Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-126-2011.pdf
PDF · 80.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/126/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte, zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej, JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Gabriely Janákovej, v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s. so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, IČO 35 944 471, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, IČO 36 866 733, proti žalovanému: Q. I., štátny občan Slovenskej republiky, bytom X. XXX/XX, T. nad Q., o zaplatenie 7,97 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca 2011, č. k. 11C/355/2010-26, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 18. marca 2011, č. k. 11C/355/2010-26, bolo rozhodnuté tak, že súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 488 a § 494 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a 3, § 4a ods. 2, § 8 ods. 2 a 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení platnom v rozhodnom čase. Uviedol, že z ustanovení citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch je zrejmé, že Slovenský rozhlas má právo domáhať sa nedoplatku na súde až po splnení povinnosti spočívajúcej vo výzve platiteľa. V predmetnej veci však žalobca nepredložil žiaden dôkaz, z ktorého by sa dalo preukázať, že by táto povinnosť bola splnená. Na preukázanie uvedenej skutočnosti nie je postačujúce, že Slovenský rozhlas výzvu napísal. Na to, aby účinky tejto povinnosti mohli byť splnené sa predpokladá, že výzva sa dostala do sféry koncesionára (inak by určenie takejto povinnosti zákonom nemalo zmysel). Žalobca neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 a § 132 O.s.p. platí zásada, že každý z účastníkov preukazuje tie skutočnosti, z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. Okresný súd mal za to, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne náležitosti vzniku nároku na zaplatenie koncesionárskeho poplatku. Nepreukázal splatnosť tohto poplatku, pretože nepredložil dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že žalovaný bol na zaplatenie riadne vyzvaný. Na adrese, uvedenej žalobcom, kde mu mala byť podľa tvrdenia žalobcu doručená výzva, žalovaný v čase , kedy malo byť vykonávané doručovanie, nebýval a ani nebýva. Z toho dôvodu mu výzva na uvedenú adresu ani nemohla byť doručená. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tomto konaní bol plne úspešný žalovaný. Žalovanému však preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu žalobca, ktorý navrhol, aby toto rozhodnutie odvolací súd zmenil a rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7,97 eur a trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol, že podával viacero návrhov s podobným obsahom, avšak proti viacerým žalovaným. Rozhodol sa využiť ustanovenie § 42 ods. 1 O.s.p., ktoré mu umožňuje urobiť podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, pričom v zmysle § 7 Vyhlášky č. 542/2002 Z. z. Národného bezpečnostného úradu podstata zaručeného elektronického podpisu spočíva práve v tom, že na takto podpísaný dokument sa hľadí ako na tlačový dokument, podpísaný vlastnoručným podpisom. Podanie spĺňalo všetky náležitosti, ktoré zákon pre podanie vyžaduje. K návrhu boli tiež pripojené relevantné dôkazy, rovnako podpísané zaručeným elektronickým podpisom, na ktoré sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva. Prílohy, ktoré boli uložené na DVD nosiči, boli originálmi vzhľadom na skutočnosť, že jeden originál bol vyhotovený v listinnej - písomnej podobe a takto napr. odoslaný žalovanému (výzva Slovenského rozhlasu z 20.10.2005) a rovnaký dokument bol v elektronickej forme podpísaný zaručeným elektronickým podpisom, určený na archiváciu a použitie v súdnych sporoch. Uviedol, že žalobca súdu predložil aj výzvu Slovenského rozhlasu zo dňa 20.10.2005, ktorou Slovenský rozhlas vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku a zároveň mu oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu. Túto výzvu zaslal Slovenský rozhlas žalovanému. Žalovaný na túto výzvu nereagoval. Mal za to, že žalobca predložením výzvy v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi preukázal, že žalovaného vyzval v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. Skutočnosť, že Slovenský rozhlas vyzval žalovaného potvrdzuje aj listinný dôkaz, ktorý žalobca súdu predložil a to potvrdenie Slovenského rozhlasu. Uviedol, že z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, či súčasťou súdneho spisu boli všetky dôkazy, ktoré žalobca súdu predložil v elektronickej forme, ktoré boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Ak by však vychádzal z toho, že v druhom odseku odôvodnenia rozsudku sú uvedené všetky listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, je podľa jeho názoru potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa sa neoboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré navrhovateľ súdu predložil. Ak neboli vykonané tieto dôkazy, je daný odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Ak však okresný súd vykonal tieto dôkazy, je zrejmé, že na ich základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preukázané skutočnosti naďalej považoval za nepreukázané, ide teda o odvolací dôvod podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.
