Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12Csp-40-2023.pdf
PDF · 157.78 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/40/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské nivy 1, 82 990 Bratislava – Ružinov, IČO: 31 320 155 zastúpeným: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 4012/30, 03 601 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX, zastúpeným: Advokátska kancelária KRAJŇÁK & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, pracovisko: Laborecká 17, 066 01 Humenné, IČO: 47233427 v konaní o zaplatenie 6 693,66 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie do výšky 440,- eur zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1 864,64 eur s 5% úrokom z omeškania zo sumy 1 864,64 eur od 03.12.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
IV. Súd priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 44,40% s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
V. Súd vracia žalobcovi 19,30 eur na súdnom poplatku, ktorý žalobcovi vráti po právoplatnosti tohto rozsudku Slovenská pošta, a.s..
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.06.2023 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 6 693,66 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 03.12.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/XXXXXXXXXX (evidenčné číslo zmluvy/príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10 000 eur („Schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 165,01 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 19 801,20 eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 7 695,33 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, listom z dňa 30.09.2020 – Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní.
Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa XX.XX.XXXX úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 27.11.2020 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v Predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v Predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 ObčZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. K uvedenému poukázali na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici Sp. zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne Sp. zn: 17Co/447/2016. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 6 693,66 eur. Žalobca si týmto zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 940,99 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 14 388,99 eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej ako „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: (35 x 165,01) = 5775,35 + 8613,64 = 14 388,99 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 7 695,33 eur, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“. Istina - Úhrady = Žalovaná suma: 14 388,99 eur – 7 695,33 eur = 6 693,66 eur. Zostatok pohľadávky evidovaný v Prehľade splátok a úhrad /stĺpec „Zostatok“/ vo výške 7 634,65 eur, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 940,99 eur /stĺpec „Pokuta“/, ktorú si Žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
3. K žalobe boli pripojené prílohy: Plná moc, Notárska zápisnica, Osvedčenie o registrácii DPH, Zmluva o pôžičke + Zmluvné podmienky, Predžalobná upomienka + doručenka, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, Prehľad splátok a úhrad.
4. Dňa 24.07.2023 bolo zo strany žalobcu doručené vyjadrenie k výzve súdu, aby žalobca preukázal akým spôsobom skúmal bonitu žalovaného (schopnosť splácať poskytnutý úver). Žalobca v predmetnom podaní uviedol, že žalovaný uviedol v žiadosti príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti za min. rok vo výške 36 120,00 eur. Pri SZČO išlo v tom čase o akceptovateľný príjem, pričom pre posúdenie schopnosti splácať bolo počítané ako 60% z ročných tržieb. Následne bol vykonaný prepočet: (36 120,00 x 60%) / 12 mesiacov = 1 806,00 eur. V prepočte schopnosti splácať spotrebiteľský úver bolo počítané s mesačným príjmom žalovaného vo výške 1 806,00 eur. Žiadateľ uviedol Rodinný stav: Slobodný a Počet nezaopatrených detí: 0. Žiadateľ uviedol Mesačné finančné náklady na zmluve sú vo výške 0,- €. Pre zistenie skutočných finančných nákladov žalovaného bol vykonaný dopyt do registra, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri NRKI zo dňa XX.XX.XXXX vo výške 195 eur. Žiadateľ uviedol Iné mesačné výdavky vo výške 0,- eur. Životné minimum bolo vo výške 198,48 eur. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať: PRÍJMY: - Príjem klienta 1806,00 VÝDAVKY: - Iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón - klientom uvedené) 0,00; - Mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték lízingov - klientom uvedené) 0,00 ; - Počet nezaopatrených detí 0; Životné minimum žiadateľa 198,48 eur; - Životné minimum všetky nezaopatrené deti; - Mesačné splátky klienta uvedené v registri NRKI (splátkové operácie) 195 eur; - Mesačné splátky klienta uvedené v registri NRKI (kreditné operácie vrátane stavebných úverov, ktoré sa nachádzajú v kreditných operáciách) VÝSLEDOK: Príjem – Výdavky = 1 412,52 eur; Splátka žiadaného úveru 165,01 eur. Keďže výsledkom porovnania Príjmov a Výdavkov je suma vyššia ako je výška schválenej splátky, žiadosť bola schválená.
Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi predpismi. K podaniu bol doložený aj výsledok dopytu NRKI a daňové priznanie žalovaného za rok 2016
5. Okresný súd Humenné vydal dňa 27.07.2023 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy.
6. Dňa 24.08.2023 bol zo strany žalovaného doručený odpor proti platobnému rozkazu v ktorom uviedol, že pohľadávku uplatnenú žalobcom v žiadnom smere neuznáva. Žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný a neopodstatnený a žalobca ho žiadnym spôsobom nepreukázal. Tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 12.06.2023 ako aj v Odpovedi žalobcu na výzvu súdu zo dňa 24.07.2023 sú nepravdivé a účelové. Namietal, že v predžalobnej upomienke nie je uvedené žiadne upozornenie uvádzané žalobcom v žalobe, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Predžalobná upomienka obsahuje len oznámenie o evidencii nedoplatku k zmluve č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 660,04 eur a upozornenie, že ak do XX.XX.XXXX nedôjde k úhrade, veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Zároveň namietal, že Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX nebolo žalovanému vôbec doručené. Žalobca nijako nepreukázal ani že by uvedené oznámenie žalovanému poštou vôbec poslal. O údajnom zosplatnení úveru žalobcom sa žalovaný dozvedel až z doručeného návrhu. Predžalobnou upomienkou síce žalobca žalovaného upozornil, že bude oprávnený úver zosplatniť', ale o samotnom zosplatnení sa už žalovaný nedozvedel, nakoľko mu to žalobca file_0.jpg
file_1.wmf
neoznámil. Žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že písomnosť, ktorú mal žalovanému doručiť — Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.11.2020 file_2.jpg
file_3.wmf
podal na pošte.
Zároveň namietal, že z listiny, ktorú žalobca súdu predložil - Oznámenie o okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX vôbec nevyplýva skutočnosť uvádzaná žalobcom v návrhu, že úver zosplatnil dňa XX.XX.XXXX. Namietal, že ide o účelové tvrdenie žalobcu, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázal, nakoľko predmetná listina nebola žalovanému ani len zaslaná. Z obsahu Oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ide o písomný jednostranný prejav veriteľa voči dlžníkovi. Z listiny však file_4.jpg
file_5.wmf
nevyplýva, pre ktorú splátku dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Obč. zák.. file_6.jpg
file_7.wmf
V Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX je len uvedené, file_8.jpg
file_9.wmf
že nakoľko nedošlo k úhrade dlžných splátok v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas dlh z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa stal splatným v celom rozsahu naraz a file_10.jpg
file_11.wmf
že dlžná čiastka k dnešnému dňu predstavuje sumu v celkovej výške 9 109,85 eur. Dlh file_12.jpg
file_13.wmf
žalobca žiada uhradiť po doručené oznámenia.file_14.jpg
file_15.wmf
file_16.jpg
file_17.wmf
Keďže predčasné zosplatnenie pohľadávky žalobcom ako dodávateľom neobsahuje jednoznačné, jasné a určité nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie týchto jednotlivých úkonov (výzva a samotné zosplatnenie) tak, aby spotrebiteľ, teda žalovaný, file_18.jpg
file_19.wmf
týmto úkonom porozumel a skutkový dej mal nezameniteľný, k platnému zosplatneniu úveru file_20.jpg
file_21.wmf
podľa § 39 Obč. zák. nedošlo, pretože podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Hmotnoprávne úkony žalobcu svojím obsahom odporujú zákonu, a to § 53 ods. 9 Obč. zák. a § 565 Obč. zák. pre absenciu nezameniteľného uvedenia splátky, pre ktorú žalobca pristupuje k mimoriadnej splatnosti úveru a okolnosti za akých k tomu došlo, preto file_22.jpg
file_23.wmf
takýto nejednoznačný právny úkon nemôže mať žiadne právne následky. Na absolútnu file_24.jpg
file_25.wmf
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Obč. zák. je súd povinný prihliadať ex offo. Žalovaný má za to, že Predžalobnú upomienku zo dňa 30.09.2020 ako aj Oznámenie file_26.jpg
file_27.wmf
file_28.jpg
file_29.wmf
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa XX.XX.XXXX treba považovať pre neurčitosť podľa 37 Obč. zák. za neplatné právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre zosplatnenie file_30.jpg
file_31.wmf
úveru v zmysle § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák..file_32.jpg
file_33.wmf
