Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/183/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcov v rade: 1/ H. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. I. XXXX/X, XXX XX U., 2/ U. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F. I. XXXX/ X, XXX XX U., obidvaja právne zastúpený Advokátska kancelária Andrea Havelková, s. r. o. so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 854 956, proti žalovanému: Mgr. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX I., právne zastúpený Mgr. Hubertom Weisom, advokátom, so sídlom E. B. W. X, XXX XX I., v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -124 zo dňa 9.3.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

odôvodnenie:

Okresný súd Martin rozsudkom č.k. -124 zo dňa 9.3.2012 určil, že žalobcovia v rade 1/ a 2/ titulom dovolania sa vrátenia daru sú bezpodieloví spoluvlastníci jednej polovice nehnuteľností - bytu č. 14 na 3. poschodí, vchod č. 5, v bytovom dome č. súp. XXXX, postavenom na pozemku ako parcely registra „C“ pod parc. č. 658/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 590 m2 na ul. D. v I., spoluvlastníckeho podielu 1/35 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a príslušenstve domu č. súp. XXXX, spoluvlastníckeho podielu 1/35 na pozemku ako parcely registra „C“ pod parc. č. 658/13 o výmere 590 m2, v katastrálnom území F., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Martin. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním, na základe ktorého mal preukázané, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sa podaným žalobným návrhom domáhali, aby súd rozhodol, že titulom dovolania sa vrátenia daru, sú vlastníkmi podielu 1-ice nehnuteľnosti bytu č. 14 na 3. poschodí, vchod č. 5, v bytovom dome č. súp. XXXX, ako aj na príslušnom podiely k pozemku a spoločných zariadení domu a príslušenstva, ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na LV č. XXXX na Katastrálnom úrade v Žiline, Správa katastra Martin. Žalobu odôvodňovali tým, že uzatvorili dňa 27.10.2004 so žalovaným a jeho vtedajšou manželkou, ich dcérou G. H. ako obdarovanými darovaciu zmluvu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin dňa 26.11.2004 pod V 3296/2004. Predmetom daru žalovanému bol práve podiel 1 vyššie špecifikovaných nehnuteľností, zvyšný podiel 1 týchto nehnuteľností bol darovaný jeho manželke. Podľa žalobcov sa žalovaný v období predchádzajúcom podaniu žaloby dopustil konania voči členom rodiny žalobcov tak, že hrubo porušil dobré mravy. Zámer žalobcov ako darcov bolo poskytnúť obdarovaným, teda žalovanému a jeho manželke, pomoc zaistením dobrých materiálnych podmienok pre rozvíjanie ich manželského zväzku, výchovy ich spoločnej dcéry a zabezpečiť stabilitu rodinného prostredia vo viere v trvalosť ich manželského zväzku. Žalobcovia voči žalovanému pociťovali dôveru. Bolo pre nich nepochopiteľným a veľmi závažným zásahom do ich citovej sféry konanie žalovaného spočívajúce vo vytvorení a udržiavaní mimomanželského pomeru. O závažnosti tohto konania svedčí aj fakt, že mimomanželský pomer žalovaného nebol iba krátkodobou a povrchnou záležitosťou, ale napokon sa stal aj príčinou rozpadu ich manželstva. Konanie žalovaného bolo popri inom i príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne v rade 2/, ktorá sa dlhodobo lieči na vysoký krvný tlak. Žalovaný porušil základné mravné a etické postuláty. S prihliadnutím na konkrétne okolnosti je zrejmé, že neschopnosť žalovaného zotrvať v manželskom súžití, jeho neveru a následný rozpad manželstva možno kvalifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré zakladá právo žalobcov na vrátenie daru v zmysle . Správanie žalovaného vyvolalo u dcéry a vnučky žalobcov hlboko traumatizujúce a deprimujúce stavy, negatívne ovplyvnilo budúcnosť maloletej, teda vnučky žalobcov, preto žalobcovia vyzvali žalovaného na vrátenie daru, prijatého na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.10.2004, no táto výzva sa vrátila ako nedoručená. Keďže zo strany žalovaného nedošlo k dobrovoľnému vráteniu daru a poskytnutiu potrebnej súčinnosti, k podpisu dohody o akceptácii vrátenia daru ako listiny spôsobilej pre konanie správy katastra na zmenu zápisu vlastníckeho práca k spoluvlastníckemu podielu, boli nútení domáhať sa vrátenia daru súdnou cestou. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal preukázaný naliehavý právny záujem na určení bezpodielového spoluvlastníctva k 1-ici predmetných nehnuteľností, nakoľko na zápis ich práv do katastra nehnuteľnosti, t.j. na dosiahnutie stavu právnej istoty je potrebné rozhodnutie súdu, keďže žalovaný tvrdil, že žalobcovia sa domáhajú vrátenia daru neprávom. Preto prvotne súd skúmal, či boli splnené zákonné predpoklady na vrátenie daru a súd v konaní mal preukázané, že skutočne žalobcovia v rade 1/, 2/ ako darcovia uzavreli dňa 27.10.2004 darovaciu zmluvu, ktorou darovali žalovanému a jeho v tom čase manželke G. H., ich dcére, ako obdarovaním sporné nehnuteľnosti, ktorý vklad bol povolený Správou katastra Martin 26.11.2004 pod č. V 3295/2004. Prvostupňový súd právne vec zdôvodnil ust. a mal v konaní preukázané, že manželstvo žalovaného s dcérou žalobcu bolo ukončené rozvodom z dôvodu, že žalovaný si začal mimomanželský vzťah v roku 2008, podľa žalovaného dôvodom bolo, že jeho manželka si našla zamestnanie, v ktorom bola pracovne vyťažená, a preto sa nevenovala rodine a starostlivosť o celú domácnosť preniesla na žalovaného, pričom ho kritizovala za nedostatočné plnenie si povinnosti pri vedení domácnosti. Z toho dôvodu ochladol aj citový vzťah medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou. Mimomanželský vzťah si žalovaný našiel náhodne. V tomto mimomanželskom vzťahu si našiel oporu, pohodu, mohol sa vyrozprávať, a preto opustil spoločnú domácnosť. Na druhej strane G. H. uviedla, že v záujme záchrany manželstva donútila žalovaného navštíviť psychologičku, no žiadny záver z tohto sedenia smerujúci k náprave manželstva nebol. Obdobie, v ktorom trvala žalovaného nevera, sa voči nej správal tak, že ju ignoroval, utekal od nej, vysmieval sa jej, urážal ju tvrdiac, že nesiaha ani po členky jeho známosti. Keďže sa jej tým zrútil svet, ešte rok po rozvode navštevovala psychológa. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozsah a intenzita závažného konania žalovaného vo vzťahu k blízkej osobe žalobcov v 1/ a 2/ rade ich dcére naplňuje skutkovú podstatu pre vrátenie daru podľa ust. . Konanie žalovaného posudzoval z pohľadu ust. Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú manželia v manželstve rovní v právach a povinnostiach, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne sa rešpektovať - svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Súd mal za to, že manželstvom žalovaného a dcéry žalobcov bolo harmonické, bez vážnejších hádok a konfliktov a príčinou rozvratu manželstva bolo konanie žalovaného, ktorý si našiel mimomanželský pomer, opustil spoločnú domácnosť, čím vyvolal u dcéry žalobcov pocit poníženia, porušil manželskú vernosť spôsobom znevažujúcim dôstojnosť ich dcéry. Táto aj napriek tejto skutočnosti, že mal mimomanželský pomer, mala záujem zachovať rodinu, pretože mali spoločnú dcéru. Toto chovanie žalovaného sa hrubo prieči dobrým mravom, nie je v súlade so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzájomnom vzťahu medzi manželmi určuje, aký má byť obsah konania medzi nimi navzájom. Preto ho súd posúdil ako konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. K tvrdeniu žalovaného, že spolu s bývalou manželkou previedol na žalobcov v rade 1/, 2/ darovacou zmluvou jednoizbový byt v rovnakom čase ako darovacou zmluvou previedli žalobcovia v rade 1/, 2/ na neho polovicu bytu, táto obrana žalovaného je irelevantná, nakoľko uvedená darovacia zmluva s predmetom konania nesúvisí. Irelevantné je aj to, že tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že dôvodom žaloby je, že sa žalovaný s bývalou manželkou nevie dohodnúť na vyporiadaní BSM. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že došlo k zániku darovacieho vzťahu podľa a to na základe dvoch po sebe nasledujúcich právnych skutočností, a to hrubého porušenia dobrých mravov, správaním sa žalovaného voči členovi žalobcov a jednostranného právneho úkonu žalobcov v rade 1/,

