil, teda opomenul podať odpor. Odporca tak vzhľadom k uvedenému urobil prejav vôle opomenutím. Urobil tak právny úkon (procesný úkon) omisívne. Z tohto jeho právneho úkonu je zrejmá vôľa nepodať odpor.
Postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní je v rozhodujúcej miere upravené ustanovením § 93 ods. 4 O.s.p.. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Súd v danom prípade preto posúdil odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu, a to z hľadiska, či tento odpor neodporuje úkonom odporcu. Ako je uvedené vyššie, odporca v konaní prejavil vôľu nepodať odpor a nepokračovať v konaní na pojednávaní so všetkými dôsledkami s tými spojenými. Odpor podaný vedľajším účastníkom potom odporuje vôli účastníka, ktorého v konaní podporuje. Preto ho súd odmietol.
Záverom súd poznamenáva, že vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu v čase, keď mu nebol platobný rozkaz ani doručený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Nitra. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).