Predčasné zosplatnenie úveru je v danom prípade neplatné pre rozpor so file_34.jpg
file_35.wmf
zákonom, konkrétne s § 565 Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. a Zmluva aj naďalej trvá. Poukázal na skutočnosť, že ďalšou podmienkou, aby mohol veriteľ zosplatniť file_36.jpg
file_37.wmf
úver je to, aby bola pred poskytnutím úveru zo strany veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdená schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Má za to, že žalobca nemohol úver platne zosplatniť, nakoľko hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaného pred uzatvorením Zmluvy. Žalobca zároveň súdu doložil dopyt NRKI zo dňa XX.XX.XXXX týkajúci sa žalovaného a uviedol, že z neho vyplývali mesačné splátky klienta vo výške 195,00 eur ako aj kreditné operácie vrátane stavebných úverov, ktoré sa nachádzajú v kreditných operáciách. Poukázal na skutočnosť, že z doloženého dopytu NRKI vyplýva, že splátka vo výške 195,- Eur je splátkou úveru v celkovej výške 5 468 eur a ku dňu vyhotovenia dopytu bol nesplatený zostatok úveru 5 079 eur. Z doloženého dopytu NRKI však zároveň vyplýva, že žalovanému bolo v období rokov 2013 až 2017 odmietnutých 34 žiadostí o splátkové úvery a 3 žiadostí o kreditné file_38.jpg
file_39.wmf
karty. Z doloženého dopytu NRKI zároveň vyplýva opakované omeškanie žalovaného na splátkach viacerých minimálne 7 úverov v splácaných v priebehu rokov 2014 až 2017. Vyššie uvedené zistenia o žalovanom sú jednoznačnými negatívnymi informáciami podstatne znižujúcimi bonitu klienta. Aj napriek uvedeným zisteniam právny predchodca žalobcu predmetný úver žalovanému poskytol. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že žalobca nepreukázal, že právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľa žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pričom absencia preukázania tejto skutočnosti má za následok jednak nemožnosť zosplatniť úver a vyžadovať jeho jednorazové splatenie ako aj file_40.jpg
file_41.wmf
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a to z dôvodu hrubého porušenia povinnosti file_42.jpg
file_43.wmf
podľa 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. zfile_44.jpg
file_45.wmf
Žalovaný má za to, že úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy právnym file_46.jpg
file_47.wmf
predchodcom žalobcu je preto bezúročný a bez poplatkov. Má za to, že dohodnutý úrok v Zmluve vo výške 16,90 % je v rozpore s dobrými mravmi a preto je Zmluva v tejto časti neplatná. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam pri úveroch nad 5 rokov v IV. štvrťroku 2017 na úrovni 8,40 % ročne, resp. k 07/2017 na úrovni 8,24 % ročne. Výška ročnej úrokovej sadzby uvedená v Zmluve viac ako dvojnásobne prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam file_48.jpg
file_49.wmf
v mesiaci november 2017, resp. v IV. štvrťroku 2017. V predmetnej Zmluve chýba povinný údaj v zmysle Š 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Zároveň namieta že v Zmluve je uvedená nesprávna výška RPMN. V predmetnej Zmluve taktiež chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. a to presné definovanie doby trvania zmluvy, ktoré je uvedené len všeobecne konštatáciou „120 mesiacov alebo do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. Žalobca v návrhu uvádza, že do podania návrhu žalobca uhradil sumu 7695,33 eur. Dňa 02.05.2023 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 110,- eur, dňa 08.06.2023 sumu file_50.jpg
file_51.wmf
110,- eur, dňa 22.06.2023 sumu 110,00 Eur a dňa 31.07.2023 sumu 110,00 eur. Spolu do dnešného dňa žalovaný uhradil žalobcovi sumu 8.135,33 eur. Žalovaný čerpal úver celkovo vo výške 10 000,00 eur a poukázal úhrady - splátky úveru spolu vo výške 8.135,33 eur, pričom úver mal splácať v počte splátok 120. Keďže úver je vzhľadom na vyššie uvedené bezúročný a bez poplatkov pomerná časť istiny pripadajúca na každú jednotlivú splátku činí 83,33 eur (10 000 eur /120 splátok, posledná splátka 83,73 eur.) Podľa splátkového kalendára mal žalovaný na istine úveru k 20.08.2023 uhradiť' sumu vo výške 5.749,77 eur (69 splátok po 83,33 eur), pričom uhradil sumu 8.135,33 eur, t. j. žalovaný uhradil žalobcovi ku dnešnému dňu sumu vyššiu ako mal, žalovaný žalobcovi nedlhuje z titulu Zmluvy žiadnu sumu a preto je návrh žalobcu v celom rozsahu nedôvodný. K podaniu bol aj pripojený výpis z účtu preukazujúci zaplatenie ďalších splátok 4 x 110 eur od mája do júla 2023.
7. Dňa 13.09.2023 bolo doručené podanie žalobcu v ktorom vzal žalobu v časti 440 eur späť z dôvodu úhrady splátok žalovaným. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti dlhu dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však uviedli, že žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uviedol, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom. Odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať poskytnutý úver (t.j. pri posudzovaní bonity žalovaného) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch hovorí, že veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. V čase uzavretia zmluvy neexitoval žiadny legislatívny rámec stanovujúci konkrétne kroky, ktoré je veriteľ povinný v rámci posudzovania bonity dodržať a posúdenie postupcom preto považujeme za plne v súlade s právnymi predpismi. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uvádza, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bol žalovaný riadne oboznámený.
8. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom spaťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku č. I tohto rozhodnutia a konanie sčasti zastavil, nakoľko žalobca zobral žalobu sčasti späť.
9. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s obsahom žaloby, Zmluvou o pôžičke + Zmluvnými podmienkami, Predžalobnou upomienkou + doručenkou, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, Prehľadom splátok a úhrad, súd zistil tento skutkový stav:
10. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10 000 eur s fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 %, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 splátkami po 165,01 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa činili 9 801,20 eur a celková čiastka, ktorú mal uhradiť, bola vo výške 19 801,20 eur. RPMN bola uvedená vo výške 16,90 %. Prvá splátka úveru bola splatná dňa XX.XX.XXXX, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti mal byť dňa XX.XX.XXXX.
11. Žalobca listom zo dňa 30.09.2020 označeným ako „Predžalobná upomienka“ oznámil žalovanému, že voči nemu evidujú nedoplatok na splátkach v celkovej výške 660,04 eur, ktorý žiadali uhradiť bezodkladne. Zároveň žalovaného upozornili, že ak do 05.11.2020 nedôjde k úhrade veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Zásielka bola žalovanému doručená dňa 09.10.2020 o čom svedčí podpísaná poštová doručenka.
12. Žalobca listom zo dňa 27.11.2020 označeným ako „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ oznámil žalovanému, že nakoľko dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas neuhradil, jeho dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz. Dlžná čiastka ku dňu 27.11.2020 predstavuje sumu v celkovej výške 9 109,85 eur.
13. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyplýva, úver bol zosplatnený dňa 19.11.2020, kedy bol zostatok žalovaného vo výške 9 108,67 eur. K zosplatneniu došlo po márnom uplynutí lehoty na plnenie a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením, teda k splátke splatnej 20.07.2020, nakoľko túto žalovaný uhradil až 11.11.2020 pričom v predžalobnej výzve bolo uvedené, že splátku je potrebné uhradiť v lehote do 05.11.2020, inak bude úver zosplatnený.
14. V zmysle bodu 9.2 zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
15. Súd z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaný uhradil žalovanému sumu vo výške 7 695,33 eur. Žalobca si v tomto konaní neuplatnil zmluvnú pokutu (vo výške 940,99 eur), ktorej vyúčtovanie je zrejmé z prehľadu splátok a úhrad.
16. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“); spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch; na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 7 ods. 1, Zákona o spotrebiteľských úveroch; veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
Podľa § 11 ods. 2, Zákona o spotrebiteľských úveroch; Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
18. Podľa § 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesiem byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 10 000eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 165,01 eur. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne predpisy spotrebiteľského charakteru. Pre posúdenie okolnosti, či ide o spotrebiteľský úver, nie je rozhodujúce, akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje (zmluva o pôžičke, zmluva o úvere, nepomenovaná zmluva), ale dôležité je, že ide o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Rozdiel medzi spotrebiteľskými úvermi na jednej strane a inými úvermi na druhej strane, v ktorom prípade možno vzťah posudzovať ako obchodný, spočíva predovšetkým v charaktere subjektov takéhoto vzťahu. Žalobca je právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje spotrebiteľské úvery a žalovaný je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorému bol poskytnutý úver.
21. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ fakticky vo väčšine prípadov možnosť tieto podmienky ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv, keďže sa vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
22. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 tejto Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
23. Pretože v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd skúmal aj skutočnosť, či žalobca pred uzavretím zmluvy so žalovaným skúmal bonitu t.j. schopnosť žalovaného splácať úver. Povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa chráni nielen samotného spotrebiteľa pred negatívnymi dôsledkami neschopnosti splácať úver, ale sprostredkovane aj spoločnosť ako celok, nakoľko predchádza negatívnym sociálnym dôsledkom platobnej neschopnosti v podobe pádu spotrebiteľa a osôb na ňom závislých do verejnej sociálnej siete, narušených rodinných a sociálnych vzťahov a pod. V neposlednom rade chráni aj veriteľov, lebo odborné posúdenie bonity spotrebiteľa pri žiadosti o ďalší úver znižuje riziko veriteľov, ktorí rovnakému spotrebiteľovi poskytli úvery alebo iné služby už skôr. Veriteľ má teda zákonnú povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na požiadavku odbornej starostlivosti je povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz.
24. Súdny dvor (druhá komora) EÚ v rozsudku vo veci C-679/18, OPR-Finance s. r. o. proti GK rozhodol, že články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou, že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe.
25. V zmluve je uvedené, že žalovaný je slobodný, bez vyživovacích osôb, bez vyživovacej povinnosti, podnikateľom, jeho mesačné výdavky (splátky úverov, hypoték, lízingov) sú vo výške 0 eur mesačne, jeho iné výdavky (náklady na bývanie, SIPO, telefón) sú vo výške 0 eur. Súd však z lustrácie z registra obyvateľov zistil, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť, nakoľko má maloletého syna (rok narodenie XXXX). Žalobca síce vo svojom podaní uviedol, že vychádzal z príjmu žalovaného vo výške 1 806 eur, ktorý vyčíslil na základe predloženého daňového priznania v ktorom bol uvedený čistý ročný príjem z podnikania vo výške 36 120 eur, pričom vychádzal iba zo 60% tohto príjmu a do výdavkov žalovaného započítal sumu 195 eur zrejmú z výsledku NRKI a sumu 198,48 eur, ktorá predstavovala životné minimum. Avšak žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo krátil príjem z podnikania iba o (fiktívnych) 40% a neprihliadol na výdavky žalovaného uvedené v daňovom priznaní, ktoré boli vyčíslené na 25 374,93 eur a teda základ dane z príjmov pred znížením o nezdaniteľnú časť bol vo výške 10 745,77 eur a po znížení iba vo výške 6 942,44 eur, z čoho vychádza mesačný príjem žalovaného iba vo výške 578,54 eur namiesto žalobcom predpokladaného príjmu vo výške 1 806 eur. Zároveň z výsledku dopytu NRKI zo dňa XX.XX.XXXX týkajúceho sa žalovaného vyplýva, že žalovanému bolo v období jedného roka pred uzatvorením zmluvy odmietnuté poskytnutie osobného úveru vo výške 2 100 eur (zo dňa XX.XX.XXXX) ako aj hypotekárneho úveru vo výške 50 000 eur (zo dňa XX.XX.XXXX). Súd má za to, že výdavky žalovaného neboli skúmané v dostatočnom rozsahu, nakoľko sa žalobca uspokojil s odpoveďou žalovaného, že nemá žiadne iné mesačné výdavky (SIPO, bývanie, telefón...), pričom jeho odpoveď na mesačné finančné výdavky bola taktiež 0 eur, ale žalobca dopytom na NRKI zistil, že žalovaný klamal a má výdavky na splácanie vo výške 195 eur a preto sa nemal uspokojiť len s takouto odpoveďou, ale o to viac preskúmať výdavky žalovaného a nepaušalizovať ich na sumu životného minima, teda výdavky neboli skúmané s odbornou starostlivosťou a preto si žalobca nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá § 7 ods. 1 zákon č. 129/2010 a to s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pre naplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z z. nepostačuje len formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov spotrebiteľa bez náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti. Konanie žalobcu nemožno preto vyhodnotiť inak ako porušenie povinnosti veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného úver splácať. Na strane veriteľa ide o nezodpovedný prístup bez odbornej starostlivosti a takémuto konaniu nemožno priznať súdnu ochranu.
26. Dôsledkom podcenenia bonity nie je neplatnosť zmluvy, ale neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že v tomto prípade žalobca hrubo porušil svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čoho následkom je, že sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
27. V predmetnej veci je však potrebné konštatovať aj to, že zmluva je v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby neplatná, a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.
28. Dobré mravy (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania, ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.
29. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu, a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
30. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.
31. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu nad 5 rokov v novembri 2017, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 8,24 % ročne (dvojnásobok je o výške 16,48%). Výška úrokovej sadzby pôžičky dohodnutá medzi veriteľom a žalovaným bola 16,90 % ročne. Úroková sadzba predmetného spotrebiteľského úveru je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v rovnakom období. Súd je toho názoru, že takto dohodnutá výška úrokov v zmluve o pôžičke je neprimeraná a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
32. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
33. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená výška RPMN 16,90%, súd po prepočítaní RPMN na základe údajov uvedených v zmluve zistil, že správna výška RPMN je 16,54%, teda je nepatrne nižšia ako je uvedená v zmluve. Avšak nesprávne, zavádzajúce uvedenie údaja o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj nebol uvedený vôbec. Uvedenie nesprávneho údaja RPMN je bezo sporu klamaním spotrebiteľa, a preto nie je možné priznať takejto praktike miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Zároveň súd k tvrdeniu žalovaného, že v zmluve neboli uvedené všetky predpoklady na určenie výšky RPMN a spôsob jeho výpočtu dodáva, že z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že by jednou z náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy bol konkrétny matematický výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov alebo predpoklady pre jej výpočet, obdobný názor je aj v uznesení NS SR, sp. zn. 7Cdo/183/2020 zo dňa 24.02.2021, R číslo: 86/2021.
34. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o neplatnosti a neúčinnosti mimoriadneho zosplatnenia, avšak vzhľadom na vyššie uvedené považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov preto súd dospel k záveru, že žalobca má nárok iba na sumu 1 864,64 eur - z dôvodu, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 10 000 eur (prevyšujúca suma vyplývajúca zo splátkového kalendára pozostáva zo štandardných úrokov) a v prospech žalobcu žalovaný uhradil sumu 7 695,36 + 440 eur. Vyššie uvedené je zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu z úverového účtu a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.09.2023. Preto súd priznal žalobcovi iba rozdiel medzi poskytnutou sumou a vrátenou sumu t.j. 1 864,64 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
35. Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorý je určený v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a s podanou žalobou z dlžnej istiny, ktorý plynie od šiesteho dňa, po dni vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. od XX.XX.XXXX do zaplatenia.
36. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.
37. Podľa § 11 ods. 4 Zákona č.71/1992 Zb. v znení noviel, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
38. O vrátení súdneho poplatku žalobcu súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zákona č.71/1992 Zb. a vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 19,30 eur. Žalobca dňa 13.07.2023 zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 331,50 eur. Žalobca dňa 13.09.2023, pred prvým pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo 18.10.2023, vzal žalobu sčasti, vo výške 440 eur späť. Súdny poplatok prináležiaci sume 440 eur predstavuje 26 eur, ktorý po krátení o sumu 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch predstavuje sumu 19,30 eur.
39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy vo výške 6 693,66 eur s príslušenstvom, pričom žalobcovi bola priznaná suma 1 864,64 eur s príslušenstvom (nepriznaná bola vo výške 4 829,02 eur – v časti 440 eur bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia a v časti 4 389,02 eur bolo konanie zamietnuté), z čoho vyplýva, že žalobca mal v konaní úspech 27,80 % a žalovaný mal úspech 72,20 %. Nakoľko miera úspechu žalovaného predstavuje 44,4% (72,20-27,80), v takejto miere mu súd priznal aj náhradu trov konania. O výške trov bude s poukazom na § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.