2/ adresovanému žalovanému. Žalobcovia v rade 1/, 2/ ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktoré darovali v 1-ici žalovanému, majú po úspešnom uplatnení práva na vrátenie daru naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu súd vo výroku rozsudku určil, že žalobcovia v rade 1/, 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci v podiely 1-ici nehnuteľnosti - bytu, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytu, spoluvlastníckeho podielu na pozemku (špecifikovaných vo výroku) a to titulom dovolania sa vrátenia daru. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej v súlade s ust. ,

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní vytýkal prvostupňovému súdu nesprávne rozhodnutie, keď ten svoj právny názor opiera o subjektívne hodnotenie darcov v tom smere, že títo hodnotili jeho manželstvo z ich dcérou ako bezproblémové. Konštatovali, že nemali v priebehu trvania manželstva žiadne informácie o tom, že by v ich manželstve boli nejaké problémy. Je nespochybniteľné, že o stave manželského spolužitia a vzťahu medzi manželmi z prostredia rodiny vychádzajú informácie, ktoré sú limitované mentálnou dispozíciou oboch manželov a to v tom smere, či ide o osoby, ktoré potrebujú riešiť svoje problémy s vonkajším prostredím, teda poskytovať informácie o problémoch v manželstve naopak, alebo riešia svoje problémy a vyporiadajú sa s nimi len vo vzájomnom vzťahu a nepociťujú potreby riešiť problémy za spoluúčasti iných osôb, či už rodičov alebo priateľov. Ako jednoznačne vyplýva z výpovede jeho bývalej manželky a dcéry, ide o veľmi subjektívne hodnotenie situácie ich vzťahu. Ani tvrdenie žalobkyne v 2/ rade, že rozvodom ich manželstva došlo k výraznému zhoršeniu jej zdravotného stavu, sa nezakladá na pravde, aj keď to deklarovala lekárskym potvrdením o vysokom krvnom tlaku. Pretože týmto ochorením trpela už aj v minulosti a pokiaľ ide o zhoršenie zdravotného stavu, ide o výlučne subjektívny pocit typický pre jej povahu. Odvolateľ má za to, že okrem subjektívnych pocitov žalobcov, ktorých sa mal hrubo dotknúť jeho rozvod s ich dcérou, sa nepreukázalo ani tvrdenie žalobcov, že ich rozvod veľmi negatívne postihol ich maloletú dcéru. Jeho vzťah s dcérou je na veľmi dobrej úrovni. Je s ňou v úzkom kontakte a tým, že došlo k rozvodu ich manželstva, je už absolútne vyrovnaná a dá sa povedať, že minimálne 50 % času trávi v spoločnej domácnosti, v ktorej teraz žije a tieto skutočnosti v konaní neboli spochybnené. Pokiaľ súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že je právne irelevantná tá skutočnosť, že pokiaľ sa týkala darovania nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania a bytu na ulici D. v I., chce zdôrazniť, že išlo prakticky o výmenu bytov medzi ním a jeho bývalou manželkou a žalobcami. V žiadnom prípade sa nemôže stotožniť s odôvodnením rozsudku súdu, že tým, že došlo k rozvodu medzi ním a dcérou žalobcov, došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov najmä z toho dôvodu, že nebolo preukázané, že by sa voči svojej bývalej manželke - dcére žalobcov správal nejakým hrubým spôsobom alebo dlhodobým konaním jej nejako mimoriadne ubližoval. Preto ak okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyvodil záver s poukazom na § 18 Zákona o rodine a ak by prijal aj odvolací súd tento právny názor prvostupňového súdu, že rozvod manželstva za tých okolností, ako došlo v ich prípade, je hrubým porušením dobrých mravov, vznikol by v spoločnosti stav, že veľmi veľké percento obyvateľstva sú ľudia hrubo porušujúci dobré mravy, pretože nezotrvali v manželstve a rozviedli sa, pričom vzhľadom na občianske práva a slobody garantované SR a Základnou listinou ľudských práv, je celospoločenský tolerovaný stav, že dochádza k rozvodu manželstiev, aj keď nie je to stav žiaduci v spoločnosti, ale je plne tolerovaný. Dokonca aj u ústavných činiteľov. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh žalobcov zamietnuť.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia. V písomnom vyjadrení uviedli, že žalovaný sa opakovane snaží tak, ako to robil už v konaní na súde prvého stupňa, účelovo skresliť skutočný dôvod, pre ktorý sa žalobcovia domáhajú vrátenia daru. Prvostupňový súd riadne odôvodnil, v akom konaní žalovaného videl kvalifikovaný dôvod pre úspešné domáhania sa vrátenia daru. Opakovane považujú za potrebné zdôrazniť, že v tomto konaní nie je dôvodom domáhania sa vrátenia daru samotný fakt, že došlo k rozvodu manželstva žalovaného s dcérou žalobcov, keď manželstvo žalovaného a dcéry žalobcov nebolo typickým modelom rozpadnutého manželstva. Podľa názoru tak žalobcov ako i rodinných príbuzných, priateľoch a známych, ale najmä podľa vnímania samotnej dcéry žalobcov, sa jednalo o manželstvo harmonické, bez vážnejších hádok a konfliktov. Manželia si boli navzájom blízki, komunikovali spolu, rozumeli si, vychovávali spolu dcéru a plánovali ďalšie dieťa. Žalovaný svojej manželke nikdy nevyčítal nejaké osobnostné nedostatky, o ktorých o odstránenie by sa mohla snažiť a naopak, ani ona nemala dôvod vyčítať nedostatky svojmu manželovi. Napriek tomu žalovaný si v harmonicky fungujúcom manželstve našiel takpovediac z rozmaru mimomanželskú známosť, čo viedlo k rozvodu. Žalovaný mal snahu vymyslieť si pre účely tohto konania ospravedlniteľný dôvod pre jeho neveru, ktorým dôvodom mala byť nadmerná pracovná vyťaženosť jeho manželky - dcéry žalobcov. Teda dôvodom, pre ktorý sa navrhovatelia primárne domáhali vrátenia daru ako i dôvod, pre ktorý napokon prvostupňový súd rozhodol o vrátení daru žalobcom, nielen samotný rozvod žalovaného s dcérou žalobcov, ale konanie žalovaného spočívajúce v jeho mimomanželskej známosti popri harmonickom manželskom zväzku, následnom odchode zo spoločnej domácnosti k tejto známosti, čo napokon viedlo k rozpadu dovtedy veľmi dobre fungujúceho manželstva a nakoniec aj rodiny ako takej. Rozpad manželstva niesla dcéra žalobcov veľmi ťažko, ako sama uviedla „zrútil sa jej svet“, rok po rozvode navštevovala psychológa aspoň raz do mesiaca, súčasnosti, t.j. cca 3 roky po rozpade manželstva ešte stále navštevuje psychológa, i keď len sporadicky. Nestotožňujú sa s názorom žalovaného, pokiaľ tvrdí, že nebolo preukázané, že by svojim konaním jej mimoriadne ubližoval. Pokiaľ má na mysli fyzické ubližovanie, tak je pravdou, že svoju bývalú manželku nebil, avšak i bolo zároveň konanie jednoznačne preukázané, že jej ublížil po stránke psychickej. Hoci sa žalovaný tvrdením o tolerovaní rozvodu manželstva spoločnosti - uvedeným vyjadrením, snaží bagatelizovať význam inštitútu manželstva ako i samotný rozvod manželstva, je to jeho subjektívny názor, ktorý nemá pre rozhodnutie vo veci žiaden význam, nakoľko dôvod, na základe ktorého sa žalobcovia domáhajú v konaní vrátenia daru, nespočíva v rozvode manželstva žalovaného a ich dcéry, ale v konaní žalovaného vyššie popísaným spôsobom. Navrhli preto rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať trovy odvolacieho konania v sume 88,75 € s DPH (spísanie vyjadrenia k odvolaniu pri hodnote jedného právneho úkonu 29,35 € + režijný paušál vo výške 7,63 € + 20 % DPH x 2).

Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané žalovaným v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu ustanovenom v bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. , a podľa ust. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. , potvrdil ako vecne správny.

Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania tak odvolateľ, ako aj v písomnom vyjadrení žalobcovia v 1/ a 2/ rade, konštatuje, že súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a preto ďalšie odôvodnenie rozhodnutia nevykonáva. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za nevyhnutné poznamenať, že v prejednávanej veci došlo nepochybne k naplneniu zákonom predpokladaných podmienok pre vrátenie daru tak, ako ich zakotvuje ust. . Preto nemožno ani v najmenšom prisvedčiť odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní poukazuje na skutočnosti, ktoré odvolací súd nemohol akceptovať, považoval ich za nedôvodné a jeho odvolanie za účelové. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nezistil žiadne pochybenie, rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.