Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-273-2007.pdf
PDF · 80.52 KB
Case nature
Subarea
10Er/273/2007
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: Linde Gas, k.s., Odborárska 23, Bratislava, IČO:31 373 861, právne zastúpený: JUDr. Pavol Sabol, advokát, AK Bratislava, Malý trh 2/A proti povinnému: INTER - S spol. s r.o., Viničná 1, Nové Zámky, IČO:31 411 720 o zaplatenie 816,71 € (24 604,30 Sk) s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Beate Boncsekovej, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Ul. Biskupa Királya 12 náhradu trov exekúcie vo výške 183,62 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na sumu 816,71 € (24 604,30 Sk), keď poukázal na rozsudok tunajšieho súdu 14Cb/222/2006 zo dňa 28.9.2006.
Poverením tunajšieho súdu 10Er/273/2007-10 zo dňa 3.4.2007 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Beata Boncseková, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Ul. Biskupa Királya 12 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.7.2009 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 321,52 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 25.11.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že uznesením Okresného súdu Nitra, č.k. 28CbR 93/2008-68 zo dňa 15.10.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2010, bola zrušená obchodná spoločnosť INTER - S spol. s r.o. bez likvidácie. Z obchodného registra Okresného súdu v Nitre odd. Sro, vložka č. 2958/N sa vymazáva dňom 25.11.2010 obchodná spoločnosť INTER - S spol. s r.o. so sídlom Viničná 1, Nové Zámky, IČO: 31 411 720.
Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Obdobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení do 30.4.2008 /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 112,88 € /za 17 hodín exekučnej činnosti/, podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 36,52 € (11 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 3x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 3x doručenie exekučného príkazu, 3x zisťovanie majetku), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 14,80 € (poštovné), 44,61 € (cestovné), vo výške 59,75 € (výdavky na zisťovanie účtu v bankách), náhrada za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky vo výške 3,98 € a DPH vo výške 47,10 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 321,52 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Súd dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi nie je možné priznať všetky nim vyčíslené trovy a priznal mu v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení v spojení s §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vo výške 6,64 € (1 hodinu exekučnej činnosti a to za: vyhotovenie predvolania, 5x vyhotovenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti, ČSOB, a.s., VÚB, a.s., Tatra Banka, a.s., ORPZ DI NZ, DÚ NZ). Súd je toho názoru, že jednotlivé úkony exekútorovi nemohli trvať takú dobu ako uviedol vo vyúčtovaní, t.j. 1 hodina za úkon, a z tohto dôvodu za každý z uvedených úkonov súd priznal dĺžku exekučnej činnosti v trvaní 10 min ako maximálnu dĺžku takéhoto úkonu, nakoľko sa jedná spravidla o úkon totožný v každej exekúcii a je teda predpoklad, že ide o úkon líšiaci sa iba nepatrne od úkonov v iných exekúciách robený na vopred vypracovaný vzor, a teda náročnosť takéhoto úkonu nemôže byť časovo náročná. Súd musí skúmať účelnosť hodín vynaložených na exekúciu, nakoľko je predpokladom na priznanie odmeny súdneho exekútora. Z uvedeného vyplýva, že ak exekútor určí vo vyúčtovaní iba formálne dĺžku trvania úkonu a nešpecifikuje presný čas potrebný na jeho vykonanie, súd musí dĺžku trvania takéhoto úkonu prehodnotiť a určiť mu taký čas, ktorý je najprimeranejší k trvaniu daného úkonu. Podobný záver konštatoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1 MCdo 7/2006 zo dňa 28. mája 2007. Ďalej súd priznal odmenu podľa § 14 ods.1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 písm. a), b), c), d), j) citovanej vyhlášky vo výške 23,24 € (7 úkonov, získanie poverenia, doručenie upovedomenia, 1x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 1x doručenie exekučného príkazu, 3x zisťovanie majetku). Ďalej súd priznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 14,80 € (poštovné), 44,61 € (cestovné Komárno- Nové Zámky), vo výške 59,75 € (výdavky na zisťovanie účtu v bankách), náhrada za stratu času podľa § 23 citovanej vyhlášky vo výške 3,98 € a DPH vo výške 30,60 € (20% zo sumy 153,02 €). Celkovo teda bola priznaná exekútorovi náhrada trov exekúcie vo výške 183,62 €.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa §14 ods. 1 písm. a), ods. 2 citovanej vyhlášky za vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia, nakoľko tento úkon si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 citovanej vyhlášky, ktorý mu bol v plnej výške priznaný (získanie poverenia). Súd je toho názoru, že sa jedná o totožný úkon iba rozdielne pomenovaný. Súd taktiež poznamenáva, že odmena za administratívne práce so spisom, teda i za prevzatie návrhu a jeho zaevidovanie je zahrnutá v zmysle § 25 citovanej vyhlášky v odmene exekútora. Ďalej nepriznal úkon vyhotovenie návrhu na zastavenie exekúcie a vyhotovenie časovej špecifikácie, nakoľko sa nejedná o úkon potrebný na účelné vymáhanie nároku tak, ako to má na mysli ustanovenie § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, teda sa jedná o úkony, ktoré nie sú úkonmi exekútora pri výkone exekučnej činnosti. Ďalej súd nepriznal odmenu podľa § 14 písm. a) citovanej vyhlášky za úkony vyhotovenie upovedomenia, 3x vyhotovenie príkazu na začatie exekúcie, 3x vyhotovenie exekučného príkazu, nakoľko tieto úkony si duplicitne uplatňoval v odmene podľa § 15 ods. 1 písm. b), c), d) citovanej vyhlášky. Súd je toho názoru, že sa jedná o totožné úkony, ktoré exekútor robil v jeden deň a líšia sa iba malými odlišnosťami, a teda nie je dôvod odmeňovať tieto úkony tak časovou odmenou ako i odmenou za úkon, keďže ide o totožné úkony týkajúce sa upovedomenia či exekučných príkazov a príkazov na začatie exekúcie.
Napokon súd nepriznal 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie a 2x doručenie exekučného príkazu (ďalej len príkazy). Uvedené nepriznal z toho dôvodu, že exekútor si nemôže v rámci odmeny podľa § 15 ods. 1 písm. b), d) citovanej vyhlášky uplatňovať náhradu za každé jedno doručenie, nakoľko sa jedná iba o jednorázovú paušálnu náhradu. Ak by mal zákonodarca na mysli odmenu za každé jedno doručenie predmetných písomností, upravil by výslovne tento svoj zámer v citovanom ustanovení podobne ako to upravil v § 15 ods. 1 písm. g) až j) citovanej vyhlášky, kde je táto skutočnosť vyjadrená slovom „každé“. Je potrebné poukázať i na tú skutočnosť, že všetky príkazy sú zhodné a jediné čo exekútor musel v jednotlivom prepísať je označenie inštitúcie, ktorej bolo adresované. Nebolo by teda správne priznať náhradu všetkých príkazov, nakoľko ich tvorba nemohla trvať viac ako 10 min a priznanie náhrady za jeden príkaz je postačujúcou finančnou náhradou. Súd ďalej poukazuje i na tú skutočnosť, že exekútor zbytočne umelo navýšil trovy exekúcie, keď príkazy doručoval naraz viacerým peňažným inštitútom bez toho aby počkal na vybavenie dožiadanie, ktoré im krátko predtým adresoval a na ktoré dostal neskôr negatívnu odpoveď. Dožiadaním bánk navýšil trovy exekúcie a vzápätí ich ďalej navýšil nevyčkaním na odpoveď od bánk a rozposlaním exekučných príkazov týmto inštitúciám, bez ohľadu na to či vedel, že tam povinný má alebo nemá vedený účet. Ak už exekútor zvolil cestu dožiadania bánk, mal každopádne čakať na odpoveď bánk a následne po oboznámení sa s odpoveďou podniknúť ďalšie kroky, a tým trovy exekúcie zbytočne nenavyšovať. Ako následne zistil povinný nemá nikde u dožiadanej banky vedený účet, a teda ďalšie úkony smerom k bankám boli zbytočné.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.