K podanému odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v intenciách § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 v spojení s § 327u O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:
Odvolací súd preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými, ako aj právnymi závermi okresného súdu a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku okresného súdu, s ktorým sa stotožňuje.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa prechodného ustanovenia § 13 ods. 7 zákona č. 68/2008 Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch na vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, na ktoré vznikla platiteľovi povinnosť do 31.03.2008, je potrebné použiť predchádzajúcu právnu úpravu a teda zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V danom prípade bolo potrebné predmetnú vec posúdiť práve podľa predchádzajúcej právnej úpravy, pretože predmetom uplatneného nároku boli nezaplatené koncesionárske poplatky za obdobie roku 2004. Okresný súd preto postupoval správne, keď na danú vec aplikoval zákon č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch a o zmene zákona č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania v znení neskorších predpisov.
Podľa ustanovenia § 8 ods. 2, 3 citovaného zákona o koncesionárskych poplatkoch okresný súd správne vyvodil, že Slovenský rozhlas sa má právo domáhať nedoplatku za používanie rozhlasového prijímača na súde až po splnení zákonom stanovenej povinnosti, spočívajúcej vo výzve platiteľa poplatku a márnom uplynutí určenej lehoty na dobrovoľné plnenie povinnosti. V predmetnej veci žalobca nepredložil
žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že by táto povinnosť bola skutočne splnená. Odvolací súd v súlade s názorom okresného súdu zastáva názor, že na to, aby účinky tejto povinnosti mohli byť splnené, je nevyhnutné, aby sa výzva na splnenie povinnosti skutočne dostala do sféry dispozície platiteľa poplatku a na preukázanie uvedenej skutočnosti preto nie je postačujúce, že právny predchodca žalobcu túto výzvu vyhotovil, prípadne i zaslal.
Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by výzva bola žalovanému doručená, či už ním alebo jeho právnym predchodcom, v tomto smere v konaní neuniesol dôkazné bremeno. V zmysle § 120 ods. 1 v spojení s § 132 O.s.p. má dôkazné bremeno ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu v konaní. V tejto súvislosti z oznámenia Mestského úradu Dubnica nad Váhom vyplýva, že žalovaný bol prihlásený k trvalému pobytu na adrese zhora v období od 22.07.2003 doposiaľ, z čoho je zrejmé, že v čase vyhotovenia výzvy dňa 20.10.2005, kde je ako doručovacia adresa uvedená adresa T. XXXX/XXX, už žalovaný na predmetnej adrese nebýval a na túto adresu mu teda výzva ani nemohla byť doručená. Z ustanovení zákona č. 212/1995 Z. z. zároveň nevyplýva, že pokiaľ platiteľ poplatku neoznámi zmenu pobytu, možno mu výzvu účinne doručovať na poslednú známu adresu.
Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovenú podmienku uplatnenia predmetného nároku na súde. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že k žalobe boli pripojené relevantné dôkazy (aj nosiče elektronických informácií), na základe ktorých podľa jeho názoru malo byť žalobe vyhovené, odvolací súd uvádza, že svojím charakterom išlo o súkromné dokumenty, ktoré nepreukazujú, že by sa predmetná výzva reálne dostala do vedomostnej sféry žalovaného. Dôkazné bremeno splnenia uvedenej zákonnej povinnosti potom zaťažuje toho, kto tvrdí že voči druhej strane právneho vzťahu splnil túto povinnosť (iná situácia by bola napríklad pri doložení poštovej doručenky, ktorá ma charakter verejnej listiny). Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil so správnym záverom okresného súdu, podľa ktorého v konaní nebolo preukázané, že by žalobca splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 8 ods. 2, 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších predpisov, t. j. že by výzva na zaplatenie koncesionárskeho poplatku bol žalovanému doručená a že by následne žalovanému márne uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu návrhom neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .