Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-309-2009.pdf
PDF · 117.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-2C/309/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Boženou Michaláčovou v právnej veci navrhovateľky: Q. H., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX N., štátna občianka SR, proti odporcovi: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, X. XXX XX, V., štátny občan X. republiky, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo Q. H., rod. W. a X. H. uzavreté dňa 19.8.2008 v Tirane v Albánsku, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - osobitná matrika vo zväzku OM/62 ročník 2008 na strane 248 pod poriadkovým číslom 495 r o z v á d z a .
Súd z v e r u j e na čas po rozvode maloletého Adriana do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca je p o v i n n ý platiť výživné na mal. Adriana v sume 80 € mesačne splatných k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
Odporca je o p r á v n e n ý stýkať sa s mal. Adrianom na základe predchádzajúcej dohody s navrhovateľkou, a to v prítomnosti matky dieťaťa.
Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.
Štát n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 02.12.2009 návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, s tým, že žiadala zveriť maloleté dieťa Adrian Zotaj, nar. 20.03.2009 do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť výživné na mal. Adriana v sume 150,- eur mesačne vždy k prvému dňu v mesiaci na účet matky. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že s odporcom uzavrela manželstvo 19.08.2008 v Albánsku v Tirane. Manželstvo bolo zrealizované aj na Slovensku, u obidvoch účastníkov ide o prvé manželstvo. Dňa 20.03.2009 sa im narodil syn Adrian, ktorý je občanom Slovenskej republiky. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že po vybavení trvalého pobytu manžela na území Slovenskej republiky začali mať problémy, pričom k vážnejším problémom došlo po narodení syna, keď jej manžel sa prestal dostatočne venovať rodine. S manželom nemali žiadny citový vzťah. Navrhovateľka uviedla, že sa snažila udržať
manželstvo s odporcom so zreteľom na ich maloletého syna po prvom vážnejšom probléme v rodine. Odporca odcestoval do Grécka za rodičmi a po krátkom čase mu navrhovateľka dala šancu vrátiť sa, no asi po troch dňoch sa manžel zasa zmenil, väčšinu času trávil na internete, nechcel chodiť na prechádzky s maloletým. Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom sa nerozprávali, ich vzťah bol veľmi chladný, podľa navrhovateľky manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani na výchovu maloletého syna, ktorý je vystavený neustálym stresovým situáciám, preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletého X., ktorého chce naďalej vychovávať v pokojnom prostredí.
Navrhovateľka doplnila návrh podaním zo dňa 16.12.2009, kde uviedla, že materinským jazykom odporcu je albánsky jazyk, ale veľmi dobre komunikuje v anglickom jazyku slovom aj písmom. Navrhovateľka doplnila, že s odporcom sa zoznámila v Londýne, zobrali sa v Albánsku asi po ročnej známosti, odporca musel zostať v Albánsku a navrhovateľka odišla späť do Londýna, kde pracovala a tiež v tom čase vybavovali vízum pre odporcu pre vstup do Anglicka. Keďže to trvalo veľmi dlho a navrhovateľka bola tehotná, rozhodli sa vybaviť vízum na Slovensko a byť spolu. Ďalej navrhovateľka opísala problémy spolužitia s odporcom na Slovensku v domácnosti rodičov navrhovateľky, kedy sa s odporcom často hádali, odporca podľa navrhovateľky trávil veľa času na internete alebo v posteli, prestal pomáhať v domácnosti, starať sa o syna, prestal komunikovať s okolím, nemal snahu učiť sa slovenský jazyk. Keď odporca na konci októbra 2009 odišiel z ich spoločnej domácnosti, povedal navrhovateľke, že sa vráti na Slovensko a chce tráviť so synom 3 dni do týždňa, navrhovateľka vyjadrila obavu z únosu syna a nepriala si, aby odporca so synom odcestoval. Tiež uviedla, že navrhovateľovi a jeho rodine nikdy nezakazovala vidieť syna. Odporca ich mal po odchode kontaktovať každý deň aj niekoľkokrát, no neskôr sa ozval tak raz za týždeň. Navrhovateľka žiadala syna prideliť do jej osobnej starostlivosti, nakoľko sa sama stará o syna, tento je na ňu viazaný, chce syna vychovávať v pokojnej rodine.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 26.06.2012 uviedla, že na návrhu na rozvod manželstva trvá.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, o termíne pojednávania bol upovedomený.
Kolízny opatrovník mal. dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané riadne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov, rodným listom maloletého dieťaťa, potvrdením zamestnávateľa o zárobku navrhovateľky, správami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici, správou zo Sociálnej poisťovne, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov, písomnými vyjadreniami navrhovateľky a odporcu, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 19.8.2008 v Tirane, Albánsko. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo. Navrhovateľka je štátnou občiankou SR a odporca je štátnym občanom Albánskej republiky. Z ich manželstva sa narodilo dieťa mal. X. H., ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na adrese I. XX, XXX XX N..
Odporca vo svojom podaní zo dňa 03.09.2010, ktorým sa vyjadril k návrhu na rozvod manželstva, uviedol rovnako ako navrhovateľka okolnosti zoznámenia sa s navrhovateľkou, ako aj okolnosti týkajúce sa uzavretia manželstva a vybavovania víz odporcu do Anglicka. Odporca ďalej uviedol, že navrhovateľka bola tehotná a na základe spoločnej dohody mala dieťa porodiť v Anglicku, aby dieťa kvôli miestu narodenia získalo v Anglicku určité výhody. No navrhovateľka neočakávane bez konzultácie s navrhovateľom vo februári roku 2009 odišla na Slovensko s tým cieľom, aby odporca odišiel za svojou manželkou a bol s ňou v čase pôrodu ako aj po narodení dieťaťa. V mesiaci marec 2009 odporca prišiel na Slovensko (Holíč) do miesta bydliska navrhovateľky, odporca uviedol, že asistoval navrhovateľke a staral sa o ňu počas pôrodu aj po narodení dieťaťa, pretože narodenie dieťaťa bolo problematické. V tom čase odporcu prekvapil postoj rodičov navrhovateľky, ktorý počas pobytu navrhovateľky v nemocnici ju navštívili len raz, kým odporca bol po celý čas po jej boku. Odporca uviedol, že sa snažil nájsť si prácu
v Holíči, no možnosti boli malé, neovládal miestny jazyk a nevedel sa zorientovať, nepomohli mi ani blízky navrhovateľky, nemal pri tom žiadnu pomoc. Medzičasom mu rodičia navrhovateľky vybavovali povolenie na získanie päťročného pobytu na Slovensku bez toho, že by sa na to spýtali odporcu. Odporca im oznámil, že miesto jeho pobytu, ako aj navrhovateľky a ich dieťaťa bude v Anglicku. Vtedy odporca pochopil, že navrhovateľka po dohode s jej rodičmi porušila to, na čom sa dohodli, keď uzatvárali manželstvo. To, že navrhovateľka sa dohodla s jej rodičmi za chrbtom odporcu, že odporca ostane bývať na Slovensku, narušilo dôveru odporcu voči navrhovateľke. V mesiaci marec 2009 odišla navrhovateľka do Anglicka, pretože sa začal súd v Londýne kvôli získaniu vstupného víza do Anglicka pre odporcu. Počas tohto obdobia sa odporca staral o dieťa sám. V mesiaci jún 2009 odporcovi z Tirany oznámili, aby sa hlásil na anglickom veľvyslanectve v Tirane a prišiel si prevziať vízum. Odporca odcestoval do Albánska a asi v priebehu jedného týždňa sa vrátil do Holíča. Povedal navrhovateľke, aby sa pripravili na cestu do Anglicka, no navrhovateľka nakoniec povedala, že nepôjde. Odporca zostal u navrhovateľky až do októbra 2009 s nádejou, že navrhovateľku presvedčí a pôjdu spolu do Anglicka. Odporca odišiel do Anglicka sám a navrhovateľku pozýval, aby prišla do Anglicka aj so synom, no ona jeho pozvanie vždy odmietla. Kompetentné anglické orgány zamietli žiadosť odporcu, pretože mal byť v Anglicku so svojou manželkou. Navrhovateľ sa vyjadril, že tieto kroky navrhovateľky zničili budúcnosť, ktorú si plánovali. Keď bol odporca v Anglicku, rodičia navrhovateľky podľa vyjadrenia odporcu mali zrušiť jeho žiadosť o povolenie pobytu na Slovensku, preto teraz odporca nemá žiadny dokument pre vstup na Slovensko na základe ktorého by mohol prísť a stretávať sa so svojím synom. Odporca uviedol, že okolnosti uvádzané navrhovateľkou ohľadom jeho osoby a času, ktorý strávil na Slovensku sú výmysly a výhovorky, ktoré používa na to, aby ospravedlnila rozvod ich manželstva, ktorému je sama na vine, odporca sa vyjadril, že navrhovateľka je zodpovedná za všetky následky, ktoré vyplynú z rozvodu manželstva. Odporca poprel, že sa nestaral o dieťa a pil alkohol, uvedené tvrdenia označil ako neúctivé a podľa odporcu sa tým navrhovateľka snažila ospravedlniť jej neveru. Tvrdil, že sa staral o dieťa tak isto ako Darina, rešpektoval a vážil si ju v Tirane aj na Slovensku, no on sám nebol dobre prijatý rodinou navrhovateľky, ktorá sa k nemu správala chladne a nebola úprimná, čo malo zle vplývať aj na navrhovateľku. Ďalej uviedol, že odporcova rodina pomohla navrhovateľke aj materiálne, od mesiaca december 2008 do mesiaca jún 2010 poslali navrhovateľke 4.720,- €, čo malo byť kompenzáciou zo strany odporcu, nakoľko tento nepracoval. Podľa odporcu navrhovateľka spôsobila ochladenie ich vzťahu a rozpad manželstva, uviedol, že mu navrhovateľka s jej rodičmi zrušila povolenie pre pobyt na Slovenku, v dôsledku čoho teraz nemôže prísť za svojím dieťaťom. Následne odporca vyjadril pochybnosti o právomoci tunajšieho súdu konať, uviedol, že manželstvo bolo uzatvorené v Albánskej republike, na základne albánskych zákonov, a preto aj rozvod by sa mal konať v Albánsku. Poukázal, že je štátnym občanom Albánska a nemá žiadnu možnosť pohybovať sa mimo územia Albánska. Odporca rozvod nežiadal a kvôli dieťaťu ani nechce, uviedol, že navrhovateľka nemôže zabrániť jeho právu vidieť a prispievať na vývoj ich dieťaťa, že je absurdné, aby otca dieťaťa trestali aj napriek tomu, že dieťa chce a má ho rád. Odporca tiež poukázal, že súdenie zo strany súdu bolo podľa jeho presvedčenia motivované tak, že je z neho cítiť rasizmus ako k občanovi Albánska. Odporca ďalej vyjadril názor, že navrhovateľka žiada rozvod s tým cieľom, aby nechala dieťa vychovávať rodičom a aby sama odišla do Anglicka, čo odporca uviedol ako ďalší dôvod, pre ktorý by sa rozvod nemal konať na Slovensku. Na záver sa odporca vyjadril, že nemôže vplývať na navrhovateľku, aby bola jeho manželkou proti svojej vôli, ale navrhovateľka mu nemôže odoprieť ich spoločné dieťa. Podotkol, že sobáš a manželstvo boli podmienené tým, aby spolu žili a pracovali v Anglicku, kde by boli pre ich život a starostlivosť o dieťa lepšie podmienky.
Navrhovateľka reagovala na vyjadrenie odporcu svojím podaním zo dňa 19.02.2012, kde uviedla, že porodiť odišla na Slovensko po vzájomnej dohode a so súhlasom celej rodiny, nakoľko nechcela ostať hneď po pôrode sama, keďže v Anglicku v prípade pôrodu bez komplikácií púšťajú rodičku domov po 6 hodinách. Ďalej uviedla, že pobyt na Slovensku sa vybavoval odporcovi s jeho súhlasom a nevie, prečo to odporca popiera. Potvrdila, že vybavovali vízum do Anglicka pre odporcu, ale nakoľko sa medzi sebou stále hádali, odmietla sa vrátiť do Anglicka. Podľa navrhovateľky odporca odcestoval v júni 2009 na do Grécka ku svojim rodičom po sporoch v rodine navrhovateľky. Vrátil sa po týždni, nakoľko navrhovateľka mu dala poslednú šancu zmeniť sa, odporca sa však nezmenil a znovu odišiel do Grécka k rodine v októbri 2009, v tom čase si vybavil vízum do Anglicka, kam aj sám odišiel. Ohľadom zrušenia pobytu na Slovensku navrhovateľa uviedla, že tento bol odporcovi zrušený niekedy v roku 2011 cudzineckou políciou, kde navrhovateľka oznámila, že odporca sa viac nezdržiava na jej adrese. Navrhovateľka poprela, že by bola neverná, ako uviedol odporca. Nemá k tomu čo povedať. Uviedla, že neporozumenie odporcu s jej rodičmi je z časti aj odporcova vina, toto nepovažuje za dôležitý fakt k ich rozvodu, ktorý sa
týka ich dvoch. Navrhovateľka potvrdila, že odporcova rodina jej posielala peniaze, 1000 € pre právnika na rozvod, 1000 € na výbavičku pre dieťa pred narodením, potom posielali peniaze odporcovi, keď žil na SR, ďalej navrhovateľka nepoprela, že rodina odporcu posielala nejaké peniaze pre ich syna, sumu však presne nevie. Tieto peniaze boli použité pre syna. Na záver navrhovateľka vo svojom vyjadrení uviedla, že vie, že odporca už s rozvodom súhlasí, odporcovi nikdy nezakázala stretávať sa so synom, podľa jej názoru rozvod nie je trestanie, ako uviedol odporca. Tiež poprela, že by niekedy plánovala nechať dieťa na Slovensku s rodičmi a odísť do Anglicka. Uviedla, že od februára 2009 žije na Slovensku a nevrátila sa do Anglicka kvôli spoločným problémom, ktoré mali s manželom na Slovensku. V Anglicku nemá ubytovanie, ani prácu, tak ju tam nič neláka.
Dňa 05.06.2012 bolo súdu doručené podanie odporcu, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod, ktorý podala jeho manželka v decembri 2009, nakoľko žijú oddelene od októbra 2009. Ďalej odporca oznámil svoje súčasne bydlisko a vyjadril sa, že na uvedenej adrese mu možno doručiť rozhodnutie.
Navrhovateľka na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorila po ročnej známosti v Albánsku v Tirane zrejme pred miestnym úradom. Po uzavretí manželstva bývali spoločne v Anglicku, v ôsmom mesiaci tehotenstva odišla na Slovensko k svojim rodičom. Odporca prišiel za navrhovateľkou a bývali spolu na Slovensku od februára do októbra 2009, keď odporca z ich spoločnej domácnosti odišiel. Odporca je moslim, navrhovateľka kresťanka. V tomto však problémy nemali, manželstvo neuzatvárali v kostole. Problémy v manželstve začali vznikať po narodení syna. Odporca jej so starostlivosťou o dieťa nepomáhal, nechcel sa nikde zamestnať, sedel len doma, niekedy sa stalo, že nevyšiel z izby celý deň. Neadaptoval sa na pobyt v našej republike. Napokon odporca zo spoločnej domácnosti odišiel a už sa viac nevrátil. Komunikujú spolu cez internet asi 1 krát za dva mesiace. Odporca uviedol navrhovateľke, že je nezamestnaný, rodina odporcu jej však pravidelne zasiela výživné na maloletého v sume 150 € každé dva mesiace. Navrhovateľka pracuje v predajni mäsiarstva u svojich rodičov v Gbeloch za minimálnu mzdu, pracuje 6 - 8 hodín denne, mesačne dosahuje priemerný netto zárobok 300 €. Mal. Adrian navštevuje MŠ v Holíči, za ktorú platí mesačne 40 €, v čom je zahrnuté aj stravné. Zdravotný stav mal. je dobrý. Navrhovateľka uviedla, že nemá inú známosť. Ona ani odporca nemajú viacej vyživovacích povinností. Nevedela uviesť, či odporca vlastní majetok väčšej hodnoty, prípadne nehnuteľnosti. Výšku výživného na mal. dieťa ponechala na úvahe súdu, no zároveň navrhla, aby súd určil výživné v sume aspoň 80 € mesačne, keďže v tejto výške jej odporca výživné na dieťa zasiela. Po oboznámení sa s výpoveďou odporcu nachádzajúcej sa v súdnom spise, kde odporca uvádza, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, navrhovateľka dodala, že odporca sa jej mal vyjadriť v tom zmysle, že sa tiež chce rozviesť a čaká na rozhodnutie súdu. Ohľadom úpravy styku účastníkov s mal. dieťaťom navrhovateľka žiadala, aby súd rozhodol tak, že odporca sa bude môcť stýkať s mal. Adrianom na základe vzájomnej dohody s matkou, a to v prítomnosti matky, nakoľko maloletý odporcu nepozná a tiež z obavy, aby sa odporca s maloletým vrátil.
Zo správ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Senici zo dňa 08.03.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola evidovaná na ÚPSVaR Senica ako uchádzačka o zamestnanie. Posledná evidencia bola od 28.06.1999 do 30.09.1999. Ďalej mal súd preukázané, že navrhovateľka nie je poberateľkou dávky a príspevkov v hmotnej núdzi a ani do dnešného dňa si nepožiadala o vyplácanie. Menovaná je poberateľkou štátnej dávky rodičovský príspevok na dieťa X. H. od 1.1.2011 do 31.12.2011 v mesačnej sume 190,10 € a od 1.1.2012 do trvá v mesačnej sume 194,70 €. Menovaná je tiež poberateľkou štátnej dávky prídavok na dieťa X. H. od 1.1.2011 do 31.12.2011 v mesačnej sume 22,01 € a od 1.1.2012 do trvá v mesačnej výške 22,54 €.
Zo správy Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že navrhovateľka nepoberala za obdobie posledného roka žiadne dávky vyplácané sociálnou poisťovňou a že navrhovateľka je t.č. v systéme jednotného výberu poistného registrovaná ako zamestnanec u zamestnávateľa W. W., O. XX, N..
Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, zo dňa 25.06.2012 vo veci starostlivosti o mal. X. H. vyplýva, že starostlivosť o mal. X. zabezpečuje iba matka. Býva s dieťaťom v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. V byte má k dispozícii dve izby, ktoré sú zariadené ako spálňa a detská izba. V detskej izbe má mal. X. poschodovú posteľ, skrinku, stolík a hračky. Domácnosť je
udržiavaná v poriadku a čistote. Mal. X. je zdravý, máva iba bežné ochorenia, nespôsobuje výchovné problémy, navštevuje materskú školu, kde ho striedavo vodí matka a starí rodičia. Matka mal. X. pracuje vo firme rodičov ako predavačka v predajni mäsa v Gbeloch. Otec X. H. sa naďalej zdržiava v zahraničí. Šetrením pomerov neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. X..
Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky W. W. - B. - údeniny, A. XXXX, V. zo dňa 11.06.2012 mal súd preukázané, že navrhovateľka má mesačný zárobok, z ktorého pripadá po zrážke dane z príjmov na jednu hodinu pracovného času 2,45 €.
Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods.1, 2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd sa v zaoberal námietkou odporcu proti právomoci tunajšieho súdu konať vo veci rozvodu jeho manželstva s navrhovateľkou a úpravy práv a povinností k ich maloletému dieťaťu, keď odporca je občanom Albánskej republiky, pričom dospel k záveru, že tunajší súd má právomoc konať, a to s poukazom na § 38 ods. 1 zák. č. 98/1963 o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj článok 21 zmluvy č. 97/1960 Zb. medzi Československou republikou a Albánskou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných a trestných veciach, na základe ktorých je daná právomoc slovenského súdu konať v danej veci podľa slovenského právneho poriadku s tým, že odporca má právo konať vo svojej materčine a príslušný súd musí zabezpečiť rovnaké práva pre oboch účastníkov. Súd zabezpečil odporcovi právo konať v jeho materinskom jazyku, ktorým je albánsky jazyk, tak, že v predmetnom konaní ustanovil Mgr. Danielu Weinerovú, bytom Električná 9, 911 01 Trenčín, za prekladateľku z jazyka slovenského do jazyka albánskeho a naopak. Všetky písomnosti adresované a doručované odporcovi ako účastníkovi konania boli preložené súdom ustanovenou prekladateľkou do jeho materinského jazyka.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu na rozvod manželstva možno vyhovieť. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre navrhovateľku nie je nádej na opätovné obnovenie spolužitia manželov. S rozvodom manželstva odporca súhlasí, čo odporca výslovne vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 05.06.2012, uvedenú skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka, podľa jej slov sa mal odporca vyjadriť, že sa chce rozviesť. O existencii kvalifikovaného stupňa rozvratu manželstva je súd presvedčený najmä vzhľadom na to, že manželia spolu dlhodobo nežijú, a to od októbra roku 2009, komunikujú spolu len prostredníctvom internetu. Z vyjadrení odporcu vyplýva, že mal záujem žiť s navrhovateľkou a ich dieťaťom v Anglicku, no táto uviedla, že do Anglicka ju už nič neláka a odmietla sa do tejto krajiny vrátiť za odporcom, najmä pre ich vzájomné nedorozumenia a hádky počas ich spolužitia v spoločnej domácnosti na Slovensku. Na druhej strane z obsahu vyjadrení účastníkov vyplýva, že odporca mal problém prispôsobiť sa životu v rodnej krajine navrhovateľky, nemohol si nájsť prácu, najmä pre jazykovú bariéru, tiež si nerozumel s príbuznými navrhovateľky, preto ani ďalšie spolužitie manželov na Slovensku sa nejaví byť reálne. U účastníkov konania nie je predpoklad, že by títo mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s hlavným účelom manželstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Ohľadom zverenia maloletého Adriana do osobnej starostlivosti matky súd vychádzal najmä z toho, že od odchodu odporcu zo Slovenskej republiky, starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka, za pomoci jej rodičov, pričom prešetrením pomerov v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici matka sa o maloletého riadne stará. Treba brať do úvahy aj citovú naviazanosť maloletého na navrhovateľku, s ktorou je v neustálom kontakte na rozdiel od odporcu, ako aj ďalšie sociálne väzby maloletého, najmä v súvislosti s navštevovaním materskej škôlky v mieste bydliska matky, pričom odňatie maloletého z takého prostredia by nebolo vhodné. V súvislosti s úpravou práv a povinností k maloletému X. súd vyhovel návrhu matky a stretávanie sa otca s maloletým ponechal na vzájomnej dohode rodičov, nakoľko uvedené riešenie súd považuje za najvhodnejšie vzhľadom na okolnosť, že rodičia dieťaťa žijú oddelene v rôznych krajinách pomerne dosť vzdialených, ako aj vzhľadom na komplikovanejšie možnosti pohybu odporcu s poukazom na vízové povinnosti. Ohľadom výšky vyživovacej povinnosti odporcu k mal. X., súd poznamenáva, že sumu 80,- € mesačne považuje za dostačujúcu vzhľadom na vek a potreby dieťaťa, ako aj majetkové pomery navrhovateľky, pričom zároveň táto suma je prijateľná aj pre odporcu, keďže odporca v uvedenej výške prispieva na výživu mal. X. dobrovoľne, ktorú skutočnosť odporca potvrdil a teda schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu určenú výšku výživného umožňujú.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144, veta prvá O.s.p.
O trovách štátu rozhodol súd s poukazom na § 18 O.s.p. a § 141 ods. 2 O.s.p. Štátu vznikli trovy konania v súvislosti s prekladom písomností zo slovenského jazyka do albánskeho jazyka a naopak pre odporcu. Podľa § 141 ods. 2 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát. Súd k uvedenému poznamenáva, že konanie v materčine je prejavom právnej rovnosti účastníkov civilného procesu, pričom účastníkovi konania nemožno uložiť povinnosť nahradiť štátu trovy konania s tým spojené.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)